Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/9/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., O. XXX/XX, o zaplatenie 246,74 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04. 10. 2017 č. k. 14Csp/7/2016-40 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14Csp/7/2016-40 zo dňa 04. 10. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 238,82 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 238,82 eura od 29. 07. 2013 do zaplatenia, do troch dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke zo dňa 09. 03. 2010, uvedená v bode 12.4 v znení: "Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.", je ako neprijateľná neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu na náhradu trov konania v rozsahu 93,58 % trov konania.

2. Opierajúc sa o ust. § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, argumentoval, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky na základe uzavretej zmluvy o pôžičke dňa 09. 03. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe uvedenej zmluvy boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 758,40 eura, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 21,38 eura (splátka bez poistenia vo výške 20 eur) s dobou splácania 49 mesiacov, celkove vo výške 980 eur. Z predloženého prehľadu splátok, úhrad a tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, mal preukázané, že žalovaná titulom poskytnutého úveru uhradila celkove sumu 786,92 eura. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 246,74 eura, keď konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňa 20. 04. 2015. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. dospel k záveru, že uzavretá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., tieto boli v zmluve uvedené v správnej výške a ide o platný právny úkon. Zistil, že

právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 758,40 eura, ako aj že žalovaná titulom úveru zo sumy 1.025,74 eura zaplatila sumu 786,92 eura. Preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny vo výške 238,82 eura (1.025,74 - 786,92 = 238,82) žalobe vyhovel, keď žalovaná pohľadávku žalobcu nenamietala a v konaní tiež nepredložila žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Žalobcovi priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. aj úroky z omeškania odo dňa 29. 07. 2013 (ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku) do zaplatenia. Žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky (v prehľade splátok a úhrad špecifikované ako „manipulacny poplatok_agentura_a“) celkove vo výške 7,92 eura uplatnených v zmysle čl. 12 bod 12.4 Všeobecných obchodných podmienok /ďalej len VOP/ zamietol. Vyzdvihol, že právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie platobných povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady na vymáhanie, pokutu za vypovedanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky) sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Dojednanie o nákladoch na vymáhanie pohľadávky upravené vo VOP bez dojednania o výške nákladov a podmienok pre uplatnenie týchto nákladov považoval za neplatné, pretože VOP neboli žalovanou podpísané, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú, jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľku predovšetkým preto, že toto dojednanie nebolo obsiahnuté v zmluve, ale len vo VOP, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a spotrebiteľka nemohla ovplyvniť ich obsah. Vo VOP veriteľ pre spotrebiteľku v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme, zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľku nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľky. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie účastníkov zmluvy o nákladoch na vymáhanie pohľadávky je neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre jeho rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Na základe takéhoto neplatného zmluvného dojednania žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky, ktorých dôvodnosť a výšku v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pričom v danom prípade vyčíslil pomer úspechu žalobcu v konaní v rozsahu 96,79 % a úspech žalovanej v rozsahu 3,21 %. Žalobcovi preto priznal, ako v konaní úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,58 %.

3. Prv než rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť žalobca podaním zo dňa 28. 11. 2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. 11. 2017, zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal vydaný rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Zároveň uviedol, že si proti žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia neuplatňuje.

4. Súd prvej inštancie vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby s poučením, že ak sa v stanovenej lehote súdu nevyjadrí, súd bude predpokladať, že nemá námietky voči späťvzatiu žaloby. Žalovaná sa na výzvu súdu nevyjadrila.

5. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods. 2 .

7. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať s predmetom sporu môže nielen tým, že podá žalobu na jeho začatie v zmysle § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu môže vziať späť (sčasti alebo celkom) a to nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením konania z vážnych dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje protistranu.

8. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej zhora označeným rozsudkom, ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že žalovaná nesúhlas s týmto späťvzatím žaloby nevyjadrila, bol tak daný dôvod pre postup podľa § 370 ods. 1, 2 s ohľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho vôli. Odvolací súd preto späťvzatie žaloby žalobcom pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

9. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, i keď s ohľadom na skutočnosť, že žalobca procesne zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania, by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanej. V danom prípade však možnosť priznania náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .