Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-118-2017.pdf
PDF · 70.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/118/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., X. F. XX, za účasti osobitného subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 2.634,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 16.12.2016 č.k. 13C 190/2013-203 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III.
Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu a osobitnému subjektu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ( ďalej iba „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré je mu povinná zaplatiť žalobkyňa vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. Posledným výrokom vrátil žalobkyni súdny poplatok za žalobu vo výške 151,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s..
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 256 ods. 1 CSP, a to podľa zásad o procesnom zavinení zastavenia konania. Žalobkyňa zobrala žalobu späť bez odôvodnenia. Keďže nebolo preukázané, že by späťvzatie žaloby bolo vyvolané správaním žalovaného, platí z procesného hľadiska, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto je povinná nahradiť trovy konania žalovanému. Žalovanému však trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Súd prvej inštancie však priznal náhradu trov konania osobitnému subjektu, ktorého do konania pribral uznesením zo dňa 13.10.2016 s tým, že žalovaný súhlasil s jeho účasťou v konaní. Osobitný subjekt si uplatnil nárok na náhradu trov konania za obdobie, keď v konaní vystupoval na strane žalovaného ako vedľajší účastník a neskôr ako osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 CSP. O nároku osobitného subjektu na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na základné princípy (článok 4 CSP) v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že trovy združenia nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. O povinnosti vrátiť súdny poplatok rozhodol podľa § 11 ods. 3,4 a 6 zák.č. 71/1992 Zb..
3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca, a to iba proti výroku č. III, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania pribratému subjektu. Žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukazuje na zmysel účelnosti, pričom tvrdí, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať ak sa určité procesné podanie nadbytočné opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Podania združenia sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci a automaticky uplatňovanou námietkou premlčania. Tento názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7MCdo 15/2014. Poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 5/2013, ktorý sa zaoberal právom združenia na náhradu trov konania s tým, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil nemožno považovať za trovy účelné. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pretože jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov. Na zastupovanie spotrebiteľov v súdnych konaniach poukazuje na paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol dôvod. Žaloba ďalej má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na ten účel zriadeným subjektom. Preto považuje právne zastúpenie združenia za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje, aby odvolací súd výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil, že združeniu náhradu trov konania neprizná.
4. Žalovaný ani pribratý subjekt sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
5. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
6. Napadnutým výrokom uznesenia priznal súd prvej inštancie združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi s odôvodnením, že ide o osobitný subjekt, ktorý bol do konania pribratý podľa § 95 ods. 1 CSP, ktorému v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, ako sporovej strane, na ochranu ktorej do konania vstúpil.
7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o trovách konania v režime Civilného sporového poriadku je založené na dvojfázovosti. Podľa § 262 ods. 1 CSP najskôr súd aj bez návrhu rozhodne o nároku na náhradu trov konania, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. V štádiu rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, konajúci súd neposudzuje, ktoré trovy vynaložené procesne úspešným subjektom je možné považovať za účelne vynaložené a náhradu ktorých konkrétnych trov bude povinná znášať protistrana, resp. tá strana, ktorá bola zaviazaná na povinnosť nahradiť trovy.
9. Odvolací súd teda v tomto procesnom štádiu nie je oprávnený vyjadrovať sa k otázke účelnosti vynaložených trov, pretože to bude predmetom skúmania a rozhodovania súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.
10. Pokiaľ sa týka samotnej otázky nároku na náhradu trov konania uvádza odvolací súd, že žalobca nepochybne procesne zavinil zastavenie konania, preto žalovanému, rovnako ako aj osobitnému subjektu vystupujúcemu na jeho strane, ktorý predtým vystupoval v pozícii vedľajšieho účastníka vzniklo právo na náhradu trov. Odvolací súd preto považuje výrok o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a osobitným subjektom za vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Účastníkmi odvolacieho konania boli žalobca a pribratý subjekt. Pribratému subjektu v odvolacom konaní trovy konania nevznikli a žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.