Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-105-2016.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený : Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. H. XX/XX, Q., právne zastúpená : CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zlatovská 22, Trenčín, o zaplatenie sumy 530,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016 z a s t a v u j e.
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 530,63 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 25.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Uviedol, že pri kontrole odberného miesta dňa 16.01.2015 bolo zistené a aj znalcom Ing. Petrom Leškom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia skonštatované porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber plynu je podľa § 825 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Žalobca tak v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vyčíslil škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu na sumu 530,63 eur, na čo žalobca vystavil žalovanej vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaná v lehote splatnosti neuhradila, a preto sa domáha zaplatenia tejto sumy so zákonnými úrokmi z omeškania žalobou na súde.
3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 19Csp/105/2016-28 zo dňa 15.12.2016, proti ktorému žalovaná podala včas odôvodnený odpor. Uviedla, že nárok je nedôvodný, nemá vedomosť o zásahu do plomby na plynomere, k zaisteniu plynomera nebola privolaná a nemá žiaden dôkaz, že plomba v čase zaistenia plynomeru bola tá istá, ktorá bola predložená znalcovi na preskúmanie. Uviedla, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Jej nájomca dňa 22.10.2014 ukončil nájom rodinného domu, žalovaná vypla kúrenie a požiadala SPP o zníženie mesačných preddavkov na plyn zo sumy 240,- eur na sumu 30,- eur. Z vyúčtovania údajnej škody vyplýva, že cena neoprávnene odobratého plynu bola vypočítaná pomocou typového diagramu dodávky a údajne malo dôjsť k odberu 1.212 m3
plynu za obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015, s čím vôbec nesúhlasí. Podľa žalovanej, až súd môže určiť po vykonanom dokazovaní, či žalobcovi vznikla alebo nevznikla škoda a ak áno, v akej výške. Namietala tiež, že meradlo nebolo dané na znalecké skúmanie na ústav metrológie, aby sa potvrdila alebo vyvrátila správnosť merania. Namietala tiež správnosť účtovania úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Žiadala preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S poukazom na odôvodnený včas podaný odpor, súd uznesením č.k. 19Csp/105/2016-66 zo dňa 20.01.2017 platobný rozkaz zrušil. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril dňa 24.03.2017, poukázal na to, že pri neoprávnenom odbere zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa. Stav spotreby zemného plynu nameraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné použiť a náhrada škody sa musí určiť podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Ak v prípade neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu, tak sa v zmysle § 1 ods. 9 tejto vyhlášky odber plynu účtuje odo dňa, ku ktorému bol na odbernom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Keďže šlo v danom prípade o prvý prípad neoprávneného odberu a meradlo bolo umiestnené na verejne prístupnom mieste, bolo množstvo odobratého plynu podľa § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. určené pomocou typového diagramu. Plynomer č. XXXXXXXXBXXX pri jeho demontáži bol umiestnený do boxu a odoslaný bol na posúdenie znalcovi, znalec v posudku skonštatoval, že predmet skúmania - plynomer č, XXXXXXXXBXXX mu bol predložený v nepoškodenom obale s údajom na počítadle 21823,738, a preto je zrejmé, že plynomer bol znalcovi doručený tak, ako ho pracovníci žalobcu zdemontovali na odbernom mieste žalovanej. Navrhol, aby súd vypočul znalca Ing. Petra Leška, nakoľko žalovanou boli vznesené námietky proti znaleckému posudku. Žalobca ďalej poukázal na to, že úroky z omeškania si uplatňuje až od splatnosti účtovaného dokladu, ktorým bola vyúčtovaná škoda a nie od jeho vystavenia. Žiadal preto priznať úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 01.11.2016 do zaplatenia. Žalobca tiež uviedol, že vzťah medzi ním a žalovanou sa nemá posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, pretože tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 29.03.2018, na ktoré sa dostavila žalovaná a jej právny zástupca, nedostavil sa žalobca. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 28.03.2018 (po úradných hodinách podateľne súdu) doručil súdu elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že musí zabezpečiť účasť advokáta na viacerých pojednávaniach vytýčených na rovnaký deň, a to a to pojednávanie vytýčené na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 5C/270/2016 so začiatkom 8,15 hod., pojednávanie vytýčené na Okresnom súde Nové Zámky , sp. zn. 4Csp/3/2018 so začiatkom 8,30 hod. a pojednávanie vytýčené na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 9Cb/31/2017 so začiatkom o 10,45 hod.. Vzhľadom na to, že nebolo vylúčené a niekedy sa to stáva, že by niektoré z iných pojednávaní bolo zrušené, nechcel skôr prípadne zbytočne žiadať o odročenie pojednávania vedeného pred tunajším súdom, ale právny zástupca priebežne zisťoval, či náhodou niektoré iné pojednávanie nebude zrušené. Nakoľko však nemá informáciu o tom, že by pojednávanie buď na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 5C/270/2016 so začiatkom 8,15 hod. alebo pojednávanie tiež na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. 4Csp/3/2018 so začiatkom 8,30 hod. a alebo pojednávanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 9Cb/31/2017 so začiatkom o 10,45 hod. bolo zrušené, prosil Okresný súd Trenčín o odročenie pojednávania. Súd však vyhodnotil žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania ako nedôvodnú, ktorú skutočnosť súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil na ním uvedenú emailovú adresu dňa 29.03.2018 o 8:36 hod, teda bezodkladne po tom, čo žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania podaná deň pred pojednávaním v čase po úradných hodinách podateľne súdu bola spracovaná a predložená sudkyni na rozhodnutie o návrhu na odročenie pojednávania. Súd totiž nevyhodnotil žalobcom uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania ako dôvod, ktorý by bol dôležitý a skutočne zakladal potrebu odročenia pojednávania. Súd konštatuje, že kolízia pojednávaní právneho zástupcu strany sporu v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, navyše za stavu, keďže v žiadosti o odročenie pojednávania je len uvedené to, že kolízia pojednávaní nastala. Na to, aby teoreticky mohla byť žalobcova žiadosť o odročenie pojednávania vyhodnotená súdom ako dôvodná, by bolo nutné uviesť minimálne to, kedy sa advokát dozvedel o kolízii (z podania pritom možno vyvodiť, že vedomosť o kolízii mal už dávnejšie, ale čakal až do poslednej možnej chvíle, či sa bude môcť pojednávania na tunajšom súde zúčastniť), čo bránilo alternatívnemu riešeniu vzniknutej situácie (zastúpenie iným advokátom, resp. koncipientom), prečo
žiada zrovna o odročenie pojednávania na tomto a nie na inom súde, atď. Bez uvedenia bližších okolností zistenej kolízie súd nemohol rozhodnúť inak, ako len tak, že návrh na odročenie pojednávania nie je dôvodný. Súd tiež dodáva, že od advokáta je vždy možné s poukazom na § 183 ods. 2 CSP dôvodne požadovať, aby sa nechal pri kolízii pojednávaní zastupovať iným advokátom, keďže žalobcom uvádzané dôvody pre odročenie pojednávania nie sú ani dôvodom, o ktorom sa advokát dozvedel krátko pred pojednávaním (o kolízii pojednávaní mal advokát vedomosť v dostatočnom časovom predstihu umožňujúcom mu prijať opatrenia na vyriešenie vzniknutej situácie) a ani nebolo preukázané, že by strana, ktorú zastupuje, odôvodnenie trvala na osobnom zastúpení týmto advokátom. Okrem toho žiadosť o odročenie pojednávania nebola podaná ani bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na odročenie pojednávania (teda o kolízii) dozvedel právny zástupca žalobcu tak, ako je to vyžadované v § 183 ods. 3 CSP. Zo samotného podania právneho zástupcu žalobcu jasne vyplýva, že o kolízii pojednávaní mal vedomosť už skôr, nakoľko v ňom uvádza, že skôr nechcel žiadať zbytočne o odročenie pojednávania, keďže až do dňa predchádzajúceho dňu konania pojednávania čakal, či niektoré iné pojednávanie nebude zrušené a či kolízia neodpadne, a teda žiadosť o odročenie pojednávania podal až tesne pred konaním pojednávania. Takýto postup, kedy prakticky až tesne pred konaním pojednávania strana žiada o odročenie pojednávania, hoci o prípadnom dôvode, pre ktorý sa nebude môcť pojednávania v danom termíne zúčastniť, vedela už v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľný, a teda súd pri posúdení dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania vzal do úvahy aj to, že podmienka včasnosti oznámenia dôvodu na odročenie pojednávania nebola naplnená. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
5. Súd najskôr rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016 , keďže žalobca uviedol v podaní zo dňa 08.03.2017, že si uplatňuje ďalej úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 01.11.2016 do zaplatenia, pričom v žalobe si uplatňoval úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do zaplatenia. Keďže v časti úrokov z omeškania žalobca uplatňoval menej ako v pôvodnej žalobe, podanie žalobcu súd vyhodnotil podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 530,63 eur od 25.10.2016 do 31.10.2016.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania za obdobie od 25.10.2016 do 31.10.2016 a vzhľadom na to, že sa k späťvzatiu žaloby v tejto časti nevyžaduje súhlas žalovanej (keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním, kedy by súd na jej nesúhlas neprihliadal), súd prvým výrokom tohto rozsudku zastavil konanie v príslušnej časti.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä vyúčtovacou faktúra, výpočtom škody, sprievodným listom k výpočtu škody, listom vlastníctva, znaleckým posudkom, príkazom na domovú prehliadku, platobnými dokladmi SIPO, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, predsúdnom komunikáciiu medzi žalobcom a žalovaným, odpoveďou žalobcu na podnet, upomienkami, zápisom zo dňa XX.XX.XXXX, montážnym listom meradla, fotodokumentáciou z odberného miesta, a rovnako súd oboznámil na pojednávaní aj obsah vyjadrenia žalobcu doručeného 29.03.2018, ktoré nebolo pred pojednávaním doručené žalovanej a v ktorej žalobca opakovane poukazoval na to, že pri tomto druhu neoprávneného odberu plynu ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za škodu. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal vznik škody, žalovaná nebola prítomná pri kontrole a demontáži plynomeru dňa 16.01.2015 a namietala, že plynomer nebol podrobený znaleckému skúmaniu ústavom metrológie, aby sa zistilo, či toto meradlo meralo správne a tiež namietala výpočet škody. Za rozhodné obdobie od 28.10.2014 do 16.01.2015 bola žalovanej zaslaná aj vyúčtovacia faktúra, kde bola vyúčtovaná cena plynu aj je z nej zrejmá fixná sadzba plynu, a teda cena plynu bola už raz riadne vyúčtovaná. Žalovaná na otázky súdu uviedla, že po dni 22.10.2014 dom na ulici B.-R. XX zostal prázdny, nepoužíval sa, nakoľko po vykonanej domovej prehliadke nájomca opustil túto nehnuteľnosť a viac v nej nikto nebýval. Z tohto dôvodu žalovaná aj znížila mesačné zálohové platby za plyn v danom období na sumu 30 eur a od tohto dňa sa žiadne plynové spotrebiče v dome nepoužívali, k odberu plynu nedochádzalo. Až asi od 10.01.2015 správkyňa domu chodila do tejto nehnuteľnosti variť, nakoľko prerábala kuchyňu a žalovaná jej umožnila dočasne využívať kuchyňu v jej dome. Uviedla, že v celej veci vypovedala aj na polícii v pozícii svedkyne, nakoľko
žalobca podal z dôvodu neoprávneného odberu plynu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Nemá ale vedomosť, ako toto trestné konanie nakoniec dopadlo, no domnieva sa, že trestné oznámenie bolo odmietnuté, pretože viac ju z polície nekontaktovali ani neobdržala žiadnu písomnosť. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 16.01.2015 súd zistil, že dňa 16.01.2015 pracovníci žalobcu vykonali kontrolu plynomera č. XXXXXXXXBXXX na odbernom mieste B. - R. XX, so stavom 21823 m3, odberné miesto bolo preblombované 2 ks plomb, došlo k výmene meradla, zhotoveniu fotodokumentácie ( č.l. 75 - 77) a meradlo v zapečatenej škatuli bolo odoslané na expertízu znalcovi. Podľa zápisu meradlo bolo prístupné a pri výmene bola prítomná p. I. C. označená ako správkyňa. V montážnom liste meradla je identifikovaný plynomer, ktorý bol demontovaný ( č. XXXXXXX so stavom 21823 m3) a aj plynomer, ktorý bol nanovo montovaný na uvedenom odbernom mieste.
10. Preskúmanie plynomera č. XXXXXXX so stavom 21823,738 bol vykonaný znalcom Ing. Petrom Leškom z odboru kriminalistika, odvetvia mechanoskopia, pričom v posudku je konštatované, že tento plynomer bol predložený na expertízu v nepoškodenom obale. Znaleckým posudkom bolo zistené, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „XX-MXX“, na základe optického skúmania bolo posudkom jednoznačne potvrdené, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na plombe osadenej v kryte číselníka nebolo zistené poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty. S veľkou pravdepodobnosťou možno podľa znalca konštatovať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov, nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka znalec ďalej zistil poškodenie spodnej plochy krytu číselníka v blízkosti plomby krytu číselníka.
11. Na základe záverov znaleckého skúmania žalobca vyhodnotil odber zemného plynu na odbernom mieste žalovanej ako odber neoprávnený, keďže k odberu plynu došlo meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom na sumu 530,63 eur podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. (podrobný výpočet obsiahnutý vo výpočte náhrady škody zo dňa 25.02.2015 na č.l. 8). Žalobca súčasne vyhotovil vyúčtovanie škody za odber zemného plynu dokladom č. XXXXXXXXXX vo výške 530,63 eur so splatnosťou dňa 13.04.2015
12. Podľa predložených platobných dokladov SIPO vystavených na meno žalovanej vyplýva, že žalovaná mala predpísané a uhrádzala preddavkové platby za odber plynu na adrese B. - R. XX, pričom v období od 01/2014 do 05/2014 a od 07/2014 do 09/2014 uhradila predpísané mesačné preddavkové platby za plyn vo výške 247,- eur mesačne, v mesiaci 11/2014 uhradila po započítaní faktúry predpísanú mesačnú zálohovú platbu za plyn v sume 30,56 eur a v mesiacoch 12/2014 a 01/2015 uhradila prepísanú zníženú zálohovú platbu v sume 30,- eur mesačne za odber zemného plynu.
13. Žalovaná ďalej predložila faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 30.11.2013 za fakturačné obdobie od 19.10.2012 do 18.10.2013 za spotrebu zemného plynu, kde bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 885,- eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 30.11.2015 za fakturačné obdobie od 19.10.2014 do 18.10.2015 za spotrebu zemného plynu, kde bol vyúčtovaný preplatok vo výške 578,95 eur
14. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom, ktorý aj pred podaním žaloby žalovaná namietala, pričom žalobca dňa 29.05.2015 žalovanej vystavil písomnosť - Odpoveď voči odvolaniu žalovanej, v ktorej zotrval na svojom stanovisku o dôvodnosti pohľadávky titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom za použitia totožných argumentov, aké žalobca uvádzal vo svojich písomných podaniach adresovaných súdu v tomto súdnom konaní.
15. Zákonné ustanovenia: Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa § 1 ods. 1 a 9 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1) b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. (9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet
určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 16.01.2015 zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta žalovanej na adrese B. - R. XX, kde demontovali plynomer č. XXXXXXX s evidovaným stavom 21823 m3 a namontovali nový plynomer č. XXXXXXX so stavom 00001 m3, pričom plynomer č. XXXXXXX (meradlo) bol po jeho uložení do zapečatenej škatule zaslaný na znalecké skúmanie. Prevedeným dokazovaním na základe predloženého znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška č. 80/Pl-2015 bolo jednoznačne preukázané, že sporné odtlačky plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, keď vykazovali síce obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu, a teda je veľká pravdepodobnosť odstránenia pôvodného zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii u žalovanej a jeho nahradenia novým zabezpečením - plombou, ktorého znaky neboli vytvorené plombovacími kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla, čo samo o sebe je možné hodnotiť ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a čo spôsobuje objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu, keďže žalobca si svoj nárok uplatnil z titulu náhrady škody. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide objektívnu zodpovednosť, tj. odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom toto porušenie mohol spôsobiť ktokoľvek. Preto zavinenie ako štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu súd pri takomto type zodpovednosti neskúma, a teda je irelevantné, či porušenie spôsobil odberateľ plynu, alebo niekto iný i bez vedomia odberateľa, ktorým argumentom sa bránila žalovaná. Rovnako tak súd nepovažoval za relevantnú obranu žalovanej, podľa ktorej nebolo preukázané, že plynomer odmontovaný z odberného miesta žalovanej a plynomer predložený znalcovi bol jeden a ten istý plynomer, keďže ako zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta a montážneho listu meradla, tak aj z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že odmontovaný a na znalecké skúmanie predložený plynomer bol identifikovaný č. XXXXXXXXBXXX so stavom 21823 m3, pričom tento bol po demontáži uložený do zapečatenej škatule a znalcovi predložený v neporušenom obale. Tvrdenia žalovanej o zámene resp. o akýchkoľvek dodatočných zásahoch do plynomeru v čase od jeho demontáže po jeho doručenie znalcovi sú vyvrátené tým, že číslo a stav oboch počítadiel plynomeru bol rovnaký, zapečatený obal, do ktorého bol po demontáži plynomer uložený bol neporušene dopravený až k znalcovi. Žalovaná svoje tvrdenia o zásahu do počítadla či zabezpečenia plynomeru po jeho demontáži nepreukázala (ak tvrdila, že došlo k zásahu do plynomeru po jeho demontáži, bola povinná tieto tvrdenia preukázať), a preto súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z obsahu predložených listinných dôkazov o tom, že plynomer tak, ako bol tento demontovaný bol uložený do zapečateného obalu, a v nepoškodenom stave bez dodatočných zásahov bol predložený znalcovi na znalecké skúmanie. Súd vyhodnotil ako dôvodnú i námietku žalobcu v tom zmysle, že medzi stranami nejde o vzťah spotrebiteľský, keďže tento nemá svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, ktorú by uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľkou, a preto vzťah posudzoval ako občiansko-právny vzťah z titulu náhrady škody.
17. V prejednávanej veci teda ide objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že len samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či žalobcovi škoda skutočne aj vznikla, a teda len samotné konštatovanie existencie objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu) automaticky neznamená, že žalobca má bez potreby preukazovania ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu automaticky nárok na náhradu škody. Žalobca bol povinný preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovanej mu naozaj vznikla škoda. Nie je možné totiž súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne už len tým, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto škoda vznikla. Žalobca však ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda vznikla a ak áno, v akom rozsahu. V tejto časti bola teda obrana žalovanej dôvodná, keďže žalovaná tvrdila, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nemohla vzniknúť a až po vykonanom dokazovaní má súd ustáliť, či vôbec škoda vznikla a ak áno, v akej výške. Zo
samotného znaleckého posudku je možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenia iným zabezpečením, ale z tohto posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, resp. iným spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného mu bola spôsobená škoda preto nebolo žiadnym spôsobom bezpečne preukázané.
18. Postup žalobcu pri vyčíslení škody vychádza z tej úvahy, že skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto treba použiť vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. V súlade so závermi obsiahnutými napríklad v rozsudkoch Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.8Cob/54/2013 zo dňa 26.03.2014, sp. zn. 16Cob/135/2013 zo dňa 27.08.2014 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/79/2014-84 zo dňa 23.04.2015 súd uvádza, že podľa §-u 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu preukázať vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody podľa § 82 ods. 3 či 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Základným predpokladom pre tento postup je preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení citovaného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť obmedzená. Žalobcom nebol produkovaný dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že v jeho sfére došlo ku vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu žalovanou na základe skutkovej podstaty definovanej v § 82ods. 1 písm. d) zákona o energetike tak, ako to tvrdí. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 30/2009 zo dňa 28.01.2009, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty definovanej v § 59 ods. 1 písm. d) predchádzajúceho zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., ktorá je obsahovo totožná so skutkovou podstatou uvedenou v § 82ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. a právne uzavrel, že vtedy, ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Teda aj samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR výslovne predpokladá potrebu naplnenia všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Ustanovenie § 82 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má za následok vznik škody (viď dovetok „ak škoda vznikla“) a nadväzujúci odsek 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla, resp. odsek 4 tohto zákonného ustanovenia predpokladá výpočet pomocou typového diagramu dodávky.
19. Princíp objektívnej zodpovednosti teda určite neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej, podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na plynomere bolo mechanicky poškodené označenie plomby a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Súd zastáva názor, že citované ustanovenie zákona nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Skutočnú výšku spôsobenej škody v danej veci by bolo možné reálne zistiť a to z plynomeru, na ktorého stav (teda či meral správne), nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pretože nebolo stranami sporu navrhnuté. Podľa názoru súdu totiž vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, teda že by zaznamenávalo nižší odber plynu ako bol skutočne odoberaný alebo by bolo úplne nefunkčné (jednoducho povedané, že by meradlo v dôsledku zásahu nameralo menej, než bolo skutočne spotrebované, resp. že by meradlo nemeralo spotrebu plynu vôbec). V takom prípade skutočne by
bolo možné predpokladať, že na strane žalobcu dochádza k vzniku škody. Z predloženého znaleckého posudku je však možné zistiť iba to, že existuje predpoklad odstránenia zabezpečenia na meradle a jeho nahradenia iným zabezpečením, ale z posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, ktoré by v dôsledku takejto manipulácie nemeralo správne, resp. by odber plynu nezaznamenávalo vôbec, prípadne iným spôsobom, keďže skúmanie správnosti merania meradla predmetom predloženého znaleckého posudku ani nebolo. Meradlo teda nebolo posudzované znalcom z hľadiska jeho funkčnosti, prípadného poškodenia alebo nesprávneho merania, keďže mu bolo predložené na posúdenie, či bola pozmeňovaná plomba na číselníku meradla, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka Ing. Petra Leška - spracovateľa znaleckého posudku, ktorého zadávateľom bol žalobca, súd tento návrh zamietol. Pokiaľ by sa totiž jeho výsluchom aj preukázal neoprávnený odber v odbernom mieste žalovanej, nepreukázal by sa ním vznik škody žalobcovi ani jej výška. Znalec pri spracúvaní predloženého posudku pritom ani neskúmal meradlo z odberného miesta žalovanej z hľadiska jeho funkčnosti a správnosti merania, tak, ako bolo vyššie uvedené, v tomto ohľade by preto jeho výsluch v konaní pred súdom nemohol byť prínosný ani pre vyslovenie záveru o tom, či meradlo meralo správne, resp. v čom spočívala jeho nesprávnosť. Navyše k posúdeniu správnosti merania meradla znalec z odvetvia mechanoskopia ani nie je kompetentný sa odborne vyjadrovať, keďže zodpovedanie tejto otázky nepatrí do sféry skúmania znalcov z tohto odvetvia. Znalec z odvetvia mechanoskopia identifikuje nástroje podľa zanechaných stôp na skúmaných predmetoch a neskúma predmety z pohľadu správnosti ich merania.
20. Na uplatnenie nároku na náhradu škody je teda potrebné preukázať vznik škody a nepostačuje sa len riadiť ustanoveniami právneho predpisu ustanovujúcimi spôsob výpočtu škody. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody a výšky škody bolo v tomto spore na žalobcovi, pričom táto ostala nepreukázaná, to najmä za situácie, že podľa tvrdenia žalovanej za sporné obdobie riadne platila zálohové platby, ako to aj vyplýva z predložených SIPO platobných dokladov, ktoré obsahujú potvrdenie pošty o ich úhrade a tiež pokiaľ bolo žalovanou (už v odpore) tvrdené (k čomu žalobca neuviedol žiadne svoje konkrétne tvrdenia), že na odbernom mieste nedochádzalo po dátume 22.10.2014, kedy bola v dome vykonaná domová prehliadka (až do cca 10.01.2015) k odberu plynu a nepoužívali sa žiadne plynové spotrebiče, keďže dom bol prázdny a ani sa v ňom nekúrilo, a teda k odberu plynu vôbec po toto obdobie nedochádzalo. Nakoľko žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za predmetnú škodu, a to vznik škody a jej výšku, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto má voči žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.