Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/530/2016

Uznesenie

H. súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom G., Kutuzovova 8, IČO: 30845572, proti žalovanému S., zast. JUDr. Ľubomír CIBERE & JUDr. Stanislav BOVAN, Advokátska kancelária, so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 1161/184, o zaplatenie 3.474,63 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C 689/2015-89 z 21.10.2016 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 3.474,63 € s prísl., ktorú skutkovo odôvodnila tým, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť časť príspevku na bývanie vyplateného žalobkyňou, pretože za obdobie poberania tohto príspevku žalovanému nárok na plnú výšku príspevku nevznikol.

3. Žalovaný tvrdil, že splnil všetky podmienky vzniku nároku na vyplatenie príspevku na bývanie v poskytnutej výške, preto žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd skutkovo vyšiel zo zistenia, že žalovaný ako profesionálny vojak od 17.10.2008 poberal príspevok na bývanie, ktorý mu bol žalobkyňou priznaný a poskytovaný podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Sporným medzi stranami bolo, či mal žalovaný nárok na príspevok na bývanie v plnej alebo krátenej výške.

5. Žalobkyňa mala za to, že žalovanému vznikol nárok na príspevok na bývanie iba vo výške jednej polovice sumy uvedenej v § 170 ods. 1 cit. zákona, pretože ešte pred podaním žaloby žalovaný priznal, že počas obdobia poberania príspevku žil v domácnosti spolu s nájomcom bytu, ktorým bola jeho sestra, a preto podľa § 170 ods. 2 písm. h/ zákona č. 346/2005 Z.z. mu prináleží iba polovica príspevku, ktorý mu však bol vyplatený v plnej výške. Plná výška príspevku prináleží profesionálnemu vojakovi len ak by nežil v spoločnej domácnosti s nájomcom alebo s vlastníkom bytu počas poberania príspevku. Samotný žalovaný uznal dlh dňa 10.7.2013 a podpísal dohodu o splátkach 15.11.2013. Žalovaný k týmto písomnostiam uviedol, že v čase ich vyhotovenia mu ako laikovi nebol známy význam vtedajšej právnej úpravy nárokov na príspevok na bývanie, že išlo o stav právnej neistoty, a že tak konal aj na odporúčanie svojich nadriadených. Argumentoval, že medzi jeho sestrou a vlastníkom bytu bola uzatvorená nájomná zmluva, avšak jeho sestra ani žiadne iné osoby nikdy v tomto byte nebývali a byt po celú dobu poberania príspevku užíval výlučne sám, na základe dohody so svojou sestrou, preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že po dobu poberania príspevku žil v domácnosti s nájomcom tohto bytu.

6. Súd po dokazovaní vykonanom výpoveďami svedkov O. uznesením Krajského súdu v Trenčíne 23Tov/7/2014-96 vec právne posúdiac podľa § 169, § 170 ods. 1, 2 písm. h/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uzavrel, že žalovaný preukázal svoje tvrdenia, že v čase poberania príspevku na bývanie v predmetnom byte spolu s ním nežil v jednej domácnosti nájomca bytu, spoločný nájomca, vlastník alebo spoluvlastník bytu, preto mu vznikol nárok na celú výšku príspevku na bývanie podľa § 170 ods. 1 cit. zákona. Žalobkyňa okrem dôkazov, ktoré súd vykonal, ďalšie návrhy na dokazovanie nenavrhla ani súdu ďalšie dôkazy nepredložila. Pokiaľ žalovaný pred podaním žaloby, v čase svojho trestného stíhania ako aj po jeho skončení, uzatvoril so žalobkyňou písomné dohody o uznaní dlhu a o vrátení preplatku, tak k takému konaniu podľa súdu došlo najmä pre nezrozumiteľnosť a obsahovú nedostupnosť riadneho výkladu formulárov, ktoré pre tento účel boli spracované a žiadateľom o príspevok predkladané na vyplnenie bez toho, aby k obsahu týchto tlačív bolo dané zrozumiteľné vysvetlenie jednotlivých častí textu týchto tlačív. Na toto poukázal aj Krajský súd v Trenčíne vo vyššie označenom uznesení, ktorým potvrdil oslobodenie obžalovaného spod obžaloby za skutok kvalifikovaný ako trestný čin subvenčného podvodu. Žalovanému na úkor žalobkyne preto nevzniklo bezdôvodné obohatenie, preto súd žalobu zamietol.

7. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto podľa § 255 ods. 1 mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým, že o výške trov podľa § 262 ods. 2 rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, a h/ namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla v žalobe a v konaní na súde prvej inštancie, t.j. že žalovaný podpísal čestné prehlásenie o svojich bytových pomeroch, že prehlásil, že nežije v spoločnej domácnosti s nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, že podpísal dňa 10.6.2013 uznanie dlhu, sám požiadal o splátkový kalendár, že medzi stranami sporu bola spísaná dňa 15.11.2013 dohoda o splátkach pohľadávky štátu, že žalovaný dobrovoľne na účet žalobkyne zaplatil dňa 29.11.2013 sumu 100 €. Odcitovala ustanovenia § 169, 170 ods. 1, 2 písm. h/, d/, § 172 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z.z. a poukázala na to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa zákon č. 311/2011 Z.z. vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použije ustanovenie, okrem iných, vymenovaných v tomto ustanovení aj ustanovenie § 222 Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení zamestnanca, ktoré je tento povinný vydať. Preto ak súd prvej inštancie aplikoval vo veci ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bezdôvodné obohatenie je upravené aj v Zákonníku práce (ktorý je vo vzťahu subsidiarity k zákonu č. 346/2008 Z.z), teda obsahuje osobitnú úpravu tohto inštitútu, preto v tomto prípade nie je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala na zásadu lex specialis derogat legi generali, a teda pokiaľ špeciálny predpis () obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom (Občiansky zákonník). Žalobkyňa namietala proti tvrdeniu súdu, že tento vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy a že ďalšie návrhy žalobkyňa nemala. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na svoje písomné podanie z 10.5.2016, v ktorom navrhla vypočuť sestru žalovaného Radoslavu Naďovú a jeho rodičov, a to k okolnostiam vysvetľujúcim a popisujúcim bytovú situáciu žalovaného v rozhodnom období, nakoľko žalobkyňa zastáva názor, že najmä výsluch svedkov, a teda výpovede osôb, ktoré boli danou situáciou bytostne dotknuté, by mohli viesť k zisteniu rozhodujúcich skutočností v predmetnej právnej veci. S poukazom na ust. § 220 a citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 Cdo 259/2010 z 26.11.2011 ako aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 332/09 z 26.1.2010 namietala, že tieto dôkazné prostriedky súd prvej inštancie nezrealizoval a ani sa nijakým spôsobom ich nevykonaním v rozsudku nevysporiadal. Vytýkala súdu, že nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe ostatných vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd sa nevysporiadal a nevyhodnotil rozpory

vo výpovedi samotného žalovaného, jeho jednostranný písomný právny úkon - uznanie dlhu, ako aj rozpor vo výpovedi žalovaného a svedka G.. Napokon argumentovala, že súd prvej inštancie jej nedoručil dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní konanom dňa 30.3.2016 (Zmluva o nájme bytu z 1.2.2013) hoci o to žalobkyňa požiadala vyjadrením z 10.5.2016, čím došlo k porušeniu jej práv nielen podľa čl. 9 ale aj rozsudku EĽSP vo veci Milatová a spol. proti ČR z 21.6.2005 z ktorého vyplýva, že právo na kontradiktórne konanie v zásade znamená (rovnakú) možnosť strán (účastníkov konania) dozvedieť sa o všetkých dôkazoch a skutočnostiach zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu a vyjadriť sa k nim. Koncept spravodlivého procesu zahrňuje totiž právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého musia mat' účastníci príležitost' nielen predložiť každý dôkaz a argument nevyhnutný k tomu, aby obhájili svoje nárok (pravdu), ale tiež musia byť zoznámení s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu a musia mať možnosť sa k nim vyjadriť. ESĽP v tejto súvislosti skonštatoval, že možnost' nahliadnuť do spisu dostatočným spôsobom negarantuje právo na kontradiktorne súdne konanie. Inak povedané právo na nahľadanie do spisu a možnosť vyhotovovať kópie písomných podaní nekompenzuje nedoručenie stanoviska alebo dôkazu protistrany druhému účastníkovi konania.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 , že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

13. Žalobkyňa žalobu podala 25.11.2014, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie spor rozhodol dňa 21.10.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a teda aj odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ a zistil, že odvolanie je podané dôvodne, preto rozsudok zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ predpokladá, že strana sporu navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 (§ 132 O.s.p.) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §§ 191 a nasl. CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

20. Podľa ust. § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz (č.l. 67), vypočutie svedkov sestry žalovaného Radoslavy Naďovej a jeho rodičov. Odvolací súd nepopiera, že je vecou súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 , ale ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP, súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetliť, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Argument žalobkyne, že práve títo svedkovia mohli ozrejmiť rozhodujúce skutočnosti v prejednávanej veci, je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodný a nevykonaním tohto dôkazu bolo žalobkyni zabránené klásť svedkom otázky na objasnenie sporných skutočností (§ 202 . Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ bol preto v prejednávanej veci daný.

22. Dôvodná je aj odvolacia námietka, že súd nedoručil žalobkyni na jej žiadosť dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní 30.3.2016 a to zmluvu o nájme bytu žalovaným z 1.2.2013. Tento dôkaz súd na tomto pojednávaní a ani na ďalších pojednávaniach konaných dňa 3.6.2016 a 21.10.2016 žiadnym spôsobom neoboznámil, ani ho žalobkyni nedoručil, aby sa s ním mohla oboznámiť (nevyplýva to z obsahu zápisnice). Takýmto postupom súd odňal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k predloženému dôkazu, čím došlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) ale aj k porušeniu princípu kontradiktórnosti (čl.9 a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie (viď napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 49/201, II. ÚS 136/08).

23. V prejednávanej veci išlo o posudzovanie práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru žalovaného ako profesionálneho vojaka.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje len vtedy, ak to ustanovuje tento zákon.

25. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15 až 18, § 20, § 32 až 35, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 až 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79 ods. 2, § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 až 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 až 6, § 92 a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 až 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a/, b/, i/, j/ a l/, § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a/ až h/, ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 až 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 189, § 192 až 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d/, § 217 až 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 222 ods. 1, 2, 3, 6 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

27. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je bezdôvodné obohatenie profesionálneho vojaka vyplývajúce, resp. odvodené zo služobného vzťahu, upravené odkazom zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na , nie sú splnené predpoklady na použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Súd neaplikoval príslušné právne normy na daný spor, preto odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia je dôvodná.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v odvolaní uplatnené odvolacie dôvody sú preukázané. Z dôvodov vyššie uvedených musel byť preto napadnutý rozsudok zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania ako aj vysporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a relevantnou argumentáciou sporových strán a opätovne o žalobe rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 tak, aby bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné a bude reagovať a vyporiada saOtázka, zda náklady na nájem náhradního vozidla byly nutné a účelné, závisí na posouzení konkrétních okolností případu.31. 32 tiež so skutočnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla v podanom odvolaní.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .