Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/166/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: R. Z., N.. XX.X.XXXX, A. B. W. XXXX/XX W., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany 921 22, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy a iné, takto

rozhodol:

I. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.11.2013 je bezúročná a bez poplatkov.

II. Zmluvné podmienky uvedené v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 4.11.2013 v znení:

„Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: [ ] a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach.“,

„Vyznačením krížika nás žiadate, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom [ ], sú neprijateľné.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.5.2017, doručenou súdu dňa 5.6.2017 domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a vyhlásenie neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok, a to na základe nasledovných skutočností. Medzi stranami sporu došlo dňa 4.11.2013 k uzavretiu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“, ktorá bola súdu predložená žalobcom ako listinný dôkaz), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.000 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach po 117,48 Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom mala byť v sume 7.122,06 Eur. Podpisom tejto zmluvy zároveň podľa zmluvných dojednaní došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o zmluvnej pokute. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru, keď súčin mesačnej splátky a počtu splátok predstavuje sumu 7.753,68 Eur, zmluva obsahuje celkovú čiastku vo výške 7.122,06 Eur, následne nesprávny údaj o RPMN, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedených skutočností je potrebné zmluvu považovať za

bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej, zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky: „Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: [] a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP: to všetko v rozsahu uvedenom- pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Vyznačením krížiku nás žiadate, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovskými .súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom. []". Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Žalobca poukazuje na súdnu prax v zmysle záverov ktorej, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobca uviedol, že v danom prípade sa jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Dôsledkom neplatnosti zmluvy je to, že zmluvné strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili. Ďalej žalobca poukazuje na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky poukazujúc na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy. Ak bola rozhodcovská zmluva „nanútená" jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. Túto doložku si spotrebiteľ/žalobca nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluve je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Neplatná rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Tiež, sídlo rozhodcovského súdu žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa. Teda aj v prípade rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy žalobca žiada vyhlásenie o neprijateľnosti. Žalobca si neuplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 26.6.2017. K absentujúcim náležitostiam zmluvy uviedol, že adresa veriteľa je uvedená hneď pod názvom zmluvy - „Úverová zmluva", takže žalobca ako klient mal presné údaje o adrese veriteľa. Žalovaný neskôr v konaní doplnil, že čo sa týka adresy predávajúceho, túto nebolo možné uviesť, nakoľko sa jednalo o úver bezúčelový. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedená v časti textu zmluvy označeného „Úver", kde sú upravené presné údaje o výške mesačnej splátky - 117,48 eur pod bodom 43., o počte splátok - 66 pod bodom 44., o termíne konečnej splatnosti, 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 52., o dátume prvej a ďalších splátok. Na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Žalovaný poukázal na súdnu prax v zmysle ktorej nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum; zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Pokiaľ ide splnenie náležitosti § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy je uvedený priamo v zmluve nasledovne: „Lehota splatnosti 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci." Tiež, aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Údaj o RPMN je v úverovej zmluve konkrétne uvedený v bode 46, kde je stanovená jej výška na 44,1 %, teda žalobca pri podpisovaní zmluvy bol o jej správnej výške informovaný. Pokiaľ ide splnenie náležitosti § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., pri vynásobení mesačných splátok vo výške 117,48 Eur x počte splátok, t.j. 66, vyjde skutočne čiastka uvedená žalobcom, a to 7.753,68 Eur, no uvedenú celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom považujeme za správnu, a to z nasledujúceho dôvodu. Do celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom v úverovej zmluve neboli zarátané doplnkové služby, nakoľko klient nebol povinný si ich navoliť (poistenie, služba zmeny výšky a počtu splátok). Úpravu dohody o zrážkach zo mzdy zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorého účinnosť však nastala až od 01.05.2014. V právnom poriadku SR platí zásada zákazu retroaktivity, preto považujeme aplikáciu právnych predpisov účinných neskôr ako došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy

a aj dohody o zrážkach zo mzdy za neaplikovateľné na daný prípad. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je žiadnym jednostranným diktátom zo strany žalovaného. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobca presne vedel, akú výšku budú predstavovať prípadné zrážky zo mzdy v zmysle zmluvy...mesačná zrážka zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky... inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je štandardným právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku, ktorý sa bežne v čase uzatvorenia úverovej zmluvy využíval na zabezpečenie pohľadávok. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a včas. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu inú možnosť ako sa k uspokojeniu svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na plnenie s realizáciou zrážok zo mzdy začať. Okrem uvedených skutočností, žalovaný dáva do pozornosti, že zrážky zo mzdy sa u žalobcu nerealizujú, napriek tomu, že posledná splátka uhradená žalobcom na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je zo dňa 27.12.2016. Žalovaný zároveň namieta existenciu naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobcom. Žalovaný považuje celú žalobu za všeobecnú, bez reálneho preukázania napádaných skutočností a ich podloženia dôkazmi, ktorá smeruje výlučne k cieľu vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré žalobcovi vyplývajú zo zmluvy a žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 4.12.2017 a 15.3.2018. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, súd nebude prihliadať na dôkaz vyžiadaný súdom a predložený žalovaným v konaní, a to rozpis platieb žalobcu. Uvedený dôkaz si súd vyžiadal vzhľadom na predbežné posúdenie, že podľa stavu platnej právnej úpravy v danom čase bolo potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu. Dňa 29.3.2018 súd vyhlásil rozsudok tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

4. Podľa § 137, písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

5. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

6. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,...j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 ods. 1, písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

8. Podľa § 2, písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa písm. g) predmetného ustanovenia, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

9. Podľa § 298 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Na základe uvedeného, v prípade určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Súd má za preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 4.11.2013 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, z titulu ktorej poskytol žalovaný žalobcovi bezúčelový úver vo výške 3.000 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť 66 splátkami v mesačnej periodicite so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci vo výške 117,48 Eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je 7.122,06 Eur, úroková sadzba je 36,56%, RPMN 44,1%. Súd vyhodnotil zmluvu ako písomne a platne uzatvorenú medzi stranami sporu, pričom nedostatok náležitostí zmluvy o úvere, na ktoré poukazuje žalobca by mali v zmysle ZoSÚ za dôsledok jej bezúročnosť a bezpoplatnosť. Zmluva obsahuje dohodu o doplnkových službách, a to poistenie v bode 56 (poistné 8,28 Eur, t.j. 7,58% zo splátky), službe zmeny výšky splátky a počtu splátok v bode 57 (poplatok 0,3 Eur zahrnutý v splátke) a službe odloženia splátky v bode 59 (poplatok 0,99 Eur zahrnutý v splátke). Je zrejmé, že služba poistenia úveru je zahrnutá do formulára bez možnosti voľby spotrebiteľa, a teda túto čiastku bolo jednoznačne potrebné zahrnúť do celkových nákladov. Čo sa týka ostatných doplnkových služieb, nakoľko sú tieto tiež súčasťou formulára, v ktorom sú obsiahnuté ostatné podmienky zmluvy, ktoré s ohľadom na poskytnutie úveru vyhodnocoval veriteľ ako celok, t.j. úver bol poskytnutý dlžníkovi na základe dohody o všetkých údajoch v zmluve. Teda žalobca získal úver na základe ponúknutých podmienok. Súd má za to, že doplnkové služby sú spojené s úverom a mali byť ako náklady zahrnuté do celkovej čiastky úveru, čo neboli, pričom túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Ďalej, z mesačnej splátky 117,48 Eur nie je zrejmé členenie splátky na istinu a úroky. Určenie splatnosti splátky malým písmom pod jednotlivými bodmi a dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti iba s odkazom na počet splátok, resp. mesiacov, súd vyhodnotil (berúc do úvahy § 37 ods. 1 a § 53c , že takéto dojednanie nemožno považovať za dostatočne určité, i keď podľa názoru súdu, nie je neplatné, ale je potrebné ho považovať ako nesplnenie podmienky v § 9 ods. 2, písm. f) a k) ZoSÚ. Na základe uvedeného sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

13. Žalobca sa domáha vyslovenia neprijateľnosti podmienky, a to dohody o zrážkach, o zmluvnej pokute a rozhodcovskej zmluvy. V časti vyslovenia neprijateľnosti dohody o zrážkach, súd sa stotožňuje s právnym názorom obsiahnutým v rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. 1Co/517/2013 (vyhlásený v čase, kedy nebola účinná právna úprava v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.), z ktorého cituje: „Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k banke ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Súd mal za to, že zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,

resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti poukázal súd aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1-6 Obč. zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel“....“Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Treba súhlasiť s názorom žalobcu, že z tohto dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Treba prihliadnuť aj na skutočnosť tvrdenú žalobcom, že Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluves o zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Z uvedeného dôvodu za nesprávny treba považovať aj názor odvolateľa v odvolaní, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“. Súd sa plne stotožňuje s uvedeným právnym názoru, v zmysle ktorého dohodu o zrážkach v zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) ZoSÚ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je pravdou, že v danom prípade až vyznačením krížika spotrebiteľ žiada, že spory budú rozhodované rozhodcovským súdom. Takýto spôsob dojednania nemožno však považovať za individuálne dojednaný. Text je včlenený do formulárovej zmluvy a spôsob formulácie, že spotrebiteľ „žiada“ navodzuje dojem, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v prospech spotrebiteľa, pričom tomu tak nie je. Na nevýhody takejto úpravy upozorňuje aj žalobca. Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ neuzatvára v čase tzv. vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebiteľ, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenie zachovať náležitú obozretnosť. Zmluvné podmienky si veriteľ zjavne vopred pripraví, spotrebiteľ ich nemôže zmeniť obsahovo, čo je presne daný prípad podľa § 53 ods. 2 (aj čl.3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na základe uvedeného súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku aj predmetnú rozhodcovskú zmluvu (doložku). Rovnaké zdôvodnenie o neprijateľnosti podmienky sa vzťahuje aj na dojednanie o zmluvnej pokute. Tento inštitút je upravený v § 544 a nasl. OZ. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd má za to, že ani v tomto prípade nie je možné považovať za individuálne dojednané, ak spotrebiteľ sa má zaviazať vyznačením krížika v čase uzatvárania zmluvy s tým, že predpoklady pre uzatvorenie dojednania o zmluvnej pokute sú zrejme v úverových podmienkach, ktoré však žalovaný v rámci obrany súdu nepredložil. Aj v tejto časti žaloby bol teda žalobca úspešný.

14. O trovách súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, pričom však žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a tieto mu ani v konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).