Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/106/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA TREND, s.r.o., Michalovská 62, Sobrance, IČO: 31 652 395, právne zastúpeného: JUDr. Michal Medviď, advokát, Wurmova 1131/4, Košice - Sídlisko KVP proti žalovanému: Slovenský telefónny zoznam s. r. o., Ferienčíkova 18, Bratislava, IČO: 44 759 932, právne zastúpeného: Mgr. Robert Scigiel, usadený euroadvokát, Hviezdoslavovo námestie 14, Bratislava, o zaplatenie 716,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/39/2014-161 zo dňa 08.04.2016 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/39/2014-174 zo dňa 22.06.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/39/2014-161 zo dňa 08.04.2016 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/39/2014-174 zo dňa 22.06.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 716,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 18.05.2013 do zaplatenia, ako i trovy konania vo výške 42,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 521,52 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.05.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 716,40 eur spolu s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 09.03.2012 žalovaný poštou doručil žalobcovi nikým nepodpísanú písomnosť, ktorej text bol rôznej veľkosti, jasnosti a ostrosti, a ktorá obsahovala na prvej strane údaje na platenie za službu: „Uverejnenie inzerenta v oborovom a abecednom zozname Slovenský telefónny zoznam 2012 za obdobie podľa zmluvných podmienok" za sumu 119,40 eur a na druhej strane Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Na prvej strane bolo veľkým tučným písmom o veľkosti 18 napísané Telefónny zoznam a malými chudými písmenami o veľkosti 6 napísaný názov spoločnosti Slovenský telefónny zoznam, s. r. o. - centrum starostlivosti o zákazníkov. Na zadnej strane boli ťažko čitateľnými písmenami napísané VOP, z ktorých nejasne vyplývalo, že predmetná listina je návrhom na uzatvorenie inominátnej zmluvy o poskytovaní služieb inzercie podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), v zmysle ktorých zmluva má byť uzatvorená uhradením prvej platby na účet žalovaného s tým, že pripísaním sumy na bankový účet zmluva nadobudne účinnosť a uzatvorí sa na 12 mesiacov odo dňa tejto účinnosti, pričom po uplynutí doby platnosti bude automaticky predĺžená na dobu ďalších 12 mesiacov v prípade, že niektorá zo zmluvných strán zmluvu nezruší písomným oznámením doručeným druhej strane najneskôr mesiac pred uplynutím platnosti zmluvy. Žalobca uviedol, že dňa 16.03.2012 mylne došlo k úhrade uvedenej ponuky, ale nevie presne určiť, kto zadal príkaz na úhradu, pričom to nebol L..

O. Ž., ktorý za spoločnosť koná. Následne, dňa 12.07.2012 bola žalobcovi doručená faktúra žalovaného č. 12010665 na zaplatenie 119,40 eur, ktorú žalobca uhradil dňa 25.07.2012 a v januári a v apríli 2013 boli doručená ďalšie faktúry, ktoré žalobca už nezaplatil. Žalobca dňa 30.04.2013 vyzval listom žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom absolútne neplatnej zmluvy, keďže návrh na uzavretie zmluvy nebol nikým podpísaný. Žalovaný reagoval dňa 16.05.2013 tak, že zaslal upozornenie na omeškanie s úhradou faktúry č. 130100613. Žalobca uviedol, že v prípade, ak by sa u žalovaného nedovolal absolútnej neplatnosti, poskytol žalovanému alternatívne dôvody, pre ktoré požadoval vydať bezdôvodné obohatenie, avšak nedovolal sa ani relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Ďalším dôvodom bolo, že žalovaný zneužíva účasť na hospodárskej súťaži, jeho podnikanie je založené na nekalej súťaži, keď parazituje na povesti iného súťažiteľa a vyvoláva nebezpečenstvo zámeny s iným súťažiteľom - napr. Zoznam s.r.o., Bratislava, ktorá je dcérskou spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava. Žalobca mal za to, že ponuka žalovaného je klamlivá, vyvoláva veľký omyl, využíva ľsti a je podvodná. Totožná ponuka bola doručená žalobcovi aj pre SLOVAKIA TREND s.r.o., Sobrance, Štefánikova 51/18, 073 01 Sobrance, ktorú žalobca omylom uhradil. Nasledovne žalobca uhradil faktúru č. 12010666 na zaplatenie 119,40 eur pre SLOVAKIA TREND s.r.o., ktorú žalobca uhradil dňa 25.7.2012 a aj faktúru č. 12010661 na zaplatenie 119,40 eur pre SLOVAKIA TREND s.r.o., ktorú žalobca uhradil dňa 22.10.2012, avšak faktúru č. 130100614 doručenú v januári 2013 žalobca nezaplatil. Zdôraznil, že spoločnosť SLOVAKIA TREND s.r.o. neexistuje, a preto ani z tohto dôvodu nemohla zmluva vzniknúť. Faktúry vystavené na neexistujúcu spoločnosť žalobca zaplatil v omyle a žalovaný sa prijatím platieb bezdôvodne obohatil. Listom zo dňa 30.04.2013, zaslaným na adresu žalovaného uvedenú v obchodnom registri ako aj na adresu uvedenú v „ponuke“, sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (358,20 eur a 358,20 eur).

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 10.06.2013 platobný rozkaz, ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu. Žalovaný v odpore podanom v zákonnej lehote uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu platne, pričom žalovaný v súlade so zmluvou poskytol plnenie, na ktoré sa zaviazal. Žalovaný ako obchodná spoločnosť na základe licenčnej zmluvy so zahraničným partnerom vstúpila na slovenský trh on-line telefónnych zoznamov podnikateľských subjektov. Obchodné ponuky, graficky i textovo stručné a jasné, boli na základe licencie vytlačené na rubovej strane obsahujúce VOP. Formou tzv. direct marketingu žalovaný oslovil písomne priamo potenciálnych klientov podnikateľov, nie spotrebiteľov, pričom táto forma má značnú výhodu v presnej zameranosti na cieľovú skupinu, navyše písomný nosič môže obsahovať úplnú ponuku a umožňuje klientovi bez časového obmedzenia ju preštudovať a službu vyhľadať. Ponuka na službu alebo tovar ponúka jej čerpanie tým, že adresát v zmysle § 275 ods. 4 akceptuje ponuku napr. odoslaním sms v zadanej forme a akceptuje ponuku, zavolá na určité číslo a ústne akceptuje ofertu na službu alebo odošle priloženú obálku a akceptuje tak ofertu, uhradí prvú platbu za službu zadaním svojho klientskeho kódu a akceptuje tak ofertu. Žalobca sa ako podnikateľ nemôže dovolávať toho, že si splietol obchodnú firmu dvoch odlišných spoločností z dôvodu, že sa domnieval, že obecne identifikovaná služba „telefónny zoznam“ je výlučným produktom a službou monopolistu, nakoľko takémuto konania neposkytuje právo ochranu, najmä keď žalovaný v ponuke zreteľne uviedol svoju spoločnosť vrátane IČO a DIČ a názov spoločnosti je s konkurentmi nezameniteľný. Na ťarchu žalovaného nemôže byť skutočnosť, že žalobca si z dôvodu svojej podnikateľskej dezorientácie zamenil s iným podnikateľom. Žalovaný mal za to, že z listiny plynie určite a zrozumiteľne čo je jej predmetom a aké sú podmienky. Ponuka nie je daňovým dokladom a ani ex lege nemôže byť, čo podnikateľ musí vedieť. Žalobca listinu prijal a preštudoval, nakoľko s ňou musel opakovane pracovať, zadať dohromady najmenej 30 znakov z jej textu a svoju vôľu potom potvrdil úhradou na účet žalovaného.

3. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 06.04.2016 bez prítomnosti žalobcu žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že proces uzatvárania zmlúv bol legitímny nielen na území SR, ale aj v ČR, v Poľsku a Rumunsku, a zároveň poukázal na nesúlad uplatnených súm, kedy mala byť žalovaná len suma 325,20 eur. Podľa názoru žalovaného listiny sú graficky aj farebne inak spracované, ako tie od spoločnosti Zoznam, s.r.o., a najmä tým, že žalobca opakovane plnil vystavené faktúry, vytváral dojem, že mal vedomosť o tom, čo je predmetom dohody.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, pričom vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Vychádzal zo skutočnosti, že predložená listina žalovaného, označená ako „Telefónny zoznam“ zo dňa 05.03.2012, adresovaná a doručená žalobcovi dňa 09.03.2012, nespĺňala formálne náležitosti písomného právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nakoľko nie je podpísaná žiadnou osobou a tento sa preto v zmysle § 39 v spojení s § 40 ods. 3 považuje za neplatný. Súd mal

ďalej za to, že návrh na uzavretie zmluvy s totožným obsahom ako je uvedené v liste žalovaného zo dňa 05.03.2012 nebol adresovaný a prejavený žalobcovi ani v ústnej forme, a preto ktoroukoľvek samotnou platbou žalobcu na účet žalovaného nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 a § 275 ods. 4 z dôvodu, že absentoval návrh na uzavretie zmluvy a nebol medzi stranami dohodnutý predmet záväzkov ani v písomnej forme a ani v ústnej forme. Súd prvej inštancie ohľadne uvedeného vyslovil záver, že žalovaný ústne nenavrhol uzavretie zmluvy v znení písomných podmienok, a preto žalobca zaplatením na účet žalovaného neprejavil vôľu uzavrieť zmluvu, nakoľko nie je právne možné akceptovať neexistujúci ústny, resp. neplatný písomný návrh na uzavretie zmluvy, pričom samotné zaplatenie žalobcu na účet žalovaného nemožno považovať ani za návrh na uzavretie zmluvy, keďže nespĺňa ani obsahové ani formálne náležitosti právneho úkonu v zmysle § 43a ods. 1 OZ, kedy by žalovaný mohol svojím následným prejavom vôle akceptovať návrh žalobcu na uzavretie zmluvy. Taktiež následné vystavenie faktúr zo strany žalovaného nemožno považovať za návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 a nadväzujúce platby žalobcu za akceptáciu návrhu zmluvy v zmysle § 43c ods. 1 OZ.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vizuálne sa predmetná „ponuka“ podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na uzavretie zmluvy, preto konanie žalovaného nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 266 ObZ, poukázal na periodikum Zo súdnej praxe 54/2006 a mal za to, že v danom prípade jednoznačne absentuje vôľa žalobcu uzatvoriť akúkoľvek zmluvu so žalovaným, keď uvedený zmluvný vzťah chcel byť vnútený žalobcovi v rozpore s § 265 ObZ. Ak by ale aj išlo o platnú ofertu, výkon takéhoto práva žalovaného by nemohol požívať právnu ochranu v zmysle § 265 napriek skutočnosti, že sám žalobca ako podnikateľ nepostupoval s obozretnosťou. Súd mal za preukázané, že „ponuka“, na ktorej prvej strane nikde nie je spomenuté, že by išlo o ponuku alebo návrh na uzavretie zmluvy, deň vyhotovenia listiny ako ponuky, ale je uvedený deň vystavenia, sa mylne podobá faktúre, o čom musí mať žalovaný vedomosť a napriek uvedenému svoju ponuku nezmenil. Dojem uzavretého záväzku vyvoláva uvedený dátum splatnosti a nie možnosti do uvedenej lehoty prijať návrh na uzavretie zmluvy, „predmet plnenia“ je formulovaný v tvare dokonanom, tzn. ako keby už bol vykonaný a nie v tvare vyjadrujúcom záväzok žalovaného vykonať do budúcna zverejnenie v telefónnom zozname, taktiež skutočnosť, že ide o ponuku sa adresát dozvie až na rube listiny drobnými písmami zahrnutými do všeobecných podmienok a nie zahrnutými do primárneho obsahu listiny. Súd prvej inštancie ďalej vyložil, že samotné umiestnenie údajov, či už poskytovateľa služieb alebo zákazníka, popis poskytnutých služieb, ich ceny, platobných údajov, resp. celá koncepcia listiny je formulovaná a vyhotovená tak, že vzbudzuje dojem vystavenej faktúry za už poskytnuté služby, resp. pochádzajúcej z uzavretého zmluvného vzťahu. Z uvedeného sa súdu javí, že účelom zasielaných nepodpísaných listín žalovaným je vylákať a získať peňažné plnenie od klientov a nie uzavretie zmluvy, preto súd takéto konanie, resp. účel samotnej „ponuky“ žalovaného hodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi.

6. Ohľadne neplatnosti, resp. absencii uzavretej zmluvy v prípade zasielaných ponúk Telefónneho zoznamu spoločnosti SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance podľa názoru súdu prvej inštancie svedčí aj skutočnosť, že v prípade tejto ponuky žalovaný adresoval návrh na uzavretie zmluvy subjektu SLOVAKIA TREND s.r.o. SOBRANCE, so sídlom Štefánikova 51/18, 07301 Sobrance, pričom „akceptáciu“ neplatného návrhu na uzavretie zmluvy vykonal navrhovateľ SLOVAKIA TREND, s.r.o., Michalovská 61, Sobrance zaplatením zo svojho bankového účtu, t.j. právnická osoba odlišná od právnickej osoby SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance, ktorej bol „návrh“ určený, z čoho jednoznačne vyplýva, že konaním neoprávnenej osoby za odlišný - neexistujúci subjekt, ako i konaním tretej osoby v omyle, nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy.

7. Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené vyvodil záver, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi zaplatené platby spolu vo výške 716,40 eur (3 x platba v mene spoločnosti SLOVAKIA TREND, s.r.o. a 3 x platba v mene spoločnosti SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance) ako platby zaplatené na účet žalovaného bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 ako i nasl. OZ. Vzájomným vysporiadaním nárokov v zmysle § 457 sa súd nezaoberal z dôvodu nepreukázania zo strany žalovaného, že by spoločnosti žalobcu poskytol služby v zmysle domnelej zmluvy.

8. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne od 18.05.2013 do zaplatenia, súd prvej inštancie výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal s poukazom na § 369 ods. 1 v spojení s nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. Nakoľko v čase 09.05.2013 bola úroková sadzba ECB 0,5%, čo po pripočítaní 9 bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,5% a žalobca si uplatnil úrok z

omeškania iba vo výške 8,50% odo dňa 18.05.2013, súd viazaný návrhom žalobcu zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50% ročne od 18.05.2013 do zaplatenia.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý trval na existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, založeným na jednoznačnom prejave vôle žalobcu vo forme akceptácie obchodnej ponuky žalovaného zaplatením zmluvnej ceny v súlade s § 275 ods. 4 ObZ. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na právnu formu žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ktorej podnikateľská činnosť je v trvaní už viac ako 20 rokov, je posudzovanie platnosti či neplatnosti zmluvy na základe subjektívneho dojmu neprípustné. Žalovaný mal za to, že tak, ako pojem zmluva nie je v nijak definovaná, tak aj v absentuje definícia obchodnej zmluvy, preto je potrebné odvodiť ju z právnych úkonov, pričom zmluvou sa spravidla rozumie taký právny úkon, ktorý je zložený z dvoch jednostranných právnych úkonov vznikajúcich súhlasným prejavom zmluvných strán. Ohľadom názoru súdu prvej inštancie týkajúceho sa absencie dostatočného prejavu vôle žalobcu žalovaný uviedol, že pri aplikácii § 35 ods. 3 v spojení s § 37 ods. 1 možno odvodiť, že žalobca svojím konaním - akceptáciou oferty uhradením zmluvnej ceny dňa 16.03.2012 a následným uhradením ďalších zmluvných čiastok v dňoch 25.07.2012 a 22.10.2012 ponechal žalovaného v dobrej viere, že zmluvný vzťah je riadne uzavretý a v obchodnej spolupráci má naďalej záujem pokračovať. Zároveň žalobca nevyužil možnosť vyjadriť nesúhlas s uzavretou zmluvou písomným odstúpením od zmluvy v lehote dojednanej v obchodných podmienkach, čím po celú dobu zmluvného vzťahu jednal v dobrej viere, na základe čoho sa žalovaný stotožňuje s konštatáciou, že „treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený“, avšak výlučne v súvislosti so svojou osobou. Príjemca ponuky - žalobca - konkludentne uhradením zmluvnej ceny potvrdil akceptáciu, a logicky aj prijatie oferty. Žalobca podľa názoru žalovaného zanedbal povinnosť riadne sa zoznámiť s obsahom ponuky a slobodne sa rozhodnúť, či bude ponuku akceptovať, čo ale nemôže byť na obtiaž žalovaného, rovnako tak odvolávanie sa na omyl ako aj dovolávanie sa neplatnosti z dôvodu potvrdenia ponuky inou osobou, než konateľom spoločnosti žalobcu, nie je možné akceptovať, nakoľko vnútorná organizácia žalobcu, vrátane určenia osôb poverenými v rámci spoločnosti určitými činnosťami nie je pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu rozhodujúca a pre žalovaného, ktorý po celú dobu trvania zmluvného vzťahu jednal v dobrej viere, môže byť zavádzajúca. Žalovaný zotrval na svojom názore, že odvolávanie sa na omyl a následné vymáhanie zaplatených čiastok ako bezdôvodného obohatenia, je zo strany žalobcu len účelová snaha o reparáciu predchádzajúceho zanedbania povinností pri výkone podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný odvolaniu vyhovieť a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť.

11. Písomným vyjadrením zo dňa 01.02.2017, súdu prvej inštancie doručeným dňa 06.02.2017, sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Úvodom svojho vyjadrenia vyjadril nesúhlas s tým, aby na Slovensku pred slovenským súdom bol pripustený na zastupovanie žalovaného - slovenskej právnickej osoby český advokát. Poukázal na oznámenie Městského soudu v Brně z júla 2016, v zmysle ktorého nebol jeho právny zástupca ako advokát pripustený do konania a uviedol, že ak nie je zaručená vzájomnosť medzi štátmi, žiadal, aby podané odvolanie žalovaného sa považovalo za neoprávnené, nepodpísané a aby sa na neho neprihliadalo. Žalobca ďalej konštatoval, že podnikanie žalovaného prostredníctvom jeho konateľa V. U. C. z N. nie je čestné, pričom žalovaný nie je partnerom na uzavretie zmluvy, navyše v hospodárskej súťaži podniká nekorektne. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný popiera aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti 358,20 eur, ktorým fakturoval neexistujúcemu subjektu SLOVAKIA TREND s.r.o., Sobrance, Štefánikova 51/18, 073 01 Sobrance, a ktorý žalobca omylom uhradil. Žalobca podotkol, že vznikol v roku 2009 a je na trhu 8 rokov, preto je tvrdenie žalovaného o 20-ročnom podnikaní žalobcu vedome nepravdivé. Žalobca záverom konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je spravodlivé a v plnom rozsahu sa naň odvoláva, pričom požadoval priznať náhradu trov za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného: 1 úkon právnej pomoci 51,45 eur + režijný paušál 8,58 eur = 60,03 eur, a zároveň požadoval aby odvolací súd odmietol odvolanie ako nepodpísané, prípadne podané osobou nespôsobilou poskytovať právne služby na území SR alebo aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania.

12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa OSP, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd už za účinnosti právnej úpravy a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

15. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 . Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s ust. § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť.

18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa pre správnosť záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

19. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 16.05.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 716,40 eur spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, keď žalobca v zmysle nepodpísanej „ponuky“ v listinnej forme, adresovanej buď spoločnosti žalobcu alebo spoločnosti SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance zo dňa 05.03.2012, uhradil dňa 16.03.2012 na účet žalovaného sumu 119,40 eur. Na základe vystavenej faktúry č. 12010665 zaplatil žalobca na účet žalovaného dňa 25.7.2012 sumu 119,40 eur a v zmysle faktúry č. 12000660 zaplatil žalobca na účet žalovaného dňa 22.10.2012 sumu 119,40 eur. Následne vystavené faktúry doručené žalobcovi pod č. 130100613 a č. 130200393 žalobca už nezaplatil. Žalobca zároveň, v zmysle listiny žalovaného adresovanej spoločnosti SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance zo dňa 13.03.2012 doručenej žalobcovi dňa 16.3.2012, uhradil dňa 27.03.2012 na účet žalovaného sumu 119,40 eur. Na základe žalovaným vystavenej faktúry č.12010666 pre odberateľa SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance zaplatil žalobca na účet žalovaného dňa 25.7.2012 sumu 119,40 eur a na základe vystavenej faktúry pre spoločnosť SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance č. 12000661 zaplatil žalobca na účet žalovaného dňa 22.10.2012 sumu 119,40 eur. Následne vystavené faktúry č. 130100614 a č. 130200394 žalobca pre vystavenú spoločnosť SLOVAKIA TREND s.r.o. Sobrance žalovanému nezaplatil. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 716,40 eur spolu s príslušenstvom ako platbu zaplatenú na účet žalovaného bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu s čím žalovaný nesúhlasil, argumentujúc skutočnosťou, že k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 275 ods. 4 ObZ, keď akceptáciou oferty - uhradením zmluvnej ceny dňa 16.03.2012 a následným uhrádzaním ďalších zmluvných čiastok žalobca ponechával žalovaného v dobrej viere, že v obchodnej spolupráci mieni pokračovať, pričom nevyužil svoju možnosť vyjadriť nesúhlas s uzavretou zmluvou písomným odstúpením od zmluvy v lehote dojednanej vo VOP.

20. Podľa § 275 ods. 4 s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže

osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

21. V predmetnom ustanovení je upravený špecifický proces vzniku zmluvy, keď je výslovná akceptácia oferty suplovaná faktickým plnením toho, komu je návrh zmluvy určený, pričom sa v žiadnom prípade nejedná o konkludentný prejav - prejav mlčaním alebo nečinnosťou v zmysle § 44 ods. 1 OZ. Jedná sa však o určité faktické konanie, ktorým je suplovaná výslovná akceptácia návrhu. Akceptáciu návrhu zmluvy faktickým konaním zákon pripúšťa iba ak je splnená niektorá z uvedených podmienok:

- je to možné so zreteľom na obsah návrhu na uzavretie zmluvy,

- zmluvné strany medzi sebou zaviedli takú prax,

- je to odôvodnené s prihliadnutím na obchodné zvyklosti, rozhodné podľa tohto zákona.

22. Tento špecifický proces vzniku zmluvy možno aplikovať bez zreteľa na to, či ide o zmluvy, pri ktorých je alebo nie je zákonom predpísaná písomná forma. Z daného výkladu má odvolací súd za preukázané, že neboli splnené podmienky na uzavretie zmluvy v zmysle § 275 ods. 4 ObZ. Návrh na uzavretie zmluvy musí byť nespochybniteľný, jasný a nesporný, čo sa v danom prípade nekonalo. Odvolací súd poukazuje na konštatáciu súdu prvej inštancie, že vizuálne sa predmetná „ponuka“ podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na uzavretie zmluvy s vymedzeným predmetom záväzkov. Návrh na uzavretie zmluvy nebol žalobcovi adresovaný ani v písomnej, ale ani v ústnej forme a preto túto ponuku spolu s ťažko čitateľnými VOP nie je možné ako návrh na uzavretie zmluvy právne akceptovať, čo podporuje aj skutočnosť, že na „ponuke“ na prvej strane nie je žiadnym spôsobom uvedené, že sa jedná o návrh, nie je uvedený deň vyhotovenia listiny ako ponuky, uvedený dátum splatnosti mylne vyvoláva dojem už uzavretého záväzku, predmet plnenia je formulovaný v tvare dokonanom a nie v tvare vyjadrujúcom záväzok žalovaného vykonať do budúcna zverejnenie v telefónnom zozname a skutočnosť, že ide o ponuku je uvedené na rube listiny drobným písmom zahrnutým do VOP.

23. Konanie žalobcu nekorešpondovalo s § 266 ObZ, v zmysle ktorého prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy, a teda akým spôsobom takýto úmysel bol druhej strane prezentovaný a druhou stranou vnímaný. Aj v prípade právnych úkonov týkajúcich sa obchodno-záväzkových vzťahov je potrebné vychádzať z legálnej definície právneho úkonu podľa § 34 so zreteľom na ktorý sa má právny úkon rozumieť ako prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Platí to aj pre oblasť obchodnoprávnych úkonov. Podľa všeobecných zásad smerodajných pre výklad prejavu vôle treba vychádzať zo spôsobu, akým sa prejav vôle navonok prezentuje, pričom je dôležité skúmať, čo chcel účastník určitým spôsobom prejaviť. Z uvedeného má odvolací súd za to, že skutočnosť, že žalobca uhradil sumu jednotlivých faktúr na účet žalovaného, túto nie je možné považovať za akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy, keďže absentovala vôľa žalobcu uzatvoriť akúkoľvek zmluvu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy

24. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že ak by aj išlo o platnú ofertu, výkon takéhoto práva žalovaného by nemohol požívať právnu ochranu v zmysle § 265 ObZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

25. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou zásady poctivého obchodného styku je rešpektovanie všeobecne uznávaných požiadaviek vzťahujúcich sa na obchodovanie. Táto zásada sa v obchodnej praxi uplatňuje v dvoch rozmeroch - prvým je rešpektovanie tejto zásady už pri uzavieraní obchodnej zmluvy a druhým rozmerom jej uplatňovania sa prejavuje v priebehu samotného procesu plnenia zmluvy. Princípy „férového obchodu“ - poctivého obchodného styku z hľadiska svojho účelu a obsahu majú veľa spoločného s chápaním obchodných zvyklosti. Obchodná zvyklosť, ktorá spĺňa parametre normy, nemôže byť ako taká v rozpore s požiadavkami férovosti v obchodovaní. Znak férovosti legitimuje obchodnú zvyklosť ako normu. Požiadavka férového obchodu preniká priamo do obsahu zmluvného vzťahu konkrétneho obchodu. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní.

26. Skutočnosť, že žalovaný adresoval totožnú „ponuku“ neexistujúcemu subjektu SLOVAKIA TREND s.r.o. SOBRANCE, so sídlom Štefánikova 51/18, 07301 Sobrance a za tento subjekt vyplatil faktúry žalobca ako spoločnosť SLOVAKIA TREND, s.r.o., Michalovská 61, Sobrance, čím podľa názoru žalovaného prijal návrh na uzavretie zmluvy nasvedčuje tomu, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že konaním neoprávnenej osoby za odlišný, v tomto prípade neexistujúci subjekt, ako i konaním tretej osoby v omyle, ktorej nebol určený návrh na uzavretie zmluvy a ktorá nemohla byť odosielateľom či už akceptácie návrhu zmluvy alebo samotného návrhu zmluvy, nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy.

27. V neposlednom rade odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal skutočnosť, že žalobcovi poskytol plnenie ku ktorému sa v predmetnej zmluve zaviazal, keď vo svojich podaniach - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 04.07.2013 ako aj odvolanie zo dňa 25.05.2016 uvádzal skutočnosti výlučne ohľadom otázky platnosti uzavretia zmluvy so žalobcom, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nezaoberal vzájomným vysporiadaním nárokov v zmysle § 457 OZ.

28. V súvislosti s nesúhlasom žalobcu, aby konajúci súd pripustil v konaní pred slovenským súdom na zastupovanie strany sporu českého advokáta odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalovaného je zapísaný do zoznamu Slovenskej advokátskej komory ako typ advokáta: usadený euroadvokát, pričom Oznámením Městského soudu v Brně zo dňa 28.07.2016 bolo právnemu zástupcovi žalobcu odňatá možnosť vystupovať v konaní vedenom na Městskom soude v Brně práve z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nie je zapísaný do zoznamu usadených európskych advokátov vedených Komorou ČR a nie je Komorou ČR evidovaný ani ako európsky hosťujúci advokát. Požiadavka žalobcu, aby bol obdobne ako on posúdený aj právny zástupca žalovaného a nebolo mu v predmetnom konaní umožnené právne zastupovať žalovaného, je nedôvodná.

29. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. Podľa 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .