Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/37/2014

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: Miele s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 35 872 161, zastúpený: Mgr. Peter Neštepný, advokát, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému: B.. D. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, Bratislava, o zaplatenie 243,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 243,20 eur s príslušenstvom.

2. Dňa 18.05.2015 súd otvoril pojednávanie vo veci samej.

3. Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2017 vzal žalobca po zvážení hodnoty sporu a nákladov súdneho sporu žalobu proti žalovanému v celom rozsahu späť.

4. Výzvou zo dňa 02.06.2017 súd s poukazom na skutočnosť, že vo veci bolo začaté pojednávanie vyzval žalovaného, aby sa vyjadril či so späťvzatím žaloby súhlasí.

5. Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu doručeným súdu dňa 26.06.2017 vyslovil žalovaný svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby. Svoj nesúhlas odôvodil tým, že považuje za potrebné, aby bolo rozhodnuté o žalobnom petite, teda aby bolo zrejmé, či žaloba bola podaná dôvodne, t.j. či je žalovaný dlžníkom žalobcu, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný užíva viacero výrobkov zn. Miele a v prípade zabezpečenia potreby ich servisu sa žalobca ku žalovanému správa ako k dlžníkovi a poskytnutie servisu podmieňuje nie obvyklými podmienkami za akých bol žalovanému poskytovaný servis pred vznikom predmetu sporu tohto súdneho konania, resp. za akých je obdobný servis poskytovaný iným zákazníkom, ktorí nie sú dlžníkmi žalobcu, a teda dochádza k diskriminácii žalovaného z dôvodu, že žalobca sa domnieva, že žalovaný je jeho dlžníkom. Aj zo späťvzatia žaloby je zrejmé, že žalobca je "presvedčený" o tom, že žalovaný je jeho dlžníkom, a teda pri zastavení konania bez rozhodnutia v merite sporu hrozí, že žalobca bude i naďalej postupovať k žalovanému diskriminačne. Žalovaný podotkol, že v prípade úspechu žalobcu, bude povinnosťou uhradiť náklady na dokazovanie zaťažený žalovaný, a teda ak potreba vynaloženia nákladov na znalecké dokazovanie je dôvodom späťvzatie žaloby, tak žalobca vlastne priznáva, že neverí v dôvodnosť podanej žaloby. Žalovaný má za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a vynaložené úsilie konajúceho súdu, ako aj žalovaného, ako aj vzhľadom na pretrvávajúcu diskrimináciu žalovaného pri poskytovaní servisu, nie je v záujme hľadania spravodlivosti, aby konajúci súd vyhovel žalobcovi a zastavil konanie, ktoré je možné rozhodnúť už na nasledujúcom pojednávaní po vykonaní znaleckého dokazovania, prípadne na základe doteraz vykonaného dokazovania.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Nesúhlas alebo súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je podaním v zmysle § 123 CSP, nie však podaním vo veci samej. Z hľadiska formy môže byť vyjadrený iba písomne, a to v listinnej alebo elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 . Žalovaný pri vyjadrení svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby zachoval písomnú formu podania, pričom s ohľadom na to, že v danom prípade nejde o podanie vo veci samej, nebolo potrebné, aby svoje elektronické podanie bez zaručeného elektronického podpisu dodatočne doručil v listinnej podobe, príp. v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom, a preto súd na jeho podanie prihliadol.

10. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.

11. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Posúdenie dôvodov vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bež ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje.

12. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ide o výnimočné prípady, ktoré prichádzajú do úvahy najmä vtedy, keď k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo sám uplatniť úspešne na súde a podobne. Žalovaný v podaní dôvodil, že nesúhlasí so zastavením konania s poukazom na tú skutočnosť, že užíva viacero výrobkov zn. Miele a v prípade zabezpečenia potreby ich servisu sa žalobca ku žalovanému správa ako k dlžníkovi, diskriminačne, keď poskytnutie servisu podmieňuje nie obvyklými podmienkami za akých bol žalovanému poskytovaný servis pred vznikom predmetu sporu tohto súdneho konania, resp. za akých je obdobný servis poskytovaný iným zákazníkom, ktorí nie sú dlžníkmi žalobcu. Ako bolo uvedené vyššie, bolo povinnosťou žalovaného dôvody, pre ktoré nesúhlasí so späťvzatím žaloby nielen tvrdiť, ale i preukázať. Dôkazné bremeno preukázania existencie vážnych dôvodov nesúhlasu tak zaťažovalo výlučne žalovaného. Súd v tomto smere posúdil podanie žalovaného, pričom dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že na jeho strane existujú vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Žalovaným uvádzané dôvody zostali len vo fáze všeobecne vyjadrených, ničím nepodložených, nepreukázaných tvrdení, kedy žalovaný poukazuje na iné vzťahy medzi stranami, ktoré nie sú predmetom tohto konania a s týmto konaním ani nesúvisia. Ak žalobca porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z iných zmluvných vzťahov so žalovaným, žalovanému nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv zákonným spôsobom. Za daného stavu tak súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že žalovaný jednak ním uvádzané dôvody nijakým spôsobom nepreukázal a zároveň tieto dôvody nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti tak, ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 146 ods. 1 CSP. V nesúhlase so späťvzatím žaloby tak žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, pre ktoré

by nebolo možné konanie zastaviť. Práva a právom chránené záujmy žalovaného nebudú zastavením konania v ničom dotknuté, nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovanému.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu, po tom čo žalovaný nepreukázal žiadne vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, podľa ustanovenia § 145 ods. 1 konanie zastavil.

14. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Vyššie citované ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V danom prípade bolo zastavenie konania zavinené procesným úkonom žalobcu, t.j. späťvzatím žaloby, bez uvedenia osobitného relevantného dôvodu predmetného späťvzatia a s ohľadom na túto skutočnosť, prináleží žalovanému aj s poukazom na konštantnú judikatúru (R 49/1993, R 49/2003) nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.