Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/347/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobkyne: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XX/XX, M., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 8Csp/90/2016-118 zo dňa 28.06.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne v konaní o určení neplatnosti právneho úkonu a iné rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., ust. § 497 Obchodného zákonníka, ust. § 451, § 107 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. určenia, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov a súčasne sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Všeobecným predpokladom určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca musí naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva preukázať. V zásade žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo, keďže ochranu porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie tak, ako sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca má naliehavý právny záujem aj vtedy, ak k porušeniu práva síce ešte nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii, prípadne neexistencii predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje v sebe aj určovací žalobný návrh. Ak bola podaná určovacia žaloba aj žaloba na plnenie súčasne znamená to, že už došlo k porušeniu práva. Inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie nevznikol. Žalobca tým v zásade stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takomto prípade určovacej žalobe nemôže vyhovieť. Preto žalobu v časti určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy ako aj určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov zamietol, keďže žalobkyňa sa súčasne domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade posudzovania žaloby o plnenie, teda vydania bezdôvodného obohatenia, si súd musí predbežne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalobkyňou navrhované určovacie výroky nemajú ani preventívny charakter.

Súd sa ďalej zaoberal žalobkyňou uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je majetkovým právom. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným, sa súd z dôvodu hospodárnosti zaoberal najskôr touto obranou žalovaného. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, preto sa premlčuje podľa § 107 OZ. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Aj keď žalobkyňa poukazovala na premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka v trvaní 4 rokov, v zmysle § 52 ods. 2 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. OZ, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. V danom prípade je preto nepochybne nutné vychádzať z premlčacej doby stanovenej v § 107 OZ, ktorý stanovuje subjektívnu premlčaciu dobu v trvaní 2 rokov a objektívnu premlčaciu dobu v trvaní 3 rokov. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Žalovaný sa premlčania dovolal v písomnom vyjadrení k žalobe. V danom prípade bolo potrebné určiť moment vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení, t. j. kedy žalobkyňa získala z hľadiska skutkového objektívne vedomosti umožňujúce iniciovať súdne konanie. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt (splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia. Subjektívna lehota podľa názoru súdu na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, keď žalobkyňa zaplatila jednotlivé plnenia splátky v súvislosti so splácaním úveru nad rámec toho, na čo bola povinná. Rozhodujúci je moment kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Pokiaľ žalobkyňa začiatok plynutia premlčacej doby spájala so stanoviskom MS SR, tieto námietky sú nedôvodné. Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo v zákone č. 129/2010 Z.z. Vedomosť žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné preto spájať s vedomosťou existencie tohto zákona, čo žalobkyňa potvrdila. Uviedla, že pozná spotrebiteľské právo ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. Ak by aj túto vedomosť žalobkyňa neuviedla, táto vedomosť sa u žalobkyne predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť. Žalobkyňu ako spotrebiteľa nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone, prípadne jeho konkrétnych ustanoveniach nevedela. Spájať začiatok subjektívnej premlčacej doby na okamih oznámenia stanoviska MS SR, by bolo podľa názoru súdu neprimeranou ochranou práva vybočujúceho z účelu a právneho významu OZ. Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobkyni plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a následne s platením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Pokiaľ malo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí zmluvy o úvere, žalobkyňa si tento nárok mohla uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúci vznik nároku podľa § 451 OZ. Žalobkyňa splatila úver v celkovej výške 1.911,05 € dňa 19.08.2014, kedy uhradila poslednú splátku, pričom žaloba bola podaná až dňa 22.11.2016. Vychádzajúc z ust. § 107 subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 19.08.2014 a uplynula dňa 19.08.2016, teda viac ako 3 mesiace pred podaním žaloby. Preto súd považuje plnenia, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému nad rámec poskytnutého úveru vo výške 1.411,05 € z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania za premlčané. Z tohto dôvodu jej súd nárok na bezdôvodné obohatenie nemohol priznať a žalobu zamietol aj v tejto časti. Súd už len okrajovo uvádza, že žalobkyňa sa okrem iného domáhala absolútnej neplatnosti zmluvy a aj v prípade, ak by sa domohla tejto neplatnosti, objektívna premlčacia doba by plynula od uzavretia zmluvy a nie od právoplatného určenia neplatnosti zmluvy ako by to prichádzalo do úvahy pri relatívnej neplatnosti. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu. Keďže si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhovala odvolaciemu súdu, aby z úradnej moci a povinnosti opätovne podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole ex offo a zistil, či predmetná zmluva č. 608900926, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, obsahuje neprijateľné a nekalé podmienky, je neplatná, je bezúročná a bez poplatkov a z toho titulu je žalovaný povinný vydať žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy č. 608900926 zo dňa 02.02.2012 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.411,05 eur ako je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobkyni náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, pričom v uvedenej zmluve absentujú údaje vyžadované v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v dôsledku absencie, ktorých je možné podľa ust. § 11 cit. zákona považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Okrem spomínaných údajov zmluva neobsahuje aj ďalšie povinné náležitosti určené zákonom č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázala na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Medzi neopomenuteľnú, neprijateľnú a nekalú podmienku patrí dohoda o splnomocnení, na ktorú je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa jej bytostne dotýka, nakoľko spoločnosť Pohotovosť vykonávala žalobkyni zrážky z jej mzdy prostredníctvom zamestnávateľa. Odplata úrokov - neprijateľná zmluvná podmienka v predmetnej zmluve spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedených neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným sa z dôvodu hospodárnosti súd zaoberal najskôr uvedenou obranou žalovaného. Nestotožnila sa v tejto súvislosti so závermi okresného súdu a trvala na tom, že neuplynula subjektívna dvojročná ani objektívna trojročná dokonca ani desaťročná premlčacia doba a z toho dôvodu žiada priznať vrátenie bezdôvodného obohatenia. Na veci má naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP. Jej žaloba je vhodný, účinný a právne zvolený procesný nástroj ochrany práva, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strany sporu. Bez tohto určenia je jej právo ohrozené a bez tohto určenia je jej právne postavenie neistým.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Vo svojom vyjadrení navrhoval odvolaciemu súdu odvolanie žalobkyne odmietnuť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla ani jediný z odvolacích dôvodov a odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, dostatočne odôvodnený s tým, že nebolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Táto si mohla riadne uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Teda nebol porušený princíp kontradiktórnosti. Pre situáciu, keď podanie neobsahuje predpísané náležitosti je typické, že súd vyzve autora podania na ich doplnenie. V prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní však súd odvolateľa na ich doplnenie podľa výslovne zákonného príkazu nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Má za to, že uzavretie zmluvy vo všetkých prípadoch ako samostatný právny úkon spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Prítomnosť neprijateľnej podmienky nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale len jednotlivej neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto sa žalobca nemôže domáhať absolútnej neplatnosti zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora a na Smernicu Rady 93/13/EHS. Má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne uviedla skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní.

5. K vyjadreniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom opätovne navrhoval odvolanie žalobkyne odmietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým a právnym zisteniam a na základe týchto posúdil z hľadiska právneho celú vec správne v súlade s platnými právnymi predpismi.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými subjektmi, ktorým je žalobkyňa, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP.

7. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmiera, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

12. V zmysle čl. 3 Civilného sporového poriadku každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ, a to s trvalým zreteľom a hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorý tento článok Ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 51 Ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený skutkový stav (Ústavný súd SR III.ÚS 21/2015).

14. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak z právnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Po preskúmaní spisového materiálu a rozhodnutia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru tak ako aj súd prvej inštancie, že právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý treba aplikovať príslušné normy Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri

posudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa súdny musia zaoberať celkovou vyváženosťou práv účastníkov zmluvy a vychádzať z princípu ochrany spotrebiteľa ako jedného z kľúčových princípov súčasného občianskeho práva. Opačný postup vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručený čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 Ústavy SR.

16. Súdy pri rozhodovaní spotrebiteľských sporov sú povinné aplikovať ustanovenia § 290 a nasl. CSP.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za predčasné. Okresný súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal podanou námietkou premlčania zo strany žalovanej a to predovšetkým otázkou začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, t.j. kedy sa žalobkyňa dozvedela a preukázateľne nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia.

18. Okresný súd sa vzhľadom na existenciu nálezu Ústavného súdu SR nezaoberal možnosťou aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Najvyšší súd SR, Najvyšší súd ČR, ústavné súdy obidvoch nástupníckych štátov niekdajšej Československej federácie (ktorých právne poriadky vychádzali a na Slovensku u Občianskeho zákonníka dodnes vychádzajú z rovnakého spoločného základu) už opakovane judikovali, že pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva (právo namietať premlčanie z takej množiny samozrejme nevyvnímajúc) nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2015 sp.zn. 7Cdo 507/2014, uznesenie NS SR zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 7Cdo 226/2016). Hoci súčasťou takejto judikatúry je tiež konštatovanie, že o takýto prípad môže ísť iba výnimočne a v rozpore s dobrými mravmi, môže byť len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Priznanie účinkov premlčania voči nemu by za tejto situácie bolo neprimerane tvrdým postihom a pri posudzovaní primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a vziať do úvahy najmä charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (II. ÚS 176/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.2.2009 sp.zn. 25Cdo/539/2008, nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 309/95, I. ÚS 643/04 a II. ÚS 3168/09). Z vyššie uvedeného treba mať podľa názoru odvolacieho súdu za to, že práve o takýto výnimočný prípad ide aj v predmetnej posudzovanej veci.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právne názory vyslovené Ústavným súdom SR v náleze zo dňa 3.10.2012 č.k. I. ÚS 33/2012. Právnymi názormi je v plnom rozsahu viazaný súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd. V uvedenom náleze ústavný súd konštatoval, že námietka premlčania v zásade dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných, či spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keby bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods. 1 .

22. Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu uvedené v bode 18. napadnutého rozsudku, s uvedeným konštatovaním sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Nastolené otázky žalobkyňou je potrebné riešiť ako prejudiciálnu otázku v prípade žaloby o plnenie.

23. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie smerujúce k doplneniu skutkových okolností uvedených odvolacím súdom vo vyšších bodoch a následne vo veci opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanoveniami Civilného sporovného poriadku.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430