Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/154/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávnenej: Y.. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. školy XX, XXX XX I., zastúpená: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, proti povinnému: I. B. A. C, spol. s r.o., so sídlom Nové sady 988/2, 602 00 Brno, IČO: 188 27 331, o vymoženie pohľadávky oprávnenej v sume 12.237,27 eura a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/132/2009-78 zo dňa 02.08.2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/132/2009-78 zo dňa 02.08.2011 v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepovolil odklad exekúcie a zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods.1 - ods.3, § 45 ods. 1 - ods. 4. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, čl. 7 ods. 2, čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, čl.20 (Uznanie a výkon rozhodnutí vo veciach nemajetkovej povahy), čl.21 (Uznanie rozhodnutí o rozvodoch manželstva), čl.22 (Uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach), čl.23 (Podmienky uznania a výkonu rozhodnutí), čl.24 (Spôsob uznania a výkonu rozhodnutí) , čl.25 (Uznanie a výkon rozhodnutí o vyživovacej povinnosti), čl.26 (Výkon rozhodnutí o náhrade trov) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, čl. 39 ods. 2 , čl. 71 Nariadenia Rady (ES) č 44/2001.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, nespĺňa náležitosti § 57 ods. 1 Ex. poriadku a nie je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na následné zastavenie exekúcie. Dôvody, ktoré povinný udáva ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádzal taktiež aj vo svojich námietkach proti exekúcii. Súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, nakoľko je toho názoru, že právomoc súdu na konanie a teda na nariadenie a realizáciu núteného výkonu súdneho rozhodnutia je daná jednak Nariadením Rady (ES) č. 44/2001, jednak aj Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, oznámená Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z.. v čl. 22 a jednak zákonom č. 233/1995 Z. z. § 45 ods. 2. Súd sa stotožnil aj s názorom oprávnenej, ktorý poukazuje na § 45 ods. 2 Ex. poriadku, že v prípade ak povinný nemá všeobecný súd na území Slovenskej republiky, príslušný je súd v obvode ktorého má povinný majetok. Lustráciou na súde bolo zistené, že na ňom prebieha exekučné konanie pod sp. zn. 12Er/10/2008 ( EX 1/2008) vedené u súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, ktorého ustanoveným nástupcom je odo dňa 18.06.2011 JUDr.

Jozef Ivančík, exekútorský úrad v Nových Zámkoch, Výpalisko 2. Oprávneným vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je I. B. A. C., spol. s.r.o., (teda povinný v predmetnom exekučnom konaní), v prospech ktorého sa vedie exekúcia na vymoženie pohľadávky vo výške 6.638,78 eura (200.000,-Sk). Ďalej na súde prebieha exekučného konanie pod. sp. zn. 8Er/10/2008 (EX 2/2008) vedené u súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, ktorého ustanoveným nástupcom je odo dňa 18.06.2011 JUDr. Jozef Ivančík, exekútorský úrad v Nových Zámkoch, Výpalisko č. 2, kde je oprávneným opäť povinný v predmetnom konaní. Súd je toho názoru, že na základe citovaných ustanovení zákonov a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, oznámená Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z. a Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, ako aj vzhľadom na to, že povinný má na území Slovenskej republiky majetok, ktorý môže byť postihnuteľný exekúciou, v danom prípade nie je dôvod neuplatniť ustanovenie § 45 ods. 2 Ex. poriadku ako aj čl. 39 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a to aj napriek tomu, že povinný je právnická osoba so sídlom v Českej republike, kde však podľa zistenia oprávnenej nemá postihnuteľný majetok. Zastavením exekúcie a jej vyhlásením za neprípustnú by došlo k porušeniu základných práv oprávnenej garantovaných v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na to, že návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie konania nespĺňa náležitosti podľa Ex. poriadku ako aj s poukazom na to, že podľa súdu je v zmysle citovaných ustanovení právomoc súdu na nútený výkon rozhodnutia daná podľa § 45 ods. 2 Ex. poriadku obvodom, v ktorom má povinný majetok súd rozhodol tak, že návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie konania zamietol. Súčasne nevyhovel ani návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie, nakoľko mal za to, že súčasný stav povinného nie je dôvodom na povolenie odkladu exekúcie a povinný nespĺňa podmienky v zmysle § 56 ods.1, 2, 3, 4 Ex. poriadku na povolenie odkladu. Povinný žiadal o povolenie odkladu exekúcie dovtedy, kým súd právoplatne nerozhodne o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a iný dôvod na povolenie odkladu exekúcie nie je, súd prvej inštancie mal za to, že nie je dôvod na to, aby návrhu povinného na odklad exekúcie vyhovel.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na odvolacie dôvody a hneď v úvode namietal formálne vady napadnutých výrokov v uznesení súdu prvej inštancie. Odvolanie odôvodnil nedostatkom právomoci Okresného súdu Komárno, resp. nedostatkom (absenciou) právomoci súdov Slovenskej republiky v predmetnej exekučnej veci, predmetom ktorej je výkon rozhodnutia o náhrade trov konania vydaného súdmi v Slovenskej republike proti povinnému zo sídlom v Českej republike. Povinný uvádza, že ako pasívne legitimovaný subjekt dospel k právnemu záveru, že v tejto veci výkon rozhodnutia o vymoženie náhrady trov konania nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, a teda nie je daná ani právomoc Okresného súdu Komárno. Podľa názoru povinného pochybil súd prvej inštancie už tým, že vydal poverenie pre súdneho exekútora za situácie, v ktorej neboli splnené podmienky konania, konkrétne otázka právomoci súdov Slovenskej republiky. Povinný namietal, že čo sa týka vyriešenia základnej otázky ohľadom právomoci súdov v tomto konkrétnom konaní o výkon rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania s cudzím prvkom, je v tomto prípade predovšetkým nutné aplikovať platné medzinárodné právo, a tým je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, oznámená Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z. Tým, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie bez toho, aby zohľadnil medzinárodnú zmluvu porušil Ústavu SR, Exekučný poriadok a Občiansky súdny poriadok. Povinný uviedol, že súd prvej inštancie mal zohľadniť len čl. 71 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 pričom keby tak urobil, zistil by, že na daný prípad nie je toto nariadenie aplikovateľné. Rozhodujúcim právnym predpisom pre posúdenie otázky právomoci súdov v predmetnom exekučnom konaní je nesporne Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, oznámená Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z. Podľa čl. 24 ods. 1 vyššie uvedenej zmluvy návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa povinného je rozhodujúcim pre posúdenie právomoci súdov v tomto prípade čl. 26 uvedenej zmluvy, ktorý upravuje právny režim výkonu rozhodnutia o náhradu trov konania a práve to je podstatou tohto konania. Povinný cituje čl. 26 Zmluvy a konštatuje, že z dikcie čl. 26 Zmluvy vyplýva, že návrh na výkon rozhodnutia (vykonanie exekúcie) o náhrade trov konania sa podáva priamo na príslušnom súde druhej zmluvnej strany (t. j. druhého zmluvného štátu), teda v tomto prípade na príslušnom súde na území Českej republiky. Povinný uvádza, že jednoznačne preukázal, že v tomto prípade nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, ale je daná právomoc súdov Českej republiky.

Uviedol, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ohľadom neexistencie majetku povinného v Českej republike neobstojí, nakoľko má majetok vo forme exekučne vymáhanej pohľadávky vo výške 3,9 mil. Kč. Preto žiada, aby odvolací súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil.

5. Oprávnená sa k odvolaniu povinného vyjadrila tak, ako už predtým, keď jej bol zaslaný návrh povinného na vyjadrenie, že povinný rozporuplne na jednej strane navrhuje, aby bola uvedená exekúcia zastavená z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku); na druhej strane zároveň navrhuje, aby súd povolil odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku). Povinný neformuluje svoj návrh jednoznačne a určito, preto nie je zrejmé, v čom jeho návrh spočíva. Nakoľko nie sú splnené podmienky v zmysle Exekučného poriadku ani na odklad, ako ani na zastavenie exekúcie, oprávnená žiada súd, aby nepovolil odklad exekúcie, a taktiež žiada, aby nerozhodol o jej zastavení.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a zistil, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. de druhej zmluvnej strany ( riama lária JUDr. Martin Bránik, s.r.o._________________________________________________________7. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.03.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 07.04.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 18.05.2009 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľných rozhodnutí - rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/85/2007-835, 25Co/115/2007, 25Co/116/2007 zo dňa 05.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2008 a vykonateľnosť dňa 04.02.2008 a teda sa stal vykonateľným exekučným titulom; uznesenie Krajského súdu v Nitre pod č. k. 25Co/85/2007, 25Co/115/2007, 25 Co/116/2007-852 zo dňa 13.02.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2008 a vykonateľnosť dňa 19.03.2008 a je teda vykonateľným exekučným titulom v spojitosti s opravným uznesením č. k. 25Co/85/2007, 25Co/115/2007, 25Co/116/2007-874 zo dňa 25.04.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2008. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia konštatuje, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnená sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo

ochranu povinného i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

13. Podľa článku 22 ods. 5 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I), majú výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko v konaniach o výkon rozsudku súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.

14. Podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, miestne príslušný súd je Okresný súd Malacky.

15. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení a taktiež nevzhliadol žiadne pochybenia týkajúce sa skúmania podmienok konania. Právomoc súdov Slovenskej republiky je nepochybne daná tým, že oprávnený sa rozhodol podať návrh na vykonanie exekúcie v štáte, kde má povinný majetok. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že sídlo povinného je v inom členskom štáte, prípadne že sídlo povinného je v inom členskom štáte, kde má povinný zároveň taktiež majetok. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že námietka povinného spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal, či má povinný majetok aj v štáte sídla, neobstojí. Exekučný súd nemá žiadnu povinnosť vyšetrovať majetok povinného v štáte sídla a ani v iných členských štátoch, podstatné je to, že oprávnená využila možnosť podať návrh na výkon rozhodnutia v štáte kde povinný majetok má. Relevantným ustanovením pre posúdenie dôvodnosti odvolania povinného je teda vzhľadom na časovú pôsobnosť právnych noriem ustanovenie čl. 22 ods. 5 Nariadenia Brusel I., podľa ktorého majú bez ohľadu na bydlisko účastníkov v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku právomoc súdy toho členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať. Ide o výlučnú právomoc, ktorá má vždy prednosť pred všetkými ostatnými kritériami na určenie právomoci, a to aj pred všeobecným pravidlom, ktorým je domicil žalovaného (povinného). Uvedený záver vyplýva aj zo samotného znenia tohto ustanovenia, kde je to vyjadrené slovným spojením „bez ohľadu na bydlisko“. V prípade, že má žalovaný (povinný) majetok vo viacerých členských štátoch, je len na rozhodnutí žalobkyne (oprávnenej), v ktorom z nich navrhne vykonať exekúciu. A práve ten štát, v ktorom oprávnená navrhuje výkon rozhodnutia, je v zmysle Nariadenia Brusel I. členským štátom, v ktorom sa má rozsudok vykonať. Vzhľadom na to, že oprávnená podal návrh na vykonanie exekúcie v Slovenskej republike, kde má povinný taktiež majetok, majú v súlade s Nariadením Brusel I právomoc súdy Slovenskej republiky. Odvolací súd má za to, že žiadny z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť, resp. žiadny z dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná preukázaný nebol, a preto súd prvej inštancie správne návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

16. Odvolací súd v súvislosti s namietanými formálnymi a vecnými vadami výroku súdu prvej inštancie dodáva, že nevzhliadol potrebu ich odstraňovania formou vrátenia spisu súdu prvej inštancie na vydanie opravného uznesenia, nakoľko sa jedná o banálne vady, resp. o vady, ktoré z pohľadu preskúmavania odvolacím súdom nemajú taký význam, že by popreli zásadu hospodárnosti konania, ktorou sa odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní podanom pred vyše šiestimi rokmi a predloženom odvolaciemu súdu na rozhodnutie v roku 2017 riadil.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

18. V časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP v znení účinnom do 01.07.2016. Včas podané odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O návrhu na odklad exekúcie v rozhodnutí podľa § 56 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné (odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie). O tomto výroku tak musí opätovne meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.