Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkyne CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, proti žalovaným: 1. ) K. I., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX, C., a 2.) K. I.V., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX, C., o zaplatenie 902,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 580,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 582,74 eur od 28. 3. 2014 do 20. 10. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 572,74 eur od 21. 10. 2014 do 3. 12. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 552,74 eur od 4. 12. 2014 do 3. 3. 2015, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 542,74 eur od 4. 3. 2015 do zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,68 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného právneho predpisu 15. 2. 2016, a následne doplnenej v listinnej podobe 17. 2. 2016, ktorá bola ešte doplnená v listinnej podobe podaním doručeným na tunajší súd 22. 3. 2016, sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal právneho predchodcu žalovaných - K. I., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom S. H. XXX, C., zomr. 4. 11. 2016, aby jej zaplatil sumu 902,81 eur so zmluvným úrokom vo výške 10,35 % ročne zo sumy 868,33 eur od 28. 3. 2014 do 20. 10. 2014, zmluvným úrokom vo výške 10,35 % ročne zo sumy 858,33 eur od 21. 10. 2014 do 3. 12. 2014, zmluvným úrokom vo výške 10,35 % ročne zo sumy 838,33 eur od 4. 12. 2014 do 3. 3. 2015, zmluvným úrokom vo výške 10,35 % ročne zo sumy 818,33 eur od 4. 3. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 868,33 eur od 28. 3. 2014 do 20. 10. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 858,33 eur od 21. 10. 2014 do 3. 12. 2014, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 838,33 eur od 4. 12. 2014 do 3. 3. 2015 a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 818,33 eur od 4. 3. 2015 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobkyne - Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a právny predchodca žalovaných - K. I., uzatvorili 7. 4. 1994 zmluvu o sporožírovom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie sporožírového účtu pre právneho predchodcu žalovaných, ktorý bol vedený formou bežného účtu. Dňa 10. 5. 1995 uzatvorili právny predchodca žalobkyne a právny predchodca žalovaných

zmluvu o vydaní a používaní bankomatových kariet k uvedenému sporožírovému účtu, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohol právny predchodca žalovaných realizovať transakcie s prostriedkami na vyššie uvedenom účte. Táto zmluva z 10. 5. 1995 bola následne modifikovaná zmluvou o vydaní a používaní bankovej karty zo 7. 8. 1998, zmluvou o vydaní a používaní bankomatovej karty zo 7. 8. 2000, zmluvou o vydaní a používaní bankomatovej karty z 8. 12. 2000, a nakoniec zmluvou o vydaní a používaní bankomatovej karty z 31. 8. 2005. Právny predchodca žalovaných uzatvoril 13. 11. 2002 s právnym predchodcom žalobkyne zmluvu o kontokorentnom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 663,88 eur (20.000 Sk), a v ktorom bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 11,85 % ročne. Žalobkyňa v tejto súvislosti vyslovila právny názor, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. - o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia uvedenej zmluvy o kontokorentnom úvere bol kontokorentný úver (povolené prečerpanie) na bežný účet vyňatý z pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z. z., a preto zmluva o kontokorentnom úvere neobsahuje napríklad údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Dňa 18. 7. 2005 uzatvorili právny predchodca žalobkyne a právny predchodca žalovaných zmluvu, súčasťou ktorej bola zmluva o poskytnutí balíka, zmluva o bežnom účte, zmluva o poskytovaní a používaní elektronických služieb k účtu a zmluva o bežnom účte I.. Súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002 boli aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobkyne účinné od 1. 8. 2002, v zmysle dodatku č. 3 (účinného od 1. 9. 2004), (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), Osobitné obchodné podmienky (právneho predchodcu žalobkyne) pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet (s účinnosťou od 1. 4. 2004) a sadzobník poplatkov právneho predchodcu žalobkyne. Právny predchodca žalovaných sa v zmysle zmluvy oboznámil s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Právny predchodca žalobkyne umožnil čerpať právnemu predchodcovi žalovaných kontokorentný úver (povolené prečerpanie) tak, že realizoval platobné príkazy právneho predchodcu žalovaných na prevod alebo výber hotovosti právnym predchodcom žalovaných, a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka právneho predchodcu žalovaných voči právnemu predchodcovi žalobkyne z účtu právneho predchodcu žalovaných, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu právneho predchodcu žalovaných alebo vkladom v hotovosti na účet právneho predchodcu žalovaných. Právny predchodca žalovaných sa zaviazal kontokorentý úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku právneho predchodcu žalobkyne najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka právneho predchodcu žalobkyne v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky právneho predchodcu žalobkyne proti pohľadávke právneho predchodcu žalovaných z účtu právneho predchodcu žalovaných, a to vždy v momente k vzniku pohľadávky právneho predchodcu žalovaných z účtu právneho predchodcu žalovaných, a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle zmluvy o kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002, všeobecných obchodných podmienok a úverových podmienok bola dohodnutá výška fixnej úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver vo výške 10,35 % ročne. Právny predchodca žalovaných využil možnosť čerpať úver od právneho predchodcu žalobcu, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Právny predchodca žalobkyne ho na túto skutočnosť upozorňoval a vyzýval ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle všeobecných obchodných podmienok uplatnil právny predchodca žalobkyne listom z 13. 2. 2013 (ďalej len „výpoveď“) právo vypovedať zmluvu a požadovať splatenie celého zostatku úveru aj s príslušenstvom. Táto výpoveď nadobudla v zmysle obchodných podmienok účinnosť dňom jej doručenia, a povinnosť právneho predchodcu žalovaných zaplatiť celý zostatok úveru spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení výpovede. Právny predchodca žalobkyne v zmysle čl. 10 bod 3 všeobecných obchodných podmienok považoval tuzemskú zásielku za doručenú tretí deň od odoslania. Právnemu predchodcovi žalobkyne tak vznikla pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalovaných celkovo vo výške 952,82 eur, pričom táto suma pozostávala z istiny úveru po splatnosti vo výške 868,33 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 35,60 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 48,14 eur (vyčísleného od prvého dňa omeškania právneho predchodcu žalovaných so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia pohľadávky (t. j. do 27. 3. 2014)). Právny predchodca žalobkyne a žalobkyňa uzatvorili 27. 3. 2014 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE. Právny predchodca žalobkyne oznámil postúpenie pohľadávky právnemu predchodcovi žalovaných oznámením z 1. 4. 2014, ktorým zároveň vyzval právneho predchodcu žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky. Právny predchodca žalovaných bol žalobkyňou opakovane upozorňovaný na vzniknutú pohľadávku, avšak do spísania žaloby uhradil túto pohľadávku len čiastočne vo výške 50 eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyni vznikla pohľadávka voči právnemu predchodcovi žalovaných na sumu vo výške 922,71 eur, ktorá suma

pozostávala z istiny úveru po splatnosti vo výške 818,33 eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,24 eur, debetného úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 35,60 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 48,14 eur (vyčísleného od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky (do 27. 3. 2014)). Žalobca žiadal od právneho predchodcu žalovaných tiež úrok z omeškania v zákonnej výške 8,25 % ročne.

3. Dňa 21. 6. 2016 doručil žalobca na tunajší súd špecifikujúce podanie, doplňujúce podanú žalobu o skutkové tvrdenia, v ktorom spresnil, že právny predchodca žalovaných uzatvoril 18. 7. 2005 s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie balíka produktov a služieb, zmluvu o bežnom účte, zmluvu o poskytnutí a používaní elektronických služieb k účtu, zmluvu o kontokorentnom úvere a zmluvu o bežnom účte I.. Teda oproti predchádzajúcemu skutkovému tvrdeniu zo žaloby tu doplnil skutkové tvrdenie o tom, že súčasťou zmluvy z 18.7.2015 bola aj zmluva o kontokorentnom úvere. Na základe tejto zmluvy z 18. 7. 2005 (zahŕňajúcej aj zmluvu o kontokorentnom úvere) bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý kontokorentný úver vo výške 663,88 eur (20.000 Sk), pričom výška povoleného prečerpania (kontokorentného úveru) predstavovala 663,88 eur (20.000Sk), dátum konečnej splatnosti kontokorentného úveru bol 4. 7. 2006 a výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania 10,35 % ročne. Ako dátum poskytnutia kontokorentného úveru bol uvedený deň 18. 7. 2005, pričom konečná splatnosť úveru, a tým aj doba trvania tejto zmluvy, sa predlžovala vždy po dobu jedného roka v prípade, ak dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. V zmysle časti IV. bodu 10 zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 súčasťou tejto zmluvy boli tiež všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobkyne účinné od 1. 8. 2002, v zmysle dodatku č. 3 účinného od 1. 9. 2004, osobitné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobkyne pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet (s účinnosťou od 1. 4. 2004) a sadzobník poplatkov I. I.. Právny predchodca žalovaných sa v zmysle zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, a súhlasil s nimi. Žalobca opäť poukázal na to, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. je kontokorentný úver (povolené prečerpanie) na bežný účet vyňatý z pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na uvedené zmluva neobsahuje napríklad údaje o RPMN, sumu, počet, termíny splátok istiny a pod. Kontokorentný úver (povolené prečerpanie) je viazaný na bežný účet právneho predchodcu žalovaných. Právny predchodca žalovaných mal možnosť čerpať predmetný úver až do výšky úverového rámca počas platnosti zmluvy. V prípade, ak sa právny predchodca žalovaných dostal na bežnom účte do mínusu (debetu), riadil sa záväzkový vzťah ustanoveniami právnych predpisov zmluvy. Každým ďalším vkladom prevyšujúcim debetný zostatok sa právny predchodca žalovaných dostal do plusu, a vzápätí ďalším čerpaním prevyšujúcim jeho vklady sa dostal do mínusu (debetu). Kontokorentný úver sa spláca priebežne, automatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli pripísané na kontokorentný účet. Splátkový kalendár žalobkyňa nebola schopná predĺžiť, nakoľko sa pri kontokorentných úveroch nevytvára. Žalobca z dôvodu sústavného nepovoleného prečerpania právneho predchodcu žalovaných zosplatnil úver ku 18. 2. 2013, a následne ku 26. 3. 2014 (deň pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávok.) Suma 902,81 eur, ktorú vo svojom žalobnom návrhu žalobkyňa požaduje, pozostáva zo sumy istiny vo výške 868,83 eur, riadneho úroku a úrokov z omeškania. K tejto sume istiny (868,83 eur) žalobkyňa dospela tak, že k sume celkových výberov z účtu pripočítala sumu úrokov pripísaných na ťarchu účtu a poplatkov pripísaných na ťarchu účtu, od ktorých odpočítala úhrady započítané na istinu. Celkové výbery právneho predchodcu žalovaných (v období od 15. 11. 2005 až do 18. 8. 2011) predstavovali sumu 12.617,81 eur. Celková suma úrokov v zmysle úverovej zmluvy z čerpaných peňažných prostriedkov (pri úrokovej sadzbe 10,35 % ročne) v období od 30. 11. 2005 až do 13. 2. 2013 predstavovala sumu 777,38 eur. Celková suma poplatkov účtovaných v zmysle bodu 16.1.1.VOP sadzobníka poplatkov uplatneného v čase vykonania spoplatneného úkonu v období od 15. 11. 2005 až do 31. 1. 2013 predstavovala sumu 286,09 eur. Celková suma úhrad právneho predchodcu žalovaných, ktorých účelom bolo splatiť poskytnutý kontokorentný úver spolu s úrokmi a poplatkami spojenými s úverom predstavovala v období od 16. 11. 2005 až do 16. 11. 2012 spolu sumu 12.812,45 eur. Konečná suma istiny tak predstavuje 12.617,81 + 777,38 eur + 286,09 - 12.812,45 eur. Právny predchodca žalovaných uhradil do dňa spísania tejto špecifikácie žaloby svoju pohľadávku len čiastočne, a to troma platbami: platbou z 20. 10. 2014 vo výške 10 eur, platbou z 3. 12. 2014 vo výške 20 eur a platbou z 3. 3. 2015 vo výške 20 eur. Z uvedeného dôvodu v žalobe žalobca uplatnil istinu iba vo výške 818,83 eur (868,83eur - 50 eur) s príslušenstvom. Žalobou uplatnená suma vo výške 902,80 eur pozostávala okrem tejto sumy istiny vo výške 818,83 eur aj z ďalších nasledovných položiek: predpisu riadneho úroku z 20. 2. 2013 vo výške 0,24 eur, predpisu debetného úroku z nepovoleného prečerpania

vo výške 35,60 eur z 20. 2. 2013 a predpisu zákonného úroku z omeškania v celkovej výške 48,14 eur za obdobie od 31. 3. 2013 do 26. 3. 2014. Žalobca si tiež uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy istiny od 28. 3. 2014 (ako dňa nasledujúceho po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok) a zmluvný úrok vo výške 10,35 % ročne iba zo sumy istiny takisto od 28. 3. 2014, pričom pokiaľ ide o výšku tohto úroku z omeškania a zmluvného úroku zohľadnil vyššie uvedené tri platby uskutočnené právnym predchodcom žalovaných, o ktoré vždy znížil sumu istiny v príslušnom období.

4. Právny predchodca žalovaných sa k žalobe ani k jej špecifikáciám (napriek písomnej výzve súdu) písomne nijako nevyjadril.

5. Žalobkyňa vo svojom ústnom prednese na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a právnym predchodcom žalovaných bola 7. 4. 1994 uzatvorená zmluva o sporožírovom účte, na ktorý zmluvný vzťah potom nadväzovali ďalšie zmluvy, pričom právnemu predchodcovi žalovaných bola vydaná platobná karta, ktorou bolo možno realizovať výbery v hotovosti a realizovať príkazy, nie však vo forme kreditnej karty. Neskôr bolo právnemu predchodcovi žalovaných poskytnuté povolené prečerpanie, resp. kontokorentný úver. Ide o podľa žalobkyne o identické pojmy. Fungovalo to ma tom princípe, že banka realizovala prevodné príkazy, umožňovala klientovi robiť výbery v hotovosti, a to aj vtedy, ak neexistovala pohľadávka klienta z daného účtu, ktorá by vznikla tým, že mu na účet prichádzali finančné prostriedky vo forme prevodných príkazov alebo vkladov v hotovosti. Ako náhle došlo k prekročeniu týchto prostriedkov nad rámec prostriedkov klienta, automaticky sa zmluvné vzťahy spravovali zmluvou o úvere. Zmluvy boli uzatvárané na obdobie jedného roka, ktorá zmluva sa potom automaticky predlžovala. Klient mal právo od zmluvy odstúpiť. Banka využila svoje právo v zmysle zmluvy, nakoľko klient nedodržiaval platobnú disciplínu, a pretože na účte neprebiehali obraty po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, a ku 12. 03. 2013 odstúpila od zmluvy. Žalobkyňa má za to, že daný zmluvný vzťah nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský, a to s poukazom na § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úverov, nakoľko tento zmluvný vzťah bol vyňatý z pôsobnosti tohto zákona. K odstúpeniu od zmluvy došlo listom z 12. 3. 2013, nakoľko právny predchodca žalovaných nerealizoval príkazy a čerpania po dobu 6 mesiacov.

6. Právny predchodca žalovaných na pojednávaní uviedol, že nevedel, či jej bol povolený kontokorent, ona sa do toho nevyzná, nakoľko nie je bankár, vie že mohla čerpať do mínusu. Robila výbery buď v hotovosti alebo kartou u obchodníka. Bolo jej povedané, že čo sa týka poplatkov, že ak prekročí tú čiastku, môžu byť vyššie úroky alebo väčší poplatok. Kartu používala do roku 2006. Kedy jej bol účet uzavretý, k tomu sa vyjadriť nevedela.

7. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: 4C/33/2016 - 94 z 23. 6. 2016 bola žaloba zamietnutá. Voči tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca odvolanie, ktoré doručil na tunajší súd 9. 8. 2016. Uznesením Krajského súdu v Žiline, ako odvolacieho súdu, bol odvolaním napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na to, že prvoinštančný súd bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia uzatvoril, že zmluva o kontokorentnom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobkyne a medzi právnym predchodcom žalovaných nespadá pod režim ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, a neuviedol tiež, na základe čoho dospel k záveru, že právny predchodca žalobkyne poskytol právnemu predchodcovi žalovaných úver vo forme preddavku na bežný účet, a to na kreditnú kartu, a ani bližšie neodôvodnil právny záver o tom, že spotrebiteľská zmluva, z ktorej si žalobkyňa v predmetnom konaní uplatňuje svoje nároky, podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z.

8. Po vrátení veci na prvoinštančný súd došlo v súlade so zmenou rozvrhu práce účinnej od 19.12.2016 k zmene zákonného sudcu v tejto veci.

9. Uznesením 4C/33/2016-140 z 3. 10. 2017 tunajší súd rozhodol o tom, že pokračuje v konaní na miesto doterajšej žalovanej neb. K. I., s jej právnymi nástupcami - novými žalovanými: 1.) K. I., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX, C., a 2.) K. I.V., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. H. XXX, C.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. 11. 2017.

10. Na zistenie skutkového stavu boli vykonané všetky listinné dôkazy označené a pripojené žalobkyňou (právny predchodca žalovaných ani žalovaní žiadne dôkazy vykonať nenavrhovali.)

11. Zo zmluvy o sporožírovom účte zo 7. 4. 1994 súd zistil, že právny predchodca žalobkyne - I. Š. I.Ľ., pobočka v Q. H., a právny predchodca žalovaných - K. I., uvedeného dňa uzatvorili zmluvu o zriadení sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX, ktorý bol vedený formou bežného účtu.

12. Zo zmluvy o vydaní a používaní bankových kariet k sporožírovému účtu uzavretej medzi právnym predchodcom žalobkyne - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K. I., 10. 5. 1995 vyplynulo, že uvedené subjekty uzatvorili 10. 5. 1995 zmluvu, predmetom ktorej bolo vydanie bankomatovej karty k vyššie uvedenému sporožírovému účtu.

13. Zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej karty uzatvorenej 15. 10. 1998 medzi právnym predchodcom žalobkyne - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K.W. I., zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty uzatvorenej 8. 9. 2000 medzi právnym predchodcom žalobkyne - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K. I., zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej karty uzatvorenej 8. 12. 2000 medzi právnym predchodcom žalobcu - I. I., MsP Liptovský Mikuláš, a právnym predchodcom žalovaných - K.W. I., mal súd preukázaní, že zmluva o vydaní a používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu z 10. 5. 1995 bola postupne modifikovaná týmito neskôr uzavretými zmluvami.

14. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi I. I. a.s. (právnym predchodcom žalobkyne) a právnym predchodcom žalovaných (K. I.) z 13. 11. 2002 súd zistil, že uvedené subjekty 13. 11. 2002 uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru (povolené prečerpanie) vo výške 663,88 eur (20.000 Sk) s úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, a to k (bežnému) účtu č. XXXXXXXXXX.

15. Zo zmluvy zahrňujúcej zmluvu o poskytnutí balíka (časť I.), zmluvu o bežnom účte (časť II.), zmluvu o poskytovaní a používaní elektronických služieb k účtu (časť III.), zmluvu o kontokorentnom úvere (časť IV.) a zmluvu o bežnom účte I. (časť V.) uzavretej 18. 7. 2005 medzi právnym predchodcom žalobkyne - I. I. a. s. a právnym predchodcom žalovaných - K. I., vyplynulo, že medzi týmito subjektmi došlo k uzatvoreniu (novej) zmluvy o kontokorentnom úvere, ako aj (novej) zmluvy o bežnom účte, na základe ktorých bolo k zriadenému (bežnému) účtu č. XXXXXXXXXX právneho predchodcu žalovanej poskytnutý kontokorentný úver vo výške 663,88 eur (20.000Sk), s konečnou splatnosťou úveru 4. 7. 2006, s úrokovou sadzbou 10,35 % ročne. Konečná splatnosť úveru, a tým aj doba trvania zmluvy, sa predlžovala vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však mala trvať do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

16. Z písomného odstúpenia právneho predchodcu žalobkyne od zmluvy z 13. 2. 2013 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobkyne v súlade so svojimi obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy, v ktorej bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý balík, resp. bankové produkty v balíku č. XXXXXXXX, ako aj od zmluvy, na základe ktorej bolo právnemu predchodcovi žalovaných poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu č. XXXXXXXX, a to s účinnosťou odstúpenia ku dňu doručenia tohto oznámenia právnemu predchodcovi žalovaných, pričom bol tento právny predchodca žalovaných v tomto písomnom odstúpení súčasne vyzvaný na úhradu sumy 938,83 eur v lehote 7 dní od dňa doručenia tohto oznámenia, a súčasne týmto podaním bola vyhlásená mimoriadna splatnosť tohto povoleného prečerpania. Doručenie tejto písomnosti právnemu predchodcovi žalovaných síce nebolo preukázané, avšak vzhľadom na nepopretie skutkového tvrdenia právneho predchodcu žalobkyne o jeho doručení, súd považoval skutočnosť doručenia tejto písomnosti za nespornú (podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 , a preto vo vzťahu k nej nebolo nutné vykonávať dokazovanie.

17. Z oznámenia právneho predchodcu žalobkyne o postúpení pohľadávky z 1. 4. 2014 a z príslušnej doručenky na č. l. 45 spisu vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne právnemu predchodcovi žalovaných oznámil, že pohľadávku z nepovoleného prečerpania na uvedenom účte postúpil na spoločnosť CRIF- Slovak Credit Bureau, s.r.o. (žalobkyňu) dňa 22. 4. 2014. Navyše tieto skutkové tvrdenia právneho predchodcu žalobkyne právny predchodca žalovaných a ani neskôr žalovaní nepopreli, preto sú nesporné (§ 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 , a nebolo ich nutné ani dokazovať.

18. Z listinných dôkazov - transakcie na účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX od 15. 11. 2005 do 31. 12. 2008, transakcie na účte č. XXXXXXXXX/XXXX od 1. 1. 2009 do 31. 10. 2011, transakcie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX od 1. 11. 2011 do 18. 2. 203 a transakcie na účte č. XXXXXXXXXXX od 18. 2. 2013 do 26. 3. 2014 súd zistil, že celková suma výberov právnym predchodcom žalovaných predstavovala v období od 15. 11. 2005 do 18. 8. 2011 sumu v celkovej výške 12.617,81 eur, a ďalej, že celková suma úrokov, ktoré bol právny predchodca žalovaných povinný platiť z čerpaných peňažných prostriedkov (pri úrokovej sadzbe 10,35 % ročne) predstavovala za obdobie od 30. 11. 2005 do 13. 2. 2013 celkovú sumu vo výške 777,38 eur, celková výška poplatkov účtovaných v zmysle 16.1.1. Všeobecných obchodných podmienok účtovaných v období od 15. 12. 2005 do 31. 1. 2013 predstavovala sumu v celkovej výške 286,09 eur a celková suma úhrad právneho predchodcu žalovaných platených za účelom splatenia (kontokorentného) úveru (spolu s úrokmi a poplatkami ako aj ďalšími poplatkami a nákladmi spojenými s kontokorentným úverom) predstavovala sumu v celkovej výške 12.812,45 eur. Uvedené skutočnosti vzhľadom na to, že neboli popreté žalovanými sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 , a teda nebolo vo vzťahu k nemu potrebné vykonávať dokazovanie.

19. Skutkové tvrdenie žalobkyne o výške základného úroku z omeškania v období od 31. 3. 2013 do 26. 3. 2014 v úhrnnej sume 48,14 eur nebolo právnym predchodcom žalovaných ani žalovanými popreté, preto sa považuje takisto za nesporné (§ 151 ods. 1 v spojení s § 290 až 300 , a teda nebolo vo vzťahu k nemu potrebné vykonávať dokazovanie, a súd si ho osvojil ako zistený skutkový stav.

20. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> - o Slovenskej obchodnej inšpekcii (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere z 18.7.2005 a zmluvy o bežnom účte z 18. 7. 2005, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere z 18.7.2005 a zmluvy o bežnom účte z 18.7.2005, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20050701.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

23. Podľa § 52 ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte z 18. 7. 2005 a zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005, ďalej len „OBZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

26. Podľa § 710 ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20041001.html>)

27. Podľa § 497 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Zo špecifikácie skutkových tvrdení žalobkyne obsiahnutej v písomnom podaní doručenom na tunajší súd (po výzve súdu) 21. 6. 2016 vyplynulo, že žalobkyňa opiera svoj žalobný nárok o právny základ,

ktorý je daný zmluvou o bežnom účte z 18. 7. 2015 a zmluvou o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005, čím spresnil svoje pôvodné skutkové tvrdenie zo žaloby, ktoré vzbudzovalo dojem, že si uplatňuje nárok na základe predchádzajúcej zmluvy o kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002 a zmluvy o sporožírovom (bežnom) účte zo 7. 4. 1994.

29. Táto zmluva o bežnom účte z 18. 7. 2005, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu o sporožírovom (bežnom) účte zo 7. 4. 1994 sa spravuje ustanoveniami § 708 OBZ, pričom v súvislosti so zmluvou o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005, ktorá nahradila zmluvu o kontokorentnom úvere z 13. 11. 2002, sa na túto zmluvu o bežnom účte z 18. 7. 2005, resp. zmluvu o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 podľa § 710 vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. (o zmluve o úvere.)

30. Súčasne však obe tieto zmluvy z 18. 7. 2005 predstavujú spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ., pretože boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobkyne ako dodávateľom podľa § 52 ods. 2 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a právnym predchodcom žalovaných ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 OZ, ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 1.4.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy označil len odplatné zmluvy v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných zmluvách uzavretých podľa Obchodného zákonníka resp. zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúci analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej prebratiu došlo novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. účinnou od 1.4.2004, čo je zrejmé z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Táto novela Občianskeho zákonníka zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.

32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. sa na tento právny vzťah nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z., nakoľko v danom prípade nejde o kreditnú kartu, ale o povolené prečerpanie (kontokorentný úver) späté s debetnou platobnou kartou, teda ide o úver poskytnutý bankou vo forme preddavku na bežný účet iným spôsobom ako na kreditné karty.

33. Keďže nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. neprichádza do úvahy ani použitie ustanovenia tohto zákona o následkoch spočívajúcich v tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na (prípadnú) absenciou určených údajov v zmluve (napr. údaj o RPMN.)

34. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na (zmluvné) úroky zo súm povoleného prečerpania vo výške 10,35 % ročne, kapitalizované za obdobie od 30. 11. 2005 až 13. 2. 2013 (obdobie od uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tohto úveru) v sume 777,38 eur, tak keďže tieto úroky boli riadne dojednané v rámci tejto zmluvy, a ich úrokovú sadzbu (10,35% ročne) nemožno považovať za neprijateľnú, súd podľa § 497 v spojení s § 708 ods. 1 a § 710 tento nárok žalobkyni priznal v celom rozsahu.

35. Súd však už nemohol žalobkyni priznať uplatnený nárok na poplatky v zmysle zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 za obdobie od 15. 11. 2005 do 31. 1. 2013 (obdobie od uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere z 18. 7. 2005 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tohto úveru)

kapitalizovaný v sume 286,09 eur, pretože tieto poplatky neboli dojednané priamo v zmluve, ale iba vo všeobecne koncipovaných obchodných podmienkach. Predpokladom úspešnosti uplatnenia nároku zo zmluvy je totiž preukázanie riadneho zmluvného dojedania o tomto nároku.

36. Keďže suma debetných operácií právneho predchodcu žalovaných (výbery z účtu a platby na ťarchu účtu) uskutočnených v období od 15. 11. 2005 až do 18. 8. 2011 predstavovala sumu 12.617,81 eur, suma (súdom) priznaných (zmluvných) úrokov účtovaných na ťarchu tohto účtu sumu 777,38 eur, a suma kreditných operácií právneho predchodcu žalovaných v prospech tohto účtu v období od 16. 11. 2005 až do 16. 11. 2012 sumu 12.812,45 eur, predstavovala celková dlžná suma, ktorú mal právny predchodca žalovaných právnemu predchodcovi žalobkyne uhradiť k dátumu mimoriadnej splatnosti úveru sumu 582,74 eur (12.617,81eur + 777,38 eur - 12.812,45 eur.)

37. Po postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobkyne na žalobkyňu (po 22. 4. 2014), právny predchodca žalovaných uhradil troma platbami (20. 10. 2014 - 10 eur, 3. 12. 2014 - 20 eur, a 3. 3. 2015 - 20 eur) sumu 50 eur, čím sa znížila dlžná suma 582,74 eur na 532,74 eur, na ktorú súd žalobkyni podľa § 497 v spojení s § 708 ods. 1 a § 710 priznal nárok.

38. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na (zákonný) úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny úveru za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky, ktorý bol kapitalizovaný vo výške 48,14 eur, súd tento nárok žalobkyni priznal v celom rozsahu, nakoľko nárok na tento úrok z omeškania bol v súlade s § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

39. Z uvedeného vyplýva, že súd priznal žalobkyni sumu 580,88 eur (532,74 eur + 48,14 eur.)

40. Súd však nepriznal žalobkyni uplatnený nárok na úrok (zo súm povoleného prečerpania) za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (do postúpenia pohľadávky) kapitalizovaný vo výške 0,24 eur, a nepriznal jej tiež uplatnený úrok (zo súm nepovoleného prečerpania) za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (do postúpenia pohľadávky) kapitalizovaný vo výške 35,40 eur. Za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti totiž v zmysle stabilnej judikatúry, s ktorou sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje, už nie je možné priznať zmluvné úroky, ale iba úroky z omeškania. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa totiž podľa § 565 spotrebiteľská zmluva o úvere zaniká [pretože táto úprava je systematicky zaradená v ôsmej časti (záväzkové právo) druhej hlave (bez nadpisu) šiestom oddiele (Zánik záväzkov) OZ]. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o pôžičke neexistovala, pretože zanikla. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Zo zákona (§ 565 však spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť - „zaplatiť celú pohľadávku“, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Nakoľko zmluva zaniká práve týmto okamihom, a práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa, práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky, a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade, že spotrebiteľ túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná) nesplní (riadne a) včas, dostáva sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi (§ 517 ods. 1 OZ.) V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

41. Z toho istého dôvodu súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok v sadzbe 10,35 % ročne za obdobie po postúpení pohľadávky (až do zaplatenia), nakoľko išlo o zmluvné úroky požadované za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, na ktoré žalobkyňa nemá nárok.

42. Súd však (v súlade s vyššie uvedeným) priznal žalobkyni nárok na uplatnený úrok z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne, ktorý je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. a ust. § 517 ods.

2 OZ. Tento úrok súd priznal zo sumy istiny úveru a zafixovaných zmluvných úrokov za obdobie po postúpení pohľadávky (až do zaplatenia), s prihliadnutím na tri platby uskutočnené v období po postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalovaných v úhrnnej výške 50 eur (20. 10. 2014 - 10 eur, 3. 12. 2014 - 20 eur a 3. 3. 2015 - 20 eur), o ktoré sa vždy znižovala suma istiny, z ktorej bol úrok z omeškania vypočítavaný, a ktorým platbám bolo prispôsobené aj obdobie, za ktoré sa úrok z omeškania požaduje, a to spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Vo vzťahu k vyššie uvedeným sumám, ktoré súd žalobkyni nepriznal, súd teda žalobu zamietol.

44. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, tak vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v rozsahu 64,34 %, a žalovaní boli úspešní v rozsahu 35,66 %, súd po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu náhradu trov konania vo výške 28,68 % (64,34 - 35,66%), s tým, že o konkrétnej výške nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.