Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-107-2017.pdf
PDF · 81.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/107/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ T., 2/ L. proti žalovanému: U., zastúpenému P., o určenie neexistencie záložného práva a iné, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. novembra 2016, č.k. 20C/61/2015-85, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o určenie, že na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v okrese A., v Obci A., v katastrálnom území A., zapísaných Okresným úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. XXX, Ulica P., vo vchode X, na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, v podiele 1/1 podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.06.2007, registrovanej pod V XXXX/XX neviazne záložné právo zmluvne zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobcom (výrok I.). Ďalej súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese A., v Obci A., v katastrálnom území A., zapísaným Okresným úradom A., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. XXX, Ulica P., vo vchode X, na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, v podiele 1/1 podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.06.2007, registrovanej pod V XXXX/XX v prospech žalovanej strany (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/ právo na plnú náhradu trov konania (výrok III.).
1.2 Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali určenia, že na vyššie uvedených nehnuteľnostiach neviazne záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.06.2007, registrovanej pod V XXXX/XX. Druhým petitom žaloby žalobcovia žiadali, aby súd toto záložné právo zrušil. Písomným podaním zo dňa 14.10.2016 a prednesom na pojednávaní dňa 14.10.2016 žalobcovia žiadali, aby súd rozhodol len o tom, že zrušuje záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a netrvali na tom, aby súd rozhodol o prvom petite pôvodnej žaloby. Súd podanie žalobcov vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti výrokom I. podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil.
1.3 K petitu o zrušenie záložného práva súd prvej inštancie uviedol, že procesným predpokladom žaloby je jej prípustnosť. V ustanovení § 80 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania žaloby (ďalej len „O.s.p.“), ako aj v ustanovení § 137 CSP, účinného v čase rozhodovania súdu,
sú stanovené rôzne druhy žalôb, ktoré môžu strany podať. Predmetná žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil záložné právo, nespadá pod žiadnu z uvedených druhov žalôb. Iná súkromnoprávna žaloba, neuvedená v ustanovení § 137 CSP, je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Žalobcovia žiadali, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší záložné právo, teda domáhali sa vydania rozsudku, ktorý má konštitutívne účinky. Spôsoby zániku záložného práva vyplývajú z ustanovení § 151md ods. 1 písm. a) až i) Občianskeho zákonníka. Z tohto a ani iného ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že by bol súd oprávnený konštitutívnym rozsudkom zrušiť záložné právo zriadené zmluvou. Súd je oprávnený rozsudkom deklarovať existenciu/neexistenciu určitého práva, teda určiť, že záložné právo na nehnuteľnostiach nie je (neviazne) a takéhoto súdneho výroku sa pôvodne domáhali žalobcovia, no napokon vzali žalobu v tejto časti späť a trvali na žalobe, ktorou žiadali, aby súd rozsudkom zrušil záložné právo. Takúto žalobu však žiaden právny predpis nepripúšťa. Keďže predmetná žaloba o zrušenie záložného práva je procesne neprípustná, súd prvej inštancie ju bez vecného preskúmania zamietol.
1.4 Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu vo veci samej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti uvedenému rozsudku podali včas spoločné odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie nevzal na vedomie, že podľa § 74 O.s.p. je tu obava, že výkon zmluvy o zriadení záložného práva ohrozí žalobcov v ich právach a spôsobí im vážnu ujmu. Žalovaný nevyčerpal všetky možnosti k úhrade dlhu na základe úveru, poskytnutého dcére žalobcov, rovno prikročil k výkonu záložného práva, čím spôsobí stratu obydlia. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti je niekoľkonásobne vyššia než výška dlhu. Celé konanie žalovaného je podľa žalobcov tendenčné s cieľom naplniť neprimeraný zisk so znakmi úžery. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že záložná zmluva je formulárová, že úverovú zmluvu oni nepodpísali a ani sa nevysporiadal s dôsledkami postúpenia pohľadávky. Žalobcovia vyjadrili názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu pre procesnú neprípustnosť, bez jej vecného preskúmania. Okrem toho záložné právo vzniklo na základe platnej záložnej zmluvy a legitímne trvá, keďže nenastal žiaden zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov jeho zániku podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretie záložnej zmluvy je zákonom aprobovaný úkon, ktorým záložcovia na základe vlastného slobodného rozhodnutia vylúčili svoje dispozičné oprávnenie k predmetu záložného práva (zálohu) pre prípad, ak nastanú okolnosti špecifikované v zmluve. Pokiaľ sa žalobcovia domnievajú, že došlo k postúpeniu pohľadávky, žalovaný uviedol, že došlo s účinnosťou od 01.01.2012 iba k zmene obchodného mena žalovaného. Súčasný žalovaný (U., a.s.) je teda ten istý subjekt ako R., a.s., len s iným (zmeneným) obchodným menom.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
5. Pokiaľ ide o zastavujúcu časť rozhodnutia súdu prvej inštancie (výrok I.), zo súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v písomnom podaní, ktoré doručili súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 14.10.2016, nanovo formulovali petit žaloby tak, že navrhujú súdu vydanie uznesenia (správne malo byť rozsudku): Zrušuje sa záložné právo k nehnuteľnosti ... (nasleduje špecifikácia predmetnej nehnuteľnosti). Na pojednávaní dňa 14.10.2016 k tomu žalobca 1/ výslovne uviedol, že netrvajú na tom, aby súd rozhodol aj o prvom petite, ako bol uvedený v žalobe. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie správne považoval podanie žalobcov, doručené 14.10.2016, za čiastočné späťvzatie žaloby v časti o určenie, že na predmetnej nehnuteľnosti neviazne záložné právo a správne o ňom rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v tejto časti zastavil.
6. Vo vzťahu k zostávajúcemu petitu (o zrušenie záložného práva) súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere, že takto formulovaný žalobný petit je z vecného hľadiska neprípustný
- súd nemôže konštitutívnym rozsudkom zrušiť záložné právo (môže len podľa § 80 O.s.p., resp. podľa § 137 CSP deklaratórnym rozsudkom konštatovať existenciu alebo neexistenciu záložného práva, ak je na tom naliehavý právny záujem). Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci súdom prvej inštancie plne stotožňuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza:
7. Súdy síce v zmysle § 3 CSP prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci (ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány), avšak aj súd ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Súd teda nemôže vstupovať do súkromnoprávnych vzťahov medzi fyzickými osobami a právnickými osobami iným spôsobom než tak, ako to predpokladá zákon.
8. Ustanovenie § 80 O.s.p., resp. v súčasnosti ustanovenie § 137 CSP, predstavuje vymedzenie prípustných typov žalôb. Žaloba o zrušenie záložného práva pritom nie je ani žalobou o osobnom stave, ani o splnenie povinnosti, ani o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ani o určenie právnej skutočnosti, ani žalobou o nároku na usporiadanie práv a povinností strán. Uvádzacia veta oboch ustanovení (§ 80 O.s.p., § 137 CSP) obsahuje slovo „najmä“, čo znamená, že prípustné sú aj iné typy žalôb - také, ktoré v citovaných ustanoveniach nie sú priamo vymedzené. Taká žaloba, ktorá v citovaných ustanoveniach procesných predpisov nie je uvedená, je však prípustná len za predpokladu, že jej petit (žalobný návrh, t. j. to, čo žalobca požaduje, aby súd rozhodol) vyplýva z hmotného práva, teda, že hmotné právo zakladá oprávnenie súdu takto rozhodnúť.
9. Spôsoby zániku záložného práva upravuje ustanovenie § 151md Občianskeho zákonníka tak, že záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania, alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Záložné právo teda nemôže zaniknúť rozhodnutím súdu (zrušením záložného práva súdom).
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba o zrušenie záložného práva nepatrí do žiadnej z kategórií žalôb vymedzených ustanoveniami § 80 O.s.p., resp. § 137 CSP, ani do kategórie iných žalôb, ktoré predpokladá hmotné právo. Preto súd prvej inštancie správne považoval takto formulovaný petit žaloby za neprípustný a správne žalobu zamietol bez toho, aby preskúmal vecnú opodstatnenosť dôvodov, ktoré uvádzali žalobcovia. Ani odvolací súd, vzhľadom na neprípustnosť žaloby, nemohol preskúmať dôvody uvádzané žalobcami v odvolaní.
11. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie vec takisto skutkovo i právne posúdil správne, keď na základe skutočnosti, že žalovaný bol v konaní vo veci samej plne úspešný, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP patrí voči neúspešným odvolateľom (žalobcom 1/ a 2/) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania (rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).