Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/65/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, o zaplatenie 1441,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/286/2015-31 zo dňa 14.07.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.441,14 eur s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2012, evidenčné číslo 6120448 (ďalej len „zmluva o pôžičke“). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorej charakter posúdil ako spotrebiteľský, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Za ďalšie sa súd v konaní zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v spore. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že zmluvnou stranou spotrebiteľskej zmluvy bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., pričom žalobcom v spore je spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. Žalobca však nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže ani napriek výzve súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, na ktorú sa odvolával v podaní zo dňa 29.11.2016 (č. l. 22 spisu). Žalobca nepreukázal platný právny úkon postúpenia pohľadávky v rozsahu predmetu sporu podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol povinný preukázať písomnú zmluvu o postúpení, pričom postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná, čo v danom prípade nebolo. Postúpená pohľadávka musí byť existujúca. Predmetom postúpenia nemôže byť pohľadávka, ktorá zanikla. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný oznámiť dlžníkovi, súd však nie je dlžník. Z tohto dôvodu zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane predmetu postúpenia zhodného s predmetom sporu bol povinný žalobca preukázať. Toto dôkazné bremeno neuniesol. Naviac nepreukázal ani oznámenie o postúpení pohľadávky, pretože toto nebolo doručené do dispozície žalovaného, ktorý sa nemohol dostať ani do omeškania s platením. Keďže žalobca nepreukázal platný záväzok postúpenia pohľadávky, nevzniklo mu ani právo požadovať od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy „226,20 eur s príslušenstvom“. Na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k povinnosti žalobcu preukázať prechod pohľadávky súd poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/221/2011 zo dňa 30.01.2013. Vyššie uvedené skutočnosti boli prioritným dôvodom, pre ktorý okresný súd žalobu žalobcu zamietol. Ako ďalší dôvod uviedol skutočnosť nedostatočnej konkretizácie a preukázanie konkrétneho porušenia zmluvných povinností žalovaným. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatňuje zaplatenie sumy 1.441,14 eur titulom zmluvy o pôžičke, že žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, nakoľko nesplácal zmluvne dohodnutú splátku úveru. V danom prípade si žalovaný síce neplnil svoje zmluvné povinnosti, avšak z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby

žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu klienta, pričom z praxe súdu je známe, že subjektom zo sociálne slabších vrstiev sú poskytované pôžičky značnej hodnoty (vrátane úrokov a poplatkov), preto by mal žalobca poskytovať pôžičky v závislosti od bonity klienta, teda v danom prípade napr. poskytnúť pôžičku nižšej hodnoty. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v prospech žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech, teda v rozsahu 100 %, preto mu v tomto rozsahu priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil v otázke aktívnej legitimácie žalobcu (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Táto bola v konaní preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú v zmluve o úvere, a to doporučene dňa 3. októbra 2016; žalovaný v tomto konaní výslovne nepoprel nedoručenie dotknutého oznámenia o postúpenie pohľadávky. Nedoručenie oznámenia žalovanému zo spisu nevyplýva, preto nie je daný dôvod túto skutočnosť spochybňovať (viď rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 564/2015 zo dňa 30. novembra 2015). Právny názor súdu prvej inštancie, že postúpenie pohľadávky musí byť preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok, je nesprávny, bez opory v zákone a v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom bola riadne hmotnoprávne preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Takýto postup preukázanie aktívnej legitimácie je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. V tomto smere odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003; R 119/2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 zaslanom žalovanému právnym predchodcom žalobcu bola postúpená pohľadávka riadne identifikovaná čo do dôvodu aj výšky, dátumu uzavretia úverovej zmluvy, ako aj čísla úverovej zmluvy ako jedinečným identifikátorom. Žalobca napadol aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý videl v tom, že rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom na takýto postup neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. b/ . Predmetom spotrebiteľského sporu bolo zaplatenie sumy 1.441,14 eur s príslušenstvom, pričom podľa § 297 písm. b/ pojednávanie nie je potrebné v spotrebiteľskom spore nariadiť, iba ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Ustanovenie § 297 (viď bod 3 posledná veta) predstavuje vo vzťahu k ustanoveniu § 177 špeciálnu úpravu; vychádza z myšlienky, že práva spotrebiteľa budú lepšie chránené dodržaním princípu ústnosti a obmedzením výnimiek z tohto princípu. Ustanovenie § 177 sa v spotrebiteľských sporoch nebude aplikovať. V spotrebiteľských sporoch platí zásada, že na prejednanie sporu musí byť súdom nariadené pojednávanie. Výnimka platí len na taxatívne vymedzené prípady v ustanovení § 297 písm. a/ a b/ (vo veci sa rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur).

6. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca označený ako Consumer Finance Holding, a. s. sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.441,14 eur s príslušenstvom titulom nesplatenej pôžičky poskytnutej mu na základe zmluvy uzatvorenej zo dňa 04.06.2012. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca svoju žalobu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie zobral sčasti späť, a preto jej predmetom bola aj v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie suma 1.441,14 eur s príslušenstvom. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie na viacerých miestach v spise uvádza, že predmetom konania je suma o zaplatenie 226,20 eur s príslušenstvom (viď záhlavie napadnutého rozsudku, resp. uznesenie č. k. 10C 286/2015-44 zo dňa 19. októbra 2017). Z

uvedeného vyplýva, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 219 ods. 3 v spojení s § 297 písm. b/ CSP. V danom prípade nerozhodoval súd rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa a nejde o spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 1.000,- eur bez príslušenstva. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie je preto v plnom rozsahu opodstatnená a už len z uvedeného dôvodu musel odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navyše z obsahu spisu vyplýva aj ďalšie závažné procesné pochybenie spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 11.11.2016 (č. l. 22 spisu). V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu zistené procesné pochybenia odstrániť.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 . V ďalšom konaní súd prvej inštancie taktiež žalovaného poučí podľa § 160 ods. 1, 2 o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom centra právnej pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku svojej materiálnej situácie nemôžu využiť právne služby advokáta. Uvedené poučenie by mal poskytovať súd na začiatku konania.

9. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 a § 262 ods. 1 rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430