Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-153-2010.pdf
PDF · 157.61 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/153/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu F.. H. H., J. XX.X.XXXX, G. M. X, H., zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom Krivá 23, Košice, proti žalovaným X/ F. E., J. XX.XX.XXXX, G. X. XXX a 2/ NAVI Group, s.r.o., Národná trieda 49, Košice, IČO: 44 922 108, za účasti intervenienta na strane žalovaných AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, zastúpeného advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o. so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 708,38 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 85,69 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 85,69 eura od 21.3.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaným v l. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Intervenientovi na strane žalovaných v l. a 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,82 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 6.4.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 708,38 eura vrátane úroku z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania a nahradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX Q. XX.XX E.. I. H. J. W.. G. Č.. X žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu motorovým vozidlom zn. U. Z. V. I. XXXX D.: H. XXX A. patriacom žalovanému v 2. rade. Pri tejto nehode vznikla škoda vo výške 4.157,69 eura na motorovom vozidle Q. S. V. I. XXXX D.: H. XXX P., ktorého vlastníkom bol žalobca. Uvedená suma bola vyfakturovaná faktúrou Č.. XXXXXXXX N. S. U. s.r.o. zo dňa 2.12.2009 za vykonané práce týkajúce sa vzniknutej škody na motorovom vozidle žalobcu. Žalovaný v 2. rade ako vlastník motorového vozidla má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla spoločnosťou AXA poisťovňa a.s. Prehlásením poistiteľa zo dňa 5.1.2010 oznámila poisťovňa žalovaného v 2. rade servisu S. U. N..V..Q.., že sa zaväzuje zaplatiť čiastku 3.449,31 eura a zvyšnú časť 708,38 eura je povinný uhradiť poistený Ing. Karol Kalinák. Zároveň dňa 6.1.2010 oznámila poisťovňa žalovaného v 2. rade žalobcovi, že bolo ukončené šetrenie ohľadom poistnej udalosti, kde poisťovňa priznala náhradu škody len vo výške 3.449,31 eura. Na základe takto likvidovanej poistnej udalosti bol žalobca nútený osobne zaplatiť sumu 708,38 eura servisu S. U. N..V..Q..
2. Podaním zo dňa 18.5.2010 žalobca upresnil návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý navrhuje, aby znel nasledovne a to, aby súd v časti úrokov z omeškania priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 21.3.2010 až do zaplatenia.
3. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.6.2010 žalovaný v 1. rade uviedol, že nakoľko sa jedná o náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 15.10.2009, túto poisťovňa AXA kvalifikovane posúdila ohodnotila a domnieva sa, že poškodenému žalobcovi vyplatila tak ako ukladá § 443 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa uvádza, že pri určení výšky škody na veci sa má vychádzať z ceny v čase poškodenia. Ak poisťovňa zo servisnej faktúry vypočítala amortizáciu vozidla, tento rozdiel odmieta zaplatiť, pretože ho k tomu nezaväzuje žiaden právny predpis. Ak by uvedenú sumu zaplatil, nebola by to náhrada za škodu, ale príspevok na zhodnotenie staršieho vozidla. Pri uzavretí poistnej zmluvy sa poisťovňa AXA zaviazala, že v prípade vzniknutej škody budú postupovať v znení ustanovenia hlavy 3 č.l. 5 ods. 3 a náhradu škody uhradí priamo poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovni.
4. Vo vyjadrení žalobcu k odporu zo dňa 27.7.2010 žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, nakoľko ako vodič spôsobil dopravnú nehodu nesprávnym otáčaním a nebezpečným cúvaním ako vyplýva zo záznamu dopravnej nehody Č.. O. XXXX/XX/XXX a zodpovednosti za škodu sa žalovaný v 1. rade nezbavil podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Žalovaný v 1. rade teda podľa Občianskeho zákonníka je v plnom rozsahu zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil. Podľa § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. V danom prípade je veľmi jednoduché vyčísliť skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi a to rozdielom fakturovanej sumy, servisom Marco Car a vyplateným poistným plnením poisťovne Axa a.s., teda skutočná škoda činí 708,38 eura, ktorú musel žalobca zaplatiť z vlastných prostriedkov, aby mu bolo jeho motorové vozidlo vydané servisom. Táto suma nie je žiadnym príspevkom na zhodnotenie staršieho vozidla ako uvádza žalovaný v 1. rade ale hodnota opravy vozidla žalobcu, ktoré on svojím protiprávnym konaním poškodil.
5. Vo svojom stanovisku zo dňa 8.3.2011 žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade je v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka plne zodpovedný za škodu. Zodpovedný za predmetnú škodu je aj žalovaný v 2. rade a to podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade ako poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením. Žalovaný v 2. rade ako poistený má právo, aby jeho poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie. Toto však nevylučuje ani v žiadnom prípade neneguje zodpovednosť za škodu žalovaných. V konaní je jednoznačne preukázané, že sú splnené všetky predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti je preukázané z vyšetrovacieho spisu polície, ktorá uznala žalovaného v 1. rade vinným za spôsobenie dopravnej nehody v dôsledku nesprávneho otáčania a nebezpečného cúvania, čo v konečnom dôsledku žalovaný v 1. rade nepopiera, existencia škody je preukázaná listinnými dôkazmi, či už obhliadkovými protokolmi poisťovne žalovaného alebo faktúrou servisu za opravu motorového vozidla, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je preukázaná vyšetrovacím spisom polície pri riešení dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, zavinenie - rovnako je preukázané vyšetrovacím spisom polície a záznamom dopravnej nehody Č.. O. XXXX/XX/XXX. Argumentácia žalovaného amortizáciou, na ktorú sa odvoláva jeho poisťovňa je na účely náhrady škody pre žalobcu nepodstatná, nakoľko škodou sa rozumie ujma žalobcu - poškodeného spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Tieto hodnoty sú preukázané faktúrou Č.. XXXXXXXX L. O. X.XX.XXXX za vykonané práce servisom ako aj príjmovým pokladničným dokladom na sumu 708,38 eura. Tieto tvrdenia vychádzajú aj z ustálenej európskej judikatúry konkrétne sa opierajú aj o rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 2221/07, podľa ktorého rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Za škodu je považovaná ujma, ktorá na stala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, preto musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne
a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti, nemožno prenášať povinnosť k úhrade nákladov za uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Treba prihliadnuť na to, že v prípade havarovaného motorového vozidla hoci aj opraveného novými dielmi je jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota, aj keď používaného motorového vozidla. V neposlednom rade treba brať do úvahy to, že poškodenému bolo ono diskutabilné zhodnotenie vozidla v podstate protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade vnútené. V dôsledku škodnej udalosti sa tak poškodený dostáva do situácie, kde aj keď na rozdiel od vinníka si počínal v súlade s právom, je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Nie je možné po poškodenom požadovať, aby doplácal na nehodu formou opravy vozidla, ktorý by inak poškodený nemohol v dôsledku zavinenia iného užívať. Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (V. XX/XXXX). Skutočnou škodou je v tomto prípade cena opravy vozidla žalobcu.
6. Vo vyjadrení zo dňa 29.3.2011 intervenient na strane žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že v danom prípade ako poisťovateľ postupoval správne a v súlade s právnymi predpismi poukazujúc na ust. zák. č. 381/2001 Zb. z. a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa žalobného návrhu žalobca žiada uhradiť celú sumu, ktorú vynaložil na opravu poškodeného vozidla. Takto stanovenú cenu však nemožno stotožniť s výškou náhrady skutočnej škody v zmysle § 442 v spojitosti s § 443 Občianskeho zákonníka. Bolo by to možné iba v prípade, ak by išlo o náhradu škody spôsobenej na novej veci. Pri nových veciach sa priznáva náhrada v plnej výške. Práve v týchto súvislostiach je nutné si uvedomiť aj vplyv amortizácie
- opotrebenia čiže postupného znižovania hodnoty prostriedkov postupnej spotreby. Plnenie z povinného zmluvného poistenia vychádza zásadne z ceny v čase poškodenia v zmysle § 443 Občianskeho zákonníka. Aplikáciu tohto ustanovenia je možné jednoducho vysvetliť tým, že škodca nepoškodil novú vec, ale poškodil vec, ktorá je opotrebovaná a podlieha amortizácii. Poukazuje na judikát R27/1977, v ktorom sa uvádza, že pri škode spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných veciach postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia a keď sa neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných predpisov. Vykonaný spôsob výpočtu vychádza výlučne z postupov uvedených v spomenutých právnych predpisoch ako aj vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V predmetnom prípade poisťovňa postupovala štandardným spôsobom a žalobcovi poskytla poistné plnenie v súlade so zák. č. 381/2011 Z.z. a Občianskym zákonníkom, teda žalobcovi bola vyplatená skutočná škoda, ktorá mu vznikla. Navrhuje teda žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
7. Vo svojom vyjadrení zo dňa 23.6.2011 intervenient na strane žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že prevedenie prehliadky poškodeného vozidla vykonáva mobilný technik za účelom vyhodnotenia eventuality možnej totálnej škody, to znamená, že by náklady na opravu vozidla mohli prevýšiť alebo sa priblížili všeobecnej hodnote vozidla. V týchto prípadoch je oprava neekonomická a takéto škody sa riešia formou totálnej škody (všeobecná hodnota vozidla k dátumu poistnej udalosti ponížená o hodnotu použiteľných častí havarovaného vozidla). Servisy proces dobre poznajú, takže samotný servis je schopný posúdiť i možnosť opravy resp. či ide o totálnu škodu. Servis však môže vypracovať predbežnú kalkuláciu nákladov a požiadať poisťovňu o odsúhlasenie možnosti opravy to znamená, že je možné vozidlo opravovať. Nikdy nie je dopredu schvaľovaná výška opravy, skutočné náklady sa môžu líšiť od predbežných nákladov v závislosti od vykonávaných opráv a komplikovanosti. Na základe predbežnej kalkulácie, teda poisťovňa iba odsúhlasuje formu likvidácie ako parciálnu škodu, to znamená, že sa nebude jednať o totálnu škodu. Servis sa zaväzuje, že náklady opravy neprekročí. Poisťovňa potvrdzuje súhlas s opravou, nie to, že uznáva akékoľvek účtované položky. Zameranie je iba na porovnanie predpokladaných nákladov na opravu so všeobecnou hodnotou vozidla a na stanovenie formy likvidácie ako parciálna škoda. Tento postup nemusí byť pravidlom, pokiaľ servis vyhodnotí možnú opravu ako parciálnu škodu to znamená nie je nutnosť odsúhlasenia opravy poisťovňou. Po oprave je poisťovni doložená faktúra a nastupuje detailná kontrola obsahu faktúry, účtovaných cien práce atď. Hradené môžu byť iba náklady zodpovedajúce rozsahu poškodenia a technologickým postupom daným výrobcom. Kontrolujú sa ceny náhradných dielov, cena normohodiny práce, dĺžka práce účtovaná na jednotlivé pracovné úkony, cena lakovníckeho materiálu. V prípade zistenia neoprávnene navýšených nákladov, ktoré nie sú odôvodnené a riadne podložené a nie je preukázaná ich opodstatnenosť, je vykonané krátenie na hodnotu, ktorá je považovaná za štandardnú. V konkrétnom prípade bola prehliadka
poškodeného vozidla vykonaná dňa 19.10.2009. Na základe požiadavky servisu bola vykonaná druhá prehliadka, kde v bode 19 je napísané servis predloží náklady na opravu do poisťovne na odsúhlasenie. Týmto nie je mienené schválenie jednotlivých položiek kalkulácie, ale iba schválenie formy likvidácie, to znamená, že sa nebude jednať o totálnu škodu, ale o parciálnu. Potvrdenie zo strany poisťovne neznamená odsúhlasenie jednotlivých položiek kalkulácie.
8. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len “súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalovaných zaviazal žalobcovi solidárne zaplatiť 708,38 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.3.2010 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ad 1/ motorovým vozidlom patriacim žalovanému ad 2/ (L.. U. Z., V. I. XXXX, D.: H. XXX A.) svojím zavineným protiprávnym konaním spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu (L.. Q. S., V. I. XXXX, D.: H. XXX P.) vznikla škoda (poškodená predná časť vozidla, nárazník, maska, zadná časť vozidla, celé piate dvere, sklenená výplň zadného okna, zadný nárazník, koncové svetlo, možnosť posunutia karosérie nárazom, vozidlo nepojazdné), v súvislosti s ktorou servis Marco Car s. r. o. (ďalej len „autoservis“) vykonal práce, za ktoré fakturoval 4 157,69 €. Vlastník motorového vozidla (žalovaný ad 2/) má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so spoločnosťou, ktorá v danom spore vystupuje ako vedľajší účastník popri žalovanom ad 2/(ďalej aj len „poisťovateľ“). Poisťovateľ poistnú udalosť likvidoval tak, že žalobcovi priznal náhradu škody v sume 3 449,31 €. Zvyšných 708,38 € ako rozdiel medzi autoservisom fakturovanou sumou a vyplateným poistným plnením (krátenie v dôsledku nepriznania materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu v sume 246,85 € a vplyvu opravy na technickú hodnotu vozidla v sume 461,53 €) žalobca preto zaplatil z vlastných peňazí.
9. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku intervenient (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Odvolávajúc sa na ustanovenie §442 ods. 1 a 443 Obč. zákonníka považuje za neakceptovateľné, že za základné hľadisko pri posudzovaní výšky skutočnej škody sa vychádzalo z hodnoty nákladov na opravu (staršieho a jazdeného) motorového vozidla žalobcu. V tejto súvislosti apeluje aj na vplyv amortizácie na hodnotu vozidla a na potrebu zisťovania všeobecnej ceny vozidla v čase jeho poškodenia (vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.), pričom postráda vysvetlenie, prečo súd nepostupoval podľa tohto právneho predpisu, ktorý presne ustanovuje spôsob stanovenia výšky škody na ojazdených motorových vozidlách. Namieta proti tomu, že súd prvého stupňa skutočnú škodu (úbytok na hodnote či zmenšenie majetku) žalobcu neprípustne stotožnil s cenou za opravu veci. Pritom považuje za absolútne neprofesionálny aj ten konkrétnym výpočtom pre konkrétny prípad na základe citovanej vyhlášky nepodložený názor súdu, že skutočná hodnota havarovaného vozidla, hoci opraveného novými dielmi, je vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla. Zdôrazňuje pritom, že náhrada skutočnej škody predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu, pričom oprava vozidla novými dielmi nie je uvedením vozidla do predošlého stavu. Podľa odvolateľa oprava vozidla preto nespĺňa požiadavku možnosti a účelnosti uvedenia veci do predošlého stavu, a preto škoda sa mala nahradiť v peniazoch (§442 ods. 3 Obč. zákonníka). Napokon namieta aj proti konštatovaniu, že poisťovateľ v čase vykonania opravy v roku 2009 mal akceptovať koeficient 170 % materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu. Domnieva sa, že zaslaním vyžiadaných dokladov zo dňa 7.7.2011 preukázal, že v roku 2009 neakceptoval takto určovanú lakovnícku konštantu, že jeho pracovník v skutočnosti neschválil predloženú kalkuláciu a nepotvrdil konkrétnu výšku opravy, pretože vyjadroval sa len k maximálne možnej výške nákladov na opravu ako parciálnej náhrady, t. j. kým ešte nejde o totálnu škodu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uplatňuje si náhradu trov konania.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a súhlasí aj s jeho odôvodnením. Za skutočnú škodu považuje náklady vynaložené na uvedenie veci do predošlého stavu, t. j. cenu opravy vozidla, ktorá je reprezentovaná faktúrou. Pokiaľ ide o lakovnícku konštantu, má za to, že vedľajší účastník e-mailovou správou bez výhrad odsúhlasil autoservisom vyčíslenú výšku opravy, pričom tak v konaní na súde prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní len dodatočne sa snaží inak interpretovať obsah tejto správy. Tvrdí, že oprava motorového vozidla bola nevyhnutná s použitím nových dielov, jej cieľom bolo uvedenie vozidla do pôvodného stavu, bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti. Dodatočné tendenčné a účelové interpretovanie obsahu odoslanej e-mailovej správy nepovažuje za možný podklad pre odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou (§201, veta druhá, 202 a 204 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 1 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k obom žalovaným (§206 ods. 2 OSP, in fine), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov ustanovených v §221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 OSP. V dôvodoch uznesenia okrem iného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav. V zmysle §442 ods. 1 a 3 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, pričom len ak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. V zmysle §443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o nastalé zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Nie je pritom rozhodujúce, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je oprava aj dokončená. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Pri opraviteľnom poškodení veci skutočná škoda je predstavovaná nákladmi na nutnú opravu, aby sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Zásada, že je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdielu cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990 uverejnený v publikácii Přehled judikatury ve věcech náhrady škody str. 113). Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci súd síce uzavrel, že vykonaním opravy motorového vozidla došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred poškodením, že hodnota vozidla po oprave dosiahla jeho hodnotu pred poškodením, tento záver však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemajú ani ďalšie závery súdu prvého stupňa, že opravu nebolo možné vykonať inak, než použitím nových dielov, že oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti, že majetkový stav poškodeného žalobcu pred vznikom škody a po vykonaní opravy vozidla sa znížil o 708,38 €. V rozsahu prijatia týchto skutkových záverov v konaní došlo k vade takej povahy, na ktorú odvolací súd musí prihliadať aj vtedy, ak ju odvolateľ nenamieta, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre prijatie uvedených záverov totiž nebolo vykonané potrebné dokazovanie, neboli zisťované okolnosti rozhodné pre správne posúdenie veci, i keď tieto (aj pre posúdenie opodstatnenosti obrany poisťovateľa) mali byť zisťované ako nevyhnutný skutkový podklad pre rozhodnutie. Keďže v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie, z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani nie je možné zistiť, z čoho vyvodil svoje závery, ktoré nevyplývajú ani z obsahu spisu. V tomto smere odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné ani presvedčivé, nevyplývajú z neho skutkové zistenia ani myšlienkový postup súdu, nepreukazuje správnosť súdneho rozhodnutia ani neumožňuje jeho kontrolu v rámci konania o odvolaní. Ostáva len v rovine dohadov ako dospel k vysloveným záverom. Len v prípade, že vykonaným dokazovaním bude preukázané, že hodnota vozidla po uskutočnenej účelnej oprave smerujúcej výlučne k odstráneniu následkov škodnej udalosti sa dostala na úroveň pôvodnej všeobecnej hodnoty, takže všeobecná hodnota vozidla sa oproti stavu pred poškodením nezmenila, žalobcovi prislúcha peňažná náhrada nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu pred poškodením, t. j. náhrada nákladov na opravu. Za iných skutkových okolností výška škody nie je totožná s výškou nákladov vynaložených na opravu. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie na preukázanie, či opravou motorového vozidla žalobcu po dopravnej nehode došlo k uvedeniu motorového vozidla do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred jeho poškodením v dôsledku dopravnej nehody, alebo či došlo k jeho znehodnoteniu, prípadne zhodnoteniu a v akom rozsahu. Pre tento záver je potrebné zistiť a porovnať všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením a všeobecnú hodnotu motorového vozidla po jeho oprave, pričom v prípade nezhôd sporových strán v rozhodných skutočnostiach súd zváži vykonanie znaleckého dokazovania na tieto otázky a na zistenie výšky škody na motorovom vozidle žalobcu.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu, s odporom žalovaného, so záznamom z dopravnej nehody Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia dopravných nehôd zo dňa 14.12.2009, s faktúrou č. XXXXXXXXX L. O. X.XX.XXXX, s listom poisťovne AXA pojišťovna a.s. zo dňa 6.1.2010, s príjmovým pokladničným dokladom spoločnosti Marco Car s.r.o., so znaleckým posudkom č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, pokiaľ ide o otázku skutočnej škody, že túto rieši ustálená slovenská judikatúra, ktorú citoval vo vyjadrení z 8.3.2011, konkrétne rozsudok R 55/1971, kedy skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Žalovaní svojim protiprávnym konaním poškodili auto žalobcu, pričom tento ho musel navrátiť do pôvodného stavu, z tohto dôvodu musel vynaložiť finančné prostriedky v žalovanej výške. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi je škoda, ktorá vznikla v jeho majetkovej sfére a je vyjadriteľná peniazmi. Z toho dôvodu žalobca požaduje túto peňažnú sumu od žalovaných späť, preto nie je potrebné v tomto prípade prihliadať na amortizáciu predmetného motorového vozidla. Ďalej uvádza, že už havarované vozidlo má vždy nižšiu cenu ako vozidlo nové resp. nehavarované a nepatrné navýšenie materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu nezhodnotí toto vozidlo. Nové diely boli použité preto, že ide o starší typ motorového vozidla a nevie si predstaviť, že by boli použité nejaké opotrebované súčasti z iných áut na opravu predmetného vozidla. V konaní boli preukázané predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť, taktiež aj zavinenie, všetky tieto dôkazy vlastne vychádzajú aj z vyšetrovania. Čo sa týka výšky škody, majetkovou škodou rozumieme majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná peniazmi, v danom prípade táto škoda je žalovaná suma a teda 708,38 eur, ktorá bola vynaložená na opravu motorového vozidla a smerovala k odstráneniu následkov, bola účelná a výška tejto opravy bola vedľajším účastníkom nepodmienene odsúhlasená formou emailovej správy, kedy vlastne bola predložená kalkulácia, s ktorou vedľajší účastník súhlasil a čo sa týka dokazovania tvrdení vedľajšieho účastníka tak tento nepredložil žiadne právne predpisy, ktoré by nejakým spôsobom usmerňovali tohto účastníka na komunikáciu s autoservisom, všetko to sú len jednostranné vyjadrenia zamestnancov vedľajšieho účastníka, ktoré nemajú právny základ. V konaní dňa 24.6. uviedla sama právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka, že v roku 2009 bolo bežnou praxou autoservisov dávať lakovnícku konštantu vo výške 170 % a až postupom času v januári 2010 znížili túto lakovnícku konštantu na 150 %. V prípade prejednávaného sporu vedľajší účastník nemal na začiatku odsúhlasiť formou emailovej správy výšku opravy, v takom prípade by ani autoservis, takúto opravu nespravil a určite by nedošlo k spornej situácii, ktorá tu teraz prejednávaná je.
14. Zástupkyňa intervenienta na strane žalovaných na pojednávaní uviedla, že prevedenie prehliadky poškodeného vozidla vykonáva mobilný technik za účelom vyhodnotenia eventuality možnej totálnej škody tzn., že by náklady na opravu vozidla mohli prevýšiť alebo sa priblížiť všeobecnej hodnote vozidla. V týchto prípadoch je oprava neekonomická a takéto škody sa riešia formou totálnej škody (všeobecná hodnota vozidla k dátumu poistnej udalosti ponížená o hodnotu použiteľných častí havarovaného vozidla). Servisy proces dobre poznajú, takže samotný servis je schopný posúdiť možnosť opravy, resp. či ide o totálnu škodu. Servis však môže vypracovať predbežnú kalkuláciu nákladov a požiadať poisťovňu o odsúhlasenie možnosti opravy, tzn. že je možné vozidlo opravovať. Nikdy nie je dopredu schvaľovaná výška opravy. Skutočné náklady sa môžu líšiť od predbežných nákladov v závislosti od vykonávaných opráv a komplikovanosti prác, kedy sa môžu konečné náklady navýšiť, ale môžu byť i nižšie. Na základe predbežnej kalkulácie teda poisťovňa iba odsúhlasuje formu likvidácie ako parciálnu škodu, tzn., že sa nebude jednať o totálnu škodu. Servis sa zaväzuje, že náklady opravy neprekročí. Kalkuláciu servis väčšinou robí s rezervou, tzn. s úvahou maximálne možných prác. Poisťovňa potvrdzuje súhlas s opravou a nie, že uznáva akékoľvek účtované položky. Zameranie je iba na porovnanie predpokladaných nákladov na opravu so všeobecnou hodnotou vozidla a na stanovenie formy likvidácie ako parciálna škoda. Tento postup nemusí byť pravidlom, pokiaľ servis vyhodnotí možnú opravu ako parciálnu škodu, tzn. nie je nutnosť odsúhlasenia opravy poisťovňou. Po oprave je poisťovni doložená faktúra a nastupuje detailná kontrola obsahu faktúry, účtovaných cien, práce atď. Hradené môžu byť iba náklady zodpovedajúce rozsahu poškodení a dodržaniu technologických postupov daných výrobcom. Kontrolujú sa ceny náhradných dielov, cena normohodiny práce, dĺžka práce účtovaná na jednotlivé pracovné úkony, cena lakovníckeho materiálu. V prípade zistenia neoprávnene navýšených nákladov, ktoré nie
sú odôvodnené a riadne podložené a nie je preukázaná ich opodstatnenosť, je vykonané krátenie na hodnotu, ktorá je považovaná za štandardnú. Inak by mohlo dochádzať k nekontrolovateľnému účtovaniu cien opravy. V prípade, že sa servis domnieva, že jeho náklady boli vyššie, musí toto preukázať, zdôvodniť a doložiť k posúdeniu, čo v tomto prípade vykonal. Ku konkrétnemu prípadu I. prehliadka poškodeného vozidla bola vykonaná 19.10.2009. Na základe požiadavky servisu bola vykonaná II. prehliadka, kde je v bode 19. napísané: „Servis predloží náklady na opravu do poisťovne na odsúhlasenie.“ Týmto nie je mienené schválenie jednotlivých položiek kalkulácie, ale iba schválenie formy likvidácie, tzn. že sa nebude jednať o totálnu škodu, ale parciálnu. Potvrdenie zo strany poisťovne neznamená odsúhlasenie jednotlivých položiek kalkulácie. Uvedené konštatovanie sa neopiera o žiadne zákonné ani podzákonné predpisy, ide o zaužívanú prax medzi poisťovňami a autoservismi. Pokiaľ ide o nepriznané položky a to materiálovú konštantu lakovníckeho materiálu, resp. nákladov na lakovanie, táto bola servisom Marko Car s.r.o. stanovená vo výške 170 %, pričom oni ako poisťovňa uznali túto konštantu vo výške 130% a suma nepriznanej položky vo výške 246,85 eura je zvyšných 40%. V roku 2009 bolo bežnou praxou autoservisov, že dávali konštantu lakovníckeho materiálu vo výške 170%, pričom niektoré dávali aj 180%, kde skúšali, pokiaľ môžu túto konštantu navyšovať, t.j. pokiaľ to budú poisťovne tolerovať a dovoľovať. Keď to bolo neúmerné, tak poisťovne tlačili na autoservisy, aby túto konštantu lakovníckeho materiálu ponížili. V januári 2010 u tohto konkrétneho servisu bola materiálová konštanta lakovníckeho materiálu znížená na 150% a ďalším tlakom na tento servis sa ponížila táto konštanta na 130%, ktorú však taktiež považujú za nadštandardnú. Z tohto konania tohto servisu vyplýva, že táto konštanta vo výške 170% bola neúmerne vysoká a aj z toho dôvodu tento servis ponížil túto konštantu na súčasných 130%. Uvedená kalkulácia na č.l. 8 a nasl. spisu bola zaslaná ich poisťovni a odsúhlasená ich zamestnancom tak ako je to uvedené na č.l. 92, pričom táto kalkulácia je len predbežná. Pokiaľ ide o položku, ktorú navrhuje uhradiť žalobca a to amortizáciu predmetného motorového vozidla poukazuje na vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a na čl. 144 Ústavy. V prílohe 6 bode 38 predmetnej vyhl. je definovaná výška škody podľa Občianskeho zákonníka, ide o vyhlášku, ktorou sa riadia znalci pri výpočte skutočnej škody. Poukazuje na názor Z.. F. P., výkonného riaditeľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorý je odborným asistentom na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pričom komentoval aj občiansky zákonník, ktorý v ňom uvádza ohľadne skutočnej škody na motorovom vozidle, že pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej sa musí prihliadať na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu musí byť odpočítaná suma zodpovedajúca zhodnoteniu motorového vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. V opačnom prípade, by poškodenému vznikalo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, ak by opotrebované súčasti boli nahradené novými súčasťami. Ak vznikla škoda na starších veciach použitých a čiastočne opotrebovaných treba vychádzať z reálnej (objektívnej ceny), ktorú mali tieto veci v dobe, keď tá škoda vznikla (časová cena sa rovná amortizácii). Tento názor podporujú ďalšie dva judikáty jeden z roku 1984 R 3/1984 a RC 54/2003. Pokiaľ ide o žalobcom predložený judikát Ústavného súdu Českej republiky uviedla, že neskôr vydaným resp. publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, tento judikoval, že pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej sa od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci odpočíta suma zodpovedajúca zhodnoteniu motorového vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu, aby poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci a ak by opotrebované časti boli nahradené súčasťami novými. Výška škody sa nerovná nákladom na jej opravu, hlavne nie v tom prípade, pokiaľ havarované vozidlo bolo opravené novými dielmi, čím sa zhodnotilo resp. nie vždy musí byť cena tohto motorového vozidla nižšia ako cena nehavarovaného vozidla. Na to slúži vyhláška a odborné znalecké posúdenie. K spôsobu výpočtu a úhrady skutočnej škody uviedla, že tento rozdiel vo výške cca 700 eur je zložený z dvoch častí Jedna časť sú nepriznané položky a druhá časť je vplyv opráv na technickú hodnotu vozidla, čiže amortizácia. Nepriznané položky spočívajú v materiálnej konštante lakovníckeho materiálu, ide o to, že výrobca si určí lakovnícku konštantu, pričom túto si autoservis neodôvodnene navýšil o 70%, čiže poisťovňa bola oprávnená znížiť túto sumu o 70%, konala však v prospech klienta a ponechala mu z toho 30%. Suma 246,85 eura ako nepriznané položky za materiálovú konštantu lakovníckeho materiálu je 40% zo sumy, ktorú požadoval žalobca. V zmysle § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, nikde nie je definovaná táto škoda, avšak použije sa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, kde sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Na určenie takejto ceny slúži vyhláška č. 492/2004 Z.z. Tým, že v servise dôjde k výmene niektorých poškodených dielov za nové, neprichádza k obnoveniu pôvodného stavu z dôvodu, že dochádza k výmene za nové veci, to znamená, že stav nie je totožný s tým, ktorý bol pred poškodením. Nevznikne tá istá škoda, keď sa poškodí nový automobil ako keď sa poškodí starý automobil. Zároveň poukazuje na
platnú judikatúru a to judikát R3/1984, v ktorom je uvedené, že súdy správne postupujú, ak pri výpočte škody prihliadajú na amortizáciu vozidla.
15. Zo záznamu z dopravnej nehody Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd zo dňa 14.12.2009 súd zistil, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič F. E. cúval s vozidlom U. Z., D.: H. XXX A. I. H. po účelovej komunikácii - parkovisku ul. Belehradskej, kde pri popisnom čísle 4 narazil zadnou časťou vozidla do zadnej časti tam odstaveného vozidla Q. S., D.: H. XXX P. oznamovateľa Ing. Kalináka, ktorého vozidlo bolo nárazom posunuté do ďalšieho zaparkovaného vozidla zn. Š. Q., D.:. G. XXX V., pričom došlo ku poškodeniu prednej časti vozidla Q. S. a poškodeniu prednej a zadnej časti vozidla Š.H. Q., nakoľko nárazom došlo ku kontaktu zadnej časti s ochrannou klietkou na kontajneri. Zodpovedným z priestupku bol označený F. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X, H.. Vozidlo žalobcu po nehode bolo nepojazdné, poškodená bola predná časť vozidla, nárazník, maska, zadná časť vozidla, celé piate dvere, sklenná výplň zadného okna, zadný nárazník, koncové svetlo, možnosť posunutia karosérie nárazom.
16. Z faktúry Č.. XXXXXXXXX L. O. X.XX.XXXX súd zistil, že dodávateľ Marco Car s.r.o., IČO: 31725929 vyúčtoval žalobcovi ako objednávateľovi za práce na zákazke K. XXXXXXXX D.: H. XXX P. sumu vo výške 4.157,69 eura. Z kalkulácie opravy Č.. K. XXXXXXXX súd zistil, že náklady na lakovanie a to materiálová konštanta bola vo výške 170 %, pričom lakovanie nových dielov bolo v hodnote 683,88 eura, lakovanie po oprave 112,61 eura, lakovanie povrchu 19,45 eura, materiál 5 eur.
17. Listom zo dňa 6.1.2010 poisťovňa AXA pojišťovna a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36857521 oznámila žalobcovi, že ukončili šetrenie ohľadom predmetnej poistnej udalosti a v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka vyčíslili škodu v nasledujúcej výške: predložená faktúra s DPH 4.157,69 eura, nepriznané položky 246,85 eura (materiálová konštanta lakovníckeho materiálu), vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla 461,53 eura, teda skutočná škoda vo výške 3.449,31 eura s DPH.
18. Z príjmového pokladničného dokladu spoločnosti S. U. N..V..Q.. súd zistil, že žalobca zaplatil spoločnosti S. U. sumu vo výške 708,38 eura ako platbu nepriznanej časti (amortizácie) na základe faktúry Č.. XXXXXXXX.
19. Zo znaleckého posudku č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. súd zistil, že výška skutočnej škody na motorovom vozidle Q. S., V. I. XXXX D.: H. XXX P. predstavuje čiastku vo výške 3.535,- eur, pričom všeobecná hodnota predmetného vozidla pred jeho poškodením dňa 15.10.2009 bola vo výške 5.864,- eur.
20. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
21. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
22. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
23. Podľa ustanovenia § 438 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
24. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
25. Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
26. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
27. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. Súd má v tomto konaní za preukázané a medzi stranami nesporné, že žalovaný v 1. rade svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu žalobcovi tak, že dňa 15.10.2009 o 20.50 hod. ako vodič cúval s vozidlom U. Z., D.: H. XXX A. I. H. po účelovej komunikácii - parkovisku ul. Belehradskej, kde pri popisnom čísle 4 narazil zadnou časťou vozidla do zadnej časti tam odstaveného vozidla Q. S., D.: H. XXX P. vo vlastníctve žalobcu, ktorého vozidlo bolo nárazom posunuté do ďalšieho zaparkovaného vozidla zn. Š. Q. D.: G. XXX V., pričom došlo k poškodeniu prednej časti vozidla Q. S., D.: H. XXX P. a k poškodeniu prednej a zadnej časti vozidla Š. Q. (táto náhrada škody nie je predmetom tohto konania), nakoľko nárazom došlo ku kontaktu zadnej časti s ochrannou klietkou na kontajneri. U žalovaného v 1. rade sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
31. Prevádzateľom motorového vozidla U. Z., D.: H. XXX A. bola a je žalovaná v 2. rade, ktorá je zodpovedná za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky, pričom táto zodpovednosť za škodu spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti (§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
32. Sporným nie je ani rozsah škody na predmetnom motorovom vozidle, ktorý vznikol žalobcovi titulom škodnej udalosti, teda rozsah poškodenia zistený na základe záznamu z dopravnej nehody Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd zo dňa 14.12.2009 a kalkulácie opravy zo dňa 21.10.2009, čo potvrdil aj znalec Ing. Ján Mandelík, PhD. v znaleckom posudku č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 v odpovedi č. 15, keď uviedol, že rozsah opravy zodpovedal zisteniam z vykonaných obhliadok vozidla. Spornou ostáva výška skutočnej škody, ktorú sú žalovaní povinní nahradiť žalobcovi titulom vyššie uvedenej škodovej udalosti.
33. Tak ako uviedol odvolací súd, v zmysle §443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o nastalé zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Nie je pritom rozhodujúce, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je oprava aj dokončená. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Pri opraviteľnom poškodení veci skutočná škoda je predstavovaná
nákladmi na nutnú opravu, aby sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Zásada, že je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdielu cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990 uverejnený v publikácii Přehled judikatury ve věcech náhrady škody str. 113).
34. Žalobca si u intervenienta na strane žalovaných ako poistiteľa uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.157,69 eura, ktorá spočívala vo výške nákladov, ktoré musel vynaložiť na uvedenie predmetného motorového vozidla do stavu pred nehodou, ktorú preukázal faktúrou č. 520090894 zo dňa 2.12.2009 a kalkuláciou opravy zo dňa 21.10.2009, pričom intervenient (poisťovňa) nepriznal žalobcovi položku materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu vo výške 246,85 eura z dôvodu, že táto bola prekročená o 70% (priznal ju vo výške 130%). Intervenient (poisťovňa) ďalej od žalobcom uplatnenej náhrady škody odpočítal vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla (amortizáciu) vo výške 461,53 eura. Celkovo teda žalobcovi za žalovaných ako poistených uhradil sumu 3.449,31 eura (čo nie je sporné). Spornou ostáva časť nároku na náhradu škody v žalovanej výške 708,38 eura.
35. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu (R 55/1971).
36. Súd má v prejednávanej veci za to, že opravu predmetného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, ktorej cieľom bolo uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, nebolo možné vykonať inak ako použitím nových dielov teda, že oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti, pričom nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi, predstavujú náklady, ktoré musel vynaložiť na uvedenie vozidla do stavu pred nehodou.
37. Zo znaleckého posudku č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. má súd za preukázané, že majetkový stav poškodeného žalobcu pred vznikom škody a po prevedení opravy a zaplatení čiastky 3.449,31 eura zo strany poisťovne, sa znížil o sumu vo výške 85,69 eura, ktorú žalobca vynaložil z vlastných prostriedkov (zaplatil autoservisu). Tak ako uviedol znalec vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, keď všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla Q. S., V. I.V. XXXX D.: H. XXX P. pred jeho poškodením dňa 15.10.2009 bola vo výške 5.864,- eur, pričom výška skutočnej škody na motorovom vozidle predstavovala čiastku vo výške 3.535,- eur, všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla po škodovej udalosti dňa 15.10.2009 sa znížila na sumu 2.329,- eur. Skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi, tak predstavujú náklady, ktoré musel vynaložiť na uvedenie vozidla do stavu pred nehodou, teda náklady vo výške 3.535,- eur (škoda resp. náklady vo výške 3.535,- eur + všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla po škodovej udalosti dňa 15.10.2009 2.329,- eur = všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla pred jeho poškodením 5.864,- eur), pričom poisťovňa plnila poistné plnenie vo výške 3.449,31 eura. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 85,69 eura, ako rozdielu medzi skutočnou škodu vo výške 3.535,- eur a plnením poisťovne, je teda dôvodný.
38. Z tohto dôvodu vznikla žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 85,69 eura.
39. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže pri nároku na náhradu škody nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ich žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať výzvu žalobcu zo dňa 6.2.2010, ktorá sa dostala do dispozície žalovaných, keďže na ňu reagovali listom zo dňa 24.3.2010, pričom v tejto výzve určil žalobca lehotu splatnosti do 20.3.2010. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 21.3.2010.
40. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 21.3.2010 1,00%. Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 21.3.2010 do zaplatenia.
41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 85,69 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 85,69 eura od 21.3.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti nad sumu vo výške 85,69 eura a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne nad sumu 85,69 eura od 21.3.2010 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 12,09% k 87,91% úspechu žalovaných, avšak žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, resp. im žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovaným ich náhradu nepriznal.
45. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaných súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 12,09% k 87,91% úspechu intervenienta na strane žalovaných a priznal mu (intervenientovi) preto nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 75,82%.
46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).