Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/17/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 29. marca 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 6. 12. 2017, sp. zn. 1T 45/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 6. 12. 2017, sp. zn. 1T 45/2017 bol obž. T. V. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že že dňa 30.11.2016 v čase o 22.40 h v obci X. D. na osvetlenej ceste 1/16 v km 12.47 viedol ako vodič autobus zn. MAN Lion Coach EČV: DT-XXXBC v smere od mesta Detva, okres Detva na mesto Zvolen pričom v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti približne o 50 km/h zrazil v jeho jazdnom pruhu chodca C. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. D., K. XX/X pohybujúceho sa po vozovke bez reflexných prvkov v smere od jej ľavého okraja k pravému okraju z pohľadu vodiča autobusu, čím porušil dôležitú povinnosť uvedenú v § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a poškodenému C. G. spôsobil úrazový šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečisko pri mnohopočetných poraneniach rôznych častí tela s roztrhnutím hrudnej srdcovnice, oboch srdcových komôr, trhlinami pľúc, pečene, sleziny, zlomeninách lebky, trupu a končatín, ktoré sú nezlučiteľné so životom a ktorým na mieste podľahol, pričom v krvi C. G. bola špeciálnou kvantitatívnou metódou pomocou plynovej chromatografie zistená koncentrácia 1,59 g/kg alkoholu v krvi, orientačnou dychovou skúškou na zistenie alkoholu prístrojom Alcoquant 6020 Plus nebol v tele vodiča T. V. zistený alkohol.

Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 36 písm. l), k), n) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu bol podmienečne odložený, pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený C. G., trvale bytom X. D., D. XXX/XX bol s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu v zhode s podanou obžalobou. Pokiaľ ide o uložený trest považoval okresný súd za dostatočný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, čo do výroku o treste, keď skutkový stav nenapádal s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že obžalovaný sa doznal k spáchaniu trestného činu, mal však za to, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je v rozpore s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že došlo k ťažkému následku a to smrti poškodeného C. G., pričom obžalovaný viedol motorové vozidlo v obci, keď prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 50 km/h, pričom v evidenčnej karte vodiča má obžalovaný 6 záznamov pre prekročenie rýchlosti jazdy. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečne na dolnej hranici trestnej sadzby, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na T. V. obžalobu 2. 10. 2017 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.

Samosudca okresného súdu vydal dňa 20. 10. 2017 trestný rozkaz, ktorým podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l), k) Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov a uložil mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 rokov. Súčasne rozhodol aj o náhrade škody, keď poškodeného C. G. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor okresný prokurátor, poukazujúc na to, že má za to, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom je v rozpore s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a taktiež trest zákazu činnosti je trestom neprimerane miernym. Vo veci tak bolo vytýčené hlavné pojednávanie na deň 6. 12. 2017, pričom obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je vinný, že mu je ľúto, na čo podľa § 257 ods. 7 Tr. zák. vyhlásenie obžalovaného bolo prijaté a bolo vyhlásené, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchanému skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s prípadným výrokom o treste, náhrade škody, alebo ochranným opatrením.

Čo sa týka uloženého trestu, prvostupňový súd sa dôsledne riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., podľa ktorých trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Je pravdou, že obžalovaný svojim konaním spôsobil ťažký následok, keď svojim konaním porušil dôležitú povinnosť uvedenú v ust. § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Na druhej strane je však potrebné uviesť, že sám poškodený mal spoluúčasť na predmetnej nehode, keď vošiel na vozovku v čase, keď mal v krvi 1,59 g/kg alkoholu v krvi, čo predstavuje okolo 3,2 promile, pričom táto skutočnosť bola objektívne zistená metódou plynovej chromatografie. Okresný súd obžalovanému priznal tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, ďalej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zák., že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Taktiež je potrebné

však uviesť, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča 6 záznamov pre porušenie rýchlosti jazdy, čo je však v období od konca roka 2009 do 20. 5. 2015.

Za tohto stavu sa krajský súd stotožňuje s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi a má za to, že na prevýchovu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti, nie je potrebné vplývať uložením nepodmienečného trestu, keď aj na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov je trestom, ktorý je v súlade s ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Navyše je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov, čo je trestom citeľným pre obžalovaného, nakoľko je vodičom autobusu z povolania.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, keď rozhodol v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. a poškodeného C. G. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.