Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/69/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: SMS a.s., Partizánska cesta 91, Banská Bystrica, IČO: 35 727 951, zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žiškova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, o zaplatenie 6.170,76 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 5.986,80 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 11.4.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 9.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 6.170,76 eur s príslušenstvom a to titulom nároku na poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou č. 8003043924 zo dňa 30.1.2012, predmetom ktorej bolo stavebnomontážne poistenie stavebnomontážneho diela I/50 Zvolen, Pustý hrad - Neresnica III. etapa za dohodnutú odplatu a s poistným krytím dohodnutým v poistnej zmluve. Dňa 9.3.2013, 13.3.2013 a 31.3.2013 došlo ku kulminácii stúpania vodných hladín a prietokov vo vodomernej stanici Zvolen - Neresnica, čo spôsobilo zaplavenie miesta výstavby poisteného stavebno-montážneho diela. Náklady žalobcu na odstránenie škôd predstavujú sumu vo výške 5.986,80 eur a to na základe faktúry:

- č. 08/2013 vystavenej spoločnosťou Borbau, s.r.o. na sumu 2.965,20 eur, so splatnosťou 31.5.2013,

- č. 1303002 vystavenej spoločnosťou STAVARK, s.r.o., na sumu 1.839,60 eur, so splatnosťou 12.6.2013,

- č. 1303005 vystavenej spoločnosťou TIMEWORK, s.r.o., na sumu 1.182,- eur so splatnosťou 7.6.2013. Žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na vyplatenie poistného plnenia. Žalovaný mu listom označeným ako „Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie škodovej udalosti č. 2136008429“ zo dňa 26.3.2013 oznámil, že šetrením škodovej udalosti bolo zistené, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie, nakoľko sa nejedná o poistnú udalosť, žalovaný aplikoval výluku z poistného plnenia vyšpecifikovanú v Prílohe č. 1 k Poistnej zmluve označenej ako „Zmluvné dojednania - CAR-EAR“, kde v čl. 5 bod 1 písm. p) je uvedené, že „(z) poistenia nevzniká nárok na plnenie za poškodenie alebo zničenie poistenej veci normálnymi atmosférickými podmienkami, s ktorými je potrebné podľa ročného obdobia a miestnych pomerov počítať“. Žalobca nesúhlasil s výsledkom šetrenia zo strany žalovaného, preto požiadal Slovenský hydrometeorologický ústav, odbor Hydrologické monitorovanie, predpovede a výstrahy Banská Bystrica (ďalej len SHMÚ) o vypracovanie posudku ohľadne situácie na toku Neresnica vo Zvolene v marci 2013. V posudku SHMU je výslovne uvedené, že „povodeň na Neresnici v marci nebola

spôsobená normálnymi atmosférickými podmienkami ale extrémnymi meteorologickými podmienkami, ktoré sú rozdielne od normálnych štandardných atmosférických situácií“. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje aj právo na náhradu nákladov za vypracovanie posudku SHMU vo výške 183,96 eur. Celková žalobou uplatnená suma pohľadávky je vo výške 6.170,76 eur.

2. Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 7.4.2017 platobným rozkazom č.k. 25Cb 169/2017-67, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom namietal nárok žalobcu, nakoľko mal za to, že v súvislosti so škodovou udalosťou žalobcu, ktorá je predmetom jeho žaloby boli naplnené znaky, ktoré v „Zmluvných dojednaniach CAR-EAR“ vylúčili dané poistné riziko z poistenia. Poukázal na to, že primárny dôvod stavebno - montážnych prác žalobcu popisuje ZÁMER Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica, Banská Bystrica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod názvom: Zvolen - úprava toku Neresnica, r.km 0,293-2,403 zo dňa 31.1.2011, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene č.j. A/2011/00420-4 zo dňa 8.4.2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že potreba realizácie projektu vznikla na základe každoročne sa opakujúcich povodňových situácií na toku Neresnica, pričom hlavnou príčinou vzniku povodňových stavov na toku Neresnica sú nadmerné zrážky a ich zvýšená intenzita a periodicita. O každoročných a pravidelných nebezpečenstvách na vodnom toku Neresnica v danom úseku bola informovaná aj verejnosť masmediálnymi prostriedkami tak, ako to vyplýva z fotodokumentácie z 26.12.2009 o vianočnej povodni 2009 (zdroj: webová stránka SME), z článku o povodňovom ohrození riečkou Neresnica z 11.1.2010 (zdroj: webová stránka Nový Čas) a ďalších, žalovaným uvádzaných zdrojov. Žalovaný ďalšej namietal žalobcom uplatnenú výšku úrokovej sadzby, nakoľko v danom prípade treba výšku úrokov z omeškania posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nadväzujúceho nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení s účinnosťou od 1.12.2013, kde v § 3 je stanovené, že „výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“, keď ku dňu omeškania tak ako si to nárokuje žalobca v žalobe, t.j. k 11.4.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,75 %, čo znamená, že prípadný úrok z omeškania, ak by mal na neho žalobca nárok by činil 5,75 %. Ďalej namietal, že žalobca nikdy nepreukázal žalovanému výšku nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstraňovaním škodovej udalosti, žalovaný nedisponuje faktúrami, ktoré neboli ani pripojené k platobnému rozkazu. Ďalej namietal nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže takáto zákonná úprava je zahrnutá v Obchodnom zákonníku a prípadný nárok žalobcu na poistné plnenie ako aj ďalšie nároky treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.

3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.7.2017 nesúhlasil s názorom žalovaného, že nemal vedomosť o tom, že poisťuje dielo projektované ako protipovodňovú stavbu, žalovaný si bol vedomý rizík, ktoré v danom prípade hrozia a mal možnosť si ich vopred dostatočným spôsobom ošetriť vo výlukách z poistení, resp. mohol poistnú zmluvu neuzatvoriť. Keďže tak neurobil, akceptoval riziká spojené s poistením protipovodňovej stavby a teda nie je možné, aby žalovaný prenášal svoje chybné rozhodnutia na žalobcu a nevyplatil mu poistné plnenia s odvolaním sa na nesprávne a nedostatočne naformulované ustanovenie čl. 5 písm. p) Zmluvných dojednaním CAR-EAR. Taktiež nepovažoval za hodnoverné zdroje s dostatočnou výpovednou hodnotou články a správy z webových stránok spomínaných denníkov, navyše ani v jednom z článkov sa nespomína, že by došlo k zvýšeniu hladiny toku Neresnica v marci niektorého roku tak, ako to bolo v prípade poistnej udalosti, ktorá je predmetom žaloby. Opätovne poukázal na posudok SHMÚ, z ktorého je zrejmé, že v marci 2013 boli zrážky silné až mimoriadne nadnormálne a teda neboli naplnené znaky, ktoré v zmluvných dojednaniach CAR EAR vylučujú poistné riziko. V prípade, ak mal žalovaný v úmysle vylúčiť z poistenia aj stavy mimoriadnych zrážok a povodní, mal výluku z poistenia v tomto smere naformulovať dostatočne jasne a určite, nakoľko slovné spojenie „normálne atmosférické podmienky“ takéto dostatočne jasné a určité nie je a preto v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka je potrebné takéto slovné spojenie vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v konaní použila. Navyše zmluvné dojednania CAR-EAR sú formulárovými dojednaniami, do ktorých žalovaný nemal možnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy zasahovať. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 183,96 eur titulom nákladov vynaložených na vypracovanie posudku SHMÚ, tento nárok je oprávnený, nakoľko žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie a žalobca preto dal vypracovať posudok SHMU ako podklad pre súdne konanie za účelom preukázania nároku na poistné plnenie. Podľa názoru žalobcu je potrebné nárok na úroky z omeškania posudzovať podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka. Faktúry, ktorými žalobca preukazuje výšku vzniknutej škody boli pripojené k žalobe a teda žalovaný mohol nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s ich obsahom.

4. Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcov strán sporu a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Poistná zmluva č. 8003043924 zo dňa 30.1.2012 (ďalej len poistná zmluva), Všeobecné poistné podmienky - Všeobecná časť VPP 07/2008 (ďalej len VPP 07/2008), Zmluvné dojednania - CAR-EAR staveno-montážne poistenie proti všetkým rizikám (ďalej len Zmluvné dojednania CAR-EAR), Všeobecné poistné podmienky - osobitná časť - Poistenie pre prípad odcudzenia veci ODV 07/2008 (ďalej len ODV 07/2008), Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie škodovej udalosti č. 2136008429 zo dňa 26.3.2013, List SHMÚ vo veci Hydrologické údaje - zaslanie zo dňa 14.3.2014, faktúra č. 2013005 spolu so súpisom vykonaných prác a objednávkou č. 10210074, faktúra č. 1303002 spolu so súpisom vykonaných prác a objednávkou č. 103130004, faktúra č. 08/2013 spolu so súpisom vykonaných prác a objednávkou č. 102130071, ZÁMER vypracovaný Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len ZÁMER), Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene zo dňa 8.4.2011 pod č.j. A/2011/00420-4 (ďalej len ROZHODNUTIE), kópie článkov z webových stránok SME a Nový Čas, Poznámky ku stretnutiu dňa 5.2.2014, Dotazník k stavebnému - montážnemu poisteniu

- individuálny projekt (ďalej len Dotazník), Interná smernica žalobcu č. 19/2006, č. 2008/12 a 2012/25, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 30.1.2012 uzatvoril žalobca (v tom čase vystupujúci pod obchodným menom STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a.s. IČO: 35 727 951) ako poistený a žalovaný ako poisťovateľ Poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo stavebno-montážne poistenie stavebno-montážneho diela 1/50 Zvolen, Pustý hrad - Neresnica III. etapa s účinnosťou od 31.1.2012 00:00 hod. do 30.11.2013 24:00 hod na dobu určitú, ktorá nadobúda platnosť podpisom zmluvných strán. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy sú VPP 07/2008, Zmluvné dojednania CAR-EAR, ODV 07/2008, ktoré tvoria Prílohy č. 1 a 2 k Poistnej zmluve.

6. Podľa čl. 4 Zmluvných dojednaní CAR-EAR poistenie sa dojednávania pre prípad náhodného a náhleho poškodenia alebo zničenia poistených vecí, ak vznikla škoda na mieste uvedenom v Zmluve ako miesto poistenia v dôsledku rizík, ktoré nie sú v týchto zmluvných dojednaniach, vo VPP 07/2008 alebo v Poistenej zmluve vylúčené.

7. Žalovaný listom zo dňa 26.3.2013 vo veci: Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie škodovej udalosti č. 2136008429 žalobcovi oznámil, že šetrením škodovej udalosti bolo zistené, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie a to s poukazom na čl. 5 ods. 1 písm. p) Zmluvných dojednaní CAR -EAR, nakoľko na riečke Neresnica došlo už v roku 2009 a 2010 k zvýšenej hladine toku a to aj v jarnom období a preto sa nejedná o poistnú udalosť, za ktorú má poisťovňa pristúpiť k vyplateniu poistného plnenia, keďže k poškodeniu diela došlo normálnymi atmosférickými podmienkami, s ktorými je potrebné podľa ročného obdobia a miestnych pomerov počítať. Poukázal tiež na čl. 10 bod 50 VPP 07/2008, podľa ktorého povodeň je: prechodné výrazné zvýšenie hladiny vody v toku charakterizované zaplavením menších alebo väčších plôch (územných celkov) vodou, ktorá sa vyliala z vodného toku alebo vodných nádrží, alebo ich brehy alebo hrádze pretrhla.

8. Podľa čl. 5 bod 1 písm. p) Zmluvných dojednaní CAR-EAR z poistenia nevzniká nárok na plnenie za poškodenie alebo zničenie poistenej veci normálnymi atmosférickými podmienkami, s ktorými je potrebné podľa ročného obdobia a miestnych pomerov počítať.

9. Na základe objednávky žalobcu SHMÚ zaslal listom zo dňa 14.3.2014 požadované hydrologické údaje ohľadne posúdenia situácie na toku Neresnica vo Zvolene v marci 2013, pričom v bode 6 posudku doslovne uviedol, že „povodeň na Neresnici v marci nebola spôsobená normálnymi atmosférickými podmienkami ale extrémnymi meteorologickými podmienkami ktoré sú rozdielne od normálnych, štandardných atmosférických situácií.“

10. Na základe objednávok žalobcu odstraňovanie povodňovej škody vykonali tretie osoby, ktoré následne vystavili žalobcovi za vykonané práce faktúry:

- č. 2013005 na sumu 1.182,00 eur so splatnosťou 7.6.2013,

- č. 1303002 na sumu 1.839,60 eur so splatnosťou 12.6.2013,

- č. 08/2013 na sumu 2.965,20 eur so splatnosťou 31.5.2013, teda spolu 5.986,80 eur, prílohou všetkých faktúr bol súpis vykonaných prác a objednávka.

11. Žalovaný vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach opakovane uvádzal, že vo veci nejde o poistnú udalosť, ale o udalosť škodovú, ktorá je vylúčená z poistenia s odkazom na čl. 5 bod 1 písm. p) Zmluvných dojednaní - CAR-EAR. Taktiež uviedol, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že predmetom poistenia je protipovodňová stavba, žalobca ho na túto skutočnosť neupozornil. Až následne, v rámci šetrenia poistnej udalosti žalovaný získal dokumenty - ZÁMER a Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene, na ktoré poukázal už v odpore proti platobnému rozkazu.

12. V časti II bod 9 ZÁMERU je výslovne uvedené, že „potreba realizácie projektu vznikla na základe každoročne sa opakujúcich povodňových situácií na toku Neresnica“. V časti IV bod 12 je uvedené, že „realizácia stavby bola vyvolaná mimoriadnymi povodňovými situáciami v predchádzajúcich rokoch a je riešená v rámci protipovodňových opatrení. Protipovodňové opatrenia budú realizované na samotnom toku Neresnica a pozemkoch priľahlých k toku“. V časti V bod 3 je uvedené, že „v prípade, ak by nedošlo k realizácii navrhovaného riešenia protipovodňovej ochrany mestskej časti Zvolena - Neresnica, povodňové stavy a zaplavovanie obytných domov by sa pravidelne opakovalo“.

13. V Rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene č.j.: A/2011/00420-4 zo dňa 8.4.2011 sa v bode 9 konštatuje, že „hlavnou príčinou vzniku povodňových stavov na toku Neresnica sú nadmerné zrážky a ich zvýšená intenzita a periodicita. Nedostatočná kapacita koryta, nevhodné umiestnenie stavieb na brehoch toku a existujúce premostenia s nevyhovujúcimi technickými parametrami zvyšujú riziko povodní najmä pri prívalových zrážkach“.

14. V spise založené kópie článkov poukazujú na vianočnú povodeň roku 2009 a 2010 v oblasti Zvolena v dôsledku vyliatia potoku Neresnica.

15. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že v danom prípade sa jednalo „len“ o škodovú a nie poistnú udalosť, uvedené bolo vyvrátené posudkom SHMÚ ako špecializovanou inštitúciou vykonávajúcou hydrologickú a meteorologickú službu, v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že povodeň na Neresnici v marci bola spôsobená extrémnymi meteorologickými podmienkami. Vo svojom vyjadrením ďalej poukázal žalobca na to, že v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Poisťovacia prax používa ustálený výklad náhodnej udalosti, za akú sa považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia kedy sa tak stane a či vôbec sa tak stane. Bez poistného rizika by nebolo poistenia. Absolútna nemožnosť, aby poistná zmluva nastala robí poistnou zmluvou neplatnou a ak vznikne neskôr, má za následok zánik poistného pomeru podľa všeobecných ustanovení (§ 575 ods. 1). Pre posúdenie, či nastala náhodná udalosť je rozhodujúca otázka, či a kedy nastal škodlivý následok, t.j. či v priebehu dojednaného poistenia alebo mimo neho a tiež okolnosť, ktorou bol vyvolaný tento následok. Existencia týchto skutočností má za následok vznik povinnosti poistiteľa plniť (NS ČR z 28.11.2006 sp. zn. 30Cdo 427/2006). Podľa žalobcu žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz za účelom preukázania tej skutočnosti, že na mieste poistenia sa nejednalo o mimoriadnu situáciu, ale len o bežný meteorologický jav, nakoľko novinové články nie sú spôsobilé byť hodnovernými zdrojmi. Takýmito dôkazmi nie je ani žalovaným spomínaný Zámer, ako ani rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia s prihliadnutím k ich datovaniu cca 2 roky pred vznikom škodovej udalosti, k ich zovšeobecneným záverom ohľadne miesta výskytu predchádzajúcich povodní na toku Neresnice, ako aj k odbornej spôsobilosti osôb/orgánov, ktoré ich vypracovali, keďže ich nie je možné bez ďalšieho považovať za odborníkov v danej oblasti.

16. Žalobca ďalej uviedol, že žiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť informovať žalovaného pred uzatvorením Poistnej zmluvy o všetkých poistných okolnostiach rozhodných pre uzavretie poistnej zmluvy a pravdivo odpovedal na otázky, na ktoré bol zo strany žalovaného dopytovaný. Poukázal na údaje uvedené v Dotazníku k stavebnomontážnemu poisteniu, kedy pravdivo uviedol, že vzdialenosť diela a výškový rozdiel oproti najbližšej vodnej ploche alebo vodnému toku je 70 metrov, nakoľko údaj 70 metrov sa nevzťahuje výlučne na vzdialenosť, ale aj na výškový rozdiel oproti najbližšej vodnej ploche a taktiež vo vzťahu k dotazu na existenciu zvýšenej expozície voči externým/interným nebezpečenstvám, kde boli príkladom uvedené napr. zemetrasenie, zosuv, pokles podložia, spodná voda, požiar, výbuch, zvláštne klimatické podmienky pravdivo odpovedal, že nie, nakoľko povodeň nebola samostatne ako živelná udalosť uvedená. V časti Popis montážneho diela žalobca k presnej charakteristike diela uviedol, že o.i. ide aj o úpravu potoka. K Dotazníku bol v prílohe pripojený harmonogram prác, z

ktorého vyplývalo, aké práce boli súčasťou poisťovaného diela. Predmetom poistenia bolo dielo veľkého rozsahu a preto žalovaný mal vykonať nielen analýzu podkladov poskytnutých žiadateľom o poistenie, resp. maklérom, ale mal vykonať aj rizikovú obhliadku tak, ako je to uvedené v čl. 1 bod 1.1 Internej smernice č. 19/2006. Žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, že jeho požiadavka na poistenie stavebnomontážneho diela bola vyhodnotená maklérom, resp. žalovaným ako požiadavka na štandardné poistenie. Žalobca nie je odborníkom na poistné produkty a vyhodnotenie tejto skutočnosti je výslovne na žalovanom a to aj s odkazom na Internú smernicu č. 2008/12 časť 3. Žalobca ďalej poukázal na to, že pri odmietnutí poskytnutia poistného plnenia žalovaný neargumentoval tým, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu nejakej informačnej povinnosti, ale odmietnutie zdôvodňoval výlučne s odkazom na výluku z poistenia podľa čl. V bod 1 psím. p) Zmluvných dojednaní CAR-EAR. Žalovaný taktiež nenamietal, že nemá k dispozícii všetky podklady potrebné na posúdenie toho akým spôsobom vznikla poistná udalosť a aký je rozsah týchto následkov, ale vyšetrovanie riadne ukončil a skonštatoval, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie.

17. Žalobca v tomto smere poukázal na list zo dňa 26.3.2013 - Námietka voči oznámeniu o skončení šetrenia a likvidácie škodovej udalosti v ktorom uvádzal, že vznik škody a jej odstraňovanie vie preukázať kópiami faktúr vystavenými subdodávateľmi za odstránenie následkov povodne. Žalovaný si predmetné faktúry v rámci šetrenia poistnej udalosti nevyžiadal.

18. Žalovaný za účelom preukázania, že poistná zmluva, ako ani Zmluvné dojednania CAR-EAR nie sú formulárovými dojednaniami, do ktorých žalovaný nemá možnosť zasahovať, zaslal súdu poistnú zmluvu č. 8006001336, uzatvorenú medzi žalovaným a treťou osobou, kde priamo v obsahu Poistnej zmluvy bolo uvedené, že po vzájomnej dohode zmluvných strán je možné zmeniť ustanovenia zmluvy a rozsah poistenia upraviť formou písomného dodatku k Zmluve. Uvedenú skutočnosť preukazoval aj internými smernicami č. 19/2006, č. 2008/12 ako aj č. 2012/25, v ktorých je upravený popis schvaľovania odlišných znení ako štandardných podmienok žalovaného ako poisťovateľa. Konkrétne, napr. v Internej smernici č. 19/2006 je v bode 6.12 uvedené, že neštandardné riziká sú poistné riziká, ktoré nie sú upravené vo Všeobecných poistných podmienkach, v Internej smernici č. 2008/12 v bode 3.1 sa uvádza, že pri novom poistení pred prijatím poistného rizika do poistenia oprávnená osoba posúdi, či sa jedná o štandardné alebo neštandardné poistenie a pod.

19. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

20. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

21. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka; (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 30.1.2012 uzatvoril žalobca ako poistený so žalovaným ako poisťovateľom Poistnú zmluvu č. 8003043924, predmetom ktorej bolo poistenie stavebnomontážneho diela I/50 Zvolen Pustý hrad - Neresnica III. etapa a neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli VPP 07/2008, ODV 07/2008, Zmluvné dojednania CAR-EAR. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 31.1.2012 00:00 do 30.11.2013 24:00. Z nesporných tvrdení strán sporu, ako aj posudku SHMÚ bolo preukázané, že v dňoch 9.3.2013, 13.3.2013 a 31.3.2013 došlo ku kulminácii stúpania vodných hladín a prietokov vo vodomernej stanici Zvolen - Neresnica, čo spôsobilo zaplavenie miesta výstavby poisteného stavebnomontážneho diela. Žalobca preukázal, že za účelom odstránenia

následkov povodne si objednal práce na odstránení škôd u tretích osôb, ktoré vykonané práce vyúčtovali faktúrou č. 08/2013 na sumu 2.965,20 eur, so splatnosťou 31.5.2013, č. 1303002 na sumu 1.839,60 eur, so splatnosťou 12.6.2013 a č. 1303005 na sumu 1.182,- eur so splatnosťou 7.6.2013, teda celkovo predstavovala suma nákladov za odstraňovanie škôd vzniknutých povodňou čiastku 5.986,80 eur. Žalovaný listom označeným ako Oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie škodovej udalosti č. 2136008429 zo dňa 26.3.2013 oznámil žalobcovi, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie, nakoľko sa nejedná o poistnú udalosť, keď žalovaný v danom prípade aplikoval výluku z poistného plnenia špecifikovanú v čl. 5 bod 1 písm. p) Zmluvných dojednaní CAR-EAR, podľa ktorého z „poistenia nevzniká nárok na plnenie za poškodenie, alebo zničenie poistenej veci normálnymi atmosférickými podmienkami s ktorými je potrebné podľa ročného obdobia a miestnych pomerov počítať.“

23. Úlohou súdu bolo posúdiť, či sa v prejednávanej veci jedná o poistnú udalosť a teda či vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie.

24. Poistná udalosť je vymedzená v Občianskom zákonníku ako právo na plnenie poistiteľa, ktoré vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Čo treba pokladať za takúto skutočnosť Občiansky zákonník priamo neupravuje, pretože ju ani nemožno upraviť pre všetky druhy poistenia spoločne. Táto skutočnosť môže byť konkretizovaná jedine v poistnej zmluve a to v súlade s obsahom poistných podmienok. Poistné podmienky sú záväzné. Ich význam spočíva v tom, že obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť) a taktiež kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, atď.

25. V prejednávanej veci bol rozsah poistného plnenia určený v Poistnej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné dojednania CAR-EAR, ktoré v čl. 8 vymedzili výluky z poistenia, keď podľa bodu 1 písm. p) z poistenia nevznikol nárok na plnenia za poškodenie alebo zničenie poškodenej veci normálnymi atmosférickými podmienkami, s ktorými je potrebné podľa ročného obdobia a miestnych pomerov počítať. Súd mal z posudku SHMÚ však jednoznačne preukázané, že v dňoch 9.3.2013, 13.3.2013 a 31.3.2013 nebola povodeň na Neresnici spôsobená normálnymi atmosférickými podmienkami, ale extrémnymi meteorologickými podmienkami, keď konkrétne 9.3.2013 prietoková vlna predstavovala hodnotu 1 - 2 ročného prietoku, dňa 13.3.2013 predstavovala hodnotu 2 - 5 ročného prietoku a tretia najväčšia prietoková vlna ktorá kulminovala 31.3.2013 predstavovala hodnotu 5 - 10 ročného prietoku. Žalovaný poukazoval na novinové články, podľa ktorých bola povodeň v danom mieste aj v roku 2009 a 2010 čím preukazoval, že išlo o bežný jav v danom mieste a v danom čase, čím chcel podporiť svoje tvrdenie o existencii normálnych atmosférických podmienok, ale samotné články uvádzali povodňovú situáciu počas Vianoc, čiže v inom období ako v prípade prejednávanej poistnej udalosti. Pokiaľ žalovaný spochybňoval posudok SHMÚ, bolo jeho povinnosťou súdu preukázať inými dôkaznými prostriedkami, že povodeň v danom období bola spôsobená bežnými resp. normálnymi atmosférickými podmienkami, čo však neurobil a teda dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Pokiaľ výraz „normálne“ atmosférické podmienky vykladajú jednotlivé sporové strany rozdielne súd má za to, že je potrebné pri posudzovaní sporného výrazu postupovať podľa výkladových pravidiel ustanovených v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Taktiež podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I US 243/07 „ak sú v Zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala“. Nakoľko Poistnú zmluvu, ako aj Zmluvné dojednania CAR-EAR, ktoré obsahujú výraz „normálne atmosférické podmienky“ vypracoval žalovaný, je potrebné vykladať ich práve na ťarchu žalovaného. Žalobca jednoznačne súdu preukázal, že k poškodeniu stavby nedošlo v dôsledku normálnych atmosférických podmienok a preto mu patrí nárok na poistné plnenie, keďže nemožno aplikovať výluku z poistenia.

26. Ďalšou námietkou žalovaného, ktorú prvý krát použil až v priebehu súdneho konania bolo, že nemal vedomosť o tom, že poisťuje protipovodňovú stavbu, keďže žalobca mu rozhodujúce informácie zatajil. Vychádzal pritom predovšetkým z Dotazníku, ktorý žalobca pred uzatvorením Poistnej zmluvy vyplnil a kde ako predmet poistenia uviedol objekt, ktorý po dokončení bude slúžiť ako mimoúrovňová dopravná križovatka a neoboznámil žalovaného so zvýšeným rizikom povodní, dokonca uviedol, že stavba je vzdialená od vodného toku 70 metrov. Súd sa oboznámil s obsahom Dotazníka k stavebnému

- montážnemu poisteniu z ktorého je zrejmé, že žalobca skutočne potvrdil, že dielo bude slúžiť ako mimoúrovňová dopravná križovatka, ale v rámci presnej charakteristiky diela uviedol, že okrem iného

bude vykonaná aj úprava potoka. V rámci informácií o poisťovanom diele uviedol, že mu nie je známa zvýšená expozícia voči externým/interným nebezpečenstvám, ako napr. zemetrasenie, zosuv, pokles podložia, spodná voda, požiar, výbuch, a zvláštne klimatické podmienky, keďže samotná povodeň medzi vymenovanými nebezpečenstvami uvedená nebola. Taktiež pravdivo odpovedal na otázku, že poisťované dielo má výškový rozdiel oproti vodnému toku 70 metrov. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že predmetom poistenia bolo dielo veľkého rozsahu a preto bolo povinnosťou makléra, resp. žalovaného posúdiť poistné riziká a za týmto účelom nielen vykonať analýzu podkladov poskytnutých žiadateľom o poistenie, t.j. analýzu vyplneného Dotazníka, ale zároveň vykonať aj rizikovú obhliadku, pričom takáto povinnosť mu priamo vyplývala z vlastnej internej smernice č. 19/2006. Žalobca nie je odborníkom na poistné produkty a preto ho nemožno robiť zodpovedným za to, že žalovaný si nedostatočným spôsobom preveril všetky okolnosti viažuce sa k poisťovanému dielu a teda že súčasťou diela je aj stavba na vodnom toku. Výsledkom hodnotiacej činnosti žalovaného bolo uzatvorenie štandardnej poistnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný založil do spisu interné predpisy za účelom preukázania, že je možné dohodnúť v poistnej zmluve odchýlku od úpravy uvedenej v rámci Všeobecných poistných podmienok, tak práve z týchto interných predpisov žalovaného mal súd za preukázané, že povinnosťou osôb uzatvárajúcich za žalovaného poistenie je preveriť všetky riziká vzťahujúce sa k predmetu poistenia. Pokiaľ tieto osoby takýmto spôsobom nepostupovali a uzavreli štandardné poistenie, hoci v rámci súdneho konania argumentujú tým, že v danej veci malo ísť o neštandardné poistenie, toto nemôže byť na ťarchu žalobcu ako poisteného, ktorý nie je odborníkom na poistné produkty. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu žalobca dostatočným spôsobom nevydokladoval rozsah uplatnenej náhrady škody súd má za to, že v rámci šetrenia poistnej udalosti si mal a mohol tieto faktúry vyžiadať, čo však neurobil, sám žalobca vo svojej námietke proti výsledku šetrenia poistnej udalosti uviedol, že vie rozsah vzniknutej škody preukázať faktúrami vystavenými subdodávateľmi ktorí sa na odstraňovaní následkov povodní podieľali.

27. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd uznal nárok žalobcu na úhradu čiastky 5.986,80 eur titulom nákladov na odstránenie škôd spôsobených zaplavením poisteného diela za oprávnený a preukázaný a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

28. Pokiaľ ide o nárok na úhradu sumy 183,96 eur titulom náhrady nákladov za vypracovanie posudku SHMÚ, súd v tejto časti žalobu zamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že mu takéto náklady vznikli, nakoľko nepredložil okrem posudku SHMÚ žiadne relevantné doklady ako sú napr. objednávka, faktúra a doklad o úhrade takto fakturovanej sumy. V prípade, že by žalobca dôkazné bremeno uniesol a vynaloženie takýchto nákladov súdu preukázal, bol by v konaní úspešný a to s poukazom na § 121 Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Žalobcom uplatnená suma 183,96 eur je príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vymáhaná suma predstavuje náklady žalobcu, ktoré mal vynaložiť na zaplatenie odmeny za vypracovanie posudku SHMÚ. Podporne súd odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 3M Obdo 2/2010. Zbierka stanovísk SR č.6/2010, ktorý v odôvodnení uviedol, že „......v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej príslušenstvo. Nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je nárokom hmotno-právnym, ktorý nemožno považovať za trovy súdneho konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 137 O.s.p.

31. Okrem istiny si žalobca uplatnil právo na úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku.

32. Úlohou súdu bolo posúdiť, či nárok žalobcu na úroky z omeškania bude potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného práva. Pri riešenií tejto otázky treba postupovať v zmysle interpretačného pravidla vymedzeného v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva.

33. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

35. Ustanovenie odseku 9 vymedzuje vzťah medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II, štvrtej časti Obchodného zákonníka, ale ako zmluvné typy sú upravené len v Občianskom zákonníku, keď na oboch stranách zmluvného vzťahu vystupujú podnikateľské subjekty a teda ide nepochybne o obchodný vzťah. Podľa ustálenej súdnej praxe sa Občianskym zákonníkom v takomto prípade spravuje len samotná zmluva a všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje ako napr. premlčanie, omeškanie, náhrada škody sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

36. Poistná zmluva ako zmluvný typ je upravená iba v Občianskom zákonníku, čiže na právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe takejto zmluvy sa budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak omeškanie bude potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje komplexnú úpravu a teda aplikácia Občianskeho zákonníka je vylúčená, keďže takýto postup nie je možné oprieť o ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže tu absentuje v ňom ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka.

37. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

38. Podľa čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 586/2008 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

39. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 0,75% ročne a preto súd priznal žalobcovi 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.986,80 eur. Ako prvý deň omeškania bol stanovený deň 11.4.2013, nakoľko žalovaný k 26.3.2013 ukončil šetrenie škodovej udalosti a v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka bol povinný do 15 dní, t.j. do 10.4.2013 poskytnúť poistné plnenie.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

41. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94 %. V danom spore žalobca požadoval priznať istinu 6.170,76 eur, úspech mal v sume 5.986,80 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 97% úspech žalobcu, čo po odrátaní neúspechu vo výške 3% (97-3 = 94) predstavuje celkový úspech žalobcu 94% a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 94% vzniknutých trov konania.

45. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Žalobca si uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

47. Podľa § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

48. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

49. Súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.