Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoE/14/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a. s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, proti povinnému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, R. M. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Gábor Száraz, advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o vymoženie 3.216,87 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Er/8/2010-90 zo dňa 27.09.2016 jednomyseľne takto

rozhodol:

Zrušuje sa uznesenie v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia sa vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením prvým výrokom návrh povinného na odklad exekúcie zamietol a druhým výrokom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, podľa súdu prvej inštancie vylučuje povolenie odkladu. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu - rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 15Cb/179/2000-36 zo dňa 19.06.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2003 a vykonateľnosť dňa 06.08.2003. Postúpenie pohľadávky, ktoré nastalo ešte pred rozhodnutím súdu, nemôže mať vplyv na povinnosť povinného plniť judikovanú sumu oprávneného.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie povinný, a to proti výroku, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Namietal, že oprávnený nie je aktívne legitimovaný, keďže aktívne legitimovaným by mala byť Slovenská sporiteľňa, a. s., teda právny predchodca oprávneného. Povinný ako spotrebiteľ vstúpil do zmluvného vzťahu so Slovenskou sporiteľnou, a. s., ktorá svoju pohľadávku voči povinnému postúpila na spoločnosť GENERAL FACTORING, a. s. Oprávnený nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení predmetnej pohľadávky, a preto je tu pochybnosť, či bola pohľadávka platne postúpená. Povinný je invalidný dôchodca so zníženou pracovnou schopnosťou, s právnym predchodcom oprávneného uzatvoril rýchlu pôžičku, pričom doteraz vykonanými zrážkami exekútora už bola splatená istina, a ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, hrubo porušujúce práva povinného ako spotrebiteľa, keďže vymáhanie pohľadávky nesie znaky úžery. Navrhol rozhodnutie zmeniť a v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, eventuálne zrušiť rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu a vrátiť vec na súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Hlavnou odvolacou námietkou povinného bolo, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, či bola pohľadávka právneho predchodcu oprávneného, t. j. Slovenskej sporiteľne, a. s. platne postúpená na oprávneného, t. j. GENERAL FACTORING, a. s.

8. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

9. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

10. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka a obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť, ale postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ust. § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V/82/2005 zo dňa 28. 11. 2007).

11. Podľa súdnej praxe je dlžník oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Túto súdnu prax odobril aj Ústavný súd SR (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo49/2008, 1 Cdo 76/2007, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012). Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014). Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania).

12. Z ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia návrhu a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením je oznámené postúpenie pohľadávky odporcovi ako dlžníkovi.

13. V tomto ohľadne odvolací súd musí dať za pravdu povinnému. Súd prvej inštancie sa prioritne mal zaoberať otázkou vecnej legitimácie oprávneného.

14. Súčasťou spisu nie je Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a oprávneným, ani oznámenie o postúpení pohľadávky, či potvrdenie o doručení tohto oznámenia povinnému, a teda súd nemôže posúdiť, či postúpenie pohľadávky bolo platné, a teda či oprávnený je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

15. Tvrdenie, že povinnému nie je potrebné predložiť Zmluvu o postúpení pohľadávok je správne, keďže tento ani nie je účastníkom tohto právneho úkonu, avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú, a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení pohľadávky upovedomený.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že upovedomenie o postúpení pohľadávky sa muselo dostať k povinnému takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. Oprávnený však nijakým spôsobom nepreukázal, že by oprávnený bol upovedomený o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedel, komu má plniť. Len relevantné oznámenie postupcu zakladá aktívnu legitimáciu. Relevantným oznámením môže byť len také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozície povinného - dlžníka a s ktorým mal možnosť sa oboznámiť.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, kto je veriteľom povinného, pretože oprávnený súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej predmetom, či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému a či oznámenie o postúpení pohľadávky, vôbec bolo povinnému doručené.

18. Odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, ako rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, to je vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. CSP.

19. Úlohou prvoinštančného súdu ďalej bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného s tým, že je povinný zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukázal odvolací súd a tiež podľa § 53 preskúmať plnenie, jeho prijateľnosť, úžeru...

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).