Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/122/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom v právnej veci navrhovateľky O. P., H.. T., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. Š.S., F. XXX/XX, t.č. bytom X. Q. XXX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hlavné námestie 2, Kežmarok, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal D. P., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. Š., F. XXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, za účasti maloletých detí - P. P., A.. XX.XX.XXXX a O. P., A.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo O. P., H.. T., A.. XX.XX.XXXX a D. P., H.. P., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. Š., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. Š. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.

II. Na čas po rozvode sa zverujú mal. P. P., A.. XX.XX.XXXX a mal. O. P., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. P. výživným vo výške 50,- Eur mesačne a výživu mal. O. výživným vo výške 40,- Eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. a mal. O. každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 13:00 hod do 15:00 hod..

Matka je povinná mal. P. a mal. O. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých.

Otec je povinný po ukončení styku mal. P. a mal. O. riadne a včas vrátiť a odovzdať matke v mieste bydliska maloletých.

Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr do 24 hodín pred začatím styku prostredníctvom SMS správy.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhala aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletých do jej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu (neuvedenou) sumou mesačne vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými nenavrhovala upraviť.

2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX po X rokom známosti, toto bolo okrem menších nedorozumení harmonické až do roku XXXX. Z manželstva sa narodili syn P. a neskôr syn O.. Vtedy začal manžel piť, bol agresívny, hlučný, viackrát manželku udrel, často sa zdržiaval mimo spoločnej domácnosti. Vzťahy manželov sú tak vážne narušené, a rozvrátené, že toto manželstvo už nebude ani v budúcnosti plniť svoju funkciu. Viackrát sa s manželom odlúčili, naposledy v roku XXXX, a preto už ani niet nádeje na jeho obnovenie, preto sa chce rozviesť. Takéto manželstvo tiež nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých, ktorí sú neustále vystavovaní stresovým situáciám vyvolávaných manželom. Manželka chce deti aj naďalej vychovávať v pokojnom prostredí.

3. Manželka k podanému návrhu pripojila sobášny list manželov ako aj rodné listy maloletých detí a čestné prehlásenie o spoločnom poslednom bydlisku manželov.

4. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sa k podanému návrhu vyjadril písomne vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, manželka mu totiž viackrát bola neverná. Po uzavretí manželstva bývali u jeho rodičov, manželka však viackrát utiekla z domu, manželku nevidel už vyše roka. Odsťahovala sa k svojím rodičom a dokonca manželovi zatajila aj narodenie druhého syna O., ku ktorému mu aj zakázala návštevy. Za takejto situácie nie je nádej na obnovu manželstva. V súčasnej dobe nemá prácu, pokúsil sa otvoriť si živosť a nájsť si prácu v A., čo sa mu však nepodarilo, nakoľko má len základné vzdelanie. Súhlasí preto aj so zverením synov do starostlivosti matky, avšak výživné je schopný platiť len v minimálnej miere, nevlastní žiaden majetok, býva u rodičov. Manžel má deti rád, preto trvá na tom, aby mal aspoň s deťmi upravený styk, nakoľko na nemôže spoliehať na ústretovosť manželky, deti totiž naposledy videl v lete. Preto navrhol zveriť maloletých do starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, navrhol, aby bol zaviazaný minimálnym zákonným výživným. Styk žiadal upraviť prvú sobotu a nedeľu v mesiaci od 13:00 hod do 17:00 hod. Žiadal tiež upraviť styk počas Vianoc a letných prázdnin.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - manželky a odporcu - manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, oboznámením sobášneho listu, rodného listu maloletých a listín tykajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov manželov, ktoré účastníci doložili do súdneho spisu ako aj podstatným obsahom súdneho spisu Okresného súdu O. sp.zn. XP/XXX/XXXX a zistil nasledovné:

6. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX vo X. Š., u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Manželia sú rodičia dvoch maloletých detí, a to synov P., A.. XX.XX.XXXX a O., A.. XX.XX.XXXX.

7. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. V rámci svojej účastníckej výpovede uviedla, že s manželom už nežijú spolu asi rok, býva teraz u svojich rodičov. Spoločnú domácnosť opustila v Y. XXXX, lebo už nemohla vydržať to neustále pitie, agresivitu, domov chodil ráno, tiež ju aj udrel. Chcela to aj oznámiť na polícií, dala však manželovi šancu. Rovnako tak žiadala o rozvod aj v roku XXXX a XXXX, dala však manželovi šance, tento sa však nezmenil, ale bol horší. Prosila ju o to aj manželova matka, aby mu dala šancu, že sa zmení. Bol agresívny, nadával manželke, kopol ju keď bola tehotná, dusil ju. Keď si totiž vypije, nepozná nikoho. Musela utekať k susedom, bála sa keď bola tehotná. Za dobu odkedy nežijú v spoločnej domácnosti jej manžel prispel na výživné len raz XX.XX.XXXX sumou 50,- Eur. K rozvratu manželstva došlo po tom, ako bývali u manželových rodičov, vládol tam alkohol, manžel manželku aj syna týral, tento sa z toho pocikáva. Manželovi nezakazovala piť, mohol si doma vypiť jedno pivo, avšak on neustále chodil po baroch a krčmách, kradol jej peniaze. Pil aj napriek tomu, že doma bolo o neho postarané, navarené, upratané, nemal dôvod piť, nespomína si už ani na pekné chvíle v manželstve. Bola evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie, pracovala na aktivačných prácach. Manžel pracoval na týždňovkách, chodil do Č., W. a podobne. Niekedy sedel doma, buď nebola práca, alebo sa mu nechcelo pracovať. Na počiatku manželstva nepil, začať piť až neskôr, neustále pil, vonku alebo v partií. Svoju rodinu nepoznal, netrávili spoločne čas. Jedine spal a pil alkohol. Nezaujímal sa o syna, ako sa mu darí v škole, či má spravené úlohy, nič sa ho nikdy nepýtal. Viackrát musela isť do družiny po syna matka, dokonca aj po

tom, ako volala družinárka, že nikto po syna neprišiel. Syn Kristián sa však narodil ešte v čase, keď s manželom žili spolu. V dobe, keď žili u svokrovcov, manžel pracoval a ona dostávala dávky, svokrovcom prispievali na stravu 400,- Eur. V súčasnosti je jediným jej príjmom rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu 320,- Eur. Býva u svojich rodičov, ktorým však neprispieva žiadnu sumu. Uviedla, že mesačne má výdavky na deti do 270,- Eur, zakupuje napr. nutrilon, ošatenie, plienky, návštevy lekárov apod. Ak jej to finančne nevychádza na náklady, zakupujú to jej rodičia. Syn P. chodí do X. ročníka základnej školy v X. Q., stravuje sa doma, do školského klubu nechodí. Ošatenie zakupuje zhruba každý druhý mesiac, cca 20-30 Eur. Zakupuje do školy potreby a pomôcky. Syn O. je s matkou doma, od narodenia má problémy s dýchaním. Chodieva preto so synom každý mesiac na kontroly do F., spravidla chodí autobusom, niekedy ide taxíkom, keď nikto nie je doma, kto by ju odviezol, jedna cesta tak stojí 40,- Eur. Za lieky na predpis dopláca 5-10,- Eur mesačne a za psychiatrické lieky dopláca 20,- Eur. Obom synom tiež zakupuje mastičky na tvár, spolu to môže byť aj 50,- Eur. Čo sa otca týka, v kontakte s deťmi mu nebráni, avšak nedovolí deťom prespať u otca. Bojí sa totiž o deti, ešte keď spolu žili a otec pil, syn P. má z toho následky. Do budúcna, ak syn bude sám chcieť mu to umožní. On sa o deti vôbec nezaujíma, a to odkedy matka odišla zo spoločnej domácnosti, v A. XXXX. Syna O. videl naposledy asi pol roka dozadu, prišiel do dediny a náhodne sa stretli pri detskom ihrisku, kde ich otec uvidel. So synom O. strávil asi 5 minút. Súhlasí s tým, aby sa otec stretával so synom na 3-4 hodiny do mesiaca.

8. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že má za to, že manželka si našla iného partnera, s ktorým žije, dokonca sa mu jej partner vyhrážal, aby manželku prestal kontaktovať, inak mu ublížil. Manželka ho podvádzala, z tohto dôvodu chodievala do O., kde ju čakal iný muž. Býva teraz u rodičov, kde spolu aj s manželkou predtým spoločne žili, táto odišla dňa XX.XX.XXXX k svojím rodičom. Vtedy bola v X mesiaci tehotenstva. Manželka bola 4-5 mesiacov v roku pri svojich rodičoch. Až neskôr zistil dôvod, avšak riešiť sa to už nedalo. Za posledného pol roka nespravil nič, pre manželské zmierenie. Agresívny doma nebol, avšak pripustil, že sa s manželkou hádali, na manželku neútočil, boli to bežné manželské hádky - výmena názorov, dôvody boli na strane obidvoch. Syna O. stretol po tom, ako šiel k matke odniesť synovi P. bicykel, vtedy ho matkina matka poslala do O.Ž., kde sa aj stretol na ihrisku so synom O., strávil s ním asi 20 minút. Rozprával sa aj so synom P., mali spolu dobrý vzťah. Chodievali spolu bicyklovať, dával na neho pozor, brával ho do mesta. Matka však syna nahovorila. Vodieval ho do školy, aj ho z nej vyberal. Syna však už nevidel 2 roky, u matky mu zakazovali sa s ním stretnúť. Syna nenapadal, to čo povedal kolíznemu opatrovníkovi, tak to povedal. Nemyslí si že syn sa ho bojí. Nie je tiež pravdou, že manželka musela tehotná utekať do školy po syna. Tiež vie o tom, že syn povedal že sa s ním nechce stretávať. Na Vianoce poslal synovi balík, tento mu však bol vrátený. Vie, kedy sa syn narodil, avšak za tie dva roky, čo nie je synom v kontakte zabudol, kedy má syn meniny. Je si vedomý, že spravil chybu keď sa nevenoval rodine ani synom, pil a chodil s kamarátmi do krčmy. Tiež trávil veľa času v robote. Minulý mesiac začal pracovať v U., pracuje vo firme kde vyrábajú betónové stĺpy, štiepaný kameň, je to miesto, ktoré mu prenechal bratranec. Má hodinovú mzdy 3,50 Eur, pracuje 8 hodín denne 5 dní v týždni, zarobí zhruba 350,- Eur mesačne v čistom. Mzda mu je vyplácaná v hotovosti. Má základné vzdelanie. V minulosti pracoval s otcom, zarábal okolo 500-600,- Eur. Pracuje už od XX rokov. Nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Mesačne ma výdavky na Internet 10,- Eur, zdravotné poistenie 30,- Eur, mame prispieva sumou 100,- Eur. Mesačne minie na benzín cca 40,- Eur. S deťmi sa snažil kontaktovať cez aplikáciu, nedovolal sa. Má tiež vedomosť o tom, ako rozhodol súd v O.. S deťmi sa chce stretávať, s O. je to však ináč, nakoľko ho nepozná, avšak tiež by sa s ním chcel aspoň na 1-2 hodiny stretávať. Má zato, že je v jeho majetkových možnostiach platiť výživné 90,- Eur.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K jeho zrušeniu možno pristúpiť len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V rodinnom prostredí by tak mala vládnuť vzájomná tolerancia, porozumenie, dôvera, láska.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaných zákonných ustanovení upravujúcich rozvod manželstva sú teda splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj spoločenský účel. Je nutné konštatovať, že nemožno vzťah účastníkov už ani hodnotiť ako partnerský - manželský, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe teda ani nežijú spolu v spoločnej domácnosti už dobu dlhšiu ako jeden rok, spoločne nehospodária a ani sa intímne nestýkajú. Nevykonávajú spoločnú starostlivosť o deti. Ani vzájomne nekomunikujú o zabezpečovaní bežných potrieb rodiny. Z vykonaného dokazovania je teda jednoznačne zrejmé, že manželstvo účastníkov si neplní svoju funkciu v žiadnej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné. Je možné konštatovať, že vzhľadom na dlhodobý postoj oboch manželov, ktorí nechcú zotrvať v tomto manželstve, nechcú obnoviť manželské spolužitie ani sa pokúsiť sa pomeriť, pomenovať príčiny rozvratu a pokúsiť sa ich odstrániť za účelom ďalšieho spoločného spolužitia a spoločnej výchovy maloletých, je teda bez perspektívy jeho obnovenia. Ani jeden z manželov neprejavil vôľu zotrvať v tomto manželstve. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.

16. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva a to na čas po rozvode. Manželia sú rodičia maloletých P., A.. XX.XX.XXXX a O., A.. XX.XX.XXXX.

30. Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletých P. a O. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pretože mal za preukázané z vykonaných dôkazov, predovšetkým z účastníckych výpovedi matky a otca, ako aj správy kolízneho opatrovníka, že rodičia toho času už nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti sú v celodennej starostlivosti matky. Matka sa o deti riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Maloletí majú pri matke vytvorené vhodné podmienky na zdravý rast a vývin. Súd dospel k záveru, že je v záujem maloletých zveriť ich do starostlivosti matky, ktorá je súčasne oprávnená aj povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

31. Pokiaľ ide o výživné na maloletých P. a O., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré deklarovali na pojednávaní, a ktoré druhý z rodičov nerozporoval, teda tvrdenia považoval súd za nesporné, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je totiž vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. V danom prípade súd taktiež prihliadal na pomery účastníkov v nadväznosti na ich zmenu oproti tomu, aké deklarovali a z akých vychádzal súd pri určovaní rozsahu výživného v konaní pred Okresným súdom O. sp.zn. XP/XXX/XXXX a v ňom vydanom rozsudku z dňa XX.XX.XXXX. Súd ďalej taktiež konštatuje, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od XX.XX.XXXX sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky

určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Aj z týchto princípov vychádzal Okresný súd O. v konaní sp.zn. XP/XXX/XXXX. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike totiž nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka pôvodne v úvode súdneho konania požadovala, aby súd zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti v sume po 50,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, neskôr požadovala sumu výživného 60,- Eur na mal. O. a sumu 70,- Eur na mal. P..

32. Pri výške výživného súd predovšetkým prihliada na odôvodnené potreby maloletých deti, ako aj na príjmové a výdavkové pomery povinného rodiča. Pokiaľ ide o nákladové položky na deti, k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patria náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Ďalej je potrebné tiež skonštatovať, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov či cestovného k lekárovi pre dieťa (dokonca cestovanie taxíkom) nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.

33. Z vyjadrenia otca, ktoré v súdnom konaní učinil, v súčasnej dobe pracuje, a to od mesiaca P. XXXX, príjem udáva v sume 350,- Eur mesačne, uvedené tvrdenie listine ani iným spôsobom nepreukázala. Výdavky deklaroval na benzín 40,- Eur, Internet 20,- Eur, zdravotné poistenie 30,- Eur a príspevok svojej matke na bývanie 100,- Eur, obdobne ako ich konštatoval v konaní pred Okresným súdom O.Ž.. Rovnako tak matka deklarovala v konaní pred Okresným súdom O. bežné výdavky v súvislosti so zabezpečovaním ošatenia, hygienických potrieb a telefónu. Súčasne však poukázala na zvýšené výdavky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti u maloletých, ktoré sa v priemere pohybujú v sume 50,- Eur mesačne.

34. Tiež je však nutné vziať do úvahy, že práva a povinností rodičov k maloletým deťom boli upravené v inom súdnom konaní, pričom od poslednej úpravy (k vyhláseniu rozsudok Okresného Súdu O. sp.zn. XP/ XXX/XXXX došlo v krátkom časovom období pred vyhlásením rozhodnutia vo veci rozvodu účastníkov tohto konania. V záujem právnej istoty účastníkov je teda nutné konštatovať, že k vydaniu nového resp. iného rozhodnutia aj o výške výživného by malo dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu, ktorá nastala od vydania posledného rozhodnutia a ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať skôr vydané súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča a pod.) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre iné rozhodnutie o výške výživného. Súd však závažnú zmenu pomerov na strane maloletých, alebo rodičov nezistil.

35. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí P. a O. sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej

domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť taktiež príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na syna P. na sumu 50,- Eur mesačne a syna O. sumu 40,- Eur, na ktoré súd otca zaviazal prispievať k rukám matky. Ako miesto plnenia súd určil k rukám matky a deň zročnosti výživného 20-ty deň v mesiaci.

36. Čo sa úpravy styku otca so synmi týka, súd má zato, že tento je potrebné upraviť, z vykonaného dokazovania má totiž zato, že manželia ako rodičia sa nebudú vedieť dohodnúť na stretávaní sa synov s otcom. Rodičia vzájomne nekomunikujú, na stretávaní sa nevedeli dohodnúť ani v minulosti od doby od kedy nežijú v spoločnej domácnosti. Otec však prejavil záujem sa so synmi stretávať. Súd z vykonaného dokazovania zistili, že otec vo vzťahu k mal. O. nemá vytvorený žiaden vzťah, pre syna je otec takpovediac cudzí človek, ktorého nepozná, ktorého stretol len raz v živote, na detskom ihrisku a z tohto hľadiska je absolútne irelevantné, či otec zotrval so synom 5 minút ako tvrdí matka, alebo 20 minút ako tvrdí otec, je nesporé že rodičovský vzťah nemožno budovať na jednom stretnutí, v danom prípade dokonca jedinom v živote maloletého. Tu je tiež namieste dodať a súhlasiť s vyjadrením otca, že syn O. sa narodil v čase, keď už rodičia nežili v spoločnej domácnosti, aj keď matka najprv tvrdila, že opustila spoločnú domácnosť v Y. XXXX. Neskôr však sama navrhovateľka konštatovala vo svojej účastníckej výpovedi, že spoločnú domácnosť opustila v A. XXXX, teda približne v rovnakom čase, ako konštatoval otec, ktorý mal zato, že manželka spoločnú domácnosť opustila v T. XXXX. Na druhej strane neobstojí tvrdenie otca, že matka mu zatajila narodenie syna. Nesporne mal vedomosť o tehotenstve matky, nakoľko ešte v čase, keď bola manželka tehotná so synom O., žili v spoločnej domácnosti. Syn sa totiž narodil XX.XX.XXXX. Čo sa stretávania sa otca s maloletým P. týka, je zrejmé, že tento je na takej rozumovej úrovni, keď si sám už uvedomuje a vníma okolnosti, ktoré predchádzali spolužitiu jeho rodičov, a v tomto smere sa aj vyjadril pred kolíznym opatrovníkom k jeho pomeru k otcovi. Otec si je vyjadrenia syna zrejmý, okolnosti dôverne pozná. Z týchto dôvodov mal súd zato, že otcovi určený styk každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 13:00 hod do 15:00 hod. možno v danom čase považovať za primeraný. Aj s ohľadom na tieto okolnosti súd neupravoval styk otca počas Vianoc a letných prázdnin, nakoľko má zato, že vzhľadom na súčasný vzťah oboch detí k otcovi tieto by sami nechceli stráviť tieto chvíle v prítomnosti otca. Vzhľadom na vzájomné vzťahy rodičov súd matke taktiež uložil povinnosť maloletých P. a O. na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste bydliska maloletých a otcovi po ukončení styku maloletých P. a O. riadne a včas vrátiť a odovzdať matke v mieste bydliska maloletých. Súčasne obom rodičom určil povinnosť v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr do 24 hodín pred začatím styku prostredníctvom SMS správy.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).

38. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa z prítomných účastníkov navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, ako aj odporca taktiež prostredníctvom právneho zástupcu vzdali práva podať odvolanie voči výroku I. vyhláseného rozsudku, čo do rozvodu manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.