Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-174-2017.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/174/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 741, zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 2.081,73 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.081,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.081,73 Eur od 25.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.06.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.06.2017, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na náhradu škody vo výške 2.081,73 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.12.2016. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 12.12.2011 uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalobcu U. W., A.: G.. Dňa 08.09.2016 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poistené vozidlo poškodené. Žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie a poskytol plnenie vo výške 7.795,42 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na doplatenie plnenia z dôvodu, že nesprávne stanovil všeobecnú hodnotu vozidla. Žalovaný však ďalšie plnenie neposkytol. Spolu so žalobou predložil poistnú zmluvu, oznámenie o poistnom plnení, výzvu na doplatenie poistného plnenia, znalecký posudok X/XXXX.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.10.2017, v ktorom potvrdil, že likvidoval poistnú udalosť a dospel k záveru, že náklady na opravu vozidla presahujú hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, preto spôsobená škoda na vozidle je totálna škoda. Určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 17.085,71 Eur, pričom hodnotu predajných zvyškov žalovaný ohodnotil na sumu 8.880,- Eur. Na základe uvedeného a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 410,29 Eur, vyplatil žalobcovi sumu 7.795,42 Eur. Má za to, že všeobecná hodnota bola žalovaným vykonaná s právnym poriadkom a bežnou praxou v poisťovníctve. Zároveň uviedol, že hoci na zmluvu sa aplikuje Obchodný zákonník, je zrejmé, že uzavretie poistnej zmluvy nemá súvis s podnikateľskou činnosťou žalobcu, preto nemožno aplikovať Obchodný zákonník a preto nie je možné priznať úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov v zmysle Obchodného zákonníka. K podaniu pripojil Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle.
3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 31.10.2017 tak, že poukázal na súkromný znalecký posudok, voči ktorému žalovaný neuviedol žiadne námietky, pričom výpočet žalovaného nie je v súlade s právnymi predpismi, maximálne je v súlade s praxou žalovaného. Žalovaný totiž s poukazom na predložený súkromný znalecký posudok uviedol, že žalovaný použil pri svojom výpočte nesprávne určenú východiskovú hodnotu vozidla (VHV=63.192 Eur) a koeficient počtu držiteľov vozidla (k3=0,96), pričom obe hodnoty mali zásadný vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu vozidla. Podrobne vysvetlil, že východiskovú hodnotu vozidla žalovaný určil na úrovni hodnoty vozidla v základnej výbave a to aj napriek tomu, že poistné motorové vozidlo žalobcu malo výbavu rozšírenú. Pokiaľ by žalovaný postupoval pri svojom výpočte ta, že by použil správnu východiskovú hodnotu (na úrovni VHV = 73.000 Eur), postupoval by v súlade s právnym predpisom tak, ako aj znalec vo svojom znaleckom posudku a technická hodnota vozidla by predstavovala sumu 22.491 Eur (vo výpočte žalovaného Th = 19.475,33 Eur). Koeficient počtu držiteľov vozidla určil žalovaný na hodnotu 0,96, čo predstavuje skutočnosť, že žalobca bol 5.držiteľom vozidla. Žalobca bol však 2.držiteľom vozidla a preto mal byť správne použitý koeficient k3 = 0,99, tak, ako to uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Keby žalovaný použil správne hodnoty pri svojom výpočte (VHV = 73.000 Eur, k3 = 0,99), všeobecná hodnota vozidla by predstavovala sumu vo výške 20.331,- Eur, t.j. o 1.054 Eur dokonca viac, ako určil znalec v posudku. Zároveň uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného ohľadom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov, nakoľko obe strany sú podnikatelia a teda v zmysle § 261 ods.9 Obchodného zákonníka sa aplikuje Obchodný zákonník. (viď obdobný názor aj rozsudok Okresného súdu Žilina 10Cb/85/2014,...)
4. Súd nariadil pojednávanie na 29.03.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný stav:
5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
6. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa § 795 ods.1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
14. V zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
15. Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
16. S poukazom na judikát R 25/1990 pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením vec i do predchádzajúceho stavu (napr. náklady na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci).
17. Súd mal nepochybne preukázané, že žalobca dňa 12.12.2011 uzavrel Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie súboru motorových vozidiel, do ktorého patrí aj vozidlo U. W., A.: G.. Predmet zmluvy je špecifikovaný v článku I. V článku X bola dojednaná spoluúčasť 5%. Podľa článku XIV, bod 1 Zmluvy, poistná zmluva sa dojednáva s účinnosťou od 14.12.2011 na dobu neurčitú. (l.č. 8 obsahu spisu)
18. Medzi stranami konania bolo nesporné, že dňa 08.09.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu zn. U. W., A.: G.. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
19. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 12.12.2016 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.12.2016 a likvidoval predmetnú poistnú udalosť ako totálnu škodu a poukazuje poistné plnenie vo výške 7.795,42 Eur. Z oznámenia vyplýva aj výpočet výšky poistného plnenia tak, že všeobecná hodnota vozidla bola určená na sumu 17.085,71 Eur, od ktorej odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov vozidla 8.880,- Eur, t.j. 8.205,71 Eur, od ktorej odpočítal spoluúčasť 5% , t.j. vo výške 410,29 Eur. Teda poistné plnenie predstavuje sumu 7.795,42 Eur. (l.č. 15)
20. Žalobca nesúhlasil s výpočtom žalovaného, preto ho listom zo dňa 14.02.2017 vyzval na doplatenie poistného plnenia vo výške 2.081,73 Eur do 15.03.2017 s tým, že spolu s výzvou zaslal aj znalecký posudok č. X/XXXX, ktorého predmetom je výpočet VŠH vozidla ku dňu 09.09.2016 vo výške 19.277,- Eur. (l.č. 16 obsahu spisu) Žalovaná istina tak predstavuje rozdiel medzi hodnotou vozidla stanovenou žalovaným a medzi hodnotou vozidla vypočítanou znalcom v znaleckom posudku č. X/XXXX, a to po odpočítaní hodnoty zvyškov a spoluúčasti.
21. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného H.. Q. F., všeobecná hodnota vozidla U. W., A.: G., ku dňu 08.09.2016 predstavuje čiastku 19.277,- Eur. Znalecký posudok bol predložený žalobcom spolu so žalobou a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. (l.č. 17 obsahu spisu)
22. Podľa § 209 CSP
(1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
23. Žalovaný trval na tom, že hodnota vozidla ku dňu 08.09.2016 je 17.085,71 Eur a hodnota predajných zvyškov vozidla je 8.880,- Eur.
24. Žalovaný za účelom preukázania svojich tvrdení predložil listinu označenú ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle ku dňu 08.09.2016 na formulári, zo dňa 16.09.2016 s uvedením, že vypracoval O.. Zo záverečnej tabuľky vyplýva východisková hodnota vozidla 63.192,- Eur, náklady na opravu 19.857,20 Eur, výška škody 17.085,71 Eur a všeobecná hodnota vozidla 17.085,71 Eur. (l.č. 33) Žalovaný síce tvrdil, že daný výpočet je podľa platných predpisov v súlade s vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z., avšak z ničoho nevyplýva, že skutočne postup je dodržaný. V danom výpočte sú dopĺňané údaje pravdepodobne žalovaným, resp. osobou uvedenou ako O., pričom daný výpočet neobsahuje podpis uvedenej osoby, ktorá mala vypracovať daný výpočet. Z ničoho nevyplýva, kto skutočne daný výpočet vyhotovil a stanovil hodnotu vozidla a či taká osoba je odborne spôsobilá na stanovenie danej hodnoty. To, že daný výpočet je na nejakom formulári s použitím PC softvéru ABACUS, automaticky nezakladá jeho objektivitu a správnosť a z uvedeného nevyplýva, či údaje zadávané do formuláru, sú správne. Je to nejaká listina bez preukázania hodnovernosti. Súd ju neposúdil ako hodnovernú a relevantnú listinu na preukázanie hodnoty vozidla. Dokonca žalobca s poukazom na závery a konštatovania súkromného znaleckého posudku namietol, že žalovaný použil pri svojom výpočte nesprávne určenú východiskovú hodnotu vozidla (VHV=63.192 Eur) a koeficient počtu držiteľov vozidla (k3=0,96), pričom obe hodnoty mali zásadný vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu vozidla. Podrobne vysvetlil, že východiskovú hodnotu vozidla žalovaný určil na úrovni hodnoty vozidla v základnej výbave a to aj napriek tomu, že poistné motorové vozidlo žalobcu malo výbavu rozšírenú. Pokiaľ by žalovaný postupoval pri svojom výpočte tak, že by použil správnu východiskovú hodnotu (na úrovni VHV = 73.000 Eur), postupoval by v súlade s právnym predpisom tak, ako aj znalec vo svojom znaleckom posudku a technická hodnota vozidla by predstavovala sumu 22.491 Eur (vo výpočte žalovaného Th = 19.475,33 Eur) Koeficient počtu držiteľov vozidla určil žalovaný na hodnotu 0,96, čo predstavuje skutočnosť, že žalobca bol 5.držiteľom vozidla. Žalobca bol však 2.držiteľom vozidla a preto mal byť správne použitý koeficient k3 = 0,99, tak, ako to uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Keby žalovaný použil správne hodnoty pri svojom výpočte (VHV = 73.000 Eur, k3 = 0,99), všeobecná hodnota vozidla by predstavovala sumu vo výške 20.331,- Eur, t.j. o 1.054 Eur viac, ako určil znalec v posudku. Napriek tomu žalobca zotrval na istine v zmysle znaleckého posudku, ktorý predložil a nežiadal vyššiu istinu s poukazom na daný výpočet.
25. Žalobcom predložený súkromný znalecký posudok spĺňa náležitosti v zmysle § 209 CSP, je vyhotovený znalcom, obsahuje požadovanú doložku, preto súd pri vykonávaní daného dôkazu postupoval tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Žalovaný namietal postup súdu pri posúdení znaleckého posudku ako dôkazu s vyššou silou, resp. že ho uprednostnil pred výpočtom žalovaného, takýto postup súdu považoval za nesprávny s tým, že by sa mal aj jeho výpočet posúdiť rovnocenne. S týmto sa súd však nemôže stotožniť a názor žalovaného považuje len za účelovú a špekulatívnu obranu, nakoľko predložený súkromný znalecký posudok spĺňa náležitosti podľa § 209 CSP, preto sa považuje za posudok akoby posudok súdom ustanoveného znalca a tento posudok nebol nikým a ničím relevantným namietaný a spochybňovaný. Bol vypracovaný znalcom, teda odborne spôsobilou osobou. Na rozdiel toho, žalovaný preukazoval ním tvrdenú hodnoty vozidla len listinou označenou ako Stanovenie hodnoty cestného vozidla a výšky škody na cestnom vozidle, pričom táto listina nie je ani podpísaná osobou, ktorá ju vypracovala, z ničoho nevyplýva, že bola vyhotovená osobou odborne spôsobilou. Dokonca znalec v posudku riadne odôvodnil svoje závery, ktorými vyvrátil žalovaným predložené stanovenie hodnoty a v ňom uvádzané hodnoty, či koeficienty, čím bol spochybnený výpočet žalovaného. Žalovaný nepredložil inú listinu na preukázanie tvrdenej hodnoty vozidla, ani nenamietal predložený znalecký posudok. Súd preto nemal dôvod spochybniť znalecký posudok a posúdil ho ako hodnoverný a relevantný dôkaz, pričom súd poukazuje na § 151 CSP, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné.
26. Súd teda skonštatoval, že hodnoverne preukázaná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, je vo výške 19.277,- Eur. Predložený výpočet žalovaným nie je spôsobilý spochybniť závery súkromného znaleckého posudku č. X/XXXX. Pokiaľ žalovaný tvrdil pred súdom, že ním predložený výpočet a teda určená hodnota vozidla bola stanovená odborným zamestnancom žalovaného a preto by mal súd naň prihliadať, z ničoho nevyplýva, že výpočet vypracoval odborný zamestnanec, dokonca daný výpočet nie je ani podpísaný žiadnou osobou, z ničoho nie je zrejmé, že vypracoval to zamestnanec a už vonkoncom nevyplýva, že išlo o odborného zamestnanca. Nie je možné taký výpočet rovnať predloženému znaleckému posudku. Žalovaný následne požadoval poskytnutie lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, avšak súd v tejto súvislosti poukazuje na § 153 ods.1 a 2 CSP, podľa ktorého: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, pričom žaloba bola podaná dňa 28.06.2017 spolu so znaleckým posudkom a doručená žalovanému aj so súkromným znaleckým posudkom dňa 18.09.2017. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2017 žalovaný nenamietal, ani nespochybňoval predložený znalecký posudok. Súd má zároveň za to, že žalovaný mal dostatok času do nariadeného pojednávania, t.j. do 29.03.2018, či do vyjadrenia v rámci prípravy pojednávania, na predloženie vlastného súkromného znaleckého posudku, preto nebol dôvod na odročenie pojednávania za účelom poskytnutia lehoty žalovanému na predloženie znaleckého posudku. O posudku predloženom žalobcom mal žalovaný vedomosť zo strany súdu od 18.09.2017, pričom z listín vyplýva, že žalobca na daný znalecký posudok odkazuje už vo výzve na doplatenie poistného plnenia zo dňa 14.02.2017. Teda žalovaný mal vedomosť o hodnote určenej znaleckým posudkom a teda o znaleckom posudku viac ako 1 rok, napriek tomu nielenže ho nenamietal, ale ani žiadny iný nepredložil. Ak právny zástupca tvrdil, že nemá daný znalecký posudok č. 3/2017, lebo až následne prevzal právne zastúpenie, nemôže to byť na úkor žalobcu, či na úkor priebehu konania, nakoľko je to vecou komunikácie medzi žalovaným a jeho zástupcom. Zároveň je pochybné a účelové aj tvrdenie zástupcu žalovaného, že predloží posudok, ktorého závery vraj budú také isté, ako sú výsledky vypracované žalovaným, takéto tvrdenie vyvoláva nehodnovernosť, keďže z ničoho nevyplýva, že záver ďalšieho znaleckého posudku bude totožný s hodnotou stanovenou žalovaným, žalovaný predsa nemôže vedieť vopred záver posudku, ktorý ešte neexistuje, napriek tomu je o tom presvedčený.
27. Medzi stranami bolo nesporné, že hodnota predajných zvyškov je 8.880,- Eur. Dokonca túto hodnotu určil žalovaný a žalobca to nerozporoval, preto súd v zmysle § 151 CSP považuje danú skutočnosť za nespornú.
28. Keďže súd posúdil hodnotu vozidla v zmysle záveru súkromného znaleckého posudku ako hodnoverného dôkazu vo výške 19.277,- Eur a medzi stranami bola nesporná hodnota predajných zvyškov stanovená žalovaným vo výške 8.880,- Eur a po odpočítaní spoluúčasti 5% v zmysle poistnej zmluvy, žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 9.877,15 Eur. (výpočet: hodnota vozidla 19.277 Eur - hodnota predajných zvyškov 8.880,- Eur - 519,85 Eur ako spoluúčasť 5% zo sumy: 19.277-8.880). Nakoľko žalovaný uhradil iba 7.795,42 Eur, je povinný doplatiť sumu 2.081,73 Eur ako rozdiel medzi sumou 9.877,15 Eur a sumou 7.795,42 Eur.
29. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný namietal nárok žalobcu uplatňovaný v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko má za to, že keďže ide o poistnú zmluvu a uzavretie poistnej zmluvy nemá súvis s podnikateľskou činnosťou žalobcu, nemôže sa aplikovať Obchodný zákonník.
30. Súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje, a to s poukazom na § 261 Obchodného zákonníka.
31. Podľa § 261 ods.9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
32. Je nepochybné, že zmluvné strany sú právnické osoby, ktoré uzavreli poistnú zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a to žalovaný ako poisťovateľ a žalobca ako právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa motorové vozidla, ktoré ako podnikateľský subjekt poistila u žalovaného. Súd má za to, že boli splnené podmienky v zmysle § 261 Obchodného zákonníka a posúdil, že na daný vzťah sa aplikuje Obchodný zákonník, a to aj napriek tomu, že na poistnú zmluvu sa aplikuje Občiansky zákonník, keďže daný typ zmluvy nie je upravený v Obchodnom zákonníku, avšak ostatné skutočnosti upravené v Obchodnom zákonníku sa spravujú Obchodným zákonníkom. Teda nepochybne ide o obchodno-záväzkový vzťah.
33. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
34. Podľa § 369 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
36. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
37. Podľa § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
38. Podľa § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
39. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie dňa 05.12.2016. V zmysle § 793 ods.3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní od skončenia šetrenia, teda dňa 20.12.2016. Žalobca si však uplatnil úroky z omeškania až od 25.12.2016, nakoľko posúdil skončenie šetrenia dňa 09.12.2016, kedy je datované Oznámenie o poistnom plnení. V danom oznámení je však výslovne uvedený dátum skončenia šetrenia dňa 05.12.2016. Súd je však viazaný žalobou, ktorú nemôže prekročiť, preto keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 25.12.2016, súd mu priznal úroky až od toho dátumu, a to aj napriek tomu, že nárok na úroky mu vznikol už pred týmto dátumom, t.j. od 21.12.2016.
40. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný žalobcom, a to vo výške 9 % ročne ako primeraný v zmysle platných právnych predpisov, pričom výšku sadzby určenej súd nedokazoval v zmysle CSP.
41. Keďže ide o obchodno-záväzkový vzťah a žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c CSP, súd ju priznal v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z.
42. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).