Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-42-2018.pdf
PDF · 176.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: YNOR - SK, s. r. o., 1383 Raková, 023 51, IČO: 43 868 959, zastúpený advokátkou: JUDr. Michaela Poláčková, Palárikova ul. č. 88, Čadca, proti žalovanému: J.. Q. A., N.. XX. XX. XXXX, A. Za V. Č.. XA, A., zastúpený advokátom: JUDr. Eduard Šmelko, Polianky č. 5, Bratislava, o zaplatenie istiny 4. 995, 88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. júla 2017, č. k. 16C/289/2012 - 463, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4. 995, 88 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne od 23. 07. 2012 až do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2, § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia o existencii zmluvy o dielo, ktorú mal ako zhotoviteľ uzavrieť so žalovaným ako objednávateľom. Poukázal na skutočnosť, že k vzniku zmluvy o dielo (§ 631 Občianskeho zákonníka) dôjde ako náhle sa jej účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú: charakteristika diela (označenie predmetu diela, jeho rozsah), dohoda o odmene, dohoda o tom, že dielo bude zhotovené na nebezpečenstvo zhotoviteľa diela s tým, že ak by medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, žalobca bol v zmysle § 632 Občianskeho zákonníku povinný vydať žalovanému písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, čo však v konaní tvrdené ani preukázané nebolo, naopak konateľ žalobcu uviedol, že so žalovaným jednal len ústne, keď samotná absencia uvedeného potvrdenia nemá bez ďalšieho vplyv na platnosť alebo neplatnosť dojednanej zmluvy o dielo, keďže ide o úkon vykonávaný výlučne v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy, pričom iba z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, prípadne že táto zmluva je neplatná; nesplnenie tejto povinnosti nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy, avšak žalobca tak musí znášať dôsledky dôkaznej núdze spočívajúce v neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k samotnej existencii zmluvného vzťahu so žalovaným a konkrétneho obsahu tohto zmluvného vzťahu. Uviedol, že žalovaný v konaní predložil doklad: E. XXXX - XX, ktorý vyhodnotil ako zmluvu o dielo, posudzujúc jeho obsah bez ohľadu na označenie uvedenej listiny (dohoda - ponuka), nakoľko
obsahuje všetky náležitosti vyžadované pre vznik takéhoto právneho úkonu - identifikáciu dodávateľa a odberateľa, predmet diela - stavebné práce, okrem iného strojové omietky a odplatnosť diela s tým, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo nie je presné určenie ceny za vykonané dielo, ale len to, že dielo sa bude vykonávať za odplatu, keď z cenovej dohody E. XXXX - XX zároveň vyplývajú ďalšie obsahové náležitosti zmluvy o dielo, a to, že jeho rozsah bude určený podľa skutočne realizovanej plochy, že sa má realizovať sádrovogletovaná a vápenno cementová omietka, t. j. akosť, cena za vykonanie diela, čas jeho zhotovenia, teda zahájenia prác, dohodnutá záloha a poskytnutá záruka. K tvrdeniu svedka M., že išlo len o nezáväznú ponuku na uzavretie zmluvy uviedol, že (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) z jej obsahu nevyplýva vôľa dodávateľa, aby ňou nebol viazaný v prípade jeho prijatia, nakoľko takúto vôľu dodávateľ - spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o. žiadnym spôsobom v čase do prijatia návrhu na uzavretie zmluvy neprejavil, až následné ústne vyhlásenie, resp. popretie záväznosti uvedenej ponuky vo svedeckej výpovedi konateľa svedka M. nemožno považovať za takýto prejav vôle, a preto pokiaľ žalovaný svojim podpisom prijal tento návrh na uzavretie zmluvy, okamihom prijatia návrhu (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vznikla písomná zmluva o dielo, ktorú možno meniť alebo rušiť len písomne, pričom žiadny listinný dôkaz v tomto smere nebol v konaní predložený ani označený, keď z výpovede svedkyne Z. vyplýva, že obdobné cenové dohody E. XX, XX boli považované za záväzné a žiadne iné následné dohody za účelom potvrdenia záväznosti týchto cenových ponúk neboli uzavreté, na ich základe boli riadne vykonané práce firmou TOP TREND Bratislava s. r. o. a svedkyňa za ne aj zaplatila, o čom svedčia výpisy z bankových účtov. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že uzavretie zmluvy o dielo s konkrétnym obsahom (hoci aj ústnou formou) nevyplýva ani z výpovede svedkov, keď svedkyňa Z. uviedla, že žalovaný dohadoval vykonanie omietok s firmou svedka M., s ktorou firmou došlo k dohode o vykonaní omietok, so žalobcom neviedol obchodné jednania ohľadne vykonania vnútorných omietok; svedok Č. nevedel nič o tom, čo mali žalobca a žalovaný medzi sebou dohodnuté; svedok A. uviedol, že žalovaný mal s pánom M. dohodu ohľadne ceny týchto omietok, bolo to cca 7 eur/m2, asi bez DPH, dokonca aj podpisovali cenovú ponuku u neho v kancelárii, myslel si, že všetko pre žalovaného robí pán M., nevedel čo bolo medzi žalobcom, žalovaným a W.. M. s tým, že svedkovi V. žalovaný v telefonickom rozhodore (správne rozhovore, pozn. odvolacieho súdu) uviedol, že sa ohľadne omietok dohodol s W.. M., ale nakoniec mu robil omietky žalobca a že žalovaný mal uzavreté dve zmluvy, jednu s W.. M., druhú so žalobcom. Uviedol, že z uvedeného tvrdenia svedka o existencii dvoch zmlúv však podľa jeho názoru nemožno vyvodiť právne závery o existencii zmluvného záväzku v zmysle legálnej definície zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka medzi stranami sporu a konkrétnom obsahu tohto záväzku, nakoľko pre zmluvu o dielo je (§ 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka) príznačné, že záväzok možno splniť aj prostredníctvom tretej osoby, nie je zásadne osobným záväzkom zhotoviteľa, keď od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť. Uviedol, že z obsahu cenovej ponuky E. XXXX - XX, ako aj z povahy diela - vnútorné omietky dospel k záveru, že uvedený záväzok bolo možné splniť aj tak, že zhotoviteľ jeho vykonanie zadá s.r.o. cenovú dohodu na stavebné práce, v ktorej si dohodol cenu omietok 6, 80 eur/m2. Vo vzťahu k úhradám súm 2. 500 eur dňa 25. 05. 2012 a dňa 08. 06. 2017 vo výške 7. 500 eur žalovaným na účet žalobcu uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému zasielal faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, a že úhrada uvedených súm bola uskutočnená v príčinnej súvislosti s vyhotovením týchto dokladov, nakoľko úhradu uvedených súm mal žalovaný vykonať na základe oznámenia čísla účtu žalobcu jeho konateľom, keď žalovaný namietal, že číslo účtu mu oznámil svedok M., a nemal vedomosť, že sa jedná o číslo účtu žalobcu, pričom A. M. vo výpovedi uviedol, že číslo účtu žalobcu nemal a žalovanému ho nedával. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že skutočnosť, že žalovaný uhradil na účet žalovaného preddavky na cenu diela za skutkového stavu aký bol v prejednávanej veci zistený, sama osebe nepreukazuje existenciu konkrétnej zmluvy o dielo (dohoda o predmete diela, odplate a zodpovednosti zhotoviteľa za dielo) medzi stranami sporu, respektíve nie je potvrdením zmluvy o dielo s účastníkmi dojednaným obsahom, keď nie je pritom podstatným fakt, kto konkrétne poskytol žalovanému uvedené číslo účtu (či už konateľ žalobcu alebo svedok M.), nakoľko úhrada primeraného preddavku na cenu diela počas vykonávania diela vyplýva z § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a táto nemusí byť uhradená pred začatím vykonávania diela, ako sa domnieval žalovaný, keďže žalobca začal vykonávať práce na stavbe žalovaného, podľa výpisu zo stavebného denníka dňa 13. 05. 2012. Uviedol, že pokiaľ by sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že objektívnym prejavom záväzkového právneho vzťahu medzi stranami sporu vzniknutého na základe zmluvy o dielo sú uvedené platby, následkom takéhoto postupu by musel byť záver, že takýto právny úkon nespĺňa základné náležitosti vyžadované právnym poriadkom pre zmluvy, keď nebolo v konaní preukázané, na akých podstatných obsahových náležitostiach zmluvy o dielo sa mali strany sporu dojednať, z dôvodu ktorého tento právny úkon posúdil ako neurčitý, a teda neplatný podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nemal preukázaný ani vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže za vykonané dielo zaplatil doplatok ceny diela inému subjektu, s ktorým mal uzavretú písomnú zmluvu o dielo, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným boli dohodnuté iné práce, ako tie, ktoré boli predmetom písomne uzavretej zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. a k faktúre č. XXXXXXXX, ktorou žalobca fakturoval omietku vo vyššej sadzbe 9, 92 eur s DPH/m2 z dôvodu, že v suteréne bolo potrebné robiť dvojvrstvové omietky uviedol, že ich zhotovenie v konaní nebolo preukázané, keď svedok Č. uviedol, že boli robené len jednovrstvové omietky, a teda samotná odôvodnenosť žalovanej sumy v časti zvýšenej sadzby, nebola v konaní preukázaná. K námietke nepreukázania doručenia faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12. 07. 2012 žalovanému uviedol, že hoci v konaní bolo preukázané, že v čase doručovania uvedenej faktúry bol žalovaný na dovolenke, nemá táto skutočnosť vplyv na doručenie alebo nedoručenie, keďže faktúra nebola doručovaná žalovanému na adresu trvalého pobytu, ale na adresu prevádzky spoločnosti žalovaného, pričom uvedená zásielka bola vykázaná doručovateľom ako dodaná včas s tým, že dispozíciu s touto faktúrou nemožno stotožňovať s povinnosťou jej úhrady, prípadne zo samotného doručenia uvedenej faktúry a nečinnosti žalovaného, ktorý uvedenú faktúru nevrátil žalobcovi, vyvodzovať existenciu konkrétneho záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, prípadne uznávanie nárokov žalobcu. K argumentácii žalobcu, že po vykonaní prác vyhotovil rozpis prác, ktorý si chcel žalovaný ešte prejsť uviedol, že dané doklady nie sú podpísané ani žalobcom ani žalovaným, nie je na nich uvedený dátum vypracovania, ani nie je zrejmé, či žalovaný mal o nich vedomosť, resp. či ich schválil, a preto nemožno ustáliť, že úhrada žalovaného zo dňa 08. 06. 2012 bola vykonaná v súvislosti s uvedeným rozpisom, keď tento súpis prác ani nebol pripojený k faktúre č. XXXXXXXX. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo nemusí mať obligatórnu písomnú formu, môže byť uzatvorená ústne alebo konkludentne, vždy však musí byť jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že k uzavretiu zmluvy ako dvojstranného právneho vzťahu došlo s tým, že žalobca síce tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo ústne, avšak žalovaný uzavretie zmluvy so žalobcom poprel, keď uviedol, že mal uzavretú zmluvu o dielo so spoločnosťou TOP TREND s. r. o. (obchodné meno tejto spoločnosti je TOP TREND Bratislava s. r. o., pozn. odvolacieho súdu), so žalobcom sa o cenovej ponuke nerozprával, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že A. M. poslal mailom cenovú ponuku žalobcovi (výpoveď žalovaného, ako aj obsah podanej žaloby, z ktorej vyplýva, že cena mala byť dojednaná vzhľadom na cenovú ponuku svedka M.), ktorého sám už skôr kontaktoval s tým, že potrebuje vykonať omietky na dome žalovaného a rovnako na dome p. V. (výpoveď žalobcu), pričom práce na dome žalovaného mali byť vykonané v zmysle cenovej ponuky, o ktorej ustálil, že podľa jej obsahu sa jedná o zmluvu o dielo. Uviedol, že ani na základe obsahu komunikácie medzi žalobcom, žalovaným a svedkom M. nemožno konštatovať, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo práve medzi žalobcom ako právnickou osobou a žalovaným, keď nebolo preukázané, že hoc aj ústne došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Uviedol, že hoci občianskoprávne zmluvné vzťahy sú typické svojou častou neformálnosťou, v danom prípade, keď žalobcom fakturovaná hodnota diela presahuje cenu 14. 000 eur, bolo možné dôvodne očakávať a predpokladať, že štandardným postupom zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela (ktorý naviac vystupoval v pozícii podnikateľa, u ktorého možno očakávať určitý stupeň odbornej starostlivosti), by bolo na mieste minimálne spísanie objednávky, ktorá by jednoznačne preukazovala, kto a aké dielo si objednal, pričom povinnosť vydať písomné potvrdenie o prevzatí objednávky expressis verbis priamo vyplýva z ust. § 632 Občianskeho zákonníka a ak už aj absentovalo takéto písomné potvrdenie objednávky, štandardným by bolo písomné potvrdenie o dodaní a prevzatí diela, ktoré by jasne preukazovalo, kto komu a aké dielo dodal, avšak žalobca v konaní žiaden takýto dôkaz preukazujúci existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným nepredložil. Poukázal na skutočnosť, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, súd dôkazy bez návrhov strán vykonáva v zmysle Civilného sporového poriadku vo výnimočných prípadoch s tým, že po vrátení veci na ďalšie konanie krajským súdom, umožnil stranám realizovať svoje procesné oprávnenia a označiť, respektíve predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov a rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení stany (správne strany). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že nakoľko v konaní vypočul svedka H. K., ktorý si uplatnil nárok na náhradu svedočného, o výške ktorého nebolo doposiaľ rozhodnuté, neúspešného
žalobcu zaviazal aj na náhradu trov svedočného, keď o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že je nezákonný, nepreskúmateľný, vecne nesprávny, nespravodlivý a neudržateľný z hľadiska preukázaných skutočností a relevantného práva a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie k podstate sporu prijal nepreskúmateľné závery, ktorým chýba zmysel a správne uvažovanie a síce je napadnutý rozsudok rozsiahly, asi 5 strán tvoria jeho vlastné úvahy, v ktorých sa ťažko orientuje, nakoľko skutkové aj právne argumenty splývajú natoľko, že sú zmätočné, čo jasne potvrdzuje napríklad časť rozsudku, v ktorej sa súd prvej inštancie pokúša argumentačne vysporiadať s priamymi platbami žalovaného žalobcovi v sume 10. 000 eur, vykonanými z účtu na účet a na jeho námietku, že platby preukazujú priamy vzťah medzi ním a žalovaným za vnútorné omietky na základe zmluvy o dielo (strany žiaden iný vzájomný vzťah nemali a ani netvrdili) uviedol, že následkom takého postupu by musel byť záver, že takýto právny úkon nesplnil náležitosti vyžadované právnym poriadkom pre zmluvy, pričom ďalej pokračoval argumentáciou o nepreukázanom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, keďže žalovaný zaplatil doplatok ceny diela inému subjektu s tým, že táto argumentácia súdu jednoducho nedáva žiaden rozumný zmysel, z dôvodu ktorého z napadnutého rozsudku tak naďalej ostáva nejasné, ako súd prvej inštancie vyhodnotil stranami nesporované platby 10. 000 eur. Namietol, že žiadny rozumný zmysel nedáva ani argumentácia, že nie je podstatný fakt, kto konkrétne poskytol jeho číslo účtu žalovanému s tým, že súd prvej inštancie bagatelizoval situáciu, v ktorej sa žalovaný ocitol vinou vlastných neprávd a špekulácií, keďže mal viacero verzií, ako jeho číslo účtu získal, keď najprv tvrdil, že mu ho dal priamo J.. W. ako jeho konateľ, potom tvrdil, že mu ho dal svedok M., keďže žalovaný ani nevedel, že ide o jeho číslo účtu, a keď W.. M.Á. túto verziu poprel, žalovaný opäť zmenil svoje tvrdenia a v ďalšom tvrdil, že platby vyúčtoval s W.. M. na zálohu uvedenú v cenovej ponuke E. XXXX-XX, avšak súd prvej inštancie všetky vzájomne odporujúce verzie žalovaného ponechal bez povšimnutia. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri platbách 10. 000 eur zaujal celkom iný a maximálne kritický postoj, keď uviedol, že nepreukázal príčinnú súvislosť medzi týmito platbami a faktúrami č. XXXXXXXX P. XXXXXXXX a zadal vymyslenú príčinnú súvislosť, ktorú mu pričítal na ťarchu, hoci dané faktúry vystavil v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., z dôvodu ktorého táto argumentácia nedáva rozumný zmysel, avšak naznačuje nerovný prístup k stranám sporu, ktorým je poznačené aj ostatné dôkazné a právne zhodnotenie veci. Uviedol, že nerovný prístup a nepreskúmateľnosť rozsudku sa prejavili v súdom opomenutej jeho námietke, ktorou sa domáhal, aby súd prvej inštancie neposkytol ochranu svojvoľnému bráneniu a zneužívaniu práva žalovaným (§ 5 C. s. p.), keď žalovaný zaťažil súd množstvom nepodstatných neprávd a skreslení a za účelom svojej obrany zneužil jeho dôkazy s tým, že opomenutie nekorektných postupov žalovaného, ktorý bol celý spor právne zastúpený, vníma ako absolútnu nespravodlivosť a porušenie práva na spravodlivý proces, a preto nepreskúmateľnosť rozsudku vníma ako tzv. inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), ale aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), čím došlo k porušeniu záväzného právneho názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 09. 2016, sp. zn. 110Co/331/2015, v ktorom odvolací súd opakovane apeloval na hodnotu pravdy. Namietol nevykonanie navrhovaného dôkazu opätovným vypočutím svedkyne V. Z., čím súd prvej inštancie dosiahol, že sa vo veci neviedlo dokazovanie o dvoch zásadných rozporoch v jej svedeckej výpovedi, keď súd prvej inštancie vychádzal z výpovede tejto svedkyne tak, ako keby bola pravdivá a vyložil ju na jeho ťarchu. Vytkol súdu prvej inštancie, že z napadnutého rozsudku nie sú jednoznačne zistiteľné skutkové závery v logickej postupnosti toho, čo považoval za nesporné a sporné, keď z neho vyplýva iba toľko, že teoreticky správne vymedzil pojem tzv. negatívnej dôkaznej teórie a pojem dôkazného bremena na každej strane sporu, s vyvodením jej procesnej zodpovednosti v podobe neúspechu, pokiaľ svoje tvrdenia nepreukázala, avšak zásadný problém rozhodnutia spočíva v tom, že tieto dôkazné princípy uplatnil jednostranne, v prospech žalovaného a v jeho neprospech, čím opäť prejavil nerovný prístup k stranám sporu. Uviedol, že prvoinštančný súd takto porušil záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorý dôvodil potrebou zachovania rovnakej právnej pozície žalovaného ako aj žalobcu ohľadom preukázania jeho námietok (reus excipiendo fit actor), pre zachovanie „rovnosti zbraní" predpokladanej zákonom, pričom jeho námietkam zodpovedá fakt, že súd prvej inštancie v rozsudku nekonštatoval nasledovné nesporné skutočnosti, že vnútorné omietky zhotovil on, čo žalovaný nepopieral, v konaní bolo nesporné, že zhotovoval vnútorné omietky v období od 13. 05. 2012 na menšej časti dvojdomu a od 23. 05. 2012 na väčšej časti dvojdomu v zmysle zápisov zo stavebného denníka,
čo žalovaný nepopieral, v konaní bolo nesporné, že zhotovoval vnútorné omietky v rozsahu výmer na oboch častiach dvojdomu na podklade tehla spolu 1. 211, 40 m2 a na podklade betón spolu 515 m2 v zmysle zápisov zo stavebného denníka, čo žalovaný nepopieral, a napokon v konaní bolo nesporné, že v rozsahu uvedených výmer zhotovil jednu vrstvu vnútorných omietok, v jednotkovej cene 6, 80 eur/ m2 (8, 16 eur/m2 s DPH), čo žalovaný nepopieral, keď z uvedených nesporných skutočností je zrejmé, že jeho nárok bol nesporný v sume 4. 202, 40 eur s prísl., pričom zvyšok nároku v sume 908, 46 eur robila sporným námietka žalovaného, že nevyhotovil druhú vrstvu omietok na betónovom podklade stien a stropov dvojdomu. Vytkol súdu prvej inštancie, že danú námietku žalovaného prijal nekriticky, keď z výpovede p. Č. účelovo vybral len časť, v ktorej sa vyjadril, že robil jednovrstvové omietky a pritom zamlčal, že W.. Č. následne dovysvetlil, že do stavebného denníka rozpísal podklady tehla a betón práve kvôli rôznej cene omietok, keď ani nevyhodnotil dôkazy o trhovej cene jedno aj dvojvrstvových omietok v zmysle nezávislých cenových kalkulácií, ktoré v konaní predložil, ako aj o cenách, ktoré účtoval iným zákazníkom (napr. spoločnosti DAYTON Development s.r.o.). Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že jeho námietke týkajúcej sa nesprávne zisteného a uplatneného dôkazného bremena zodpovedá fakt, že súd prvej inštancie skonštatoval neunesenie dôkazného bremena o existencii ústnej zmluvy o dielo na jeho strane bez toho, aby sa riadne zaoberal dôkazným bremenom, ktoré zaťažovalo žalovaného ohľadom popretia tejto zmluvy tvrdením o údajnej subdodávke prostredníctvom spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o., keď absolútne nekriticky, jednostranne a v rozpore s princípmi dokazovania prijal skutkový záver, že tvrdenému subdodávateľskému vzťahu zodpovedajú reklamácie žalovaného a oznámenie žalovaného o úhradách za omietky vykonané voči spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o., nakoľko v skutočnosti sa v spise nenachádza žiaden dôkaz o reklamácii žalovaného, a ani žiaden dôkaz o oznámených úhradách žalovaného menovanej spoločnosti. Namietol, že súd prvej inštancie rovnako nekriticky a nesprávne vyhodnotil žalovaným tvrdený subdodávateľský vzťah z hľadiska výpovede svedka p. M., výpoveď tohto svedka vyhodnotil ako účelovú a na jeho dôkaznú ťarchu, pričom rovnako nekriticky a nesprávne vyhodnotil žalovaným tvrdený subdodávateľský vzťah z hľadiska ním predložených písomností - cenovej ponuky E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20. 06. 2012 na sumu 500 eur a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25. 06. 2012 na sumu 2. 000 eur, keď písomnosť „E. XXXX-XX" vyhodnotil ako zmluvu o dielo, čo sa javí ako právny záver, ku ktorému však nepriradil žiadne zodpovedajúce právne normy a navyše z tejto písomností nevyhodnotil údaj o zálohe 6. 000 eur, o ktorej sám žalovaný ani netvrdil, že ju niekedy zaplatil. Uviedol, že súd prvej inštancie takisto z tejto písomnosti nevyhodnotil údaj o údajnej záruke 5 rokov na materiál a tento nedal do vzájomnej spojitosti s preukázanou skutočnosťou, že všetky materiály na omietky objednával on, k čomu prijal nezrozumiteľný skutkový záver. Namietol, že napriek tomu, že v konaní preukázal nezmyselnosť príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20. 06. 2012 na sumu 500 eur, ktorý zodpovedá odvozu odpadu v rozsahu niekoľkých ton, ktoré jednoducho nemohli vzniknúť z vnútorných omietok, sa prvoinštančný súd vysporiadaniu tejto jeho logickej námietky úplne vyhol, a v rozsudku o nej nie je žiadna zmienka a vyhol sa aj vyhodnoteniu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25. 06. 2012 na sumu 2. 000 eur, ktorý posúdil ako doklad o doplatku za omietky, napriek tomu, že formou priamych otázok na žalovaného na pojednávaní dňa 20. 03. 2017 preukázal, že tento doklad sa nevzťahoval k písomnosti „E. XXXX-XX", a nebol schválený podpisom žalovaného. Uviedol, že súd prvej inštancie rovnako nekriticky a nesprávne vyhodnotil ďalšie dôkazy svedčiace v prospech žalovaného, a to nevrátenie žalovanej faktúry žalovaným v čase jej splatnosti, ale až v príčinnej súvislosti s predžalobnou výzvou na zaplatenie; ďalej kvalitné zhotovenie omietok potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov W.. Z., J.. V., použitie 8 odvlhčovačov v pivničných priestoroch žalovaným v zmysle jeho výpovede, ďalej vŕtanie elektroinštalácie do hotových omietok v pivničných priestoroch v zmysle výpovede svedka p. K. a nakoniec slovami svedka J.. V. preukázané tvrdenie, že sám žalovaný sa mu v telefonickom rozhovore priznal, že má problémy s platením, že uzavrel dve zmluvy, jednu s W.. M. a druhú s ním, na čo mu svedok J.. V. vyčítal, že toto sa nerobí, avšak súd prvej inštancie sa vysporiadaniu s týmito preukázanými skutočnosťami úplne vyhol, a v rozsudku o nich nie je žiadna zmienka.
3.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie predmet sporu vecne správne posúdil a dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania, odvolacie dôvody žalobcu sú účelové a podané odvolanie je nedôvodné, a navrhol odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť, ak nebude oneskorene podané odvolanie odmietnuté. Poukázal na skutočnosť, že podľa pečiatky podateľne súdu na písomnom doklade (č. l. 485) založeného v súdnom spise žalobca doručil súdu prvého stupňa (od 01. 07. 2016 súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho
súdu) naskenované odvolanie dňa 25. 07. 2017, pričom daný rozsudok súdu si právni zástupcovia sporových strán prevzali osobne na pojednávaní dňa 07. 07. 2017, na ktorom bol vyhlásený, avšak zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania uplynula žalobcovi dňa 22. 07. 2017 a nakoľko v tento deň bola sobota, odvolacia lehota skončila v pondelok dňa 24. 07. 2017. Uviedol, že žalobca doručil súdu prvého stupňa (súd prvej inštancie) písomné odvolanie poštou dňa 27. 07. 2017, ktorý uviedol, že podanie vykonané formou mailovej správy s obsahom naskenovaného odvolania došlo do podateľne dňa 25. 07. 2017 a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. júna 2012, sp. zn. 2 Sži 3/2012, v ktorom sa vyjadril k okamihu doručenia elektronického podania súdu. Uviedol, že argumentácia žalobcu v podanom odvolaní o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku predstavuje iba jeho súkromný názor, ktorý nemá oporu v právnom základe a nestotožnil sa s jeho tvrdením, že argumentácia súdu prvej inštancie nedáva žiadny zmysel, nakoľko prvoinštančný súd správne uviedol, že preddavky na cenu diela samy o sebe nepreukazujú existenciu konkrétnej zmluvy o dielo (dohoda o predmete diela, odplate a zodpovednosti zhotoviteľa za dielo), pričom tieto preddavky nie sú potvrdením zmluvy o dielo s účastníkmi dojednaným obsahom s tým, že odvolací súd ešte v zrušovacom uznesení č. k. 10Co/331/2015 - 325 zo dňa 08. 09. 2016 uviedol, že zmluva o dielo má charakter konsenzuálnej zmluvy a vznikne v momente jej uzavretia a vznik tejto zmluvy predpokladá dohodu strán, najmä dohovor o jej podstatných obsahových zložkách, t. j. o predmete zmluvy a odmene zhotoviteľa, keď zaplatením preddavku nemôže dôjsť k vzniku zmluvy o dielo s konkrétnym obsahom, teda zaplatením preddavku nevzniká dohoda o obsahu zmluvy a o odmene, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa správne uviedol, že je nepodstatné, kto mu poskytol číslo účtu, teda či žalobca alebo A. M., nakoľko poskytnutie preddavku nezakladá záväzkový vzťah. Namietol, že odvolanie žalobcu je konštruované na obviňovaní súdu a jeho s tým, že základom jeho právnej argumentácie nie sú a k námietke o nevykonaní navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že je vecou konajúceho súdu rozhodnúť, že sa dokazovanie o všetkých navrhnutých dôkazoch nevykoná. Poukázal na skutočnosť, že odvolateľ v konaní, či už ústne alebo písomne neodôvodnil opakované vypočutie svedkyne V. Z. v súvislosti s preukázaním právneho vzťahu medzi stranami sporu s tým, že táto podľa neho mala byť opakovane vypočutá k okolnostiam, ktoré nie sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o nevykonaní opakovaného výsluchu svedkyne V. Z.. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v konaní uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že medzi nimi vznikol záväzkový vzťah, avšak nenavrhol vykonanie takých dôkazov, ktoré by vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu preukazovali, a to či už písomného alebo ústneho. Poukázal na skutočnosť, že mal pri vyhotovovaní vnútorných omietok na stavbe jeho rodinného domu status spotrebiteľa, preto požíva zvýšenú ochranu podľa Občianskeho zákonníka a aj podľa C. s. p., z dôvodu ktorého odvolateľ nedôvodne vytýka súdu, že rovnosť zbraní uplatňoval jednostranne, keďže predovšetkým žalobca mal v rámci dokazovania preukázať, že si voči nemu splnil povinnosti ustanovené v zákone, teda že vyhotovil písomné potvrdenie (§ 632 Občianskeho zákonníka), že mu odovzdal záručný list (§ 646 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a že mu zápisnične odovzdal dielo, avšak žalobca tieto dôkazy nikdy nepredložil, naopak od neho požadoval potvrdenie, že medzi stranami sporu vznikla ústna zmluva o dielo. Poukázal na skutočnosť, že odvolateľ v priebehu celého konania tvrdil, že vyhotovil na jeho dome dvojvrstvové omietky, pričom v odvolaní už uvádza, že je nesporné, že zhotovil iba jednu vrstvu vnútorných omietok, z dôvodu ktorého je rozporné tvrdenie na strane odvolateľa a nie na jeho strane s tým, že zároveň vytýka súdu prvého stupňa, že nevyhodnotil dôkazy o trhovej cene jedno a dvojvrstvových omietok v zmysle ním predložených kalkulácii, pričom v tejto časti odvolania sa teda opäť opiera o dvojvrstvové omietky, hoci v bode 12. odvolania ich už vylúčil s tým, že v zmysle ustanovenia § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom a ak by žalobca nebol dokázal uviesť pevnú sumu ceny diela, mal ju uviesť odhadom a túto odhadnutú cenu mal uviesť v písomnom potvrdení o prevzatí objednávky (§ 632 Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého je právne irelevantné a nedôvodné, aby súd určoval cenu diela podľa cenových kalkulácii spoločnosti DAYTON Development s.r.o. Uviedol, že žalobca ho nikdy neoboznámil s cenou diela a nikdy túto cenu si s ním ani nedohadoval pred uzatvorením zmluvy, preto v tomto prípade ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že odvolateľ nevyvrátil jeho procesnú obranu týkajúcu sa reklamácie vád omietky, vyúčtovania ceny diela (príjmový pokladničný doklad z 25. 06. 2012 na sumu 2. 000 eur), vyúčtovania ceny kontajnera za odvoz stavebného odpadu po omietkach (príjmový pokladničný doklad z 20. 06. 2012 na sumu 500 eur) a aj existencie písomnej zmluvy o dielo medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. (Cenová dohoda - stavebné práce č. E.
XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012) s tým, že nakoľko Cenová dohoda - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 bola uzavretá písomne, iba písomne ju bolo možné zrušiť, čo sa nestalo, z dôvodu ktorého je výpoveď A. M.X. účelová, ak sa touto dohodou necítil byť viazaný, keď až na pojednávaní dňa 04. 03. 2014 účelovo zmenil svoje hodnotenie tejto dohody, keďže dovtedy svedok A. M. Cenovú dohodu - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 považoval za platnú a spravoval sa ňou, o čom svedčí niekoľko skutočností, napríklad vyúčtovanie ceny omietok, odvoz stavebného odpadu, vybavenie reklamácie (oprava opadanej omietky), pravidelný pobyt na stavbe za účelom vykonávania kontroly pracovníkov vykonávajúcich vnútorné omietky a ďalšie. Poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu J.. Q. W. mu nikdy neoznámil, že fyzicky omietky vykonáva obchodná spoločnosť YNOR - SK, s.r.o. do momentu, kedy mu právna zástupkyňa žalobcu doručila list zo dňa 16. 10. 2012, ktorým ho vyzvala na zaplatenie žalovanej faktúry s tým, že odvolateľ v rámci dokazovania nepreukázal existenciu vzájomných kontraktačných rokovaní, a preto nemôže tvrdiť, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva, J.. Q. W. pri stretnutí s ním nevystupoval ako konateľ, ale iba ako neurčitá fyzická osoba, preto sa dôvodne domnieval, že pri vyhotovovaní diela plní pokyny svojho zmluvného partnera, teda obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o. Namietol, že s prihliadnutím na negatívnu dôkaznú teóriu a na článok 6 ods. 1 C. s. p. a na § 5 ods. 4 písm. i) nemá povinnosť niesť dôkazné bremeno, že pred vyhotovovaním vnútorných omietok rokoval s obchodnou spoločnosťou YNOR - SK, s.r.o., takúto povinnosť aj s prihliadnutím na článok 8 C. s. p. má iba odvolateľ/žalobca. Namietol, že odvolateľ nedôvodne obviňuje súd z nekritickosti a nesprávneho vyhodnotenia jeho tvrdení, nakoľko medzi ním a obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. existovala písomná zmluva o dielo (Cenová dohoda - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012), preto túto písomnú zmluvu bolo možné zrušiť iba písomne a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie písomnosti č. E. XXXX-XX nepriradil žiadne zodpovedajúce právne normy, nakoľko uviedol, že daná cenová dohoda má náležitosti zmluvy o dielo (§ 631 a § 632 Občianskeho zákonníka). K tvrdeniu žalobcu, že suma 500 eur nesúvisí s odvozom odpadu, poukázal na výpoveď svedka A. M. na pojednávaní dňa 04. 03. 2014, v ktorej uviedol, že touto sumou mu zaplatil za odvoz odpadu a týka sa nákladov za kontajner, ktorým sa odviezol odpad, vzniknutý pri zhotovovaní vnútorných omietok na jeho rodinnom dome. Uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 25. 06. 2012 na sumu 2. 000 eur sa netýkal Cenovej dohody - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, ale iného zmluvného vzťahu, bolo jeho povinnosťou dané tvrdenie preukázať. Za nedôvodnú považoval žalovaný námietku žalobcu, že faktúru nevrátil v čase jej splatnosti, nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že ju neobdržal od kuriérskej spoločnosti, keďže bol v tom čase na dovolenke v Š., z dôvodu ktorého ju nemohol vrátiť v dobe splatnosti, a preto dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že faktúra mu nebola doručovaná na adresu trvalého pobytu, ktorá je uvedená v kolónke poštová adresa. Namietol tvrdenia svedka J.. Q. V. v jeho výpovedi, že existovali dve zmluvy, keďže mu nikdy nepovedal, že má uzavretú zmluvu aj s obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o. a aj s obchodnou spoločnosťou YNOR - SK, s.r.o. s tým, že v súvislosti s jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 je právne významná tá skutočnosť, že tento svedok vypovedal, že žalobca bol subdodávateľom v prípade vnútorných omietok na jeho rodinnom dome, pričom zmluvným dodávateľom bola obchodná spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že podľa súdu prvej inštancie nevystavenie písomného potvrdenia znamená dôkaznú núdzu žalobcu, keď písomné potvrdenie by predstavovalo písomný dôkaz, ktorý by nespochybniteľne preukázal zmluvný vzťah medzi stranami sporu, a nakoľko takéto potvrdenie neexistuje, žalobca musel preukazovať tento zmluvný vzťah inými dôkaznými prostriedkami (§ 187 C. s. p.), avšak takýto dôkaz nepredložil, preto nepreukázal existenciu zmluvy o dielo a neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v odvolaní neuviedol dôvod, pre ktorý napadol rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí diela by bolo právne relevantné iba v prípade existencie zmluvy o dielo, pričom jeho odmietnutie komunikácie so žalobcom neznamená, že porušoval svoje zmluvné záväzky v súvislosti s odovzdaním diela, keďže zmluva o dielo medzi stranami sporu neexistovala, preto nemohol porušovať zmluvný záväzok z neexistujúcej zmluvy a nakoľko medzi stranami sporu zmluva o dielo neexistovala, nemôže existovať ani jeho záväzok na zaplatenie zostatkovej ceny diela, ani povinnosť dielo odovzdať a zaplatiť cenu diela. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol takú právnu argumentáciu, ktorá by preukázala opodstatnenosť odvolacích dôvodov s tým, že súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil presvedčivo v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.
4.
Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na namietaných dôvodoch nepreskúmateľnosti rozsudku a na tom, že skutkové a právne argumenty súdu splývajú a sú zmätočné, keď nemožno porozumieť argumentu súdu o nepreukázanom bezdôvodnom obohatení žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že cenu diela doplatil inému subjektu, ako aj na tom, že preddavkové platby žalovaného spolu 10. 000 eur preukazujú priamy právny vzťah medzi ním a žalovaným za vnútorné omietky na základe zmluvy o dielo, pretože žiaden iný právny vzťah strany medzi sebou nemali a ani netvrdili. Uviedol, že trvá aj na tom, že súd bagatelizoval pochybné tvrdenia žalovaného, ako sa dostal k jeho číslu účtu a prečo mu na toto číslo zaplatil preddavky 10. 000 eur, nakoľko súd prvej inštancie nevysvetlil, ako mohol považovať doklad „E. XXXX-XX" za platnú zmluvu o dielo, keď záloha v nej uvedená znela na sumu 6. 000 eur a žalovaný nikdy ani len netvrdil, že ju zaplatil s tým, že trvá aj na tom, že súd kriticky a nesprávne posudzoval príčinnosť medzi časom platieb preddavkov 10. 000 eur a ich zúčtovaním na preddavkové faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX v konečnej faktúre č. XXXXXXXX, pretože išlo o fakturáciu v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ohradil sa proti tvrdeniam žalovaného, že v odvolaní opakovane obviňoval súd z neprávd a výmyslov, že súd urážal, a že sa týmto približoval krivému obvineniu a k porušovaniu stavovského práva Slovenskej advokátskej komory, nakoľko podal slušné a neútočné odvolanie s vecnými námietkami, ktorými popieral rozsudok pre jeho nezákonnosť, nespravodlivosť a vecnú nesprávnosť a nemožno mu vyčítať, že otvorene poukázal na nepravdy, zavádzanie a klamstvá zo strany žalovaného, ktorých je celý spis a nakoľko nekorektné postupy žalovaného spísal a požiadal súd o ochranu podľa čl. 5 C. s. p. a súd prvej inštancie mu ju bez jediného vysvetlenia neposkytol, označil rozsudok za prejav nespravodlivosti a porušenej rovnosti. Uviedol, že trvá na námietke opätovného nevypočutia svedkyne V. Z., ako aj na námietkach nesprávnych skutkových zistení a neuznal argumentáciu žalovaného, že ako spotrebiteľ nemá podľa negatívnej dôkaznej teórie niesť dôkazné bremeno, že pred vyhotovením vnútorných omietok s ním rokoval a že takúto povinnosť má iba on z dôvodu, že táto argumentácia je v rozpore so všeobecnými princípmi rovnosti a kontradiktórnosti sporu a so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu o rovnakej právnej pozícii strán ohľadne preukázania svojich námietok s tým, že odkazu žalovaného na ochranu spotrebiteľa podľa procesných ustanovení (čl. 6 C. s. p.) chýba rozumný zmysel, pretože žiadna zo zákonom pred pokladaných situácií so špeciálnou úpravou pre spotrebiteľa v tejto veci nenastala (§ 290 - § 300 C. s. p.), pričom odkaz žalovaného na hmotnoprávnu úpravu ust. § 53 Občianskeho zákonníka je úplne mylný, pretože neprijateľné zmluvné podmienky nemožno dohľadať v ústnej zmluve o dielo, ktorú uzatvorili sporové strany a uviedol, že má dostatok skúseností v spore, aby tvrdil, že žalovaný uvedenými argumentmi odvádza pozornosť odvolacieho súdu od ním nesplnenej dôkaznej povinnosti preukázať reklamáciu tvrdených vád omietok, ich vznik, rozsah a charakter a preukázať priamy dodávateľský vzťah medzi ním a spol. TOP TREND Bratislava s. r. o., na základe ktorého mal údajne pracovať len v subdodávke, nakoľko z výsledkov dokazovania je jasné, že žalovaný o reklamácii a subdodávke neposkytol žiaden dôkaz a je závažným nedostatkom rozsudku, že v ňom chýbajú závery o neunesenom dôkaznom bremene žalovaného. Namietol, že žalovaný vo svojom vyjadrení lavíruje na úrovni prekrúcania jeho námietok a ich skutočného významu v odvolaní s tým, že z jeho pohľadu sú opísané časti vyjadrenia žalovaného malou ukážkou nekorektných zavádzaní, ktorých sa žalovaný dopúšťal počas celého sporu, a pre ktoré žiadal o ochranu pred zneužívaním práva na súdnu ochranu podľa čl. 5 C. s. p., ktorú od súdu nedostal s tým, že hoci ide o nový procesný inštitút a bude otázkou ďalšej súdnej praxe, čo bude zahŕňať, môže chrániť aj pred opakovane menenými, množenými a prekrucovanými tvrdeniami protistrany, čoho sa v tomto prípade dopustil žalovaný, pretože svojou podstatou ide o porušenie procesnej povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti pravdivo (§ 150 ods. l C. s. p.). Uviedol, že ostatné časti vyjadrenia žalovaného sú prevažne všeobecným potvrdením skutkových záverov súdu, k čomu žalovaný pristúpil zámerne, pretože k príslušným odvolacím námietkam nemá žiadne pádne protiargumenty, pričom sa to týka jeho odvolacej námietky, že pokiaľ súd považoval písomnosť „E. XXXX-XX" za platnú zmluvu o dielo, bolo nedostatkom rozsudku, že z nej vychádzal ako zo zmluvy, ktorá sa aj reálne plnila, pretože k tomu neboli preukázané žiadne skutočnosti, pričom to isté sa týka aj jeho odvolacej námietky, že pokiaľ súd považoval písomnosť „príjmový pokladničný doklad zo dňa 20. 06. 2012 na sumu 500 eur za doklad o platbe za odvoz odpadu za omietky, išlo o absurdný záver, pretože preukázal, že taká platba sa týka niekoľkých ton odpadu, ktoré v žiadnom prípade nemohli vzniknúť z omietok. Žalobca v ďalších častiach svojho vyjadrenia zopakoval argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní, z dôvodu ktorého považuje odvolací súd za nadbytočné ju opätovne uvádzať.
5.
Žalovaný v podaní zo dňa 02. 11. 2017 (replika) uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku predmet sporu vecne správne posúdil a dospel k správnym skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania, pričom následne správne vec právne posúdil, preto odvolacie dôvody uvedené v odvolaní a aj vo vyjadrení žalobcu sú účelové a podané odvolanie je nedôvodné a navrhol odvolanie zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť, resp. odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietnuť s tým, že nakoľko sa žalobca k jeho procesnému návrhu nevyjadril a výslovne ho nepoprel (§ 151 ods. 1 C. s. p.) znamená, že námietku oneskoreného podania odvolania je potrebné považovať za nespornú. K tvrdeniu žalobcu, trvajúceho na tom, že jeho preddavkové platby v sume 10. 000 eur preukazujú ich vzájomný vzťah, keďže iný nemali a ani netvrdili uviedol, že žalobca opomenul, že počas celého súdneho konania ako písomne, tak aj ústne vždy tvrdil, že so žalobcom nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu s tým, že žalobca ani nijakým listinným alebo iným dôkazom nepreukázal existenciu ich vzájomného zmluvného vzťahu, keďže poskytnutie dvoch platieb na účet žalobcu samo o sebe nikdy neznamenalo vznik dvojstranného právneho úkonu vo forme zmluvy o dielo, pričom tieto platby iba poukázal na účet, ktorý mu oznámil A. M., konateľ zhotoviteľa diela, teda obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o. K argumentácii žalobcu, že preddavky spolu v sume 10. 000 eur boli zaplatené na základe preddavkových faktúr č. XXXXXXXX a XXXXXXXX uviedol, že odvolateľ ešte vždy nechce objektívne vidieť tú skutočnosť, že preddavky zaplatil dňa 08. 06. 2012 a 25. 05. 2012 a že uvedené faktúry sa mu žalobca pokúšal doručiť až v júli 2012 s tým, že medzi vykonanými platbami a doručovaním týchto faktúr je časový rozdiel najmenej dvoch mesiacov, preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi platbami preddavkov a faktúrami neexistuje príčinná súvislosť, a preto nie argumentácia súdu prvého stupňa, ale argumentácia odvolateľa „nedáva rozumný zmysel". Namietol, že nemal dôvod telefonicky informovať J.. V. o dvoch zmluvných vzťahoch vzniknutých medzi ním a žalobcom, keďže žalobcu nikdy nepovažoval za svojho zmluvného partnera s tým, že aj svedok A. M. vypovedal nepravdivo o mnohých skutočnostiach, napr. o Cenovej dohode - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, ktorú nakoľko bola uzavretá písomne, zrušiť bolo možné tiež iba písomne, a keďže ju po celý čas považoval za platnú a záväznú, dôvodne sa domnieval, že vnútorné omietky sa vyhotovujú na základe tejto dohody a že fyzický zhotoviteľ omietok musel byť v subdodávateľskom vzťahu so zhotoviteľom diela, teda s obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava, s. r. o. Poukázal na skutočnosť, že v liste sp. zn. 19/2012-628 zo dňa 25. 10. 2012 zaslanom právnej zástupkyni žalobcu uviedol, že ani písomne ani ústne so žalobcom neuzavrel obchodnú zmluvu a ani inú zmluvu a že jeho dodávateľom je iba obchodná spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o., voči ktorej je žalobca jej subdodávateľom s tým, že tento list podpísal aj A. M., ktorý na poslednej strane uviedol, že potvrdzuje správnosť údajov v ňom uvedených, z dôvodu ktorého nemožno prijať záver, že si vymýšľa a že predložil súdu iné podanie, ako predložil žalobcovi. K trvaniu na výsluchu svedkyne V. Z. uviedol, že žalobca neuviedol potrebu jej výsluchu v príčinnej súvislosti so zistením rozhodujúcej skutočnosti, ktorou je vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo, teda vznik konsenzuálnej zmluvy medzi stranami sporu. Poukázal na skutočnosť, že vady vnútorných omietok reklamoval svojmu zmluvnému partnerovi, teda obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o., pričom jej konateľ pán M. na pojednávaní prisvedčil, že reklamácia u neho bola vykonaná, že ju prijal a vady odstránil, čo preukazuje, že pán M. Cenovú dohodu - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 považoval za platnú a cítil sa ňou viazaný, preto reklamované vady bezplatne odstránil (po odstránení vád uvedenej spoločnosti neplatil žiadnu sumu za odstránené vady). Uviedol, že nepopiera, že omietky zhotovil pán Č. v mene žalobcu, avšak popiera, že omietky boli fyzicky zhotovené priamo jeho zmluvným partnerom, nakoľko vnútorné omietky sa mu zmluvne zaviazala zhotoviť obchodná spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o., ktorá ich zhotovenie zabezpečila prostredníctvom žalobcu, do čoho nijako nezasahoval a toto zhotovenie neovplyvňoval a k počtu vrstiev omietok uviedol, že naďalej zotrváva na tom, že svedok Č. jednoznačne vypovedal, že on osobne robil iba jednovrstvové omietky, preto odvolateľ podsúva súdu neobjektívne informácie a nepravdivo tvrdí, že zmluvne jednal s J.. W., keďže si bol po celý čas vedomý toho, že má uzavretú zmluvu, a to Cenovú dohodu - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 s obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o., z dôvodu ktorého nepovažoval za potrebné zmluvne dohodnuté vyhotovenie diela si duplicitne istiť s ďalším zhotoviteľom diela. K tvrdeniu žalobcu, že doklady k sumám 500 eur a 2. 000 eur nemajú nič spoločné s Cenovou dohodou - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012 uviedol, že obchodná spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o., na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 20. 06. 2012 výslovne uviedla č. E. XXXX-XX, čo je zároveň číslom Cenovej dohody - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, pričom táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že odvoz kontajnera bol vykonaný v súvislosti s odvozom odpadu vzniknutého pri vyhotovovaní vnútorných omietok. Poukázal na skutočnosť, že obdobne aj príjmový doklad bez čísla zo dňa 25. 06. 2012 vyhotovený obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o., sa podľa jeho účelu týka doplatku úhrady za omietky s
tým, že ho vyhotovil osobne A. M., preto ho nemožno upodozrievať, že ho falšoval s tým, že A. M. osobne potvrdil, že na základe príjmových pokladničných dokladov zo dňa 20. 06. 2012 a 25. 06. 2012 mu zaplatil sumy 500 eur a 2. 000 eur, pričom M. nevyvracal, že jeho podpis na týchto dokladoch nie je jeho podpisom a nakoľko podľa zákona o účtovníctve príjmové účtovné doklady vystavuje a podpisuje ten, kto peniaze prijíma, jeho podpis na nich nebol potrebný. Žalovaný opätovne uviedol, že od žalobcu poštou nikdy neobdržal tri faktúry č. XXXXXXXX, Č.. XXXXXXXX P. Č.. XXXXXXXX, nakoľko v čase ich údajného doručenia bol na zahraničnej dovolenke v Španielsku, preto tieto faktúry ani nemohol vrátiť v dobe ich splatnosti. Uviedol, že rýchle vysúšanie a vŕtanie nemohlo spôsobiť opadanie omietok, nakoľko ak by to bola pravda, potom by boli opadali celé omietky a nie iba ich časť, keď žalobca ani nepreukázal, že išlo o rýchle vysúšanie omietok.
6.
Súd prvej inštancie aj uvedené vyjadrenie žalovaného doručil žalobcovi na vedomie dňa 13. 11. 2017, pričom žalobca sa k nemu nevyjadril.
7.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. marca 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.
8.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9.
Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10.
Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
11.
K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
12.
K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí podľa predstáv strany sporu), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
13.
V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 21. apríla 2015, č. k. 16C/289/2012 - 263, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4. 995, 88 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne od 23. 07. 2012 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 4. 076, 15 eur a náhradu iných trov konania v sume 299, 50 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08. septembra 2016, č. k. 10Co/331/2015 - 325 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
14.
Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu (§ 226 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016 a § 391 C. s. p. účinný od 01. 07. 2016).
15.
Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto právnej veci zrušený, bola absencia právneho posúdenia nielen sporu, nakoľko
odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahovalo iba skutkové odôvodnenie, keď z neho nebolo možné zistiť, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie zistené a najmä ktorými dôkaznými prostriedkami, keďže iba poukázal na obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov dospel k záveru o ich pravdivosti, pričom navzájom si odporujúce dôkazy nevyhodnotil a nezdôvodnil, napríklad prečo niektoré z nich pokladal za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec.
16.
Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu právne posúdiť obsah Cenovej dohody - stavebné práce E. XXXX - XX zo dňa 05. 05. 2012 a najmä jej právne následky, predloženej a podpísanej obchodnou spoločnosťou TOP TREND Bratislava s. r. o., ako dodávateľom, ktorej konateľ však v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že jej obsah za záväzný nepovažoval a pre žalovaného omietky na základe danej Cenovej dohody nevykonal a so žalovaným žiadnu zmluvu neuzavrel, nakoľko ak by spoločnosť TOP TREND Bratislava s. r. o. nebola so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu (ani na základe nesporne uzavretej Cenovej dohode), potom nebolo zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti pristúpila táto obchodná spoločnosť k odstraňovaniu vád diela, t. j. k oprave omietok, keď z výpovede svedka a konateľa spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o. A. M. vyplynulo, že omietky nerobil iba opravoval popraskané omietky v pivničných priestoroch a cena za opravu je zahrnutá v sume za odpad, vyčistenie staveniska a dvora a zároveň dôvodom zrušenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie bola absencia právneho posúdenia argumentácie (najmä právnej) žalovaného tvrdiaceho v priebehu celého konania, že obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o. sumu 2. 000 eur zaplatil za ňou vykonané omietky dňa 25. 06. 2012 a nie za ich opravu, nakoľko k opadaniu omietok došlo v pivničných priestoroch rodinného domu žalovaného až tri mesiace po úhrade (v septembri 2012), keď v poradí prvom rozsudku absentovalo aj právne posúdenie Cenovej dohody - stavebné práce č. E. XXXX-XX zo dňa 05. 05. 2012, ktorej platnosť žiadal žalovaný v spore posúdiť prejudiciálne, keď odvolací súd prvoinštančnému súdu vytkol, že napadnutý rozsudok je založený predovšetkým na nepreukázaných domnienkach, arbitrárnom (svojvoľnom) hodnotení vykonaných dôkazov a bez právneho zdôvodnenia, keď za právne zdôvodnenie nie je možné považovať opisovanie znenia jednotlivých ustanovení právnych predpisov (§ 631 a § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) bez toho, aby ich súd aplikoval na zistený skutkový stav.
17.
Súd prvej inštancie sa po zrušení v poradí jeho prvého rozsudku v prejednávanej veci dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko nepreukázal vznik záväzkovoprávneho vzťahu so žalovaným uzavretím zmluvy o dielo (ústne), správne vyhodnotil vykonané dokazovanie (ako aj svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov,) dospel k správnemu právnemu záveru o účelovosti výpovede svedka A. M. (konateľa obchodnej spoločnosti TOP TREND Bratislava s. r. o.) vo vzťahu k jeho záväzku vykonať na rodinnom dome žalovaného omietky, z dôvodu ktorého nebolo možné sa v žiadnom prípade stotožniť s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nespravodlivý.
18.
Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko
žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ktorým rozhodol vecne správne, a preto tento rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
20.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).