Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-52-2018.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej U. F., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 5.267,54 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11Csp/165/2016-51 z 21.3.2017 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.267,54 €, úrok 226,05 € a 1,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.267,54 € od 31.8.2016 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 226,05 € od 31.8.2016 do zaplatenia, poplatky za poistenie 7,41 € všetko v mesačných splátkach po 20 € počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do konca bežného mesiaca pod následkami straty výhod splátok. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť trovy konania v plnom rozsahu žalobcovi.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 5.267,54 € s prísl., ktorú skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 25.11.2013 uzavrel zmluvu o úvere č. 89728, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 6.000 € (súd nesprávne uviedol sumu 89728 €), ktoré sa žalovaná zaviazala splácať spolu s úrokom a ďalším príslušenstvom v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver mala splatiť do 27.112023. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a dňa 30.8.2016 a následne 24.6. a 29.6.2016 bola vyzvaná na predčasné splatenie úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavovala celkom sumu 5.562,99 €, z toho istina 5.267,54 €, úroky 226,05 €, úroky z omeškania 1,99 €, poplatky za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru 60 €, tieto si však žalobca v konaní neuplatnil, a poplatkov za poistenie v sume 7,41 €.
3. Žalovaná nenamietala vyčíslený dlh, žiadala ho zaplatiť v splátkach po 20 €, pričom argumentovala, že je na materskej dovolenke, poberá 254 € mesačne, príjem jej manžela ako podnikateľa je asi 800 € mesačne, spláca úver 200 € a 40 € mesačne, poplatky za užívanie domu vyčíslila v sume 200 € mesačne.
4. Súd po vykonaní dokazovania uzavrel, že strany sporu dňa 25.11.2013 uzavreli zmluvu o úvere č. 89728, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 6000 €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 101 €, vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená dňa 27.12.2013. Počet splátok bol dohodnutý na 120, v prípade riadneho splácania úveru bola posledná splátka dohodnutá na 27.12.2023. Zároveň sa žalobca so žalovanou dohodli na jednorazovom poplatku za poskytnutie úveru v sume 300 €, na poplatku za poistenie schopnosti splácať úver v sume 2,47 € mesačne, bez poplatku za správu úveru. Dohodnutá úroková sadzba predstavovala 15,90 %
ročne, výška RPMN bola 19,01 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola suma 12.420 €. 5. Po vyčerpaní poskytnutého úveru bola vzhľadom na porušenie svojich zmluvných povinností žalovaná listami z 29.4.2015 a následne 30. 8.2016 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 4.5.2015 a následne do 9.9.2016.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 53a ods. 1, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V danom prípade je nesporné, že strany uzavreli dňa 25.11.2013 platnú úverovú zmluvu č. 89728, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe nej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky v sume 6.000 € na žalovanou určený účet. Poskytnutý úver a úroky s príslušenstvom žalovaná riadne nesplácala, preto bola vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 9.9.2016. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaná dostala s úhradou dlžnej sumy do omeškania.
6. Žalobca mal v konaní úspech, preto súd vyslovil, že má právo na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).
7. Rozsudok vo výroku o povolení splácať dlh v splátkach napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak, že zaviaže žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov celého konania. Namietal, že pokiaľ súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Nemožno prihliadať iba na záujmy jedného z účastníkov konania. Zdôraznil, že výška súdom povolenej splátky (20 €) je výrazne nižšia ako výška splátky podľa zmluvy (101 €), teda viac ako 5 násobne nižšia. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola teda žalovaná touto formou za porušenie zmluvy „odmenená“. Poukázala v tomto smere na viaceré rozhodnutia napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 322/2016-85 z 1.3.2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co 498/2016-72 z 15.5.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 33/2017-62 z 22.2.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co 91/2017-138 zo 16.5.2017. Naviac súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, keď sa vôbec nezaoberal jej majetkovými pomermi, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na jej tvrdenia. Poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem, prípadne vyživovacia povinnosť žalovanej, ale jej celkové majetkové pomery. Žalobca argumentoval aj tým, že žalovaná po zosplatnení úveru nevykonala žiadnu úhradu a pri danej výške splátky žalovaná uhradí len istinu - bez príslušenstva za viac než 21 rokov. Splnenie dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanej narastú úroky z omeškania, čo nie je v jej prospech.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zopakovala, že je na rodičovskej dovolenke s dvojičkami, jej finančná situácia je veľmi ťažká. Uvedomuje si, že jej splátka je nízka, ale v takejto výške je len dočasne, kým je na rodičovskej dovolenke, ktorá jej končí 21.3.2018. Potom sa zamestná a bude vedieť platiť splátku vo výške ako bola určená v zmluve.
9. Žalobca reagoval písomným podaním, v ktorom uviedol, že trvá na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Zároveň uviedol, že žalovaná zaplatila 5 splátok po 20 €.
10. Výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.267,54 €, úrok 226,05 € a 1,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.267,54 € od 31.8.2016 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 226,05 € od 31.8.2016 do zaplatenia, poplatky za poistenie 7,41 €, nebol odvolaním napadnutý (§ 379 CSP) , nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP a ust. § 367 ods. 1 a contrario CSP), preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Žalobca vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutému výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti učinil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania, v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP; do 30.6.2016 ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 420 písm. f/ CSP) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 z 25.10.2017).
15. Podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
16. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom, je túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP,
tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 z 18.3.2013).
17. Súd prvej inštancie výrok rozsudku, ktorým na plnenie určil žalovanej splátky vo výške 20 € vôbec neodôvodnil, chýba akákoľvek úvaha súdu, ktorá ho viedla jednak k určeniu povinnosti plniť v splátkach a jednak k stanoveniu výšky splátky. V rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP pritom v odôvodnení neuviedol stanoviská strán v otázke lehoty plnenia, ani z akých skutočností vo svojom rozhodnutí o lehote plnenia vyšiel, ani podľa akého ustanovenia zákona lehotu na plnenie právne posúdil a rovnako ani akými úvahami sa pri právnom posudzovaní tejto otázky, predovšetkým v kontexte už odvolacím súdom vyjadrených, rozhodovacou praxou uznávaných hľadísk, riadil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu dlhšej splatnosti peňažného plnenia odôvodnenie vôbec neobsahovalo, a tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení dlhšej lehoty na plnenie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
18. Odvolací súd preto rozsudok v odvolaním napadnutom výroku o lehote na plnenie zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nakoľko od rozhodnutia o peňažnej povinnosti závisí výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, súd zrušil tiež výrok o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 379 písm. a/ CSP.
19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť aktuálne stanoviská sporových strán k spôsobu rozhodnutia o lehote na plnenie už právoplatne určenej peňažnej povinnosti žalovanej, pokúsiť sa o zmierlivé vyriešenie sporu (Čl. 7 bod 2 CSP); až pokiaľ vylúči možnosť dohody strán o paričnej lehote (výške splátky) bude povinnosťou súdu prvej inštancie, sledujúc naplnenie požiadavky zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia ( Čl. 6 ods. 2 CSP), umožniť žalovanej doplniť jej tvrdenia o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o jej schopnosti splniť peňažný záväzok a tieto tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k týmto skutočnostiam a po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán, ohľadne lehoty na plnenie opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 CSP), právne posúdi otázku lehoty na plnenie podľa ust. § 232 CSP a vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde tiež z právnou praxou akceptovaných hľadísk, tak ako ich odvolací súd vyjadril v bode 16 tohto odôvodnenia, a teda prihliadne najmä tiež na dôvody neplnenia
záväzku žalovanou, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, žalovanou prejavenú snahu o plnenie záväzku počas konania, pričom pri prípadnom určení plnenia v splátkach zohľadní i požiadavku, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.
20. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.