Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/14/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. : Q., nar. XX.XX.XXXX a S. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., deti rodičov: matky K. N., rod. W., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom T. T., C. I. XXX/X, zastúpenej v konaní S.. O. J., advokátom, so sídlom v T., N. XXXX a otca T. N., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom C. F. XX, t. č. bytom T. T., C. I. XXX/ X, zastúpený S.. K. D., advokátom a S.. I. D., advokátkou, so sídlom T., N. XXXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č.k. 34P/9/2018-18 zo dňa 23. januára 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením uložil otcovi platiť mesačne výživné pre maloletú Q. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa a pre maloletého S. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s tým, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 34P/9/2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka podala návrh vo veci samej, ktorým sa domáha určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q. vo výške 130 Eur mesačne a k maloletému S. vo výške 100 Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Matka uviedla, že maloleté deti pochádzajú z jej manželského vzťahu s otcom detí a otec detí podal dňa 08.02.2017 návrh na rozvod ich manželstva, ktoré konanie je vedené tamojším súdom pod sp. zn. 26P/31/2017, v ktorom sa otec domáha rozvodu manželstva, zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a určenia jeho vyživovacej povinnosti v sume 100 Eur mesačne na mal. Q. a v sume 80 Eur mesačne na mal. S.. Matka ďalej uviedla, že v roku 2013 sa presťahovali do T. T., kde žijú v byte, ktorý nadobudli do BSM. Matka poukázala na to, že otec detí od marca 2017 neprispieva na maloleté deti. Platí iba za MŠ dcére, všetky ostatné výdavky na deti platí ona sama, pričom ona poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Uviedla, že otec detí je zamestnaný a ona nemá prístup k žiadnej finančnej hotovosti, ktorú on zarobí, nemá k dispozícii ani platobnú kartu k účtu. Preto žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa pre každé maloleté dieťa do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. V danej veci mal súd prvej inštancie za to, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je dôvodné. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia, a keďže si otec detí dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, aby nebola ohrozená výživa maloletých detí, návrhu matky vyhovel a uložil otcovi detí predbežne prispievať na výživu maloletých detí k rukám matky výživným v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CSP, t. j. v navrhovanej sume minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Táto minimálna zákonná

výška výživného aktuálne predstavuje 27,32 Eur mesačne pre každé dieťa. Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré je vedené pod sp. zn. 34P/9/2018. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, 2, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 CSP, § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení matky maloletých detí, ktorá svoje tvrdenia neosvedčila. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nepožiadal kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní záujmy maloletých detí zastupuje, aby tvrdenia matky preveril. Mal za to, že nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní a tvrdenia matky, že vyživovaciu povinnosť riadne neplní, sú vymyslené. Uviedol, že celý svoj príjem zo zamestnania spotrebuje pre potreby rodiny, keď hradí poplatky spojené s prevádzkou trojizbového bytu - vo výške 185,61 Eur, poplatok za dodávku elektrickej energie vo výške 22 Eur, koncesionárske poplatky vo výške 4,64 Eur, spláca hypotekárny úver vo výške 206,59 Eur mesačne, internet vo výške 16,98 Eur mesačne, kupuje a hradí stravu, maloletej Q. hradí materskú školu vo výške 30 Eur mesačne, tanečný krúžok vo výške 23,50 Eur mesačne, kupuje deťom oblečenie, obuv, zakupuje potreby do domácnosti. Ďalej uviedol, že oblečenie, obuv a ostatné potreby, ktoré maloletým deťom zakúpil, matka poslala balíkom späť.

3. Matka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Námietky otca, že neosvedčila svoje tvrdenie, že riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nepovažovala za relevantné. Rozporovala tvrdenia otca, že si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, keď otec žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že realizuje konkrétne výdavky smerujúce k výžive maloletých detí, okrem toho, že realizuje platbu za návštevu materskej školy dcére Q., ktorú skutočnosť uviedla i ona už v návrhu. Nepravdivé je tvrdenie otca, že celý svoj príjem zo zamestnania spotrebuje pre potreby rodiny, keď už v konaní vedenom na Okresnom súdu Trenčín sp. zn. 24Pc/1/2017 uvádzal, že po zrealizovaní platieb mu mesačne zostáva suma viac ako 350 Eur, ktoré používa pre vlastnú potrebu. I v konaní o určení výživného na manželku otec uznal, že si vyživovaciu povinnosť neplní v súlade so Zákonom o rodine a pristúpili k uzavretiu súdneho zmieru, v ktorom sa otec zaviazal platiť matke výživné vo výške 90 Eur mesačne a zaplatiť v splátkach dlh na výživnom vo výške 900 Eur. Rozporovala aj tvrdenia otca, že kupuje a hradí stravu, nakoľko v uvedenom súdnom konaní dňa 12.02.2018 na pojednávaní uviedol, že rodičia hospodária samostatne a otec si kupuje potraviny iba pre seba. Občasné zakúpenie jogurtov alebo sušienok nemožno pokladať za pravidelné prispievanie na výživu maloletým deťom. Výdavky na stravu detí vynakladá iba ona. Otec sa stravuje mimo domácnosti. Zdôraznila, že otec žiadnym dôkazom nepreukázal, že zakupuje potreby do domácnosti, že deťom kupuje oblečenie, obuv a pod., že zaplatil tanečný krúžok pre dcéru Q.. Pokiaľ balíkom poslala veci určené pre maloleté deti, zdôraznila, že otec detí odmietol tieto veci zobrať autom, pričom ona s dvomi maloletými deťmi cestovala vlakom k rodičom a mala veľa batožiny, tak veci určené pre deti poslala balíkom.

4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že súdny zmier s matkou maloletých detí, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24Pc/1/2017, uzavrel len z dôvodu, aby nezaťažoval rodinný rozpočet trovami konania. Poprel, že by uviedol, že sumu 350 Eur využíva len pre svoju vlastnú potrebu, pretože uvedenú sumu využíva pre potreby rodiny. Zotrval na tvrdení, že zakupuje potraviny nielen pre seba, ale aj maloleté deti, avšak matka odmieta tieto potraviny použiť z dôvodu, že ich zakúpil on, a preto ich vyhadzuje, čím dochádza k plytvaniu zo strany matky. Ďalej uviedol, že chcel uhradiť v januári 2018 tanečný krúžok pre maloletú Q., ale matka mu odmietla odovzdať poštovú poukážku na uhradenie tejto pohybovej aktivity maloletej. Pokiaľ zakúpi deťom veci, matka im ich odmieta dať a zakupuje veci deťom sama. Poprel tvrdenia matky, že jej odmietol zobrať batožinu (oblečenie) autom. Predložil doklady o zakúpení - čižmy S. zo dňa 05.01.2018 v hodnote 14,99 Eur, kefa na vlasy v hodnote 1,99 Eur, Voure milk NN 1L v hodnote 0,99 Eur, obrúsky Pampers, Pampers Wipes Fresh, Vre10x10 3V Kids, Bily 8roli 3VR, v celkovej hodnote 15,91 Eur, fotografie MŠ 13 Eur, rodičovský príspevok MŠ 17,50 Eur.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. V danej veci súd prvej inštancie v priebehu súdneho konania o určenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi maloletej Q. a maloletého S. platiť im mesačne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa pre každého z nich. Vychádzal zo skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia, a keďže otec si dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť neplní, aby nebola ohrozená výživa maloletých detí, vyhovel návrhu matky a určil otcovi vyživovaciu povinnosť v rozsahu minimálneho zákonného výživného (27,32 Eur mesačne pre každé dieťa) s tým, že obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej.

7. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne s návrhom vo veci samej, ktorým sa domáha určenia výživného zo strany otca pre maloletú Q. vo výške 130 Eur mesačne a pre maloletého S. vo výške 100 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, pričom ide o určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva. 8. Podľa § 360 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa § 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť unosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko vrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie predpokladov pre riadny vývoj detí, pričom súd je povinný v tomto smere sa riadiť výlučne záujmom maloletých detí.

12. V danej veci matka maloletých detí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že otec neprispieva od marca 2017 na výživu maloletých detí, hradí náklady za užívanie bytu, hypotekárny úver a poplatok za materskú škôlku dcére Q.. Všetky ostatné výdavky maloletým deťom hradí ona, vrátane stravy, oblečenia, obuvi, liekov a podobne. Jej príjem predstavuje rodičovský príspevok cca 213 Eur a prídavky na deti vo výške 47,04 Eur mesačne, príjem otca predstavuje cca 1.300 Eur mesačne. Otec v podanom odvolaní dôvodil, že svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní - platí poplatky spojené s užívaním bytu, hypotekárny úver, materskú školu pre maloletú Q., tanečný krúžok, kupuje stravu, oblečenie, obuv a potreby do domácnosti. 13. Odvolací súd poukazuje na znenie § 62 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

14. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí spolu s deťmi žijú v spoločnom byte, nehospodária finančne spolu, matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavuje sumu 213 Eur rodičovský príspevok + 47,04 Eur prídavky na deti + 90 Eur výživné od manžela, príjem otca predstavuje sumu cca 1.300 Eur, ktorú skutočnosť otec nespochybnil.

15. Otec má za to, že plní vyživovaciu povinnosť tým, že hradí poplatky spojené s užívaním bytu kde rodina žije, hypotekárny úver, poplatok za návštevu MŠ maloletej Q., kupuje deťom oblečenie, obuv a pod. Odvolací súd nespochybňuje, že uvedené platby je možné poňať čiastočne do plnenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ súd bude rozhodovať o výške výživného v konaní vo veci samej. Pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia však súd rozhoduje o platení výživného v nevyhnutnej miere, čiže výživného určeného konkrétne na výživu maloletých detí v užšom rozsahu. Otec neosvedčil, že poskytuje matke, ktorá je na rodičovskej dovolenke s maloletým S., osobne sa tak v prevažnej miere o deti stará, finančné prostriedky na bežnú výživu detí. Pokiaľ sa otec domnieva, že svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní platením poplatkov spojených s užívaním bytu alebo hypotekárnym úverom, prípadne bude sám rozhodovať o tom, akým spôsobom bude plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, napr. zakupovaním vecí na oblečenie, obuv, poplatky MŠ a pod., odvolací súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje a má za to že hradenie uvedených platieb nie je možné považovať, za doposiaľ osvedčených okolností danej veci, za riadne plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom. Otec neosvedčil, že plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom zakupovaním potravín , hygienických potrieb, liekov a pod. (matka jeho tvrdenie poprela), ktoré deti nevyhnutne potrebujú, keď z listinných dôkazov, ktoré predložil (poplatok za fotky, rodičovský príspevok a poplatok pre MŠ, kefa, obuv, obrúsky Pampers a pod.) nie je možné vyvodiť záver o riadnom plnení si jeho vyživovacej povinnosti, a to ani v nevyhnutnej miere.

16. Z týchto dôvodov odvolací dospel k záveru, že v danej veci boli matkou osvedčené skutočnosti potrebné pre záver, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a uložiť otcovi povinnosť platiť mesačne mal. deťom výživné aj v konkrétnom finančnom vyjadrení - v minimálnej zákonom stanovenej výške. Prihliadol pritom predovšetkým na záujem maloletých detí. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.

161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.