Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-38-2013.pdf
PDF · 132.33 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: S. P., J.. XX.X.XXXX, G. E. XX/XX, XXX XX H., zastúpená Advokátskou kanceláriou Vojčík & partners, s.r.o. so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563 proti žalovanému: F.. Z. P., J.. X.X.XXXX, G. E. XX/XX, XXX XX H., Y.. Č.. K. X, XXX XX H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že
a) do výlučného vlastníctva žalobkyne z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá:
1. účet č. N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BALÍK OBYVATELIA vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 10,80 Eur,
b) do výlučného vlastníctva žalovaného z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá:
1. byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí v bytovom dome na K. W. I. H.Š., so súpisným č. XXX, na parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , parcela č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 ,zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie Y., obec H. - L. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckymi podielom k pozemku vo veľkosti XXX/XXX XXX, v hodnote 20.000 Eur,
2. termínovaný vklad č. XXXX XXXXXX/XXXX vedený v ČSOB, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 50.537,54 CZK, t. j. 2.026,68 Eur,
1. účet č. N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX SPOROŽÍRO SENIOR vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 445,27 Eur,
2. akcie VÚB, a.s. v počte X ks s nominálnou hodnotou 33,20 Eur/1 ks, v hodnote 132,80 Eur,
3. vkladná knižka č. XXX XXX s č. Ú. N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená v Poštovej banke, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 5,15 Eur,
4. vkladná knižka č. XXXXXX s číslom účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená v Poštovej banke, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 18,33 Eur,
teda majetok v hodnote 22.628,23 Eur.
II. Žalovaný sa zaväzuje titulom vyporiadania BSM strán sporu k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 15.836,521 Eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 475 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
V. Priznáva štátu náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 70 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou došlou súdu dňa 14.2.2013 sa domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu s odôvodnením, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2012, sp. zn. 11P/141/2011, právoplatným dňa 9.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 7Cop/110/2012. Dodala, že so žalovaným sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedeli dohodnúť. V žalobe uviedla hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré strany sporu nadobudli počas trvania manželstva a ktoré tvoria masu BSM. Navrhla, aby súd vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. XX, na X. poschodí v bytovom dome na E. W. so súpisným číslom XX, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie Severné mesto, okres Košice I, obec H. - N. spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať byt č. 1, nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí v bytovom dome na K. W. so súpisným číslom XXX, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie Terasa, okres Košice II, obec Košice - Západ spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX. Žiadala taktiež, aby do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte č. X, na ulici K. so súpisným č. XXX v Košiciach s tým, že žalovaný bude zaviazaný k povinnosti nahradiť jej polovicu z výšky všetkých finančných prostriedkov, ktoré patrili do BSM. Tiež požadovala náhradu trov konania. Poukázala na to, že nehnuteľnosti, t. j. byty boli nadobudnuté počas trvania manželstva a oba tieto byty patria do BSM. Tiež uviedla, že do BSM patria aj finančné prostriedky o ktorých výške žalobkyňa nemá vedomosť, pretože počas celého manželstva so všetkými finančnými prostriedkami disponoval žalovaný, ktorý žalobkyňu nikdy neinformoval ani o množstve finančných prostriedkov, ani o spôsobe ako s týmito finančnými prostriedkami patriacimi do BSM bolo nakladané. Tiež poukázala na trestné konanie vedené proti žalovanému.
2. Žalobkyňa spolu so žalobou doručila rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2012, sp. zn. 11P/141/2011, právoplatný dňa 9.10.2012, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 7Cop/110/2012, čiastočný výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Terasa, obec Košice
- Západ, okres Košice II, čiastočný výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, zápisnicu o trestnom oznámení ČVS:ORP-905/3-OJP-KE-2010, uznesenie o pribratí znalkyne z odboru psychológie v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby zo dňa 18.6.2010, znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou K.. D. H., návrh na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 19.12.2012 adresovaný advokátskou kanceláriou žalobkyne žalovanému.
3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou, návrhy na vykonanie dokazovania - zistenie zostatku na účtoch v peňažných ústavoch SR ku dňu zániku BSM.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.3.2013, v ktorom sa vyjadril k jednotlivým nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe, pričom k bytu č. X nachádzajúceho sa v Košiciach na ulici E. uviedol, že jedná sa o byt družstevný, ktorý on nadobudol ako člen bytového družstva v roku 1965, teda pred uzavretím manželstva a ktorý bol následne odkúpený za nulovú kúpnu cenu počas manželstva. K bytu č. 1 nachádzajúceho sa v Košiciach na ulici K.j č. X uviedol, že tento byt bol zakúpený v roku 2004 a k predmetným nehnuteľnostiam uviedol, že má zato, že tieto byty nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Dodal, že navrhuje v spore uzatvoriť dohodu so žalobkyňou s tým, že jej
vyplatí 50 % všetkých svojich financií z finančných vkladov patriacich do BSM. Ostatné skutkové tvrdenia uvedené v jeho písomnom vyjadrení sú bez právneho významu k predmetu konania.
5. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: výsluch žalovaného, návrh na vykonanie dokazovania svedeckou výpoveďou, návrhy na vykonanie dokazovania oboznámením listinných dôkazov doložených žalovaným.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokáta žalobkyne, výsluchom žalovaného, svedeckou výpoveďou, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/141/2011 zo dňa 17.1.2012, právoplatným dňa 9.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7Cop/110/2012 zo dňa 27.9.2012 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode, t. j. 9.10.2012 došlo aj k zániku BSM strán sporu. Súd zistil, že po právoplatnom rozvode strán sporu nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania veci patriacich do BSM, na vyporiadaní vecí patriacich do BSM sa strany sporu nevedeli dohodnúť.
8. Súd vec právne posúdil nasledovne:
9. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
10. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
12. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
13. Vykonaným dokazovaním, a to na základe zhodných tvrdení strán sporu, súd zistil, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, k výkonu povolania jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctva pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Skôr ako sa vyporiadavajú veci je nutné stanoviť presný predmet BSM v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania. Treba skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva a či boli nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov, aké boli investície a čo a prečo do BSM nepatrí.
14. Zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil masu BSM a bolo uzavreté, že strany sporu za trvania manželstva nadobudli aj hnuteľné veci, ktoré však nežiadali vyporiadať z dôvodu uzavretej dohody. Zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že do BSM patrí byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí v bytovom dome na K. ulici so súpisným číslom XXX, zapísaný na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie Terasa, ktorý bol nadobudnutý v roku 2004 zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu. Strany sporu sa zhodli na zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM - 20.000 Eur. Predmetom vyporiadania BSM medzi stranami sporu bol okrem predmetnej nehnuteľnosti aj termínovaný vklad č. XXXX XXXXXX/XXXX vedený v ČSOB, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 50.537,54
CZK, t. j. 2.026,68 Eur, účet č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX SPOROŽÍRO SENIOR vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 445,27 Eur, akcie VÚB, a.s. v počte X ks s nominálnou hodnotou 33,20 Eur/1 ks, v hodnote 132,80 Eur, vkladná knižka č. XXX XXX s č. účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená v Poštovej banke, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 5,15 Eur, vkladná knižka č. XXXXXX s číslom účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená v Poštovej banke, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 18,33 Eur, účet č. N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BALÍK OBYVATELIA vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 10,80 Eur, pričom zostatkové hodnoty ku dňu zániku BSM boli zisťované z peňažných ústavov, v ktorých sa predmetné účty, resp. vklady vedú a strany sporu tieto zostatky nespochybnili.
15. Žalobkyňa žiadala vyporiadať aj byt č. X, nachádzajúci sa na ulici E. Č.. XX, na X. poschodí, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie Severné mesto, majúc zato, že tento byt bol nadobudnutý počas trvania manželstva. Žalovaný tieto tvrdenia poprel, poukazujúc na to, že v roku 1965 ako člen družstva nadobudol predmetný družstevný byt, t. j. pred uzavretím manželstva. Následne po uzavretí manželstva sa do predmetného bytu nasťahovala žalobkyňa a v 1996 bol predmetný byt odkúpený. Žalovaný k tejto nehnuteľnosti uviedol, že v roku 1963 sa stal členom bytového družstva na základe zmluvy a na prelome rokov 1964/1965 mu bol pridelený bytovým družstvom predmetný byt, zaplatil členský vklad spolu vo výške 23.000,- Sk výlučne zo svojich finančných prostriedkov ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Následne sa počas 30 rokov splácala anuita vo výške 100,- Sk mesačne a v roku 1996 bol predmetný byt prevedený z družstva do jeho vlastníctva za nulovú hodnotu a dodal, že predmetný byt nepatrí do BSM, výlučným vlastníkom je iba on. K týmto svojím tvrdeniam, okrem výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto, doručil aj dohodu o užívaní družstevného bytu zo dňa 28.1.1965, výmer na družstevný byt zo dňa 26.11.1963, členský spis znejúci na meno žalovaného, úpravu úhrad za užívanie bytov a záloh ÚK a dodávky vody počnúc 1.1.1973, členskú prihlášku za člena Stavebného bytového družstva Stavbár II, pri n.p. PS Košice znejúce na meno žalovaného zo dňa 6.5.1963.
16. Spornou otázkou v prejednávanej veci bolo, či do BSM je potrebné zahrnúť predmetný byt č. X nachádzajúci sa v Košiciach na ulici E. Č.. XX. Žalobkyňa aj naďalej mala zato, že predmetný byt, keďže bol nadobudnutý počas trvania manželstva, patrí do BSM a žalovaný navrhol tento byt vylúčiť z BSM, poukazujúc na svoje skutkové tvrdenia a listinné dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Z výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I vyplýva, že žalovaný je výlučný vlastník v podiele 1/1 predmetného bytu; titul nadobudnutia: prevod bytu - XXXX/XX v.z. XXXX/XX. Z listinných dôkazov doložených žalovaným vyplynulo, že žalovaný sa v zmysle členskej prihlášky zo dňa 6.5.1963 stal členom Stavebného bytového družstva Stavbár II pri. n.p. PS Košice a následne v roku 1996 na základe privatizácie bytov do súkromného vlastníctva a uzatvorením kúpnej zmluvy s ÚBD Hornád Košice sa žalovaný stal vlastníkom predmetného bytu, pričom predmetný byt bol prevedený za nulovú zostatkovú hodnotu. Pred uzavretím manželstva strán sporu bola výlučne so žalovaným uzatvorená dohoda o užívaní družstevného bytu a žalovanému ešte pred uzatvorením manželstva na základe výmeru zo dňa 26.11.1963 bol pridelený predmetný byt ako členovi bytového družstva Stavbár. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa ešte pred uzatvorením manželstva stal členom družstva, následne žalovaný ako člen družstva za trvania manželstva so žalobkyňou požiadal o prevod družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva.
17. K uvedenému súd poznamenáva, že úlohou súdu pri vyporiadaní BSM je skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva, či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov. Úlohou súdu bolo vyriešiť, resp. zodpovedať na otázku, či predmetný byt patrí, resp. nepatrí do BSM. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1668/2003, ako aj na platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky ohľadom riešenia tejto problematiky (porovnaj NS SR 3Cdo 172/2012, 3 Cdo 291/2006) a dodáva, že pokiaľ nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý bol nadobudnutý do vlastníctva podľa zákona č. 42/1992 (§ 23, § 24 ), ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je v BSM. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalovanému ešte pred uzavretím manželstva a vznikom BSM vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu, tento sa stal členom bytového družstva a uzavretím manželstva s žalobkyňou, títo sa stali spoločnými nájomcami predmetného bytu. Ak je členom bytového družstva len jeden z manželov (v prejednávanej veci to bol žalovaný), v prípade zániku manželstva by jej v zmysle zákona pripadol členský podiel. Z uvedeného vyplýva,
že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na uzatvorenie dohody o členských právach pred uzavretím manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu je možné považovať za jeho majetok. V prípade, ak nevznikne spoločné členstvo manželov v bytovom družstve (čo bolo aj v prejednávanom prípade), potom byt, ktorý bol nadobudnutý podľa zákona č. 42/1992 Z. z. žalovaným ako členom družstva, nie je v BSM. Inak povedané, v danom prípade žalovanému vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu do osobného užívania pred uzavretím manželstva. Pokiaľ žalovanému ako členovi družstva vzniklo právo na pridelenie bytu pred uzavretím manželstva, vzniklo síce uzavretím manželstva právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi, avšak nevzniklo spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným. Členom bytového družstva bol iba žalovaný, ktorý ako člen družstva, bol výlučne oprávnený vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva. Je nesporné, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi bytovým družstvom a žalovaným ako členom družstva počas trvania manželstva. Uvedená zmluva bola uzatvorená v zmysle zákona č. 42/1992 Z.z. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve a zákona č. 182/1993 Z.z. (§ 16 ods. 1). Prevod vlastníctva družstevného bytu je podľa svojej povahy formou vyporiadania medzi družstvom a jeho členom. Preto nie je rozhodujúce kto je nájomcom bytu, ale kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle citovaného zákona možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. Súd k uvedenej problematike ďalej ešte poznamenáva, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v čase uzavretia o prevode vlastníctva bytu, byt ktorého nájomcom je fyzická osoba môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (§ 28 zákona č. 182/1993 Z. z.). Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do BSM. Povedané jednoduchšie, ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý bol nadobudnutý v súlade so zákonom 182/1993 Z. z., prípadne v súlade so zákonom č. 42/1992 Z. z. nadobudol do vlastníctva ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva a potom takýto byt nie je v BSM. Zhrnúc vyššiu uvedenú právnu argumentáciu súd uzatvára, že v danom prípade žalovaný nadobudol členstvo a nájom bytu ešte pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu (§ 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným, pretože členom družstva bol len žalovaný, ktorý bol ako člen družstva výlučne oprávnený vyzvať družstvo k prevodu bytu do vlastníctva. Povinnosťou družstva bolo predmetný byt previesť do jeho výlučného vlastníctva v súlade s citovanými zákonmi. Z uvedeného vyplýva, že je nesprávny názor žalobkyne, že by predmetný byt mal patriť do BSM, výklad podľa ktorého by mal predmetný byt patriť do BSM by znamenal bezdôvodné zvýhodnenie druhého z manželov, ktorý členom družstva nebol. V konečnom dôsledku nebolo ani preukázané, aby predmetný byt bol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, poukazujúc na judikatúru, súd vylúčil predmetný byt z vyporiadania BSM.
18. Súd na základe uvedeného uzavrel, že do BSM predmetný byt nepatrí a žalobkyňa po vyslovení predbežného názoru súdu túto skutočnosť výslovne nenamietala.
19. Z vyporiadania BSM bola taktiež vylúčená vkladná knižka č. XXXXXXX s číslom účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX so zostatkom k 9.10.2012 vo výške 1.146,73 Eur z dôvodu, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na predmetnej vkladnej knižke nie sú finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z BSM strán sporu, výlučne ide o finančné prostriedky žalovaného a jeho súrodencov
- dedičstvo. Uvedené potvrdila aj žalovaným navrhnutá svedkyňa F.. I. X.. Následne po takomto zistení žalobkyňa uviedla, že nemá žiadne námietky voči nezaradeniu tejto vkladnej knižky do vyporiadania BSM, t. j. skutkové tvrdenia žalovaným podporené dôkazom nepoprela.
20. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, zhodnotiac vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že predmetom vyporiadania BSM sú : - účet č. N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BALÍK OBYVATELIA vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 10,80 Eur, - byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č. X, na prízemí v bytovom dome na K. W. I. H., so súpisným č. XXX, na parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , parcela č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 ,zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie Terasa, obec Košice - Západ spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckymi podielom k pozemku vo veľkosti XXX/XXX XXX, v hodnote 20.000 Eur, - termínovaný vklad č. XXXX XXXXXX/XXXX vedený v ČSOB, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 50.537,54 CZK, t. j. 2.026,68 Eur, - účet č. N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX SPOROŽÍRO SENIOR vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 445,27 Eur,- akcie VÚB, a.s. v počte X ks s nominálnou hodnotou 33,20 Eur/1 ks, v hodnote 132,80 Eur, - vkladná knižka č. XXX XXX s č. účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená v Poštovej banke, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 5,15 Eur, - vkladná knižka Č.. XXXXXX s číslom účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedená v Poštovej banke, a.s., so zostatkom ku dňu 9.10.2012 vo výške 18,33 Eur.
21. Žalobkyňa navrhla, aby nehnuteľnosť, ktorá tvorí predmet vyporiadania BSM strán sporu, ako aj všetky účty so zisteným zostatkom ku dňu 9.10.2012, okrem účtu, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu N. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX BALÍK OBYVATELIA, na ktorý účet sa jej poukazuje dôchodok, pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej titulom vyporiadania BSM strán sporu sumu, nevychádzajúc z rovných podielov strán sporu a navrhla disparitu podielov v pomere 70:30, poukazujúc na trestné konanie, ktoré bolo vedené voči žalovanému.
22. Z rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 4T/36/2012 zo dňa 12.9.2013 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času približne za posledných 15 rokov až do presne nezisteného dňa mesiaca september roku 2009 fyzicky a psychicky týral svoju manželku S. P. - žalobkyňu „v ich spoločnom“ byte a to tak, že jej neposkytoval dostatok finančných prostriedkov na chod domácnosti, nakoľko ona ako žena nemala svoj príjem, zatajoval jej výšku svojho príjmu, ponižoval ju, vyvolával u nej strach, že jej nebude dávať peniaze a že ju vyhodí z bytu, zakazoval jej telefonovať so známymi, v období rokov 1992
- 1997 ju budil 3 - 4 krát za noc kvôli sexu, čoho následkom trpela chronickou nevyspatosťou a schudla za posledných 6 rokov, odkedy sa z ich spoločnej domácnosti na E. W. Č.. XX odsťahovali ich deti, ktoré prispievali na chod domácnosti, sa finančná situácia ešte zhoršila a vyhrotila, nakoľko rozpočet na chod domácnosti sa zúžil natoľko, že bola nútená požiadať súd o určenie výživného od manžela, pričom už len v jeho prítomnosti je S. P.Á. psychicky vystresovaná, následkom predchádzajúcich stresov, ktoré jej manžel dlhodobo spôsoboval a spôsobuje, čím sa jej v poslednom období zhoršil zdravotný stav, teda žalovaný týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhý čas. Žalovaný bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov s probačným dohľadom a bola mu tiež uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.3.2014, sp. zn. 4T/36/2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti predmetnému rozsudku tak okresného prokurátora, ako aj obžalovaného - F.. Z. P.. Žalobkyňa taktiež poukazovala aj na to, že aj keď býva v byte v H.Š. na ulici E. Č.. XX dlhodobo sa stará o spoločnú dcéru strán sporu, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Z úradnej činnosti súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala aj určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 24C/202/2013 a z dôvodu podania odvolania voči predmetnému rozsudku, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.12.2015, sp. zn. 8Co/58/2015 bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený, čo do výšky príspevku z 200 Eur na 150 Eur mesačne od 20.6.2013 do budúcna. Žalovaný k návrhu žalobkyne ohľadom disparity podielov nevzniesol žiadne námietky iba uviedol, že vinu vzal na seba.
23. Občiansky zákonník pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké (§ 150 veta prvá ). Zákon však nevylučuje, aby výška podielov bola určená aj v inom pomere, ide o tzv. disparitu podielov. Musí však ísť o tak významné okolnosti, ktoré odôvodňujú prelomenie princípu, že podiely sú zásadne rovnaké. Súd konštatoval, že v danom prípade existujú také významné okolnosti, ktoré odôvodňujú disparitu podielov a to v pomere 70 % pre žalobkyňu a 30 % pre žalovaného.
24. Právna úprava modifikácie princípu rovnosti podielov patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré nechávajú na súde, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Záleží teda na uvážení súdu, ktoré okolnosti tvrdené účastníkmi a v konaní preukázané, bude považovať podstatné a významné pre prípadnú disparitu podielov. Ustanovenie § 150 vo vete tretej Občianskeho zákonníka ukladá súdu, aby pri zvažovaní prípadnej nerovnosti podielov na vyporiadavanom majetku prihliadal predovšetkým ku skutočnostiam, ktoré mali vplyv na hospodárenie rodiny (zásluha na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí). Ak jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny a spoločného majetku bez dôvodu prijateľného z hľadiska dobrých mravov zanedbával, potom je prípustné rozhodnúť o disparite podielov. Podľa Zákona o rodine muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Konanie, ktoré je v rozpore s uvedenými zásadami, konanie, ktoré podľa všeobecného pohľadu možno považovať za negatívne ovplyvňujúce vzájomne súžitie manželov, môžu viesť k úvahe o odklone rovnosti podielov, ak sa významným spôsobom premieta do hospodárenia so spoločným majetkom alebo starostlivosťou o rodinu. Z ustálenej súdnej judikatúry teda vyplýva, že pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
25. V prejednávanom prípade, s poukazom na dobré mravy, pre správanie žalovaného, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, keďže psychicky opakovane a dlhodobo týral žalobkyňu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhý čas, mal súd zato, že v prejednávanom prípade je namieste uplatnenie disparity podielov, pričom za spravodlivé riešenie pokladal pomer 70 : 30 v prospech žalobkyne.
26. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.6.2012 sp. zn. 22Cdo/1137/2012 uviedol, že Občiansky zákonník pri vyporiadaní nestanovuje presné pravidlá, ktoré majú viesť sudcu k tomu, aby vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. Otvára tak priestor pre to, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní bol aj ohľad na protiprávne konanie jedného z manželov proti členom užšej rodiny; takýmto protiprávnym konaním je aj tzv. domáce násilie. Požiadavka, aby pri vyporiadaní bolo zohľadnené nežiaduce chovanie niektorého z manželov je v súlade s princípom dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ nie je možné vykladať iba ako súhrn mravných pravidiel používaných ako korekciu, alebo doplňujúci obsahový faktor subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s nastúpením cesty nachádzania spravodlivosti. Domáce násilie je protiprávne a neospravedlniteľné. Je protikladom starostlivosti o rodinu, ktorý zákon výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM významné. Keď má byť pri vyporiadaní spoločného majetku zohľadnená starostlivosť o rodinu, musí tiež platiť jej nedostatok a tiež jej protiklad, lebo ide o rôzne strany toho istého problému. Nie je rozhodujúce, či násilie malo priamy dopad na spoločný majetok; taká požiadavka nie je stanovená v zákone, kde vedľa seba zákon stavia starostlivosť o rodinu na jednej strane a zásluhy o nadobudnutie a udržanie BSM na strane druhej. Ak môžu starostlivosť o rodinu vyvážiť zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, určite ich môže aj prevážiť. Je možné uzatvoriť, že pri vyporiadaní BSM je treba pri úvahy o stanovení výšky podielov zohľadniť aj skutočnosť, že sa účastník dopúšťal voči členom rodiny domáceho násilia, pričom je treba vziať do úvahy aj jeho intenzitu, dobu trvania a všetky okolnosti prípadu, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie vecí v súlade s princípom dobrých mravov.
27. S poukazom na vyššie uvedené, súd vychádzal z toho, že v tomto konkrétnom prípade podiely manželov pri vyporiadaní BSM nie sú rovnaké. S poukazom na správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale ktoré aj naplnilo skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, čo vyplýva zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/36/2012, rozhodol súd o disparite podielov medzi manželmi a to v pomere 70 % ku 30 % v prospech žalobkyne. Táto okolnosť, podľa názoru súdu, odôvodňuje postup súdu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na citované rozhodnutie NS ČR.
28. Vychádzajúc z disparity podielov, žalobkyni by sa malo dostať 70 % z celkovej hodnoty aktív, čo predstavuje 15.847,321 Eur ( 15.836,521 Eur + 10,80 Eur, ktorá suma predstavuje hodnotu majetku pripadajúcu titulom vyporiadania žalobkyni ) a žalovanému 30 %, čo predstavuje 6.791,709 Eur, pri celkovej hodnote aktív 22.639,03 Eur. Celková hodnota aktív teda činí sumu 22.639,03 Eur, pričom žalovanému titulom vyporiadania pripadne hodnota majetku vo výške 22.628,23 Eur, v skutočnosti by však vzhľadom na disparitu podielov mal dostať 6.791,709 Eur. Z uvedeného dôvodu je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 15.836,521 Eur.
29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Spravidla lehota na plnenie je 3 dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie, tzv. paličná lehota môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní objektívne nemožné.
31. Súd, poukazujúc na citované zákonné ustanovenie, usúdiac, že splnenie povinnosti uloženej súdom žalovanému by v lehote troch dní bolo objektívne nemožné, určil lehotu na plnenie tak, aby splnenie uloženej povinnosti bolo objektívne možné.
32. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú.
33. Súdny poplatok v danom prípade činí sumu 679 Eur z hodnoty vyporiadavaného majetku 22.639,03 Eur (súdny poplatok činí 3 % z predmetu konania podľa položky 6 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Z. z.). Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 475 Eur ( 70 % zo sumy 679 Eur ). Žalovaná by bola v danom prípade povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 204 Eur ( 30 % zo sumy 679 Eur ), avšak vzhľadom k tomu, že žalobkyni bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 14.5.2013, sp. zn. 36C/38/2013 - 72 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, túto povinnosť žalobkyňa nemá.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, lebo strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojím charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil tento spor a kto v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako žalobkyňa tak aj žalovaný nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné, ak nemožné, v akom pomere ten ktorý z nich je úspešný. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne v danom prípade stranám sporu trovy nepriznal. Postupoval tak v súlade s § 257 CSP.
39. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).
40. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
41. Podľa č. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
42. Článok 4 základných zásad CSP obsahuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá umožňuje sudcovi použiť ustanovenia svojím obsahom a účelom natoľko podobné, že je podľa neho žiaduce posúdiť aj právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
43. V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti s vyplatením hotových výdavkov peňažným ústavom vo výške 120,88 Eur. Súdom bola vyplatená náhrada hotových výdavkov v uvedenej sume v zmysle uznesení Okresného súdu Košice I zo dňa 30.6.2016 sp. zn. 36C/38/2013 - 232 ( 31,88 Eur ), 36C/38/2013 - 234 ( 30 Eur ), 36C/38/2013 - 236 ( 24 Eur ), zo dňa 13.11.2017 sp. zn. 36C/38/2013 - 271 ( 35 Eur ) z finančných prostriedkov štátu, ktorú sumu sú povinní štátu nahradiť strany sporu. Túto povinnosť má však iba žalovaný, žalobkyni bolo uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 14.5.2013, sp. zn. 36C/38/2013- 72 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto túto povinnosť žalobkyňa nemá. Súd tak uzavrel, že štátu takto vzniknuté trovy konania priznal proti žalovanému v rozsahu 70 % a rozhodol tak s poukazom na článok 4 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).