Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-13-2017.pdf
PDF · 89.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: J.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému. 1. FC Tatran a.s., Čapajevova 47, 080 01 Prešov, IČO: 36 503 975, právne zastúpený Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, Čapajevova 29, 080 01 Prešov o zaplatenie 29.874,51 eur s prísl, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/90/2015-75 z 09.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.958,16 eur s 5,50%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.11.2013 do zaplatenia (výrok č. I), vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcu o zaplatenie 19.916,35 eur odstupného s 8,25% -ným ročným úrokom z istiny od 16.11.2013 do zaplatenia (výrok č. II), vyslovil že žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok č. III) a zvyšok nároku v časti priznania úroku z omeškania nad 5,50% ročne z istiny 9.958,16 eur od 16.11.2013 do zaplatenia zamietol (výrok č. IV). Vychádza zo skutkového zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.10.2006 zmluvu, na základe ktorej žalobca začal vykonávať funkciu generálneho riaditeľa futbalového klubu 1.FC Tatran a.s. na dobu neurčitú. Podľa bodu III. zmluvné obdobie a platnosť zmluvy bolo možné ukončiť zánikom klubu, vzájomnou dohodou alebo podľa Zákonníka práce. V bode IV. zmluvy boli dohodnuté platobné podmienky, a to mesačná odmena vo výške 100 000,- Sk splatná vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Dňa 05.06.2012 bol podpísaný dodatok č. 1 zmluvy zo dňa 01.10.2006, v zmysle ktorého v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa článku II. patrí žalobcovi ako generálnemu riaditeľovi klubu jednorazové odstupné vo výške šiestich základných mesačných odmien. Listom zo 14.06.2013 ukončil žalovaný pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce s výpovednou dobou troch mesiacov. Žalobca prevzal výpoveď v júli 2013 a výpovedná lehota mu začala plynúť od 01.08.2013 s trvaním do 31.10.2013. Na valnom zhromaždení žalovaného konanom 23.07.2013 došlo aj k zmene v orgánoch predstavenstva, teda bolo prijaté uznesenie o odvolaní žalobcu, V.. Z. A. P. V.. Q. P. z funkcii členov predstavenstva žalovaného a za nových členov predstavenstva schválilo valné zhromaždenie J.. H.K. V., Z. K. P. V. K..
2. Súd prvej inštancie bol nútený vysporiadať sa s listinným dôkazom predloženým žalovaným z 26.09.2013, ktorým bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
písm. g/ Zákonníka práca žalobcovi z dôvodu, že tento podľa evidencie dochádzky, bez toho aby informoval zamestnávateľa, sa nedostavil do zamestnania v dňoch od 01.08.2013 do 26.09.2013. Na preukázanie doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru predložil žalovaný kópiu zásielky, ktorá neobsahovala označenie obsahu zásielky a bola adresovaná žalobcovi na adresu Jarková 65, s dňom uloženia zásielky 30.09.2013, s označením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a 19.10.2013 bola vrátená. Zásielka bola doručovaná ako zásielka prvej triedy. Žalovaný predložil aj podací lístok, v ktorom figuroval ako odosielateľ a adresátom bol žalobca, a to pod podacím číslom RP937201420SK z 05.11.2013 s označením druhu zásielky ako doporučený list prvej triedy.
3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 38 ods. 1 -4, § 142 ods. 3, §129 ods. 3, § 81 písm. b/, § 82 písm. c/, § 36 ods. 1 Zákonníka práce a ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
4. Poukazom na právnu kvalifikáciu nároku súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný odmietol plniť finančné nároky žalobcu z titulu ukončenia pracovného pomeru za obdobie výpovednej lehoty s odôvodnením, že pracovný pomer bol skončený okamžitým zrušením pracovného pomeru dňa 26.09.2013 fiktívnym doručením ku dňu 22.10.2013. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie riešil prejudiciálne platnosť/neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru sa do sféry žalobcu nedostala, žalovaný nepreukázal, že postupoval v súlade s ust. § 38 Zákonníka práce, teda že sa pokúsil doručiť písomnosť žalobcovi v jeho byte, alebo kdekoľvek by bol zastihnuteľný. Pokiaľ zásielku o okamžitom skončení pracovného pomeru doručoval žalovaný prostredníctvom pošty, tak doručenie tejto zásielky nebolo možné s určitosťou zistiť, keďže zásielka nebola žiadnym spôsobom označená. Taktiež z nej nevyplýva, že bola doručovaná do vlastných rúk žalobcovi, keďže táto bola označená ako zásielka prvej triedy. Zásielka bola vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote 19.10.2013 odosielateľovi. Z kópie podacieho lístku odosielateľa
- žalovaného vyplynulo, že žalovaný doručoval žalobcovi doporučený list, ktorý bol prijatý na poštovú prepravu 05.11.2013, avšak ani tento podací lístok neobsahuje údaj, čo bolo obsahom zásielky. To isté platí aj pre ďalšiu zásielku adresovanú žalobcovi a prijatú na poštovú prepravu 07.11.2013. V dôsledku takýchto nedostatkov podľa záveru súdu prvej inštancie nebolo možné založiť domnienku riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi.
5. Na základe presnej kvalifikácie výpovedného dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 2 písm a/ Zákonníka práce dospel súd k záveru, že žalovaný nepožadoval od žalobcu ďalší výkon práce po odvolaní z pozície generálneho riaditeľa, keďže nemal pre neho inú vhodnú prácu. Poukázal naviac na skutočnosť, že žalobca po odvolaní z funkcie odovzdal žalovanému celú agendu, vrátane telefónu, kľúčov, teda nemal ani možnosť vstupu do areálu žalovaného prakticky od 24.07.2013. Žalovaný žalobcu k nástupu do práce žiadnym spôsobom nevyzval, v dôsledku čoho žalovaný vytvoril prekážky pre žalobcu v súvislosti s výkonom jeho práce počas plynutia výpovednej lehoty. Okamžité skončenie pracovného pomeru považoval súd prvej inštancie za neplatné, preto žalobe v časti o náhradu mzdy počas plynutia výpovednej doby vyhovel. V dôsledku tohto právneho záveru nepristúpil súd prvej inštancie k vykonaniu navrhnutého dôkazu, a to k výsluchu svedkov Z. K. P. J.. H. V., ktorí podľa žalovaného mali dosvedčiť absenciu žalobcu v práci. Mal za to, že výsluch navrhovaných svedkov by nič na jeho závere nezmenil.
6. V súlade s ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka z priznaného nároku priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, avšak iba v zákonom stanovenej výške, preto žalobu vo vzťahu k úrokom žiadaným žalobcom naviac ako nedôvodnú zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 255 Civilného sporového poriadku a o vylúčení časti nároku žalobcu na samostatné konanie podľa § 166 Civilného sporového poriadku.
8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol výrok I, II, a III. Odvolanie zdôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Trval na tom, že počas výpovednej doby, teda od 01.08.2013 do 31.08.2013 a od 01.09.2013 do 26.09.2013 žalobca nenastúpil do zamestnania a neplnil si svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, preto mu žalovaný písomným podaním zo dňa 26.09.2013 oznámil ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b./ Zákonníka práce. Zdôraznil, že žalobca bol povinný počas výpovednej doby plniť si svoje pracovné
povinnosti, preto k ukončeniu pracovného pomeru došlo už 22.10.2013 riadnym doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo vyplýva zo záznamov odoslanej a prijatej pošty. Poukazom na ust. § 118 ods. 1 a § 144a ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce mal žalovaný za to, že žalobcovi nepatrí mzda za august - október 2013, keďže v tomto období nevykonával pre žalovaného žiadnu prácu. Trval na okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorého neplatnosť žalobca v zákonom stanovenej lehote nenapadol na súde žalobou. Žalovaný vyslovil názor, že neprevzatie zásielky zamestnancom od zamestnávateľa z dôvodov na strane zamestnanca nespôsobuje právne účinky nedoručenia. Namietal tiež, že v predmetnom konaní nemôže súd vyriešiť otázku neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, keďže Zákonník práce určuje prekluzívnu lehotu, v ktorej takúto neplatnosť môže namietať zamestnanec na súde. Na preukázanie tvrdených skutočností navrhol odvolateľ vyžiadať si záznamy z poštovej prepravy a pripojiť vyšetrovací spis. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že žalobca nemohol do práce chodiť, lebo odovzdal kľúče a bolo mu znemožnené prácu počas výpovednej doby riadne vykonávať. Tieto skutočnosti mali preukázať navrhovaní svedkovia a to Z. K. P. J.. H. V., ktorých však súd odoprel vypočuť. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.01.2017. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Do pozornosti dal skutočnosť, že žalovanému odovzdal celú agendu a kľúče od kancelárie, čo svedčí o nezáujme žalovaného na práci žalobcu; tento nepožadoval ďalší výkon práce po doručení výpovede. Konštrukciu okamžitého skončenia pracovného pomeru považoval za účelovú. Zdôraznil, že nedošlo k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda o ňom nevedel a tak ho ani nemohol napadnúť žalobou na súde.
10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu predložil svoje stanovisko žalovaný podaním z 08.11.2017. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo výsledkom starostlivo vyhodnotených dôkazov, keďže nevykonaním dôkazov navrhnutých žalovaným bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Trval na tom, že žalobca v zmysle pracovnej zmluvy mal zabezpečovať komunikáciu voči Slovenskému futbalovému zväzu, na čo bol vyzvaný aj ostatnými členmi predstavenstva a ku ktorým skutočnostiam mali byť vypočutý navrhnutí svedkovia. Zdôraznil, že zo strany žalovaného nebolo nikdy zakázané žalobcovi chodiť do práce do doby skončenia pracovného pomeru, a že jeho odvolanie z funkcie štatutára spoločnosti nemalo nič spoločné s jeho povinnosťami podľa pracovnej zmluvy. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal s tvrdením žalovaného, že žalobcovi neprináleží mzda za obdobie, kedy žalobca do práce nechodil, a to bez ohľadu na okamžité skončenie pracovného pomeru, či už platné alebo neplatné. Žalobcovi za nevykonávanie práce neprináleží mzda. Trval na zmene rozsudku a zamietnutí žaloby, resp. na jeho zrušení a vrátení na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
11. Krajský súd v Prešov (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, teda z dôvodu že ho nemal možnosť zamestnávať ďalej, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Nesporným bolo aj to, že po doručení výpovede odovzdal žalobca žalovanému kľúče od priestorov, služobný mobil a celú agendu, ktorá predstavovala náplň jeho pracovnej činnosti. Žalovaný sa voči tomuto úkonu žalobcu neohradil a ani v nasledujúcom období neučinil kroky, ktorých zámerom by bolo prideľovanie práce žalobcovi podľa pracovnej zmluvy, resp. vyžadovanie plnenia jeho akýchkoľvek pracovných povinností. Za opísanej situácie vyznieva absurdne tvrdenie žalovaného uvádzané v odvolaní, že žalobca mal zabezpečovať naďalej komunikáciu voči Slovenskému futbalovému zväzu, hoci prostriedkami pre takúto komunikáciu nedisponoval (služobný mobil, príslušná agenda). Súdu prvej inštancie nebol predložený žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia žalovaného o odmietaní žalobcu vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy aj po doručení výpovede. Podľa názoru odvolacieho súdu tvrdeniu žalovaného nie je možné prisvedčiť aj pre absenciu časovej logickej súvislosti. Ak by totižto žalovaný vyžadoval od žalobcu ďalší výkon práce podľa pracovnej zmluvy a bol na ňu odkázaný, nečakal by s okamžitým skončením pracovného pomeru v dôsledku absencií takmer celé dva mesiace. Vychádzajúc
z uvedeného rozhodol súd prvej inštancie správne, ak priznal žalobcovi mzdu za čas výpovednej doby. Žalobca počas výpovednej doby nechodil do práce s vedomím a súhlasom žalovaného, pričom pristúpenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného v dôsledku absencií žalobcu je potrebné vnímať ako účelové. Za daného zisteného skutkového stavu bolo nadbytočné vykonať dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov.
13. Žalovaný vo svojom odvolaní tiež namietal nesprávny skutkový aj právny záver súdu prvej inštancie vzťahujúci sa na doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
14. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
15. Citované ustanovenie vymedzuje zákonné podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru, medzi ktoré patrí aj podmienka doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi.
16. Ustanovenie § 38 Zákonníka práce upravuje podmienky, za ktorých doručenie písomnosti zamestnávateľa alebo zamestnanca nadobudnú účinky, ktoré z doručením písomností zákon spája. Znamená to, že pokiaľ určitá písomnosť sa nedostane do dispozičnej sféry druhého účastníka a pre vznik, zmenu alebo skončenie právneho vzťahu sa doručenie vyžaduje zákonom, účinky takéhoto právneho úkonu nenastanú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nepreukázal doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, keďže zásielka, ktorá by mohla byť považovaná za doručenú v zmysle Poštového poriadku nebola bližšie špecifikovaná, čo ju pre akúkoľvek identifikáciu diskvalifikuje. Je preto nedôvodná odvolacia námietka žalovaného, že jedinou obranou žalobcu proti neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo podanie žaloby v prekluzívnej dvojmesačnej lehote na súd. Na túto lehotu by bolo možné prihliadať iba v prípade, ak by nastali účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, vrátane začiatku behu prekluzívnej lehoty. Bolo vylúčené, aby žalobca sa domáhal na súde práva, o ktorého porušení nemal vedomosť.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).