Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/18/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného Ing. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 17XX/X, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou U. U. s.r.o. so sídlom K., X. XXX/XX, proti povinnej P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. - L. XXX, o vymoženie 895,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného Považská Bystrica zo dňa 29. novembra 2016, č.k. 7Er/240/2014 - 34, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu o vymoženie 895,- Eur s príslušenstvom. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 12.03.2014 na Exekútorský úrad JUDr. P. T. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 895 eur, zmluvného úroku z omeškania 0,02 % denne zo sumy 895 eur od 16.11.2013 do zaplatenia a trov exekúcie. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica spísaná JUDr. K. A., Notársky úrad X. B. N860/2013, Nz 35838/2013, NCRls 36489/2013 zo dňa 14.10.2013. Súd právne vec posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. h) § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Uviedol, že zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania, pričom ide o jediný prípad, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. V prípade vymoženia pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, alebo v prípade upustenia od vykonania exekúcie exekútorom, sa exekúcia končí bez rozhodnutia súdu. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov, taxatívne uvedených v zákone, pričom súd skúma ich existenciu a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo bez neho. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je dôvodný. Pre záver o tom, či je nevyhnutné zastaviť exekúciu pre nedostatok majetku je podľa ustálenej súdnej praxe nevyhnutné dôsledne zistiť a zvážiť všetky okolnosti majúce význam pre ďalšiu úspešnosť začatej exekúcie. Takýmito zásadnými okolnosťami sú vek povinnej osoby, jej prípadný zdravotný stav, t.j. skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť predpoklad dosahovania príjmu, či už zo závislej alebo podnikateľskej činnosti v blízkej budúcnosti. V danom prípade povinná preukázala, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorého speňažením by bolo možné aspoň čiastočné vymoženie pohľadávky. Povinná nemá žiaden príjem, jej príjmom je len dávka v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Povinná je síce v produktívnom veku, avšak preukázala, že sa stará o desaťročného syna, ktorý je mentálne postihnutý, navštevuje špeciálnu školu a vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj napriek produktívnemu veku povinnej, nie je vzhľadom na potrebu zvýšenej starostlivosti a pozornosti o dieťa, doprovod dieťaťa do školy a na súčasnú mieru nezamestnanosti, predpoklad jej zamestnania a dosahovania príjmu v blízkom období. Povinná síce vlastnila bankový účet, avšak exekučné príkazy neboli pre nedostatok finančných prostriedkov zrealizované. Taktiež súdny exekútor uviedol, že vymoženie pohľadávky sa vzhľadom na

nepriaznivú finančnú situáciu povinnej javí ako zdĺhavé. Súd prvej inštancie v danej veci poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/91/2015-60 zo dňa 30.11.2015, ktorým súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie voči povinnej z dôvodu nemajetnosti. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom exekučnom konaní je preukázaná nemajetnosť povinnej a skutočnosť, že nemožno predpokladať vymoženie pohľadávky ani v blízkej budúcnosti a tým je splnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Vzhľadom na súčasné majetkové pomery povinnej by ďalšie pokračovanie exekúcie viedlo len k navyšovaniu nákladov účastníkov, pričom oprávnenému zastavenie exekúcie nebráni v podaní nového návrhu na vykonanie exekúcie po zmene majetkových pomerov povinne a teda nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nebráni tomu, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinná nadobudla majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o zastavení exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením. Ďalej uviedol, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd v uznesení uviedol, že povinná predložila vyhlásenie o majetku zo dňa 07.04.2016 kde tvrdí, že nemá bežný účet. Súd však ďalej konštatuje zistenia od súdneho exekútora, že povinná má bežný účet v X., a.s. ktorý je exekuovaný. Súd tak mal pred sebou dôkaz o tom, že povinná klamala vo svojom vyhlásení o majetku keď tvrdila, že žiadny bežný účet nemá. Pričom súdny exekútor súdu preukázal, že povinná má účet v X., a.s., kde bol doručený exekučný príkaz. Oprávnený ďalej uviedol, že povinná rovnako klamala vo svojom vyhlásení o majetku, keď tvrdila, že je nezamestnaná a okrem sociálnych dávok nemá žiadny iný príjem. Súdny exekútor vykonal u povinnej dňa 03.07.2014 osobnú návštevu v mieste jej bydliska. Pri tejto návšteve sa povinná vyjadrila, že si privyrába ako masérka. Okrem ústneho vyjadrenia pri miestnom zisťovaní povinná zaslala dňa 10.07.2014 na email súdneho exekútora správu kde uviedla, že má príjem ako masérka a leda je schopná splácať svoj dlh po splátkach 100,-EUR týždenne. Oprávnený je toho názoru, že súd z predložených, vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bol toho názoru, že ak by bola pravda, že sa povinná stará o postihnutého syna a ťažko chorú starú matku, prináležali by jej dávky zo Q.. Okrem toho ak je jej syn maloletý a matka nežije s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti , možno predpokladať že poberá od otca dieťaťa výživné. Uviedol tiež, že ak by bola pravda, že sa povinná stará o svoju ťažko chorú starú matku, tak by poberala opatrovateľský príspevok, čo ale Sociálna poisťovňa nepotvrdila. Povinná tiež nepreukázala, že by poberala rodičovský príspevok a výživné na dieťa od jeho otca alebo aspoň náhradné výživné, čo Sociálna poisťovňa ani Úrad práce Považská Bystrica nepotvrdili. Súd mal podľa názoru oprávneného všetky tieto skutočnosti riadne zistiť, čo ale neurobil. Súd nedotazoval povinnú či poberá rodičovský príspevok alebo výživné od otca dieťaťa alebo náhradné výživné a v akých výškach. Oprávnený je toho názoru, že takto zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Povinná nepreukázala mentálne postihnutie jej syna. Samotný súd uviedol, že povinná len čestným prehlásením zo dňa 09.01.2015 preukázala, že jej syn je v liečbe a sledovaní odbornej ambulancie pre g. ADHD sy-Psychomot. Instabilita a PMR-zaostávanie vo vývine reči. Oprávnený tak poukazuje na skutočnosť, že súd nemal preukázané mentálne postihnutie syna povinnej z lekárskej správy ale len z čestného prehlásenia povinnej, pričom oprávnený už poukázal na klamlivé vyjadrenie povinnej pri vyhlásení o jej majetku. Oprávnený ako ďalší dôkaz o klamstve povinnej uviedol, že povinná kontaktovala telefonicky oprávneného dňa 17.12.2013 kedy mu tvrdila, že mu zaplatí dve splátky po 75,-EUR t.j. spolu 150 EUR a tieto mu posiela poštovou poukážkou na číslo účtu, ktoré bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke t.j. č. účtu XXXXXXXX/XXXX. vedený v Poštovej banke, a.s. Povinná zaslala z dohodnutej emailovej adresy A. na emailovú adresu oprávneného L..x.sk doklad o údajnom zaplatení sumy 150,-EUR na účet XXXXXXXX/XXXX prostredníctvom pošty SR. Na účet oprávneného však prišla dňa 19.12.2013 len suma 5,-EUR. Oprávnený má dôvodné podozrenie, že povinná sumu 5,-EUR, ktorá mu reálne prišla na účet, upravila na poštovej poukážke po jej zaplatení na sumu 150,-EUR. Pošta SR nikdy oprávnenému nevyplatila sumu 150,-EUR. Z uvedených platieb povinnej je zrejmé, že exekúcia je čiastočne úspešná. Povinná napriek údajnej nemajetnosti platí na účet exekútora síce drobné čiastky, ale platí. Predpoklad exekúcie je teda zdĺhavý, ale úspešný. Oprávnený má tak aspoň čiastočnú možnosť splatenia svojej pohľadávky, ktorú eviduje voči povinnej. Prebiehajúca exekúcia lak má svoj zmysel a význam a pôsobí na povinnú tak, že táto aspoň po drobných čiastkach

spláca svoj záväzok. Ak však súd rozhodne o zastavení exekúcie, povinná nebude platiť oprávnenému dobrovoľne nič, tak ako neplatila ani pred začatím exekúcie. Oprávnený nesúhlasí s názorom súdu, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu nákladov exekúcie. Povinná sumy 5,-Eur platila dobrovoľne a neboli jej strhávané z účtu. Podľa názoru oprávneného tak nevznikajú ďalšie trovy exekúcie. Oprávnený z verejne dostupných informácií, zistil, že matka povinnej pani O. je tak výlučnou vlastníčkou dvoch rodinných domov v obci X. -L. a to s.č. XXX a XXX v 1/1. Na listoch vlastníctva nie sú okrem vecného bremena práva doživotného užívania pre povinnú, žiadne ťarchy. Majetkové pomery matky povinnej s ktorou žije povinná v spoločnej domácnosti, ale i ostatných osôb žijúcich na adrese pobytu povinnej t.j. jej nevlastného otca P. O. a nevlastného brata p. X. O., sú tak nadštandardné. Súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného znemožnil oprávnenému aby uskutočňoval svoje procesné práva a došlo tak k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie zo dňa 29.11.2016 v plnom rozsahu a zároveň oprávnený navrhuje, aby odvolací súd nepriznal povinnej náhradu trov konania a tieto priznal oprávnenému. 3. Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že tvrdenia oprávneného o údajnom klamaní vo vyhlásení o majetku považuje za urážlivé, ktoré sa nezakladá na pravde. Účet v banke z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov zrušila už dňa 09.10.2014, t. j. rok a pol predtým, ako súdu predložila svoje vyhlásenie o majetku dňa 07.04.2016. Zároveň akceptovanú žiadosť o zrušenie účtu priložila k vyjadreniu. Je toho názoru, že súdny exekútor počas 2 - ročného vedenia exekúcie dostatočne zistil, že nevlastní žiaden majetok a vymoženie pohľadávky sa javí ako zdĺhavé vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu. Uviedla, že úvahy oprávneného o budúcom možnom (neistom) zlepšení jej majetkových a zárobkových pomerov nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Ďalej je toho názoru, že súd spravodlivo posúdil dávky a príspevky ktoré poberá s ohľadom na to, či tieto podliehajú exekúcií. Podotkla, že súd v odôvodnení nikde neuviedol pojem „celodenná“ starostlivosť v spojení s opaterou o jej starú mamu, ktorá zomrela dňa 19.04.2016, t. j. 10 dní po podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Okolnosť, že nepoberá rodičovský príspevok, pretože nemá nárok na tento príspevok, lebo dieťa s postihnutím je už vo veku 10 rokov v zásade nemá vplyv na nesprávne skutkové zistenia exekučného súdu. Výživné na dieťa poberá, tak ako uviedla vo vyhlásení o majetku, no výživné na dieťa nie je príjem, ktorý podlieha exekúcií. Uviedla, že synovi bol v šiestom roku života diagnostikovaný primárny ľahký stupeň mentálneho postihnutia v kombinácií s ďalším postihnutím a vývinovou hyperkinetickou poruchou DHD, v dôsledku ktorej vyplýva zvýšená starostlivosť o maloletého po celý deň. Doplnila, že predmetné „dôverné“ lekárske správy z odborných psychologických vyšetrení sú k dispozícii v spise na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 7Er/1307/2013, tak ako uvádza súd prvej inštancie. V tejto súvislosti zároveň poukázala na postup pri prijímaní žiakov do Špeciálnej ZŠ pre žiakov so zdravotným znevýhodnením v zmysle § 7 Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky o špeciálnych školách, z ktorej je zrejmé, že takúto školu nemôže navštevovať zdravé dieťa. Ďalej uvádza, že príjmy v domácnosti posudzuje príslušné oddelenie ÚPSVaR pre výpočet nároku na dávku v hmotnej núdzi, preto nie je dôvod, aby súdny exekútor alebo súd mal za povinnosť skúmať dôchodok jej matky a príjem nevlastného brata a ďalších príslušníkov rodiny žijúcich na úplne inej adrese. Poukázala na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 17CoE/64/2014 zo dňa 25.06.2014, podľa ktorého dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy zo strany povinného nebráni zastaveniu exekúcie. Dôvod zastavenia exekúcie vyplývajúcej z nedostatku majetku dosiaľ u povinnej pretrváva, pretože zistené osobné a majetkové pomery sa počas prebiehajúcej exekúcie u povinnej výrazne nezmenili. Na záver uviedla, že plne súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň navrhla, aby odvolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov konania.

4. Oprávnený v písomnej replike k vyjadreniu povinnej uviedol, že z obsahu a formy vyjadrenia povinnej je zrejmé, že povinná si zvolila v tejto veci právneho zástupcu, z čoho vyplýva, že povinná je zrejme dostatočne majetná na to, aby si platila služby právneho zástupcu. Oprávnený trvá na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní a súdu len pripomenul, že povinná si požičala peňažné prostriedky, ktoré nevrátila v dohodnutých splátkach, majetkové pomery povinnej sa zlepšili (privyrába si ako masérka, čo potvrdila aj exekútorovi) a zlepšili sa aj majetkové pomery celej rodiny, keď zdedili ďalšiu nehnuteľnosť, povinná zaplatila dobrovoľne len sumu 5,- Eur, pričom upravila poštovú poukážku na sumu 150,- Eur, povinná nesplnila prísľub exekútorovi, že bude platiť dobrovoľne sumu 100,- Eur a povinná s oprávneným nie je v kontakte a nekomunikuje s ním. Ďalej uviedol, že povinná sa vo svojom vyjadrení zámerne vyhýba k podstatným argumentom oprávneného ohľadne upravenej poštovej poukážky zo sumy 5,- Eur na 150,- Eur. Oprávnený ďalej namietal, že nám reálne možnosti, ako zistiť zmenu pomerov

povinnej a prípadne sa opätovne domáhať svojich práv podaním návrhu na exekúciu. Oprávnený je toho názoru, že nie sú dôvody na zastavenie exekúcie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v plnom rozsahu. Zároveň žiadal, aby odvolací súd nepriznal povinnej náhradu trov konania a tieto priznal oprávnenému, ktoré zároveň aj vyčíslil.

5. Povinná v písomnej replike k vyjadreniu oprávneného uviedla, že je toho názoru, že oprávnený má snahu vytvoriť pred súdom dojem jej podvodného konania. Poukázala na celkovú odplatu pôžičky, ktorá je teraz pre ňu dvojnásobná, navýšená ešte o ďalšie poplatky a trovy exekúcie. Uviedla, že oprávnený sa mylne domnieva, že by sa jej majetkové pomery mohli výrazne zlepšiť. Jej príjem počas obdobia prebiehajúcej exekúcii šetrili dvaja exekútori a opakovane skúmali aj exekučné súdy. Doplnila, že zmenu trvalého pobytu nahlásila súdnemu exekútorovi písomne. Má za to, že povinný nemusí byť s oprávneným v priamom kontakte, keď oprávnený môže všetky informácie získať nazeraním do spisu u svojho súdneho exekútora. K nehnuteľnosti, ktorú spomína oprávnený uviedla, že táto nebola zdedená, ale bola jej matke darovaná. Tento dom má takmer 90 rokov a jeho vybavenie je skromné. Odmietla tvrdenie oprávneného o skutočnosti, že si zvolila v predmetnej veci právneho zástupcu. Na záver sa vyjadrila, že naďalej považuje uznesenie súdu prvej inštancie za správne a zákonné. 6. Oprávnený v písomnej duplike k vyjadreniu povinnej uviedol, že práve povinná oslovila oprávneného cez sociálnu sieť so žiadosťou o pôžičku. Oprávnený jej peniaze požičal ako fyzická osoba. Zmluva o pôžičke bola súčasťou notárskej zápisnice, ktorú povinná podpísala. Oprávnený je toho názoru, že povinná sa nemôže vyhýbať svojej povinnosti vrátiť dlh len konštatovaním, že ona si nič neprečítala. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinná má finančné zdroje na splácanie svojich dlhov, nakoľko po návšteve súdneho exekútora dňa 03.07.2014 a dňa 09.07.2014 aspoň čiastočne platila. Oprávnený je toho názoru, že povinná pri svojom veku 30 rokov sa nemôže takto nezodpovedne zbaviť svojich dlhov, pričom má pred sebou budúcnosť mladého človeka, ktorý sa v budúcnosti môže zamestnať. Poukázal ďalej na to, že povinná mala povinnosť v zmysle článku VII. bod 7.5 zmluvy o pôžičke nahlásiť do 3 dní zmenu adresy. Uviedol, že povinná nemusí znášať náklady na hypotéku ako väčšina ľudí na Slovensku. Oprávnený dal do pozornosti, že povinná sa nevyjadrila k otázke zaslaniu a úprave poštovej poukážky preukazujúcej zaplatenie dopísaných 150,- Eur z reálne zaplatených 5,- Eur. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Zároveň žiadal, aby odvolací súd nepriznal povinnej náhradu trov konania a tieto priznal oprávnenému, ktoré zároveň aj vyčíslil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.03.2014 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica spísaná JUDr. K. A., Notársky úrad X. B. N860/2013, Nz 35838/2013, NCRls 36489/2013 zo dňa 14.10.2013. Povinná dňa 08.04.2016 podala na súde prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 z dôvodu, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V tomto prípade existencia majetku musí byť podložená šetrením exekútora a súdu.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie mal z pripojeného exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor vykonal šetrenia existencie majetku u povinnej, teda, že zisťoval, či povinná má majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval, či povinná vlastní nehnuteľný alebo hnuteľný majetok, predajom ktorého by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Zo šetrenia súdneho exekútora je zrejmé, že povinná tohto času je nezamestnaná, nevlastní žiadny hnuteľný majetok, nevlastní žiadne motorové vozidlo, vlastní bankový účet v X. a.s., kde bol odoslaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Súdny exekútor ďalej konštatoval, že z opakovaných lustrácií neboli zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k uspokojeniu pohľadávky a že predpoklad splatenia pohľadávky je zdĺhavý.

14. Šetrenie majetkových pomerov vykonal aj súd prvej inštancie, a to lustráciou v katastri nehnuteľností, ktorou bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že povinná nemá žiaden príjem a jej príjmom je len dávka v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj napriek produktívnemu veku povinnej, nie je vzhľadom na potrebu zvýšenej starostlivosti a pozornosti o dieťa, doprovod dieťaťa do školy a na súčasnú mieru nezamestnanosti, predpoklad jej zamestnania a dosahovania príjmu v blízkom období.

15. Na základe takto vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinnej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal dostatočne objektívne preukázanú nemajetnosť povinnej šetrením súdneho exekútora ako aj vlastným šetrením. Súd prvej inštancie správne tiež prihliadol na skutočnosť, že povinná má zvýšenú starostlivosť o svojho syna v súvislosti so zdravotným znevýhodnením, ktoré mal za preukázané zo spisu súdu prvej inštancie sp.zn. 7Er/1307/2013, a v ňom obsiahnutej lekárskej správy o zdravotnom stave syna povinnej X. zo dňa 08.01.2015. Vzhľadom na uvedené nie je tak dôvodná námietka oprávneného, že by povinná túto skutočnosť nepreukázala, pričom je irelevantné, či povinná v dôsledku zdravotného znevýhodnenia svojho syna poberá nejakú štátnu dávku, ktorá by prípadne pokryla náklady na liečenie.

16. Odvolací súd s predložených dokladov nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že údaje, ktoré uviedla povinná vo vyhlásení o majetku zo dňa 07.04.2016 nie sú pravdivé. So šetrenia exekútora a súdu prvej inštancie je zrejmé, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok a povinná preukázala, že v súčasnosti nevlastní bežný účet v spoločnosti X. a.s., a to priloženou žiadosťou o zrušenie bežného účtu zo dňa 09.10.2014.

17. Oprávneným namietané skutočnosti týkajúce sa príjmových a majetkových pomerov členov domácnosti povinnej, kde oprávnený tvrdil, že majetkové pomery rodiny sú nadštandardné, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Povinná je preukázateľne poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, kde hmotná núdza je definovaná v § 2 ako stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Z uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o priznaní pomoci v hmotnej núdzi boli zo strany Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny zohľadnené aj majetkové pomery členov domácnosti povinnej z výsledkom, že povinná je v hmotnej núdzi.

18. Rovnako odvolaciu námietka oprávneného, že povinná čiastkovými sumami uhrádzala pohľadávku oprávneného, nepovažuje odvolací súd za relevantnú, nakoľko nepravidelné splácanie pohľadávky sumou 5 Eur nepokrýva ani príslušenstvo a trovy exekúcie. Rovnako vzhľadom k predmetu konania o návrhu na zastavenie exekúcie nie je právne relevantná otázka ohľadne skutočnosti, ktorú namieta oprávnený, a to rozdielnej sumy na poštovej poukážke, ktorú mala ako doklad o údajnom zaplatení sumy 150,-EUR na účet 91470242/6500 prostredníctvom pošty SR zaslať na emailovú adresu oprávneného L..x.sk <mailto:L..x.sk>, kde oprávnený tvrdil, že na účet mu však prišla dňa 19.12.2013 len suma 5,- EUR. Okrem toho doklad, ktorý predložil oprávnený k svojmu odvolaniu, ktorý má údajne preukázať možnosť manipulácie s poštovou poukážkou v úmysle oklamať oprávneného v rozsahu zasielanej sumy nie je dostatočne čitateľný, je rozmazaný a nie je z neho zrejmé, čo malo byť predmetom tejto platby, kto bol jej odosielateľom a kto prijímateľom.

19. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného v tom, že povinná sa môže v budúcnosti zamestnať alebo nadobudnúť majetok, k tejto odvolací uvádza, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny

stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť.

20. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicate pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.októbra 2011). 21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .