Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-27-2018.pdf
PDF · 124.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/27/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: H. C., nar. XX. XX. XXXX, O. XXX, o vymoženie sumy 250,94 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/505/2007 a u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej, Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B, Dunajská Streda, pod sp. zn. EX 213/07, o odvolaní oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/505/2007-46 zo dňa 23. 03. 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok), proti výroku o uložení povinnosti oprávneného zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke (III. výrok) a proti výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie povinnému (IV. výrok) o d m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie (II. výrok) p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 13. 04. 2017 z a m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok), vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (II. výrok), oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie (III. výrok) a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal (IV. výrok).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica sp. zn. N 1254/2006, NZ 52544/2006, NCRLs 52236/2006 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 09. 12. 2006.
4. Dňa 25. 05. 2009 predložil oprávnený súdu prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Poverená súdna exekútorka vo vyjadrení uviedla, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného a zároveň si uplatnila náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 8Er/505/2007-22 zo dňa 26. 05. 2010 návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 22. 06. 2010 doručila súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová podanie - označené ako „odvolanie, návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách exekúcie k č. k. 8Er/505/2007-22“, v ktorom uviedla, že v stanovenej lehote podáva odvolanie proti uzneseniu súdu z 26. 05. 2010 v časti neurčenia spôsobu vymáhania trov exekúcie pôvodnej súdnej exekútorky. Žiadala, aby súd prvej inštancie o doterajších trovách rozhodol a vydal doplňujúce uznesenie o trovách exekúcie na základe už vyčíslených trov exekúcie. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko proti rozhodnutiu o zmene exekútora odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku došlo podaním odvolania k zrušeniu rozhodnutia zo dňa 26.05.2010 a o zmene súdneho exekútora opätovne rozhodoval sudca v odvolaním napadnutom uznesení.
5. Súd prvej inštancie v súlade s § 161 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie tohto konania. Uviedol, že z listín doručených spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie vyplynulo, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 21. 05. 2004 zmluvu o úvere. Veriteľ (t. j. oprávnený v tomto konaní) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (t. j. povinnému v tomto konaní) úver v sume 14.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 25.200,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na "spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva."
6. Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 09. 12. 2006 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 14.318,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 10.080 Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 16. 03. 2006 do zaplatenia splatí v lehote do 08. 01. 2007, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul.
7. Podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou bolo, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, bolo koncipované široko a všeobecne. Bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného" dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.
8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinného a "ním zvoleného" zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21. 12. 2011 poukázal súd prvej inštancie na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení" si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného,
ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Vzhľadom na uvedené došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor spočíval v tom, že zástupca povinného bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, a tá tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
9. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli byť z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca" v mene splnomocniteľa, nadobudnuté právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
10. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
11. O náhrade trov súdneho exekútora rozhodol súd prvej inštancie tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 21. 04. 2005 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý. Povinnému súd prvej inštancie náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 1 veta tretia Exekučného poriadku ani nevznikol.
12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
13. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie porušil svojim rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a založilo prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho pojednávania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ako i jeho právo na spravodlivý súdny proces, t.j. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd teda nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi, pretože platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho
rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom (oprávneným) nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca (oprávnený) bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, a nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd svojim rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
14. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. K odvolaniu oprávneného sa písomným podaním zo dňa 30. 05. 2017 vyjadrila poverená súdna exekútorka Mgr. Katarína Szabóová, ktorá uviedla, že súdny exekútor je účastníkom konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie, a preto rozhodnutie o odvolaní právneho zástupcu oprávneného ponecháva na súd.
16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len "CSP"), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti II. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 23. 03. 2017 nie je dôvodné a podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v tejto časti, t.j. v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie uznesenie potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 proti výroku, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok) a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie (III. výrok) odvolací súd dospel k záveru, že proti týmto výrokom odvolanie prípustné nie je. S poukazom na túto skutočnosť odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 proti uvedeným výrokom je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/ CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu (výrokom), proti ktorému nie je prípustné. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 proti IV. výroku, ktorým súd prvej inštancie povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto súd odvolanie oprávneného proti uvedenému výroku podľa ust. § 386 ods. b/ CSP odmietol.
17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24. 04. 2007, kedy bol súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného zo dňa 03. 04. 2007 na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie udelil dňa 02. 07. 2007 súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 09. 12. 2006 pod sp. zn. N 1254/2006, NZ 52544/2006, NCRLs 52236/2006. Písomným podaním zo dňa 18. 05. 2009 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora z Mgr. Kataríny Baňarovej na JUDr. Rudolfa Krutého. Súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová si v podaní zo dňa 25. 06. 2009 vyúčtovala trovy exekúcie v sume 104,73 eur, na náhradu ktorých navrhla zaviazať oprávneného. Súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal dňa 26. 05. 2010 uznesenie č. k. 8Er/505/2007-22, v ktorom vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová odvolanie
v dôsledku čoho došlo k zrušeniu rozhodnutia zo dňa 26.05.2010. Dňa 23. 03. 2017 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie a povinnému nepriznal náhradu trov exekúcie.
18. Podľa § 36 ods. 5 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 44 ods. 8 vyššie citovaného zákona, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 58 ods. 6 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom do 31. 10. 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 200 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
Podľa § 243b ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona, v znení účinnom do 31. 03. 2017, Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 162 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 386 písm. b/, c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
20. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
21. K odvolaniu oprávneného proti II. výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri tomto rozhodovaní správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe zastavenia konania a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti II. výroku ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 12. 2007, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 24. 04. 2007.
22. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 09. 12. 2006 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 1254/2006, NZ 52544/2006, NCRLs 52236/2006, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír, vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 27. 07. 2005) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 14.318 Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 10.080 Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 16. 03. 2006 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 27. 07. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.
23. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora, bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného
zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.
24. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho advokát Mgr. Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 27. 07. 2005. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t.j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 27. 07. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 27. 07. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.
25. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 27. 07. 2005 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Už táto skutočnosť preukazuje, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
26. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 09. 12. 2006 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
27. Oprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 13. 04. 2017 uviedol, že odvolanie podáva proti uzneseniu zo dňa 23. 03. 2017, teda jeho odvolanie smeruje i proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, proti výroku, ktorým priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie, ako i proti výroku, ktorým rozhodol, že povinnému náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvej inštancie správne poučil účastníkov exekučného konania, že proti I. výroku (ktorým súd návrh oprávneného za zmenu súdneho exekútora zamietol) nie je prípustné odvolanie, a preto súd odvolanie v tejto časti odmietol. Z rovnakých dôvodov odmietol odvolanie oprávneného proti III. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému), hoci v tomto prípade súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď uviedol, že proti ostatným výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Odvolací súd je toho názoru, že proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.
28. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 proti výroku o nároku súdnej exekútorky na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.
29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok) a nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému (III. výrok) odmietol ako neprípustné.
30. Pokiaľ ide ďalší napadnutý výrok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že povinnému sa náhrada trov exekúcie nepriznáva, tento odvolací súd považoval za správny. Napriek tomu aj v tejto časti podané odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 odmietol z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Štvrtým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté o nároku povinného na náhradu trov konania, pričom súd prvej inštancie správne nepriznal povinnému náhradu trov konania z dôvodu, že mu nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Z uvedeného znenia vyplýva, že tým, že súd nepriznal povinnému nárok náhradu trov konania, neboli žiadnym spôsobom dotknuté práva oprávneného, a preto oprávnený nie je stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a teda nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania, proti tomuto výroku súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 čo do výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie povinnému (IV. výrok) podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol.
31. Krajský súd v Nitre v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania, dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5), ak osobitný zákon neustanovuje inak. K návrhu oprávneného zo dňa 13. 04. 2017 (ktorý je súčasťou podaného odvolania) na prerušenie exekučného konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že preskúmaním tohto návrhu oprávneného nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť tomuto návrhu vyhovieť. Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") návrh na začatie konania.
32. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. V danej veci možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok (§ 36 ods. 5), ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
35. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.