Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/112/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v konaní navrhovateľa W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX, XXX XX T., V. O., a osoby oprávnenej na výživné S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX J. J., právne zastúpeného JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého č. 30, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na plnoletého syna, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/487/2015-87 zo dňa 03. 11. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 03. 11. 2016 návrh navrhovateľa o zníženie jeho vyučovacej povinnosti voči oprávnenej osobe na výživné - plnoletému synovi (ďalej len „oprávnená osoba“ resp. v prípade citácie odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu - „odporca“), zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok). 1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30. 12. 2015 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe z pôvodne určeného výživného vo výške 120 Eur mesačne nás sumu 60 Eur mesačne. 1. 3. V ďalej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov konania, na vykonané dokazovanie a po uvedení zákonných znení ustanovení § 62 ods. 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods.1 Zákona o rodine uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že odporca je synom navrhovateľa, ktorý v súčasnej dobe študuje na vysokej škole a to D. P. A. v J. na D. V.. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca nie je schopný sám sa živiť svojou prácou, keďže sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Z tohto dôvodu je potom odporca odkázaný na vyživovaciu povinnosť od svojich rodičov. Túto svoju povinnosť navrhovateľ v konaní ani nepoprel, avšak žiadal znížiť výživné z dôvodu, že jeho zárobok nepostačuje na úhradu výživného tak, ako bolo naposledy určené v roku 2012 vo výške 120,-- Eur mesačne. Súd mal v konaní preukázané zárobkové možnosti jednak matky odporcu, ale aj navrhovateľa a jeho súčasnej manželky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na oboch stranách tohto konania došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu tak, ako bolo o výživnom rozhodnuté v konaní pod č. k. 35P/74/2012-45 zo dňa 18. 09. 2012. Čo sa týka navrhovateľa v čase tohto rozhodnutia bol tento nezamestnaný a jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke. V čase podania návrhu bol navrhovateľ nezamestnaný, avšak v priebehu konania sa zamestnal, pričom získal zamestnanie opäť v odbore, v ktorom už bol zamestnaný niekoľko desiatok rokov ako E. T.. Zároveň

bolo v konaní preukázané, že jeho manželka je v súčasnej dobe taktiež zamestnaná a dosahuje príjem.“ Ďalej prvoinštančný súd konštatoval: „K zmene pomerov od posledného rozhodnutia došlo aj na strane odporcu, kedy v čase rozhodnutia v roku 2012 bol tento študentom strednej školy a v súčasnej dobe je študentom vysokoškolského štúdia na D. P. A. v J.. Teda k zmene pomerov došlo jednak na strane navrhovateľa, ktorému sa preukázateľne zvýšil príjem od posledného rozhodnutia súdu a tak isto na strane odporcu, ktorý ukončil stredoškolské štúdium a nastúpil na vysokoškolské štúdium v mieste mimo jeho trvalého bydliska.“ Následne poukázal na to, že „pri určovaní výšky výživného súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy teda posudzuje najmä odôvodnené potreby jednak odporcu a schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa prispievať výživným. Je zrejmé, že zo zákonných ustanovení ohľadne vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že táto povinnosť je ich zákonná povinnosť a trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery u každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča môže súd prihliadať len na odôvodnené potreby dieťaťa a na schopnosti a možnosti povinnej osoby, v danom prípade rodiča, t. j. navrhovateľa. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závislá od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a aj samozrejme od formy prípravy na svoje budúce povolanie. Súčasne je závislá aj od schopnosti a možnosti tieto potreby uspokojovať zo strany rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerné životnej úrovni rodičov.“ Konkrétne vo vzťahu k prejednávanej veci potom uviedol: „Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že takáto vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvá aj v súčasnej dobe vzhľadom k tomu, že tento sa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Sporným sa stala však výživného, kedy navrhovateľ požadoval zníženie výživného zo sumy 120,-- Eur na sumu 60,-- Eur, s čím odporca vyjadril nesúhlas. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že na strane navrhovateľa teda došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov na jeho strane, pričom jeho príjem sa od posledného rozhodnutia zvýšil. Pri určení výšky výživného resp. posudzovania otázky, či je návrh navrhovateľa odôvodnený čo sa týka zníženia výživného, zohľadnil nevyhnutné náklady oboch účastníkov konania spojených s ich základnými životnými potrebami. Porovnaním všetkých týchto vstupných údajov súd potom dospel k záveru, že výška výživného tak ako bola určená v roku 2012 vo výške 120,-- Eur mesačne, je odôvodnenou vo vzťahu k potrebám odporcu a na strane navrhovateľa tu existujú objektívne možnosti aj schopnosti takéto výživné mu poskytnúť.“ Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že „prioritne skúma zmenu okolností a pomerov, ktoré nastali od posledného rozhodnutia, súd teda môže konštatovať, že na strane navrhovateľa nedošlo k zmene pomerov v takom zmysle, na základe čoho by súd odôvodnene mohol konštatovať, že jeho návrh na zníženie výživného je oprávnený, ba práve naopak, kým v čase posledného rozhodnutia bol nezamestnaný, v súčasnej dobe je zamestnaný a dosahuje príjem. Na strane odporcu došlo tak isto k zmene pomerov, avšak v smere k jeho zvýšeniu vzhľadom k tomu, že tento nastúpil na vysokoškolské štúdium.“ Z uvedených dôvodov preto konštatoval, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný a preto ho zamietol. 1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancii aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej osobe znížil s účinnosťou od 01. 01. 2015 na sumu 60 Eur mesačne. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že prvoinštančný súd pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia finančnej situácie jeho terajšej rodiny, nakoľko poukazoval len na príjem jeho manželky, ale neprihliadal na to, že spláca hypotéku na byt, úver na vybavenie bytu a nájomné. Osobne nevlastní žiaden majetok. O tom, že oprávnená osoba (syn) navštevuje denné štúdium na vysokej škole sa dozvedel až na súdnom pojednávaní, pretože syn s ním nekomunikuje. Zopakoval argumentáciu, ktorú uvádzal i v rámci prvoinštančného konania, že z ďalšieho manželstva má dve maloleté detí, ku ktorým má taktiež vyživovaciu povinnosť. Oprávnená osoba má ešte D., na ktorú je povinný na základe súdneho rozhodnutia prispievať výživným vo výške 80 Eur mesačne.

3. Oprávnená osoba - syn navrhovateľa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a rozhodol správne, keď z dôvodu, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň poukázal na to, že v dôsledku toho, že je študentom denného vysokoškolského štúdia, jeho nevyhnutné výdavky sa od predchádzajúcej úpravy výživného zvýšili, a teda by bol dokonca dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nemu.

4. Navrhovateľ sa k vyjadreniu oprávnenej osoby k jeho odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty. V prvom rade odvolací súd zvýrazňuje, že pre zmenu pôvodne určeného výživného nie je relevantná akákoľvek zmena pomerov, ale podstatná zmena pomerov. V prejednávanom prípade prvoinštančný súd správne ustálil, že na strane navrhovateľa došlo v dobe aktuálneho rozhodovania o jeho návrhu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, oproti stavu v dobe pôvodného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti k pozitívnej zmene, t.j. na rozdiel od stavu v dobe predchádzajúceho rozhodovania, kedy bol nezamestnaný, v dobe aktuálneho rozhodovania prvoinštančného súdu bol zamestnaný a teda mal zabezpečený pravidelný príjem. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ani z tohto aspektu nedošlo k zásadnej, respektíve k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, pretože od doby predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť nevznikla. Z hľadiska rozhodovania o návrhu navrhovateľa o zníženie jeho vyživovacej povinnosti nemožno neprihliadať i na rozsah oprávnených potrieb oprávnenej osoby, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že aktuálne je študentom vysokoškolského denného štúdia, sú jednoznačne vyššie, ako v dobe pôvodného rozhodovania, keď bol študentom strednej školy v mieste bydliska. Prvoinštančný súd všetky tieto zásadné skutkové aspekty pri svojom rozhodnutí zohľadnil. Preto i odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd, že na strane navrhovateľa nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 ako vecne správny potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .