Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/232/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu D. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom W., M. XXXX/XX proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa , a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava IČO 00 151 700 o zaplatenie náhrady škody vo výške 511,78 Eur s prísl. a iné takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o uloženie povinnosti žalovanému platiť navrhovateľke úrazovú rentu, z titulu choroby z povolania vo výške 18,40 Eur (554,50 Sk) mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku a to vždy do 20.dňa príslušného mesiaca, po zvýšení podľa § 82 Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov z a s t a v u j e.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podaným návrhom žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 511,78 Eur (po zastavení konania v časti o zaplatenie 305,78 Eur a voči ďalšiemu žalovanému) ako náhradu škody titulom choroby z povolania ako neuhradenú úrazovú rentu za obdobie od 01.04.2005 do 31.07.2006 a platiť jej úrazovú rentu z titulu choroby z povolania vo výške 18,40 Eur (554,50 Sk) mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku, a to vždy do 20.dňa príslušného mesiaca, po zvýšení podľa § 82 Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. V žalobe uviedla, že pracovala v ĽUDOTEX, textilné a odevné družstvo, Trenčín v konkurze(v súčasnosti) ako krajčírka od roku 1960 do roku 1984, kedy musela zo zdravotných dôvodov v dôsledku choroby z povolania odísť na invalidný dôchodok. Na základe Rozhodnutia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia býv. Okresného národného výboru v Trenčíne zo dňa 13.12.1984 jej bola žalovanou vyplácaná od 01.07.1985 náhrada za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ mal so žalovanou uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá sa vzťahovala i na poistenie jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Po účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď došlo k zrušeniu § 199 až § 213 zák. č. 311/2001 Z.z. jej žalovaná listom zo dňa 29.11.2004 oznámila, že v zmysle § 272 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov jej bude poukazovaná od 01.01.2005 úrazová renta vo výške 895,- Sk mesačne. Ďalším listom zo dňa 02.03.2005 jej žalovaná oznámila, že od 01.04.2005 jej prestáva vyplácať úrazovú rentu z dôvodu, že žalobkyňa sa stala od 01.01.2005 poberateľom starobného dôchodku s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 4 Zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov podľa ktorého sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. A žalobkyňa prestala od 01.01.2005 poberať invalidný dôchodok a začala poberať starobný dôchodok. Uvedené považovala žalovaná za takú rozhodujúcu skutočnosť a za takú

zmenu pomerov, ktorá má za následok ukončenie výplaty úrazovej renty. Má za to, že takýto postup žalovanej je nielen v rozpore s ustanovením na ktoré sa odvoláva, ale aj s ustálenou judikatúrou s poukazom na rozsudok NS SR č. 44/2002 z 28.09.2000, sp. zn. 2Cdo 36/2000 keď za podstatnú zmenu pomerov poškodeného, odôvodňujúcu zmenu v úprave jeho nároku za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (čo v čase podania tohto návrhu podľa platnej legislatívy sa považuje za úrazovú rentu) treba považovať priznanie starobného dôchodku na jeho žiadosť. K zmene poberania invalidného dôchodku na starobný dôchodok došlo bez akejkoľvek jej žiadosti, len zo zákona. Tak to vyplýva i z listu riaditeľky Odboru sociálneho poistenia MPaSV SR zo dňa 21.01.2005, z listu Júliusa Brocku vtedajšieho predsedu výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie zo dňa 10.05.2005, JUDr. Štefana Brunovského vtedajšieho riaditeľa Odboru úrazového poistenia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2004. Keďže iba takéto priznanie starobného dôchodku na základe jej vlastnej žiadosti by mohlo byť považované žalovanou za podstatnú zmenu pomerov, považuje postup žalovanej spočívajúci v ukončení vyplácania úrazovej renty za postup nemajúci oporu v zákone. Zastavenie vyplácania úrazovej renty bolo neodôvodnené, v rozpore s ustanovením § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a žalovaná bola povinná vyplácať jej úrazovú rentu aj po 01.04.2005 do 31.07.2006.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že na základe legislatívnych zmien, a to prekvalifikovanie invalidného dôchodku na starobný dôchodok ku dňu 01.01.2005( § 263 ods.9 zákona č.721/2004 Z.z. , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č.461/2003 Z.z.) nemala byť žalobkyni od 01.01.2005 úrazová renta poukazovaná a len z dôvodu neskorej reakcie na tieto zmeny bola jej výplata zastavená od 01.04.2005, už vyplatenú rentu od žalobkyne už nežiadala vrátiť. S poukazom na § 293o ods.2 veta prvá zákona č. 310/2006 menil a dopĺňal Zákon o sociálnom poistení "ak nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo výške 50% jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona", za žiadosť poškodenej bol považovaný žalobný návrh . Žalovaná pristúpila k vysporiadanie tejto poistnej udalosti a žalobkyni bol vyplatený doplatok úrazovej renty zo obdobie od 01.08.2006 do 30.06.2007 a od 01.07.2007 do 31.03.2008 spolu vo výške 9.212,- Sk t.j. 305,78 Eur. V období do 01.04.2005 do 31.07.2006 žalobkyňa nárok na výplatu nemala a nemá. Súčasne v ďalších totožných vyjadreniach namietla nedostatok svojej pasívnej legitimácie s poukazom na § 823 Občianskeho zákonníka.

3. Počas konania žalovaná zobrala návrh v časti o uloženie povinnosti žalovanému platiť navrhovateľke úrazovú rentu, z titulu choroby z povolania vo výške 18,40 Eur (554,50 Sk) mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po vyhlásení rozsudku a to vždy do 20.dňa príslušného mesiaca, po zvýšení podľa § 82 Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, späť. Žalovaná so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasila.

4. Sporové strany sa na pojednávanie nedostavili, žalobkyňa i žalovaná svoju neúčasť ospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali, súhlasili, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti sporových strán.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a to žalobu, výpis z Obchodného registra žalovanej, posudok zo dňa 5.7.1984, hlásenie choroby z povolania zo dňa 5.7.1984, rozhodnutie posudkovej komisie Sociálneho zabezpečenia ONV v Trenčíne zo dňa 13.1.21984, návrh na prevzatie výplaty dôchodku zo dňa 15.5.1985, listy žalovanej zo dňa 25.1.1984, 2.3.2005 a 25.7.2005, list riaditeľky Odboru sociálneho poistenia MPSVaR SR zo dňa 21.01.2005, Júliusa Brocku zo dňa 10.05.2005 a JUDr. Brunovského zo dňa 24.02.2004, vyjadrenie žalovanej zo dňa 12.03.2008 a 20.02.2018 vrátane likvidačnej správy a zistil tento pre rozhodnutie vo veci podstatný skutkový stav:

6. Žalobkyni ako bývalej zamestnankyni ĽUDOTEX, textilné a odevné družstvo, Trenčín (v súčasnosti v konkurze) bol v roku 1984 zo zdravotných dôvodov priznaný invalidný dôchodok a v dôsledku choroby z povolania na základe Rozhodnutia posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia býv. ONV v Trenčíne zo dňa 13.12.1984 jej bola žalovanou vyplácaná od 01.07.1985 náhrada za stratu zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti keďže bývalý zamestnávateľ mal so žalovanou uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá sa vzťahovala i na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Listom zo dňa 29.11.2004 oznámila žalovaná žalobkyni, že v zmysle § 272 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov jej bude poukazovaná od 01.01.2005 úrazová renta v zákonnej výške vo výške 895,- Sk mesačne. Následne jej žalovaná listom zo dňa 02.03.2005 žalovaná oznámila, že od 01.04.2005 jej prestáva vyplácať úrazovú rentu, nakoľko sa od 01.01.2005 stala poberateľkou starobného dôchodku, prestala poberať invalidný dôchodok a začala poberať starobný dôchodok. a nastala zmena pomerov, ktorá má za následok ukončenie výplaty úrazovej renty. Výplata úrazovej renty žalobkyni bola žalovanou zastavená od 01.04.2005.

7. Na základe zmeny a doplnenia Zákon o sociálnom poistení (ustanovením § 293o ods.2 veta prvá zákona č. 310/2006 Z.z.) žalovaná posúdiac žalobný návrh v predmetnej veci zo dňa 12.02.2008 ako žiadosť poškodenej vyplatila žalobkyni doplatok úrazovej renty zo obdobie od 01.08.2006 do 30.06.2007 a od 01.07.2007 do 31.03.2008 spolu vo výške 9.212,- Sk t.j. 305,78 Eur s tým, že v období od 01.04.2005 do 31.07.2006 žalobkyni nárok na nárok na výplatu úrazovej renty nevznikol.

8. Z vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že opakovane poukazovala na to, že v zmysle vyjadrenia Výboru NRSR pre sociálne veci a bývanie v liste jeho predsedu H. U. zo dňa 10.05.2005 poberanie starobného dôchodku podľa § 263 ods.9 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je titulom na zastavenie poskytovania úrazovej renty, ako to vyplýva i zo stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni dňa 28.01.2005.

9. Podľa § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Na základe späťvzatia návrhu vo vyššie uvedenej časti súd konanie v tejto časti za súhlasu protistrany v zmysle § 145 ods.2 zastavil.

11. Podľa § 447 náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

12. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

13. Podľa § § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

14. Z ustanovenia § 822 vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škody poistiteľ v prípade poistnej udalosti nahradí za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistiteľ teda podľa poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Podľa § 823 platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému. Zaplatením náhrady škody za poisteného sa poistiteľ nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného, ani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voči poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za škodu. Logickým dôsledkom tejto skutočnosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti poistiteľovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Poistiteľ potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

15. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej zaplatiť jej úrazovú rentu (predtým náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti)za obdobie od 01.04.2005 do 31.07.2006 v žalovanej sume. Túto vyplácal žalobkyni nie zamestnávateľ, ale žalovaná zo zmluvného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, pričom na posúdenie tohto nároku sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení. Na námietku žalovanej ako i z úradnej povinnosti súd skúmal vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej a mal za to, že nie je daná. Z citovaného ust. § 823 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobkyňa musí svoje predmetné právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému, bývalému zamestnávateľovi. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poistiteľovi, a to ak tak ustanovujú osobitné predpisy . V predmetnej veci takýto osobitný predpis nie je daný, neexistuje. Žalovaná prebrala za poisteného, bývalého zamestnávateľa žalobkyne povinnosť nahradiť žalobkyni škodu. Platením náhrady škody za poisteného sa žalovaná nestala zodpovednostným subjektom namiesto poisteného, ani neprevzala dlžobu poisteného voči žalobkyni, ktorá jej vznikla zo zodpovednosti za škodu a žalobkyňa ako poškodená nemá priame právo na plnenie proti poistiteľovi. Žalobkyňa musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Nakoľko žalobkyňa uplatnila svoj nárok v čase rozhodovania súdu len voči poistiteľovi, žalovanej poisťovni, uplatnila ho voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Z toho dôvodu súd bez skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku žalobu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Nakoľko úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani jej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.