Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/192/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, IČO: 00 397 865, práv. zast. JUDr. Zoltánom Sťahulom, advokátom, Prídavkova 23A, Bratislava, proti žalovanému RILLY home s.r.o., Strelkova 1, Bratislava, IČO: 43 864 198, práv. zast. JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, Štúrova 13, Bratislava, o zaplatenie 9 782,35 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/137/2015-144 zo dňa 20.1.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/137/2015-144 zo dňa 20.1.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 782,35 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,75% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 10.4.2013 do zaplatenia; 8,50% p. a. zo sumy 200,- EUR od 16.10.2013 do zaplatenia; 8,50% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 16.10.2013 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 200,- EUR od 21.11.2013 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 21.11.2013 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 200,- EUR od 21.12.2013 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 21.12.2013 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 200,- EUR od 21.1.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 21.1.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 1 212,95 EUR od 31.1.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 202,80 EUR od 3.3.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 3.3.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 202,80 EUR od 21.3.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 21.3.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 202,80 EUR od 21.4.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 21.4.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 202,80 EUR od 21.5.2014 do zaplatenia; 8,25% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 21.5.2014 do zaplatenia; 8,15% p. a. zo sumy 202,80 EUR od 16. 6.2014 do zaplatenia; 8,15% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 16.6.2014 do zaplatenia; 8,15% p. a. zo sumy 202,80 EUR od 16.7.2014 do zaplatenia; 8,15% p. a. zo sumy 396,28 EUR od 16.07.2014 do zaplatenia. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 586,50 EUR a trovy právneho zastúpenia na jeho účet v sume 1 299,41 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku konanie zastavil.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 9 782,35 EUR titulom nárokov zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorou prenechal žalovanému nebytové priestory Farmaceutickej fakulty, Odbojárov 10, Bratislava. Podľa zmluvy žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné a cenu za služby spojené s užívaním predmetu nájmu. V žalobe taktiež požadoval denný úrok z omeškania, ale následne uviedol, že došlo k chybe a tento má súd považovať za ročný úrok z omeškania. Na základe toho súd uviedol, že v tejto časti konanie zastavil.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol kompenzačnú námietku vo výške uplatnenej žalobou žalobcu podľa § 98 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“). Nespochybnil existenciu záväzkového vzťahu založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 5.10.2012 a nenamietal ani výšku uplatneného nároku. S ohľadom na skončenie nájomného vzťahu však poukázal na § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Odo 419/2006. Proti tomu žalobca poukazoval na čl. VIII. bod 4 predmetnej nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že aplikácia žalovaným uvádzaného § 667 ods. 1 Obč. zák. bola ním v danej veci vykladaná účelovo a nesprávne.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že prejednávanom prípade medzi stranami sporu nebola sporná existencia záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 5.10.2012 uzatvorenej podľa zákona č. 16/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení skorších predpisov a podľa § 663 a nasl. Obč. zák.. Nebol sporný ani nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, ktorý vznikol titulom vyúčtovaného nájomného podľa článku IV. zmluvy a ceny za služby spojené s užívaním predmetu nájmu podľa článku V. zmluvy a ktorý mal súd preukázaný aj zo žalobcom predložených daňových dokladov. K žalovaným vznesenej kompenzačnej námietke súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako špeciálny právny predpis upravujúci nájom nebytových priestorov neobsahuje osobitné ustanovenia o problematike nároku nájomcu voči prenajímateľovi na náhradu nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na prenajatú vec, je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia Obč. zák. o nájomnej zmluve, konkrétne ustanovenie § 667. Dodal, že k problematike vzťahu Obč. zák. a zákona č. 116/1990 Zb. sa venuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 861/2001 zo dňa 14. mája 2002. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 1222/2007.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Obč. zák. rozlišuje dve kategórie náhrady toho, čo nájomca vynaložil na úpravu predmetu nájmu. Jednak sú to náklady spojené so zmenou prenajatej veci a jednak je to protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. V čl. VIII. bod 4 sa strany dohodli, že nájomca po skončení nájmu, aj v prípade jeho predčasného ukončenia, nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na technické zhodnotenie predmetu nájmu. Nájomca sa ďalej zaviazal, že daruje po skončení nájmu ním uhradené technické zhodnotenie predmetu nájmu prenajímateľovi. Prenajímateľ sa zaviazal tento dar od nájomcu prijať. Zmluvné strany v tejto súvislosti vyhlásili, že tým budú ich vzájomné vzťahy viažuce sa k technickému zhodnoteniu predmetu nájmu urovnané. Strany teda vyjadrili zhodnú vôľu v tom zmysle, že po skončení nájomného vzťahu nebude nájomca požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Súd sa ďalej zaoberal právnou otázkou, či sa možno vopred vzdať práva na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Uviedol, že § 574 ods. 2 Obč. zák. ustanovuje, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Ustanovenie § 667 ods. 1 Obč. zák. je však ustanovením dispozitívnym, teda pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve. Bolo preto podľa názoru súdu nutné v čo najširšej miere rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa inak. Predmetné zmluvné dojednanie medzi nájomcom a prenajímateľom, v zmysle ktorého nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na technické zhodnotenie predmetu nájmu počíta aj s prípadom predčasného ukončenia nájmu. Súd dodal, že tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, t.j. dohodu medzi účastníkmi, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv, a teda ako dohodu neplatnú. Dojednanie medzi prenajímateľom a nájomcom o tom, že nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na technické zhodnotenie predmetu nájmu, nie je možné bez ďalšieho považovať za neplatné, nakoľko v opačnom prípade by nebola rešpektovaná autonómia vôle subjektov občianskoprávneho vzťahu a tým by bola do značnej miery neprípustne obmedzená sféra slobody subjektov v právnych vzťahoch. Súd preto kompenzačnú námietku žalovaného ohľadom náhrady nákladov vynaložených so súhlasom prenajímateľa na úpravu prenajatého nebytového priestoru považoval za neoprávnenú.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal taktiež na skutočnosť, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2015, ktoré bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že odo dňa 28.8.2015 je práceneschopný a klient trvá na jeho osobnej účasti. Súd elektronicky právnemu zástupcovi žalovaného oznámil, že akceptuje jeho žiadosť o odročenie a toto bude odročené na termín 20.1.2016. Predvolanie bolo žalovanému doručené písomne dňa 7.12.2015. Dňa 14.1.2016 opätovne

požiadal o odročenie termínu pojednávania z tých istých dôvodov. Súd elektronickým podaním zo dňa 19.1.2016 oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že jeho žiadosť o odročenie z jeho zdravotných dôvodov neakceptuje a vo veci bude pojednávať s odkazom § 16 a17 zákona č. 586/2003 Z. z. zákona o advokácii. V udelenom plnomocenstve klient súhlasil so substitúciou a zároveň podľa § 119 ods. 3 O.s.p. žiadosť neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára. V súvislosti s uvedeným súd s odkazom na ustanovenia O.s.p. poukázal na jeho povinnosť zabezpečiť taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty a na povinnosť v súčinnosti so všetkými stranami sporu postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná a aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Súd vyjadril názor, že v danej veci žalovaný riadne neospravedlnil svoju neúčasť, a preto nebolo potrebné pojednávanie odročiť. Zastával názor, že v odôvodnení sa zaoberal námietkami žalovaného a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom a nedošlo ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania na zaplatený súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby a dvakrát účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015 a 20.1.2016 ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR podľa § 369c ods. 1 Obch. zák.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie sa dopustil vážneho procesného pochybenia, nakoľko mu odňal možnosť konať pred súdom. Právny zástupca žalovaného uviedol, že svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 20.1.2016 vopred ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti podaním zo dňa 12.1.2016, ktoré v ten deň aj odoslal na poštovú prepravu. Zároveň požiadal aj o odročenie pojednávania a zdôraznil, že klient (žalovaný) trvá na jeho osobnej účasti, a preto požiadal aj o ospravedlnenie jeho neúčasti. K podaniu zároveň priložil aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Súd v odôvodnení potvrdil, že uvedenú žiadosť mal k dispozícii 6 dní pred konaním pojednávania. Právny zástupca žalovaného súhlasil s tvrdením súdu, že svoju neúčasť ospravedlnil z rovnakých dôvodov ako pri predchádzajúcom pojednávaní, avšak v období, kedy bol vytýčený nový termín pojednávania sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že účasť na predmetnom pojednávaní by znamenala vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. Zdôraznil, že napriek tomu, že súd mal jeho žiadosť k dispozícii už od 14.1.2016, tak až dňa 19.1.2016 mu oznámil, že ju neakceptuje s tým, že klient v plnomocenstve vyjadril súhlas, aby si jeho právny zástupca za seba ustanovil zástupcu, na čo právny zástupca žalovaného reagoval rovnako ako v predmetnej žiadosti tým, že žalovaný nesúhlasí s tým, aby sa dal zastupovať iným advokátom alebo advokátskym koncipientom a trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu. V tejto odpovedi právny zástupca žalovaného zdôraznil, že jeho zdravotný stav mu naďalej neumožňuje zúčastniť sa pojednávania a opätovne požiadal o jeho odročenie s tým, že v lehote troch dní doručí potvrdenie ošetrujúceho lekára ako aj písomné vyhlásenie žalovaného o nesúhlase so zastupovaním iným advokátom. Tieto doklady právny zástupca žalovaného zaslal súdu dňa 22.1.2016 jednak e- mailom ako aj poštou. Súd však jeho žiadosť ani predložené doklady neakceptoval a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené však právny zástupca žalovaného uviedol, že neboli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon/1021/1996, R 31/1995, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2009 a sp. zn. 5Cdo 122/2010. Na základe uvedeného žalovaný, resp. jeho právny zástupca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zastával názor, že popri dôvodoch neodročenia pojednávania, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku je potrebné skúmať, či konanie žalovaného a jeho právneho zástupcu nie je len účelové s cieľom predĺžiť konanie a oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Dodal, že nakoľko v danom prípade nejde o právne náročnú vec, neexistoval na strane žalovaného relevantný dôvod trvať na osobnom zastupovaní jeho právnym zástupcom. Žalobca poukázal na to, že žalovaného zastupuje Advokátska kancelária O. & O.R., to znamená, že v čase práceneschopnosti advokáta JUDr. O. pracuje aj JUDr. O.R., ktorou sa žalovaný mohol na základe poverenia dať zastúpiť. Ďalej žalobca uviedol, že predmetné lekárske potvrdenie, na ktoré odkazuje žalobca a ktoré je aj prílohou odvolania bolo vystavené dňa 18.1.2016, čo znamená, že žalovaný ho mohol súdu zaslať už spolu s jeho e-mailom adresovaným súdu dňa 19.1.2016, čo však

neurobil. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces a odňal mu možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca tak pred pojednávaním vytýčeným na termín 30.11.2015 ako aj pred pojednávaním vytýčeným na termín 20.1.2016 riadne ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť svojho klienta, požiadal o odročenie pojednávania a pripojil doklady preukazujúce opodstatnenosť jeho žiadosti. Zdôraznil, že žalovaný trvá na jeho osobnej účasti a nesúhlasí, aby sa jeho právny zástupca nechal zastupovať iným advokátom, resp. advokátskym koncipientom. Tento nesúhlas žalovaný potvrdil aj svojim vyhlásením zo dňa 12.1.2016, ktoré X.. O. doručil súdu v súlade s e-mailom zo dňa 19.1.2016. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 (t.j. zastupovanie iným advokátom alebo advokátskym koncipientom) nie je možné proti vôli klienta. Na základe potvrdenia o práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného mal súd prvej inštancie vedomosť o tom, že táto trvá už dlhšiu dobu a taktiež z predložených potvrdení ošetrujúceho lekára bolo súdu zrejmé, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a neumožňuje mu účasť ma pojednávaní a s tým spojené zastupovanie svojho klienta (žalovaného). Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, že žiadosť o odročenie pojednávania nebola účelová či neodôvodnená, a preto neboli splnené podmienky na to, aby súd túto žiadosť neakceptoval a konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

14. V súlade s vyššie uvedeným bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní uplatniť taký procesný postup, pri ktorom budú zachované všetky procesné práva žalovaného, ktoré mu ako strane sporu prislúchajú. Odvolací súd dodáva (nakoľko od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynula už dlhšia doba), že v prípade, ak súd prvej inštancie zistí, že práceneschopnosť právneho zástupcu žalovaného pokračuje, bolo by vhodné najskôr v záujme predchádzania zbytočným prieťahom v konaní vyzvať žalovaného, či nemá záujem zvoliť si nového právneho zástupcu a následne vo veci ďalej konať a rozhodnúť.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

16. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému sub-jektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).