Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-413-2017.pdf
PDF · 123.95 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/413/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom XXX XX B. E. XXX, právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o pripojení, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/238/2016-117 zo dňa 13. júna 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu (prvý výrok) a vo výroku, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13. júna 2017 zamietol žalobu (prvý výrok), žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok), ustanovenej tlmočníčke Q.. I. B. nepriznal nárok na tlmočné (tretí výrok), V.. V.. P. I., V.. nepriznal nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov (štvrtý výrok) a svedkyni U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXXX/X, J. priznal voči žalobkyni nárok na svedočné v celom rozsahu (piaty výrok).
Z odôvodnenia rozsudku napadnutého odvolaním vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o pripojení č. A1528175 zo dňa 23.10.2004, ktorú uzatvorila v skutkovom omyle vyvolanom jej synom, už nebohým X. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zneužil jej telesné postihnutie a dôveru. Ako nepočujúca osoba si v čase podpisu zmluvy žalobkyňa neuvedomovala jej obsah. Služby poskytované žalovaným nevyužívala. Jedinou osobou, ktorá bola sprostredkovateľom žalobkyne so svetom počujúcich ľudí a ktorá vysvetľovala jej a jej nepočujúcemu manželovi obsah všetkých písomností a zásielok bol práve syn X. Z., ktorý bol nedoslýchavý, ale nie hluchonemý. O existencii platobnému rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Ro/48/2010-27 nemala vedomosť, preto proti nemu nepodala odpor. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení videla vo vedení exekučného konania súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou pod sp. zn. EX 237/11, o ktorom sa dozvedela len tak, že jej začal chodiť menší dôchodok, čo poštárka vysvetlila tak, že štát jej zobral peniaze; žalobkyňa si myslela, že štát zaviedol nejaké poplatky. V spoločnosti Orange bola len so svojím druhým synom Q., ktorý je tiež nepočujúci, nikdy nie s X.. Nikdy nebola v obchodnom centre AVION v Bratislave. V minulosti využívala služby Globtel a v roku 2004 paušál od Slovak Telekom na SMS pre nepočujúcich. Žiadna tlmočníčka v okolí ich obydlia nebola, preto poprosili o pomoc pani P. z J..
Tlmočníčka pani B. v tom čase bývala v O., až teraz posledné dva roky v tejto záležitosti žalobkyňa zháňa pomoc. Stávalo sa, že jej syn doniesol na podpis rôzne dokumenty, zmluvy, pričom jej povedal, že ide len o doklad ohľadom toho, aby mali lacnejšiu elektrinu, alebo o kúpe dreva. Nemala mu dôvod nedôverovať, tieto doklady podpisovala. Pod slovom súd si predstavuje upomienku - potrestanie. Po doručení platobného rozkazu v roku 2010 sa nedostavila na súd, lebo by jej nemal kto vysvetliť, čo je v platobnom rozkaze, keďže k dispozícii tlmočník do posunkovej reči nie je. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že pri podpise zmluvy o pripojení č. A1528175 z 23.10.2004 sa žalobkyňa opierala o pomoc svojho syna, ktorý jej pomáhal s prekladom dokumentov posunkovou rečou tak, aby im porozumela. Napriek svojmu postihnutiu žalobkyňa nie je nesvojprávna, každý jej právny úkon je potrebné považovať za platný, keďže syn X. Z. bol sprostredkovateľom žalobkyne so svetom počujúcich. Bola dostatočne oboznámená aj s obsahom tejto zmluvy. Mala vedomosť o tom, že jej žalovaný zaslal výzvu na zaplatenie, pretože si ju prevzala osobne 10.08.2007. Ak by mala naozaj naliehavý právny záujem a exekúcia prebieha od roku 2011, nečakala by s podaním žaloby. Vedela aj o zrážkach vykonávaných z jej dôchodku, lebo sú evidované v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa dňa 23.10.2004 so žalovaným uzavrela v OC Avion Bratislava zmluvu o pripojení č. A1528175, ktorej predmetom bolo poskytnutie účastníckeho programu SMS 500 pri telefónnom čísle 0915 147 375. Dňa 08.06.2005 žalobkyňa a žalovaný v predajni Ladislav Hradil HRADIL, SNP 9, Veľký Krtíš uzavreli dodatok k zmluve o pripojení č. A1528175 o prechode z paušálu SMS 500 na paušál 50 + SMS a o poskytnutí mobilného telefónu Motorola B220. Obidve zmluvy sú opatrené podpisom žalobkyne. Na zmluve o pripojení aj na dodatku k nej sa vedľa podpisu žalobkyne nachádza podpis žalovaného s logom spoločnosti Orange. V konaní vedenom pod sp. zn. 9Ro/48/2010 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalobkyni na podklade zmluvy o pripojení vrátane dodatku povinnosť zaplatiť žalovanému za nezaplatené faktúry za poskytnuté služby za mesiace apríl až jún 2007 sumu 486,17 Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol žalobkyni doručený dňa 09.04.2010 do vlastných rúk. Pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1Er/59/2011, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 03.02.2011. Námietky proti exekúcii ani návrh na zastavenie exekúcie neboli podané. Z lekárskej správy MUDr. V. Z. zo dňa 12.02.2016 vyplýva, že žalobkyňa je od narodenia hluchá, ide o trvalý stav liečbou neovplyvniteľný. Kompenzácia nie je možná, komunikácia je možná len posunkovou rečou. Z odborných vyjadrení Q.. Y. B. a V.. V.. P. I., V.. vyplýva, že nepočujúci, sluchovo postihnuté osoby majú problém porozumieť prečítanému textu, nielen odbornému, ale aj jednoduchšiemu z každodenného života, krátkym článkom v novinách, časopisoch, oznamom. Žalobkyňa je od roku 1998 prihlásená k trvalému pobytu vo B. E. č. XXX, v spoločnej domácnosti s ňou býva jej manžel X. Z., nar. XX.XX.XXXX a syn Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú tiež nepočujúci. Jej syn X. Z. zomrel v roku XXXX. Žalobkyni dlhodobo, do r. 2015 robila osobnú asistentku U. P., ktorá bola zapísaná v zozname tlmočníkov, prekladateľov pre posunkovú reč. Pomáhala jej po smrti syna X. Z. riešiť záležitosti vo vzťahu k úradom, bankám a lekárom tým, že jej tlmočila či už písomnosti, resp. ústne prejavy do posunkovej reči a opačne. Spoluprácu so žalobkyňou ukončila v roku 2015. Žalobkyni pomáhal aj starosta obce a suseda. Po citácii ustanovenia § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa je nositeľkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 25.05.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Aplikujúc základné zásady civilného sporového konania (článok 2 CSP) okresný súd nemohol poprieť právny účinok podanej žaloby spočívajúci v tom, že spor bude prejednaný a rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, ktorá pri určovacích žalobách do účinnosti CSP vychádzala z § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a medzi určovacie žaloby zaraďovala aj žalobu na určenie právnej skutočnosti (právneho úkonu). S poukazom na očakávanie právnej istoty strán sporu okresný súd žalobu vyhodnotil ako procesne prípustnú aj z pohľadu § 137 písm. c), d) CSP a skúmal, či je žalobkyňa nositeľkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dospel k záveru, že je naplnené ust. § 137 písm. c) CSP, nakoľko voči žalobkyni prebieha exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky žalovaného. Nedôvodnosť žaloby odôvodnil tým, že nepočujúcich ich sťažená schopnosť pochopiť čítaný text, najmä odborný automaticky nezbavuje spôsobilosti na právne úkony. Nepočujúci musia kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu pristupovať k uzatváraniu právnych úkonov s väčšou zodpovednosťou a ak nerozumejú písanému textu predloženému na podpis, nemôžu ho bez ďalšieho podpísať. Aj v obci o rodine vedeli, že sú nepočujúci, starosta, resp. suseda žalobkyni vždy vysvetlila, či na základe vyúčtovania majú zaplatiť nedoplatok, alebo ide o preplatok. Žalobkyňa uviedla, že v čase uzavretia zmluvy využívala služby spoločnosti Slovak Telekom a v minulosti služby spoločnosti Globtel. So
synom bežne komunikovala sms správami. Na spornej zmluve o pripojení zo dňa 23.10.2004 a tiež na dodatku k nej zo dňa 08.06.2005 sa vedľa podpisu žalobkyne nachádza podpis žalovaného s veľkým čitateľným logom spoločnosti Orange. Preto ak žalobkyňa podpisovala uvedenú zmluvu vrátane dodatku, čo nespochybnila, musela si všimnúť, že podpisuje dokument od spoločnosti Orange a musela vedieť, o aký dokument ide, pretože je všeobecne známe (z reklám v televízii, resp. v časopisoch), že táto spoločnosť poskytuje telekomunikačné služby. Ak nemala záujem využívať ďalšie telekomunikačné služby, nemala zmluvu podpísať. Tvrdenie, že službu spoločnosti Orange využíval jej zosnulý syn X. Z. je irelevantné. Pokus o pokonávku žalovaného zo dňa 08.08.2007 bol žalobkyni doručený dňa 10.08.2007, takže v tomto čase mala možnosť obrátiť sa na svoju dlhoročnú osobnú asistentku U. P. so žiadosťou o pretlmočenie obsahu tohto dokumentu. Aj platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Ro/48/2010-27 zo dňa 06.04.2010 bol žalobkyni doručený do vlastných rúk dňa 09.04.2010. Aj s týmto platobným rozkazom vrátane jeho príloh sa žalobkyňa mohla obrátiť na svoju osobnú asistentku, najmä ak si pod pojmom „platobný rozkaz“ predstavuje výraz „upomienka“, resp. „potrestanie“. Mohla podať jednoducho formulovaný odpor, čoho dôsledkom by bolo nariadenie pojednávania, ustanovenie tlmočníka a vykonávanie dokazovania. Za nedôveryhodné považoval súd prvej inštancie tvrdenie žalobkyne, že sa podpisuje menom a priezviskom a len pri preberaní dôchodku sa podpisuje priezviskom, pretože aj na doručenke zásielky do vlastných rúk obsahujúcej predvolanie na pojednávanie na deň 21.02.2017 je podpísaná priezviskom; tento podpis sa zhoduje s podpismi na doručenkách, ktorými bol žalobkyni doručený pokus o pokonávku žalovaného aj platobný rozkaz okresného súdu. Za účelové považoval okresný súd tvrdenie žalobkyne, že nebola v nákupnom centre AVION v Bratislave, na pobočke predajne spoločnosti Orange ako aj tvrdenie, že v tejto spoločnosti bola len so synom Q.. Pre vymoženie pohľadávky žalovaného prebieha na okresnom súde od 28.01.2011 exekučné konanie pod sp. zn. 1Er/59/2011, proti ktorému sa žalobkyňa nijakým spôsobom nebránila, hoci jej boli vykonávané zrážky z dôchodku. Zmluva o pripojení v znení jej dodatku bola preto uzavretá slobodne a žalobkyni napriek jej zdravotnému postihnutiu muselo byť zrejmé, akú zmluvu podpisuje. Súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali možnosť považovať predmetný právny úkon za uzavretý v rozpore s dobrými mravmi. O náhrade trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ustanovenej tlmočníčke Q.. I. B. okresný súd nárok na tlmočné nepriznal (tretí výrok), nakoľko si ho neuplatnila, ani nepredložila žiadne vyčíslenie tlmočného. Prof. V.. P. I., V.. okresný súd nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov nepriznal, nakoľko si v podaní doručenom súdu dňa 12.05.2017 uplatnila nárok na odmenu vo výške 66,40 Eur (spracovanie a napísanie odborného vyjadrenia 5 hod. x 13,28 Eur) ako pri podaní znaleckého posudku. Nakoľko však nie je zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, vznikol jej len nárok na náhradu účelne vynaložených a preukázaných výdavkov spojených s podaním odborného vyjadrenia s poukazom na ustanovenie § 258 ods. 1, 3 a § 259 CSP, ktoré si neuplatnila. Svedkyni U. P. okresný súd priznal voči žalobkyni nárok na svedočné v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 258 ods. 1 a 3 CSP, nakoľko na pojednávaní konanom dňa 13.06.2017 si uplatnila nárok na náhradu cestovného.
2. Žalobkyňa proti prvému a druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd žalobe vyhovel, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania zdôraznila, že podľa predložených odborných vyjadrení s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemohla pochopiť obsah zmlúv, čo je v rozpore s konštatovaním súdu prvej inštancie, že musela vedieť akú zmluvu podpisuje. Vedela, že podpisuje nejaký dokument, avšak nemala vedomosť o jeho obsahu, ktorý jej nebol pretlmočený do posunkovej reči ako osobitného jazyka rozdielneho od jazyka slovenského. Svojím synom bola uvedená do omylu s tvrdením, že zmluvu musí podpísať ako svedok. Nie je správne a spravodlivé, aby musela uhradiť služby, ktoré nevyužívala a nemala vedomosť o tom, že by ich niekto užíval v jej mene. Žalobkyňa nerozumie na základe akých skutkových zistení okresný súd dospel k záveru o účelovosti jej tvrdenia o tom, že nenavštívila pobočku
žalovaného v Bratislave a tvrdenia, že v pobočke vo Veľkom Krtíši bola len so synom Q.. Za zbytočné považuje aj konštatovanie súdu, že ona má plnú spôsobilosť na právne úkony. Nespornou bola skutočnosť, že vôľa bola slobodná; netvrdila, že bol na ňu vyvíjaný nátlak na uzavretie zmluvy. Spornou bola skutočnosť, či vôľa žalobkyne bola skutočná, resp. vážna aj skutočnosť, či žalobkyňa bola svojím synom uvedená do omylu, ktorou sa okresný súd nezaoberal ani okrajovo. Voči žalobkyni a jej manželovi boli aj sú vedené viaceré súdne a exekučné konania, nakoľko ich syn žalobkyňu takto uviedol do omylu v minimálne 8 prípadoch. Výpoveď svedkyne Dobrákovej (zrejme má byť uvedené P., pozn. odvolacieho súdu) nemožno podľa odvolateľky považovať za vierohodnú, nakoľko najskôr odmietla vypovedať z dôvodu, že by mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, existenciu ktorého ale okresný súd nezistil. Pani P. žalobkyni nesprostredkovala potrebnú právnu pomoc a dodnes jej nevrátila celú dokumentáciu, ktorú jej žalobkyňa odovzdala po smrti syna Q. (správne má byť uvedené X., pozn. odvolacieho súdu). Keďže žalobkyňa nerozumie pojmu platobný rozkaz a pojmu odpor, nemohla proti platobnému rozkazu včas podať ani zjednodušený odpor. Keď jej prišla nejaká úradná písomnosť, dala ju synovi Q., aby jej vysvetlil ich obsah, tento jej však vždy povedal, že nejde o nič dôležité a nemá to riešiť. Svojmu synovi dôverovala a ďalej to neriešila. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. MCdo 9/2012, ktoré sa zaoberá kolíziou ochrany spotrebiteľa so zásadou, že neznalosť zákona neospravedlňuje a vytkla okresnému súdu, že neskúmal, či zo strany spotrebiteľa išlo o ospravedlniteľný právny omyl. Namietla, že žalovaný ako dodávateľ v spotrebiteľskom právnom vzťahu nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou, keď napriek § 5 ods. 1 zák. č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb nechal podpísať zmluvu o pripojení hluchonemú osobu, ktorej nebola riadne pretlmočená. Predmetom sporu nie je skutočnosť, že žalobkyňa nevedela, že podpisuje nejaký dokument pre žalovaného. Vedela, že podpisuje nejakú zmluvu, ale nevedela, že ju podpisuje ako dlžník, myslela si, že sú to zmluvy jej syna a nie jej. Skrátené konanie o platobnom rozkaze podľa odvolateľky predstavuje porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces, ktorý prirovnala k prípadu doručenia platobného rozkazu počujúcemu človeku v jazyku, ktorému nerozumie. Lehota 15 dní na podanie odporu je nedostatočná pre to, aby osoba, ktorá nerozumie obsahu platobného rozkazu a nemá finančné prostriedky na poskytnutie právnej pomoci, mala objektívne včas možnosť reagovať na doručený platobný rozkaz. Skutočnosť, že od vydania platobného rozkazu sa až po takej dlhej dobe obrátila na súd len potvrdzuje, aké je ťažké pre hluchonemú osobu domôcť sa na Slovensku právnej ochrany, čo je osobitný rozmer tohto prípadu. V závere odvolania odvolateľka uviedla, že právny úkon považuje za neplatný pre nedostatok vážnej vôle aj pre rozpor spôsobu uzavretia zmluvy s dobrými mravmi. Do úvahy prichádza aj dôvod neplatnosti podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pretože ide o právny úkon, ktorý urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a žalovaný, ktorému bol právny úkon určený, o tomto omyle pri dodržaní odbornej starostlivosti musel vedieť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu označil za účelové tvrdenie žalobkyne o jej uvedení do omylu vlastným synom, ktorý je už zosnulý. Poukázal na ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ani na písomné právne úkony osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať nie je potrebná úradná zápisnica, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný listinu vlastnoručne podpísať. Žalobkyňa si zvolila vlastného syna a jej tvrdenie, že žalovaný musel vedieť o omyle žalobkyne, je účelové. Právne významný omyl vo vôli spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka). Právne významný je len taký omyl vo vôli, ktorý vychádza zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá vo všeobecnej premlčacej lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (teda odo dňa, kedy došlo k právnemu úkonu). Namietal premlčanie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keďže od podpisu zmluvy v roku 2004 a dodatku v roku 2005 do podania žaloby v roku 2016 uplynuli viac ako 3 roky. K odvolacej námietke, či vôľa žalobkyne uzatvoriť zmluvu bola skutočná, resp. vážna, zdôraznil plnú spôsobilosť žalobkyne na právne úkony, ktorou disponovala aj v rokoch 2004 a 2005. Obsah právneho úkonu žalobkyni pretlmočila do posunkovej reči osoba, ktorú si žalobkyňa sama vybrala. Z obsahu zmluvy je na prvý pohľad zrejmé, že jednou zo zmluvných strán je žalovaný. Žalobkyňa nespochybnila, že si bola vedomá skutočnosti, že podpisuje zmluvu so žalovaným, ani vedomosť o tom, v akej oblasti žalovaný poskytuje služby. Aj tvrdenie o tom, že jej malo byť synom do posunkovej reči tlmočené, že zmluvu podpisuje ako svedok, aby bola platná, je bez akéhokoľvek dôkazu a nedáva zmysel, lebo na zmluve je podpísaná len žalobkyňa a žalovaný, chýba podpis tretej osoby. Žalobkyňa používala služby Slovak Telekom a v minulosti spoločnosti Globtel, takže sa nejednalo o právny úkon, s ktorým by sa v
minulosti nikdy nestretla. Žalobkyňa chce nesprávne aplikovať § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď skutkový stav, ktorý navodzuje, treba subsumovať pod § 49a Občianskeho zákonníka. Ust. § 37 ods. 1 týkajúce sa otázky, či bol právny úkon urobený vážne (skutočne) sa vzťahuje na situáciu, keď konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali, konal za účelom napr. vyučovania, hry, resp. žartu, o čo v prejednávanej veci nejde. Žalovaný si pre predaj svojich produktov spotrebiteľovi vybudoval maloobchodnú sieť, neponúka ich formou podomového predaja a skutočnosť, že si žalobkyňa po tak dlhej dobe nepamätá predajňu, v ktorej podpisovala zmluvu, resp. dodatok k nej je asi prirodzená. Spochybnenie výpovede svedkyne je v línii spochybnenia všetkých tvrdení, ktoré žalobkyni nevyhovujú. Zákon č. 149/1995 Z. z. žiadnym spôsobom nezasahuje do § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý pri osobách plne spôsobilých na právne úkony obsahuje osobitnú úpravu len pri písomných právnych úkonoch tých, ktorí nemôžu čítať a písať. Žalobkyňa podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázala, že bola svojím synom pri podpisovaní zmluvy uvedená do omylu. Zo strany žalovaného nedošlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi zakladajúcemu neplatnosť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva skutkový omyl vyvolaný jej synom, čo možno subsumovať pod § 49a Občianskeho zákonníka. Je však potrebné poukázať aj na nedostatok vôle žalobkyne uzavrieť túto zmluvu, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ako vyplýva z predložených odborných vyjadrení (žalobkyňa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemohla pochopiť obsah zmlúv). Zmluva nebola uzatváraná v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa a o elektronických komunikáciách ukladajúcimi dodávateľovi služby rozsiahle informačné povinnosti voči spotrebiteľovi aj na porušenie práva podľa § 5 ods. 1 zákona č. 149/1995 Z. z.. Ponechala na úvahu súdu, či je v súlade s dobrými mravmi zmluva, ktorou podvodným jednaním syn žalobkyne získal na jej úkor pre seba neoprávnený majetkový prospech.
5. Žalovaný v duplike poukázal na rozdiel medzi § 37 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú subsidiárne. Aj námietka žalobkyne, že by predmetný zmluvný vzťah neuzatvorila, pokiaľ by ju jej vlastný syn neuviedol do omylu, smeruje voči osobe, ktorá jej tlmočila, ktorú si žalobkyňa sama vybrala a mala k nej dôveru. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom uplatniac si nárok na náhradu trov celého konania.
6. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.
7. Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol uznesením č. k. 12C/238/2016 -33 zo dňa 19.08.2016, ktorým konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, lebo žaloba na plnenie vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe o určenie (ne)platnosti zmluvy. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/426/2016-67 zo dňa 30.11.2016 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s prihliadnutím aj na osobitné postavenie žalobkyne, ktorá je od narodenia nepočujúcou osobou, nevie rozprávať a podľa vlastného tvrdenia nevie pochopiť súvislý písaný text, preto jej musí byť Civilným sporovým poriadkom poskytnuté aj právo preukázať, že v dôsledku jej zdravotného hendikepu nemohol vydaný platobný rozkaz nadobudnúť účinky spojené s jeho formálno- materiálnou vykonateľnosťou.
8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú
záver o neexistencii dôvodov pre neplatnosť zmluvného vzťahu. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobkyňa v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
9. Medzi požiadavky platnosti právneho úkonu patrí sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť jej prejavu a zrozumiteľnosť jej prejavu. Dôsledkami vady právneho úkonu sú jeho absolútna alebo relatívna neplatnosť (§ 37 - § 42a, § 49a Občianskeho zákonníka), odstúpenie od zmluvy (§ 48 - § 49 Občianskeho zákonníka) a možnosť odporovať právnemu úkonu (§ 42a Občianskeho zákonníka). Právny úkon je absolútne neplatný, ak subjektu chýba vôľa konajúceho, môže však ísť aj o vadu určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle. Otázka, či bol úkon urobený vážne, je skutkovou (zistenie okolností, za ktorých bol úkon urobený, či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom vôle spája právny poriadok). Prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa nebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka zakotvuje predpoklady podmieňujúce neplatnosť právneho úkonu (nie každý omyl vyvoláva tento dôsledok). Medzi tieto predpoklady patrí, že konajúca osoba urobila právny úkon v omyle, omyl konajúcej osoby vychádzal zo skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre tento úkon, osoba, ktorej bol úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť alebo omyl vyvolala úmyselne. Podstatou omylu je, že absentuje vážnosť vôle vo vzťahu k následkom, ktoré konajúci subjekt sledoval a skutočnosťami, ktoré reálne nastanú. Ak bol úkon urobený v omyle, o ktorom konajúca osoba musela vedieť alebo tento vyvolala, pričom ide o omyl podstatný, takýto právny úkon je neplatný. Ide o omyl vo vôli vyvolaný subjektívnym správaním zmluvnej strany. Omyl konajúcej osoby má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak ide o omyl podstatný (bez neho by k právnemu úkonu nedošlo) a osoba, ktorej bol urobený právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom vedela, ale druhú stranu na neho neupozornila. Konajúca osoba sa však môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o ospravedlniteľný omyl (omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhol- rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 1931/2013). O omyl, ktorý možno ospravedlniť nepôjde vtedy, keď konajúca osoba, ktorá sa omylu dovoláva, mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní skutočností rozhodujúcich pre uskutočnenie právneho úkonu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 1988/2006).
10. Žalobkyňa svoju vôľu vstúpiť do právneho vzťahu so žalovaným považovala za slobodnú, všeobecným spôsobom však spochybnila, či išlo o vôľu skutočnú, resp. vážnu. Netvrdila žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť takýto záver. Odvolací súd z okolností popísaných žalobkyňou, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že žalobkyňa vedela, že nepodpisuje nejaký dokument, ale že podpisuje zmluvu (čo potvrdila aj v odvolaní) s mobilným operátorom a vedela, že tak nerobí zo žartu, v hre, na účely výuky.
11. Žalobkyňa poukazovala na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, podľa ktorého v znení účinnom ku dňu 23.10.2004 (kedy vznikol zmluvný vzťah žalobkyne a žalovaného) nepočujúce osoby majú právo na tlmočníka posunkovej reči, ktorý tlmočí do štátneho jazyka alebo zo štátneho jazyka pri riešení základných životných problémov nepočujúcich osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa pri vzniku zmluvného vzťahu žalovaného napriek vedomosti o svojom zdravotnom znevýhodnení o tejto skutočnosti neinformovala a najmä nežiadala o zabezpečenie tlmočníka do posunkovej reči (neobrátila sa s touto požiadavkou ani na súd po obdržaní platobného rozkazu, hoci podľa vlastných slov vedela, že ide o platobný rozkaz, ktorý v jej ponímaní predstavoval „upomienku“, resp. „potrestanie“). Tlmočenie si zabezpečila sama tak ako v iných životných situáciách prostredníctvom osoby, ktorej plne dôverovala, svojho syna R. Z.. Jej postup pri uzatváraní zmluvy so žalovaným odvolací súd nemôže hodnotiť ako konanie žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
12. K omylu ako dôvodu (relatívnej) neplatnosti právneho úkonu (tvrdenému spotrebiteľkou iba v odvolacom konaní) odvolací súd uvádza, že sama žalobkyňa prezentovala, že jej omyl vyvolal jej syn X.
Z.. Ochrana podľa § 49a Občianskeho zákonníka sa však vzťahuje na omyl (vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca) vyvolaný osobou, ktorej bol právny úkon určený (alebo táto osoba o omyle musela vedieť), teda žalovaným; existencia takéhoto omylu zo spisu nevyplýva.
13. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil aj výrok o nároku na náhradu trov konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.
14. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku o tlmočnom, o nároku na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov a o svedočnom (tretí, štvrtý a piaty výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).
15. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa ustanovenia § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý mu odvolací súd voči žalobkyni priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Záverom musí odvolací súd podotknúť, že aj keď žalobkyňa vzhľadom na zvolený spôsob ochrany svojich práv nebola v súdnom konaní úspešná, celý spor má aj mimosúdnu rovinu. Žalobkyňa sa stále môže obrátiť na žalovaného a pokúsiť sa požiadať ho o poskytnutie súčinnosti pri hľadaní mimosúdneho riešenia prijateľného pre obe strany sporu.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).