Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/196/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú N. I., nar. XX. 1. XXXX, trvalé bydlisko N. č. XXX, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky K.. Y. I., nar. 2. 6. XXXX, trvalé bydlisko N. č. XXX, občianky Slovenskej republiky a otca U. I., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko A. nad Q., V. č. 48, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 28. 3. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca U. I., nar. XX. 3. 1976, zo dňa 27. 2. 2017, ktorý bol doručený elektronickou poštou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 27. 2. 2017, na zníženie výživného pre maloletú N. I., nar. 24. 1. 2010,

z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Elektronickým podaním zo dňa 27. 2. 2017, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 27. 2. 2017 sa otec maloletého dieťaťa domáhal zníženia výživného pre maloleté dieťa na minimálnu výšku.

2. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11. 7. 2017, sp. zn. 23P/13/2017, bola príslušnosť súdu prenesená na Okresný súd Žilina.

3. Návrh na zníženie výživného pre maloleté dieťa na „minimálnu výšku“ odôvodnil tým, že mu bol v dôsledku exekúcie na výživné odobratý vodičský preukaz, ktorý je pre jeho existenciu nevyhnutný. Nemôže bez neho vykonávať zárobkovú činnosť. Dlh na výživnom mu vznikol v dôsledku spätného zvýšenia výživného. Nemôže si plniť vyživovaciu povinnosť a nemá ani prostriedky pre vlastnú existenciu.

4. Matka navrhla návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že keďže si otec neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, musela podať návrh na vykonanie exekúcie. U otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Naopak, maloletá dcéra nastúpila do školy, takže sa podstatne zvýšili jej odôvodnené potreby.

5. Otec bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Prvé predvolanie bolo súdu vrátené poštou s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote (č. l. 778). Následne si už otec druhé predvolanie na pojednávanie prevzal. Na pojednávanie sa nedostavil, neúčasť vôbec neospravedlnil

a nepožiadal ani o odročenie pojednávania. Preto boli splnené zákonné podmienky na to, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.

6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že podľa informácie matky, otec na výživnom ani na zameškanom výživnom nedlhuje žiadne finančné prostriedky. V predchádzajúcom konaní bolo dieťa v predškolskom veku, v súčasnosti je v 2. ročníku základnej školy. Z návrhu otca nevyplýva absolútne žiadna zmena pomerov na jeho strane, ktorá by ho oprávňovala podať návrh na zníženie výživného. Poukázala na právnu prax, kedy súdy nevychádzajú zo skutočného príjmu, ale z takzvanej potencionality zárobkov, že teda v prípade určovania výživného a rozhodovania o výživnom sa zohľadňuje to, aké schopnosti a možnosti a aký príjem by mohol v danom prípade otec dosiahnuť, keby využil všetky svoje možnosti a schopnosti na to, aby svoje rodičovské povinnosti voči maloletej dcére riadne plnil. Príkladmi z internetu vytlačili ponuky práce v mieste bydliska otca. Neexistuje akýkoľvek dôvod na zníženie výživného. Matka zváži podanie návrhu na zvýšenie výživného.

7. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní vo výpovedi uviedla, že v roku 2016 pracovala ako asistentka u JUDr. Ftorkovej s čistým mesačným príjmom cca 400 EUR, v roku 2017 cca 500 EUR a tento rok 550 EUR. V 5/2016 bývala u rodičov v rodinnom dome. Za seba a za dcéru im prispievala na bývanie 90 EUR. Začiatkom roku 2017 sa presťahovala do rodinného domu, ktorý kúpili jej rodičia. Rodičom nájomné za bývanie v rodinnom dome neplatí. Za bývanie platí mesačne za seba a za dcéru asi 110 EUR. Výdavky na bývanie sa zvýšili oproti 5/2016 asi o 20 EUR. K iným zmenám u nej nedošlo.

K zmene pomerov u maloletého dieťaťa matka uviedla nasledovné skutočnosti: v máji 2016 navštevovala dcéra materskú škôlku. Do prvého ročníka základnej školy nastúpila v septembri 2016. V súčasnosti je v druhom ročníku. V roku 2016 v máji boli výdavky na dcéru asi 250 EUR. Cestovné do škôlky nemala. Nástupom do školy, cestovné nepribudlo, výdavky v škole sú priemerne mesačne 15 EUR, v škôlke v roku 2016 už poplatok za škôlku neplatila. Nástupom do školy, okrem výdavkov v škole, pribudli tieto výdavky: dcéra začala navštevovať výtvarný krúžok, čo mesačne stojí asi 5 EUR, skautský krúžok, čo mesačne stojí 2,30 EUR, školská družina 8 EUR. Minulý rok sa zúčastnila dcéra plaveckého výcviku, čo ju stálo 36 EUR a za školský výlet zaplatila 41 EUR. Zvýšili sa výdavky na voľno - časové aktivity vrátane knižiek, asi o 10 EUR. Iné výdavky nepribudli, ale zvýšili sa výdavky na stravu asi o 70 EUR, na oblečenie asi o 10 - 15 EUR. Celkové sa zvýšili výdavky oproti 5/2016, nástupom do školy až doteraz cca asi o 100 EUR mesačne. Otec sa s dcérou nestretáva, okrem výživného jej nič nekupuje. S výchovou jej nepomáha. Dňa 9. 3. 2018 otec navštívil dcéru v škole - doniesol jej dva balíčky cukríkov.

8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa

9. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 8. 12. 2015, sp. zn. 10P/71/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 12. 2017, sp. zn. 14 CoP/27/2016.

Tieto rozhodnutia sú dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.

Z uvedených rozhodnutí vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:

- Výška výživného pre maloleté dieťa bola určená na sumu 100 EUR mesačne,

- príjem matky bol ustálený na sumu 590 EUR,

- otec dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemal,

- nebol zdravotne obmedzený tak, aby sa mohol zamestnať v lepšie platenom zamestnaní (otec uvádzal príjem 150 EUR mesačne),

- otec bol schopný zamestnať sa s príjmom 380 EUR mesačne,

- vzhľadom na vek maloletého dieťaťa je ešte osobná starostlivosť matky o ňu v takom rozsahu, že z väčšej časti možno hovoriť o naturálnom plnení zo strany matky.

Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec ukončil podnikateľskú činnosť k 28. 8. 2012.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie ani dávky v nezamestnanosti. Nepodniká a nemá príjem ani zo závislej činnosti.

Zo správy z ÚPSVaR Banská Štiavnica súd zistil, že otec nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky a nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy od zamestnávateľa matky súd zistil, že jej priemerný čistý príjem bol v období od februára 2016 do septembra 2017 v sume 509, 11 EUR.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 3. 11. 2014, sp. zn. 30P 194/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 2. 2015 súd zistil, že na čas do rozvodu manželstva, súd určil výživné pre maloleté dieťa vo výške 100 EUR mesačne od 1. 9. 2013 a nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 9. 2013 do 30. 11. 2014 vo výške 975 EUR súd povolil otcovi splácať po 30 EUR mesačne, spolu s bežným výživným. V tomto čase maloleté dieťa navštevovalo škôlku. Otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 4. 9. 2012 do 23. 7. 2013 a vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Otec o ponúkané miesta neprejavil záujem a zdôrazňoval, že chce pokračovať vo vykonávaní samostatne zárobkovej činnosti. V rozhodnej dobe v tomto konaní dosahoval príjem zo závislej činnosti 380 EUR.

Otec bol upovedomený súdnym exekútorom o začatí exekúcie dňa 20. 7. 2015 a jeho námietky proti exekúcii boli Okresným súdom Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 26. 1. 2016, sp. zn. 9Er/392/2015 zamietnuté. Exekučným príkazom zo dňa 19. 4. 2016 mu bol zadržaný vodičský preukaz.

Zo správ zo sociálnej poisťovne súd zistil, že v rozhodnom období otec ani matka nepoberali dávky.

Súd sa na pojednávaní oboznámil s dôkazmi, predloženými právnou zástupkyňou matky na pojednávaní (ponuky práce na internete - PROFESIA.SK, rozpisom výdavkov matky a maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

12. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v máji 2016, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od

predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

13. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

14. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

15. Na strane otca (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) súd nezistil zmenu pomerov. V rozhodnom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nebolo zistené, že by podnikal alebo mal príjem zo závislej činnosti. V exekučnom konaní mu bol zadržaný vodičský preukaz. Táto skutočnosť nemôže mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Nie je to zmena pomerov na strane otca, ktorá by mala akýkoľvek vplyv na jeho povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške.

Vodičský preukaz bol otcovi zadržaný práve z dôvodu, že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť. Súd nemá právomoc otcovi vrátiť vodičský preukaz. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zadržanie vodičského preukazu neznamená jeho odobranie. Vodičský preukaz je naďalej platný, len je uložený na polícii, pokiaľ otec dlžné výživné neuhradí. Exekútor je povinný bezodkladne po úhrade výživného doručiť na políciu príkaz na vrátenie vodičského preukazu. O tomto príkaze upovedomí aj povinného - otca. Aj po úhrade výživného a vrátení preukazu však môže exekútor naďalej vymáhať svoje trovy. Preto, ak otec už uhradil dlžné výživné, musí sa obrátiť na príslušného exekútora a následne si vyzdvihnúť vodičský preukaz na polícii.

Otec inú zmenu pomerov netvrdil ani nepreukázal. Aj naďalej je potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu otca, v minimálnej výške 380 EUR netto.

16. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

- zvýšili sa jej výdavky na bývanie asi o 20 EUR,

- nepatrne sa jej zvýšil príjem zo závislej činnosti.

17. Nepochybne došlo k zmene aj na strane oprávneného - maloletého dieťaťa v tom smere, že došlo predovšetkým k nárastu odôvodnených výdavkov.

V čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného dieťa navštevovalo škôlku, v súčasnosti je v 2. ročníku základnej školy. Pribudli výdavky v škole, v súvislosti s voľnočasovými aktivitami a zvýšili sa výdavky najmä na stravu a oblečenie. Súd sa stotožnil s nárastom výdavkov o cca 100 Eur mesačne, oproti máju 2016.

Matka sa samozrejme o dieťa osobne stará, zabezpečuje mu bývanie a iné potreby (naturálna forma plnenia výživného). Otec matke s výchovou dieťaťa nepomáha, dieťaťu neposkytuje ani naturálne plnenia.

18. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutím, ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa v potrebnom rozsahu. 19. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že síce došlo k zmene pomerov, ale najmä na strane maloletého dieťaťa (zvýšeniu odôvodnených výdavkov) a taktiež aj k zvýšeniu životných

nákladov. Táto skutočnosť by skôr odôvodňovala zvýšenie výživného pre maloleté dieťa. U otca nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodnila zníženie výživného. Preto súd návrh otca v celom rozsahu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní neboli zistené také okolnosti prípadu, kedy by priznanie trov konania bolo spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Účastníci konania ani nenavrhli priznať trovy konania (§ 57 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.