Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/319/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova ul. č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanej: R. Y., O.. XX. XX. XXXX, V. Y. H.. Č.. XX, V., zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Drvár, Belinského ul. č. 16, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. marca 2016, č. k. 11C/171/2015 - 51, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaná vypratala v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku časť pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/ XXX, druh pozemku záhrady o výmere 150 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava C., D. V. - U.. Č.. E., M. Ú. E.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 126 ods. 1, § 676 ods. 1, 2, § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne neplatnosťou výpovede nájmu s tým, že v konaní nebolo preukázané, že nájomný vzťah skončil výpoveďou, a preto nie je dôvod na vypratanie pozemku. Uviedol, že žalobca dňa 22. 10. 1999 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o nájme pozemku, na základe ktorej na dobu neurčitú prenajal žalovanej pozemok vo výmere 150 m2 na hospodárske využitie, pričom dňa 22. 04. 2014 jej adresoval výzvu na odstránenie starých vozidiel, následne dňa 09. 06. 2014 výpoveď nájomnej zmluvy s výpovednou lehotou tri mesiace, ktorú dňa 16. 16. 2014 (správne 16. 07. 2014, pozn. odvolacieho súdu) prevzal jej syn s tým, že dňa 31. 10. 2014 bol spísaný protokol o odovzdaní pozemku, v ktorom sa konštatuje, že nájomca sa k odovzdaniu predmetu nájmu nedostavil. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal kedy žalovaná prevzala výpoveď Zmluvy o nájme zo dňa 09. 06. 2014, na základe ktorej sa domáhal vypratania pozemku, teda kedy sa výpoveď dostala do jej dispozičnej sféry, v dôsledku čoho nie je výpoveď platná, čím nebolo preukázané, že nájomný vzťah skončil výpoveďou, a preto nie je dôvod na vypratanie pozemku. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak by aj považoval výpoveď sa platnú, žalobca by v konaní nebol úspešný, pretože doručovanie výpovede bolo preukazované doručenkou zo dňa 16. 07. 2014, teda výpovedná trojmesačná lehota uplynula dňa 31. 10. 2014 a keďže žaloba na vypratanie nehnuteľnosti bola podaná dňa 05. 03. 2015 a žalovaná využívala vec po skončení nájmu, keď žalobca nepodal na súde žalobu na vypratanie v lehote 30 dní od skončenia nájmu, potom by v prípade platnej výpovede žalobu zamietol z tohto dôvodu (§ 676 Občianskeho zákonníka). Zamietnutie návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania fotodokumentáciou, ktorou chcela preukazovať, že na pozemku sa nachádzajú iba karosy (pravdepodobne karosérie, pozn. odvolacieho súdu) motorových vozidiel (bez motora) odôvodnil jeho nehospodárnosťou, keďže výsledok konania by neovplyvnil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

právne ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 7 O. s. p. a vecne úspechom žalovanej v konaní, ktorej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nedostatočne odôvodnený a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nestotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože režim doručovania hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj výpoveď, je upravený v ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, pričom tzv. teória dôjdenia, s ktorou Občiansky zákonník spája pôsobenie prejavu vôle, nevyžaduje nevyhnutne aj skutočné doručenie a prevzatie písomnosti adresátom, ale postačuje čo i len objektívna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010), a preto prevzatím výpovede synom žalovanej dňa 16. 07. 2014, ktorý sa v čase doručenia zjavne zdržiaval na adrese jej bydliska, bola v zmysle zákona naplnená požiadavka dôjdenia, nakoľko v tomto momente sa výpoveď dostala do sféry jej dispozície, v rámci ktorej bolo možné rozumne očakávať, že sa s obsahom výpovede oboznámila, keďže výpoveď bola doručená a prevzatá na adrese jej bydliska (rovnaký názor vyslovil Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 08. 06. 2011, sp. zn. 26 Cdo 268/2011). Poukázal na skutočnosť, že žalovaná nemala len objektívnu možnosť sa s výpoveďou oboznámiť, ale s obsahom výpovede sa aj skutočne oboznámila, nakoľko v liste zo dňa 20. 10. 2014, ktorý bol súdu prvej inštancie predložený ako dôkaz na pojednávaní konanom dňa 09. 03. 2016, žalovaná písomne potvrdila prijatie výpovede, a preto je tvrdenie súdu prvej inštancie o nedoručení výpovede zarážajúce, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neuviedol, ako sa s týmto dôkazom vysporiadal. Uviedol, že ak by sa odvolací súd nestotožnil s teóriu dôjdenia, potom najneskôr dňa 20. 10. 2014 musela žalovaná výpoveďou disponovať, t. j. musela si ju prevziať, keďže list, v ktorom písomne potvrdila prijatie výpovede uviedla presné číslo listu výpovede, list datovala a vlastnoručne podpísala. Poukázal na skutočnosť, že ust. § 676 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať výlučne pri zmluvách uzatváraných na dobu určitú a nie univerzálne, pričom predmetnú normu treba vykladať vzhľadom na jej umiestnenie v rámci zákona, nakoľko ust. § 676 ods. 2 spadá pod ust. § 676 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje práve zmluvy uzatvorené na dobu určitú a nasledujúce ust. § 677 Občianskeho zákonníka je zase venované úprave zmlúv na dobu neurčitú, t. j. na prejednávaný prípad. Uviedol, že ak by bol zámer zákonodarcu vykladať predmetné ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka univerzálne, neumiestnil by ho v rámci tohto ustanovenia ale v časti, ktorá by mala všeobecnú povahu s tým, že už zo samotného jeho znenia je zrejmé, že sa vzťahuje výlučne na zmluvy uzatvorené na dobu určitú, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že za obdobie jeho platnosti (cca 23 rokov) nie je z dostupných zdrojov známe žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by ho aplikovalo na nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú.

3.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 89,50 eur (1 úkon právnej služby á 66 eur + 2 x režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH). Uviedla, že ak súd prvej inštancie hodnotil dôkazy spôsobom podľa ust. § 132 O. s. p., potom starostlivo prihliadal na to, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo tvrdili účastníci, a preto neobstoja výhrady žalobcu, že z jeho strany došlo k perfektnému doručeniu výpovede nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 03. 11. 1999 a nestotožnila sa ani s podrobným odôvodnením námietok žalobcu voči právnemu posúdeniu účinkov doručovania predmetnej výpovede. Poukázala na skutočnosť, že žaloba na vypratanie nehnuteľnosti bola podaná dňa 05. 03. 2015 nedôvodne, nakoľko žalobca v odvolaní konštatuje, že jej syn prevzal dňa 16. 07. 2014 písomnú výpoveď nájmu vypratávanej nehnuteľnosti, a preto súd prvej inštancie dôvodne poukázal na dikciu ust. § 676 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že kontinuálne došlo k užívaniu vypratávanej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho nastali právne účinky s tým spojené, t. j. zakladajúce samostatný dôvod na zamietnutie žaloby. Žalovaná vo vyjadrení poukázala na doplňujúce písomné stanovisko k žalobe zo dňa 03. 07. 2015, v ktorom zvýraznila, že predmet nájmu (prenajatý pozemok ako nehnuteľná vec) je využívaný na dohodnutý účel - hospodárske účely, a preto neobstoja výhrady žalobcu, že dochádza k znečisťovaniu životného prostredia, čo sú subjektívne tvrdenia nezodpovedajúce realite a len fiktívnym dôvodom výpovede nájmu, na ktorú absentuje perfektný právny titul, nakoľko predmet nájmu bol a je využívaný na účastníkmi zmluvne dohodnutý účel s tým, že sa v žiadnom prípade nejednalo o staré vozidlá, ale

len ich karosárske časti, ako to preukázala, avšak súd prvej inštancie návrh na obhliadku neakceptoval, voči čomu vzhľadom na priebeh sporu nenamietala. 4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v odvolaní, nakoľko napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5.

Z obsahu spisu síce vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 05. 12. 2016 expedoval uvedené vyjadrenie žalobcu žalovanej na vyjadrenie, nakoľko však nevyčkal ani na vrátenie doručenky od žalovanej a spis odvolaciemu súdu predložil dňa 07. 12. 2016, nie je možné zistiť, či žalovaná na dané vyjadrenie žalobcu písomne reagovala.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 03. 11. 1999 so žalovanou ako nájomníčkou Nájomnú zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXX-X/XX, ktorej predmetom bol nájom pozemku parcely č. XXXX/XX o výmere 150 m2 na hospodárske využitie na dobu neurčitú, za ročnú cenu nájmu 150,- Sk (4,97 eur) s tým, že pri nedodržaní dohodnutých zmluvných podmienok je výpovedná lehota trojmesačná a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane (Čl. II. bod 2, Čl. III., IV. bod 1 Nájomnej zmluvy).

10.

Z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe predložil zároveň vyplýva, že žalovanú listom zo dňa 22. 04. 2014, číslo 0750/9a.15/1532/2014/SHM/RP-Ba-Du vyzval na odstránenie starých vozidiel z dôvodu, že porušila Čl. II. bod 2 uzavretej Nájomnej zmluvy tým, že predmet nájmu využíva ako vrakovisko na skladovanie starých vozidiel s tým, že ak do 10 dní od obdržania výzvy nedôjde k náprave, dôjde k vypovedaniu uzavretej Zmluvy podľa Čl. III. bod 2, pričom listom zo dňa 09. 06. 2014, číslo 0750/9a.15/2602/2014/SHM/RP-BA-Du žalobca vypovedal podľa Čl. III. ods. 2. nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X/XX z dôvodu, že žalovaná užíva predmet nájmu na iný účel ako bol zmluvne dohodnutý, čím z jej strane došlo k porušeniu zmluvných podmienok, keď výpoveď ako doporučenú zásielku prevzal dňa 16. 07. 2014 jej syn U. Y..

11.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

12.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že voči neprítomnej osobe, t. j. osobe, s ktorou nie je druhá strana v bezprostrednom kontakte pôsobí prejav vôle (jednostranný adresný úkon) až od okamihu, kedy jej tento prejav vôle dôjde, a preto, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú, musí mať jej adresát objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v nej vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície). Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i (fakticky) nedoručený (adresátom skutočne neprevzatý) prejav vôle pôsobí voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle.

13.

V posudzovanej veci bol jednostranný adresovaný právny úkon žalobcu, ktorého obsahom bola výpoveď nájmu žalovanej, vykonaný v jej neprítomnosti, a preto k vyvolaniu jeho právnych účinkov bolo nevyhnutné, aby sa prejav jeho vôle dostal do sféry dispozície žalovanej, teda musel jej dôjsť, čo žalobca zabezpečil tým, že svoju vôľu prejavil písomne a tento prejav zaslal na adresu jej bydliska na Y. H.. Č.. XX X. V., na ktorej doporučenú zásielku dňa 16. 07. 2014 prevzal jej syn U. Y..

14.

Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že výpoveď nájmu sa dostala do sféry dispozície žalovanej, nakoľko je nepochybné, že právny úkon bol žalovanej doručovaný na adresu jej trvalého bydliska, totožnú od uzatvorenia Nájomnej zmluvy zo dňa 03. 11. 1999, ktorá skutočnosť, vyplýva aj z osobne žalovanou prevzatej výzvy na odstránenie starých vozidiel zo dňa 28. 04. 2014 (č. l. 10 spisu) s tým, že prevzatie doporučenej zásielky obsahujúcej výpoveď nájmu jej synom, teda blízkou osobou žalovanej dňa 16. 07. 2014 jednoznačne dokazuje, že sa dostala do jej dispozičnej sféry, a preto je jeho záver, keď považoval výpoveď nájmu zo dňa 09. 06. 2014 za neplatnú z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná výpoveď prevzala, ani skutočnosť, kedy sa výpoveď dostala do jej dispozičnej sféry, vecne nesprávny.

15.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nedoručenie výpovede nájmu žalovaná vôbec nespochybnila vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04. 06. 2015 (č. l. 28 spisu) ani v doplňujúcom stanovisku zo dňa 08. 07. 2015 (č. l. 30 spisu), v ktorom síce uviedla, že výpoveď prevzal jej syn, avšak netvrdila, že s obsahom výpovede nájmu nebola oboznámená, pričom akékoľvek pochybnosti súdu prvej inštancie o nedoručení výpovede, či nedôjdení prejavu vôle žalobcu do sféry jej dispozície, boli vyvrátené listom žalovanej zo dňa 20. 10. 2014 (č. l. 41 spisu), ktorý ako správne uviedol žalobca vo svojom odvolaní, predložil na pojednávaní dňa 09. 03. 2016, z dôvodu ktorého sa bolo nevyhnutné stotožniť s jeho argumentáciou, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní a tým, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec s týmto dôkazom nevysporiadal, je rozhodnutie nielen vecne nesprávne, ale aj nepreskúmateľné.

16.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

17.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

18.

Z dikcie ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že upravuje skončenie nájmu dohodnutého na dobu určitú, a preto je absolútne nesprávny aj právny názor súdu prvej inštancie, že obnovenie nájomnej zmluvy za podmienok upravených v odseku 2 tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na nájomnú zmluvu dohodnutú na dobu neurčitú, teda jeho aplikácia na posudzovanú vec, keďže Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X/XX bola podľa Čl. III. bod 1. uzatvorená na dobu neurčitú, je vylúčená.

19.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

20.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).