Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-225-2017.pdf
PDF · 105.54 KB
Case nature
Subarea
4Cob/225/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: CHEMES, a.s. Humenné, Lazaretská 24, 811 08 Bratislava, IČO: 31 695 426, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30 Cb/118/2017 - 51 zo dňa 18.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30 Cb/118/2017 - 51 zo dňa 18.10.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odoberať teplo od žalobcu v súlade so Zmluvou č.: 001 06 KZD 14300 CHAS na dodávku a odber tepla, ďalej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k faktickému, trvalému prerušeniu parovodu na odovzdávacom mieste určenom podľa čl. VI bod VI.1.1. tejto zmluvy, ako aj povinnosť nezačať výstavbu stavby „Rekonštrukcia systému vykurovania v areáli ZB HaZZ v Humennom“, ktorá je špecifikovaná v oznámení o začatí konania a o upustení od ústneho pojednávania v rámci stavebného konania č. SHNM- OSNMIV-SU-56-5/2019 zo dňa 04.11.2016, resp. nepokračovať už v začatej výstavbe. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 30.12.2005 uzatvoril so žalovaným Zmluvu č.: 001 06 KZD 14300 CHAS na dodávku a odber tepla (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej je dodávka a odber tepla do odberného miesta, Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Humennom. Podľa Čl. IV. bod IV.2. Zmluvy V prípade zmeny cien energií, budú tieto upravené dodatkom k tejto zmluve. Ceny energií na rok „t“, dodávateľ navrhne do 31.12. roka „t-1“ formou dodatku k zmluve. Bez tohto dodatku bude Zmluva na dodávku a odber tepla neplatná. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 10.12.2015 Dodatok č. 11 k Zmluve (ďalej len „Dodatok“). Podľa Článku II Dodatku, Čl. IV. Cena plnenia sa mení nasledovne:... Ceny na ďalší kalendárny rok (rok „t“), Dodávateľ navrhne Odberateľovi do 31.12. roka „t-1“ formou Dodatku k Zmluve. Ak Zmluvné strany neuzatvoria Dodatok k tejto Zmluve, ktorým sa dojednávajú ceny, Zmluva na rok „t“ nie je uzatvorená a Dodávateľ nie je povinný predmet plnenia Odberateľovi dodávať. Rok „t“ je rok na ktorý sa bude nový Dodatok uzatvárať. Žalobca poukázal na to, že zaslal návrh Dodatku č. 12 k zmluve dňa 22.11.2016 žalovanému. Žalovaný uvedený návrh dodatku bez akýchkoľvek spoločných rokovaní zmenil a zaslal podpísaný v decembri 2016. Listom zo dňa 28.12.2016 žalobca informoval žalovaného (Centrum podpory Prešov), že neakceptuje jednostranne zmenený návrh Dodatku č. 12, (pričom žalovaný zmenil jeho platnosť do 30.06.2017) a požiadal žalovaného o podpísanie návrhu Dodatku č. 12 zo dňa 22.11.2016. Dňa 29.12.2016 bol doručený žalobcovi list - Žiadosť o ukončenie Zmluvy. Následne listom zo dňa 21.03.2017
zaslal žalobcovi výpoveď zo Zmluvy a návrh Dodatku č. 12 k Zmluve, ktorý predpokladal, v rámci ročného odberového diagramu, odber tepla do apríla 2017. Žalobca oznámil žalovanému, že doručenú výpoveď považuje za neplatnú, z dôvodu, že Zmluvu možno jednostranne zrušiť a odber tepla skončiť zo strany odberateľa iba z dôvodov určených v Zákone č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len „Zákon o tepelnej energetike“). Listom zo dňa 23.06.2017 oznámil žalovaný, že sa rozhodol „dislokovať“ Záchrannú brigádu HaZZ v Humennom a že nebude odoberať teplo z dôvodu, že nie je uzatvorený Dodatok č. 12 k Zmluve. Žalovaný oznámil žalobcovi, že údajne došlo k zániku vzájomného zmluvného vzťahu ku dňu 31.12.2016 a že dôjde k trvalému prerušeniu parovodu zo strany žalovaného, a teda že žalovaný nebude od žalobcu odoberať ďalej teplo, počnúc septembrom roku 2017. Ďalej poukázal na to, že žalovaný chce vybudovať vlastnú plynovú kotolňu, pričom predmetná stavba počíta zo zriadením vlastnej plynovej prípojky a kotolní v areáli Záchrannej brigády HaZZ Humenné, pričom žalobca v správnom konaní o povolení zmeny stavby vyjadril zamietavé stanovisko a navrhol žiadosť o vydanie stavebného povolenia zamietnuť. Uvedené konanie je prerušené, ale žalobca mal podozrenie, že žalovaný už začal, resp. v najbližšom období začne s výstavbou stavby bez platného stavebného povolenia. Žalobca poukázal na to, že odpojenie od centrálneho zásobovania odberateľov, bude mať za následok nárast ceny tepla pre ostatných odberateľov, zhorší sa hospodárnosť a energetická účinnosť vrátane zvýšenia percenta strát pri výrobe centrálneho zásobovania teplom a zhorší sa vplyv na životné prostredie predovšetkým zvýšením emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery.
2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 30.12.2005 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej je dodávka a odber tepla do odberného miesta, Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Humennom. Poukázal na to, že podľa ust. § 19 ods. 1 zákona 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom. Ďalej podľa ust. § 19 ods. 2 zákona 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy musí obsahovať náležitosti uvedené pod písmenami a) až I) citovaného ustanovenia. K všeobecným náležitostiam zmluvy podľa ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Ďalej podľa ust. § 47a ods. 2 Občianskeho zákonníka účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. Podľa ust. 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Povinnosť zverejnenia písomných dodatkov k už uzatvoreným zmluvám sa vzťahuje na všetky dodatky uzavreté po 01.01.2011 bez ohľadu na dátum uzavretia zmluvy, ktorú tieto dodatky menia alebo dopĺňajú. Žalobca ako aj žalovaný si boli, aj sú si tejto skutočnosti vedomí, keďže aj v poradí jedenásty Dodatok č. 11 k Zmluve na dodávku a odber tepla a vracania kondenzátu bol riadne zverejnený dňa 21.12.2015 a účinnosť nadobudol dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia, t.j. dňa 22.12.2015, čo mal súd za preukázané z Centrálneho registra zmlúv vedeného Úradom vlády SR. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaný považoval zmluvný vzťah so žalobcom založený Zmluvou na dodávku a odber tepla a vracania kondenzátu v znení uzatvorených dodatkov za ukončený, a to jednak z dôvodu neuzatvorenia Dodatku č. 12 k zmluve na dodávku a odber tepla s poukazom na čl. IV., bod IV.2 predmetnej zmluvy, ako aj z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty. Súd prvej inštancie uviedol, že pri nariaďovaní neodkladných alebo zabezpečovacích opatrení sa nevykonáva dokazovanie tak ako pri prejednávaní žalôb vo veci samej, čo v danom prípade znemožňuje vec úplne právne posúdiť a dať na základe predložených listinných dôkazov za pravdu žalobcovi. To bude možné len v prípadnom konaní o žalobe vo veci samej, ktorá sa bude zaoberať účinnosťou zmluvy, keďže nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Dodatku č. 12, ktorý by upravoval cenu energií, a nedošlo tak ani k jeho uverejneniu, čo je podmienkou jeho účinnosti. Žalobca nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tiež znevýhodnením postavenia ostatným koncovým odberateľom (spotrebiteľom), z dôkazov však podľa konajúceho súdu nevyplýva, že by teplo odoberali aj iní koncoví odberatelia. Podľa konajúceho súdu práve z dôkazu predloženého žalobcom (List žalovaného zo dňa 20.12.2016) vyplýva, že Slovenská republika je jediným odberateľom tepla z parovodu žalobcu, pre ktorú je odber tepla od žalobcu enormne nehospodárny a z uvedeného dôvodu sa rozhodla pre vlastnú stavbu - vlastnú plynovú prípojku a kotolňu, čím sa má dosiahnuť zníženie prevádzkových nákladov. V tejto súvislosti dal konajúci súd do pozornosti, že súd je pri nariadení neodkladného opatrenia povinný postupovať tak, aby zásah do práv a právneho postavenia dotknutej strany nebol neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade zdôraznil, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý platnosti zmluvy, a to z dôvodu, že dňa 29.12.2016 bola doručená Žiadosť o ukončenie zmluvy, prostredníctvom ktorej požiadal žalobcu o ukončenie zmluvy vzájomnou dohodou ku dňu 30.06.2017, a tiež listom zo dňa 21.03.2017 zaslal žalobcovi výpoveď zo zmluvy. Žalobca poukázal na to, že vypovedať možno len platnú zmluvu. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal skutočnosťou, že výpoveď žalovaného je neplatná, nakoľko zmluvu je možné vypovedať len z dôvodov uvedených v Zákone o tepelnej energetike, pričom tieto podmienky neboli splnené. Až po vyčerpaní všetkých možností zo strany žalovaného, začal považovať zmluvu za neplatnú z dôvodu neuzatvorenia Dodatku č. 12 zmluvy. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v súčasnosti už fakticky neodoberá teplo od žalobcu. Okresný súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný má záujem vybudovať vlastné kotolne, pričom ku dnešnému dňu nemá platné stavebné povolenie. Tiež mal za to, že z dôkazov vyplýva, že žalobca je centrálnym dodávateľom tepla mesta Humenné, dodáva teplo iným koncovým odberateľom a odpojenie od CZT bude mať negatívny dopad jednak pre žalobcu, predovšetkým však pre iných koncových odberateľov. Postup žalovaného považoval za nezákonný a ujma, ktorá by mu vznikla vydaním neodkladného opatrenia, by nebola primeraná nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Naopak jeho nevydaním dôjde k situácii, že žalovaný bude postupovať naďalej nezákonne, síce na jednej strane z časti zníži svoje náklady pri uskutočňovaní svojej činnosti, na strane druhej však neprimerane poškodí žalobcu a koncových odberateľov tepla. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a správne ustálil, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami, je ukončená. K uzavretiu Dodatku č. 12 nedošlo, čo žalobca nerozporoval, v dôsledku čoho nie je upravená medzi žalobcom a žalovaným cena energií. Zmluva jasne ustanovuje, že ak nie je uzavretý dodatok, zmluva nie je uzatvorená. Tiež súhlasil s názorom, že na danú zmluvu sa aplikuje ust. § 47a OZ, na základe čoho, sankcia za nezverejnenie zmluvy spočíva v tom, že zmluva sa považuje za neuzavretú. Ďalej poukázal na to, že odber tepla z parovodu od žalobcu je pre žalovaného výrazne nevýhodný. Pokiaľ ide o žalobcov návrh riešenia situácie v liste zo dňa 06.02.2017, žalovaný zistil, že žalobcom uvádzané odhady nezohľadňujú všetky potrebné výdavky, ktoré by predmetná rekonštrukcia zahŕňala a konečná suma, ktorú predložil žalobca sa výrazne líšila od sumy, ktorá zohľadňovala predpokladané výdavky súvisiace s danou rekonštrukciou vypočítanou žalovaným. Uviedol tiež, že prostredníctvom predmetného parovodu bola dodávaná para iba pre areál ZB HaZZ v Humennom, preto nie je možné, aby odpojením žalovaného od žalobcu ako dodávateľa, mohlo dôjsť k ohrozeniu dodávky tepla pre ostatných odberateľov v rámci mesta Humenné. Odberatelia, ktorí v minulosti odberali teplo od žalobcu cez parovod žalovaného, ho už v súčasnosti neodberajú a nie sú pripojení. Tiež považoval za nevykonateľný navrhovaný petit, ktorým sa žalobca domáhal, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek krokov smerujúcich k faktickému, trvalému prerušeniu parovodu od septembra 2017 je žalovaný odpojený a fakticky neodoberá teplo od žalobcu. Čo sa týka návrhu, aby mu bol uložený zákaz začať výstavbu stavby, poukázal na to, že do dnešného dňa nebolo vydané rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia, a teda bez tohto rozhodnutia žalovaný nevykonáva žiadne ďalšie kroky k výstavbe. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Žalobca sa v ďalšom podaní vyjadril v tom smere, že zmluvu považuje za platnú a účinnú. Žalovaný fakticky odoberal teplo od žalobcu v roku 2017, pričom za dodané teplo riadne zaplatil cenu, ktorú mu žalobca vyfakturoval. Pokiaľ ide sporné ustanovenie zmluvy, toto podľa jeho názoru možno vykladať len ako dohodu o skončení zmluvy. Mal za to, že táto dohoda by bola neplatná, nakoľko je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákona o tepelnej energetike a poukázal na § 20 ods. 3 predmetného zákona. V prípade, ak by konajúci súd vyhodnotil, že zmluva je neplatná, v takom prípade by sa odber tepla v roku 2017 považoval za neoprávnený v zmysle § 22 Zákona o tepelnej energetike. Odpojenie bez súhlasu prevádzkovateľa sústavy tepelných zariadení je porušením predmetného zákona. Z vyjadrenia žalovaného, že nevykonáva žiaden ďalšie kroky k výstavbe, sa podľa názoru žalobcu javí, že žalovaný už začal vykonávať „nejaké“ kroky smerujúce k výstavbe. Opätovne zdôraznil, že cena tepla sa pre ostatných odberateľov v meste Humenné, zvýši. Tiež mal za to, že jeho návrh na modernizáciu systému vykurovania je efektívny a výhodný pre žalovaného. V ďalšom vyjadrení poukázal na obdobné konanie o nariadení neodkladného oparenia, ktorým sa odberateľ tepla domáhal, aby mu dodávateľ dodával teplo bez platne uzavretej zmluvy a v ktorom súd právoplatne rozhodol o povinnosti dodávateľa bez platne uzavretej písomnej zmluvy o dodávke tepla dodávať odberateľovi teplo v určitom množstve a cene.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2017 zdôraznil, že zmluva bez podpísania dodatku neobsahuje ustanovenia o množstve objednaného tepla, tepelnom regulačnom príkone na odbernom mieste a ani neupravuje cenu tepla. Tiež poukázal na to, že žalovaný spravuje majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu, čiže v danom prípade sa nejedná o právnickú osobu, ktorá je zriadená za účelom podnikania a najmä na dosahovanie zisku. Nepoprel, že žalobcovi za dodané teplo riadne zaplatil kúpnu cenu, ktorú mu žalobca vyfakturoval. Nemožno však týmto konaním konzumovať spätne nedostatok zmluvy, a teda že toto konanie nahrádza zákonom vyžadované náležitosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ by sa prisvedčilo žalobcovej argumentácii, došlo by k absurdnej situácii, kedy by žalovaný, resp. odberateľ nemohol ukončiť odber tepla, a to ani v prípade, že odber tepla vôbec nepotrebuje. Je zrejmé, že tak zmluvné strany v samotnej zmluve a nasledujúcich dodatkoch, ako aj samotný zákonodarca, nemienil, aby nastala takáto situácia, t.j. kedy by malo automaticky dochádzať k nechcenej prolongácií neaktuálnych podmienok odberu tepla, a to na dobu neurčitú. Zdôraznil ďalej, že nemožno doslovne aplikovať ust. § 20 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike, nakoľko ministerstvo je prevádzkovateľom sústavy tepelných zariadení. Predmetný parovod je v správe žalovaného a v súčasnosti bol v zmysle zák. č. 278/1993 Z.z. vyhlásený za trvale prebytočný majetok štátu. Vzhľadom k uvedenému bol ponúknutý na odpredaj žalobcovi, ktorý oň neprejavil záujem. Žalovaný bude preto povinný parovod na vlastné náklady odstrániť. Za zavádzajúcu považoval aj argumentáciu žalobcu, že v čase podania návrhu nemal vedomosť o faktickom odpojení, nakoľko žalovaný niekoľkokrát avizoval, že nebude od žalobcu odoberať teplo a v liste zo dňa 28.07.2017 veľmi jasne uviedol, že nebude v budúcnosti, počnúc septembrom roku 2017, odoberať od neho žiadne teplo a následne dňa 21.09.2017 bolo vykonané mechanické uzatvorenie a prerušenie parovodu. Ďalej poukázal na to, že zrušením parovodu dôjde k zníženiu emisií a zlepšeniu životného prostredia. Čo sa týka, žalobcom vytýkaného postupu žalovaného vo veci výstavby, uviedol, že stavebné konanie k rekonštrukcii systému vykurovania, bolo zastavené na základe vlastnej žiadosti žalovaného. A preto argumenty, že žalovaný „podniká kroky v rozpore so zákonom“, sú výlučne len tendenčného charakteru zo strany žalobcu a nie sú ničím podložené.
7. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu Humenné, na ktoré žalobca poukázal a ktoré malo byť vydané v obdobnej veci, žalovaný zdôraznil, že predmetné neodkladné opatrenie rieši úplne odlišnú situáciu. Dôvod prečo žalovaný (v tomto konaní žalobca) odmietal dodávať naďalej energiu bola tá skutočnosť, že strany sporu nemali uzatvorenú medzi sebou zmluvu o cene dodávaných energií a médií. V predmetnom prípade bolo zjavné, že sporové strany sa nevedeli dohodnúť na cene dodávaných energií na rok 2017. Žalobca bol v reštrukturalizácii a pokiaľ by žalovaný (v tomto konaní žalobca) ukončil dodávku energií, znamenalo by to pre žalobcu „veľmi nepriaznivé dôsledky na ďalšiu existenciu žalobcu. V dôsledku toho by žalobca mohol upadnúť do konkurzu a došlo by k zániku 430 pracovných miest u žalobcu“. Ďalším výrazným rozdielom, medzi žalobcom uvádzaným konaním a tunajším konaním je skutočnosť, že zmluva v tomto konaní nie je platné uzatvorená, a teda nie je ani záväzná pre žalovaného a neodkladné opatrenie bolo v danom konaní nariadené len dočasne do 31.12.2017 a nie neobmedzene, tak ako to požaduje žalobca v tomto konaní.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobca neodôvodnil, prečo by mal súd nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby mu zároveň uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V návrhu iba uviedol, že je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť dlhotrvajúcu úpravu pomerov, avšak ďalej tento názor neodôvodnil. V zmysle § 336 ods. 1 CSP súd povinnosť podať žalobu neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či podstatou neodkladného opatrenia má byť trvalé odstránenie rozporov medzi stranami sporu. Účelom neodkladného opatrenia je predovšetkým preventívny a dočasný zásah súdu v prípadoch, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a nie definitívna úprava vzťahov medzi stranami sporu. Uvedenému záveru zodpovedá aj právna úprava, podľa ktorej súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Pokiaľ ide o trvalú úpravu pomerov dosiahnutú neodkladným opatrením, ide o výnimočnú situáciu, ktorú treba aj náležite odôvodniť. V danom prípade sa odvolaciemu súdu javí, že neodkladné opatrenie nemôže trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami je sporná predovšetkým existencia, resp. platnosť právneho úkonu, z ktorého má vyplývať povinnosť žalovaného, ktorej sa žalobca domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ide o otázku, ktorú by bolo potrebné vyriešiť v konaní vo veci samej, ktorému zodpovedá právnymi predpismi upravený postup dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, či je platne uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovaným, je vecou posúdenia samostatného konania, a v neodkladnom opatrení sa nemá prejudikovať prípadný výsledok takéhoto sporu, najmä vtedy ak žaloba nebola podaná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na znenie tretieho výroku navrhovaného petitu, a to uloženie povinnosti žalovanému nezačať výstavbu stavby, resp. nepokračovať už v začatej výstavbe, pričom práve v tomto prípade je žiadúce časovo obmedziť účinky takéhoto rozhodnutia, nakoľko nemožno natrvalo žalovanému zakázať uvedené činnosti, najmä v prípade, ak by mu bolo v stavebnom konaní právoplatne povolené uskutočniť stavbu.
15. Podľa čl. IV bod IV. 2. Zmluvy na dodávku a odber tepla uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v prípade zmeny cien energií, budú tieto upravené dodatkom k tejto zmluve. Ceny energií na ďalší rok „t“ dodávateľ navrhne do 31.12. roka „t-1“ formou dodatku k zmluve. Bez tohto dodatku bude zmluva na dodávku a odber tepla neplatná. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, v predmetnej veci neboli splnené. Z citovaného ustanovenia zmluvy vyplýva, že bez uzatvorenia Dodatku č. 12, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, sa zmluva nepovažuje za platne uzavretú a z tejto formulácie vychádzal odvolací súd aj pri posúdení osvedčenia nároku žalobcu. Pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že uvedené ustanovenie je možné vykladať len ako
dohodu o skončení zmluvy, ktorá by bola neplatná pre rozpor so zákonom o tepelnej energetike, táto si vyžaduje väčšiu mieru právneho posúdenia veci, než aká sa kladie na rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi poslal žiadosť o ukončenie zmluvy ku dňu 30.06.2017, ako aj výpoveď zo zmluvy, nekonvaliduje predmetnú zmluvu, resp. uzatvorenie dodatku ku zmluve. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu Humenné č.k. 21 Cb/52/2017 - 395 zo dňa 21.06.2014, v tomto konaní nebolo predmetom skúmania, či neuzavretie dodatku o cenách energií na ďalší rok, spôsobuje neplatnosť zmluvy vzhľadom na znenie určitého ustanovenia zmluvy tak, ako je v tomto prípade zakotvené v zmluve znenie čl. IV bod IV. 2., a bolo ustálené, že medzi stranami sa vytvorila zvyklosť o dodávkach energií aj bez uzatvárania realizačných zmlúv, a to na základe dohôd o cenách. Odvolací súd má za to, že toto konanie sa preto od konania na Okresnom súde Humenné podstatne líši a zároveň treba uviesť, že súd nie je viazaný rozhodnutiami ostatných súdoch v iných veciach.
18. Odvolací súd má tiež za to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný podniká kroky k realizácii výstavby stavby a tieto tvrdenia ostali len v rovine domnienok. Žalobca poukazoval na list žalovaného, v ktorom vyjadril, že chce vybudovať vlastnú plynovú kotolňu a že sa vedie stavebné konanie. Skutočnosť, že žalovaný má záujem na vybudovaní vlastnej kotolne, potvrdil aj on sám, tento úmysel však sám osebe nevedie k záveru, že by žalovaný neoprávnene začal s výstavbou. Žalovaný tvrdil, že stavebné konanie bolo zastavené na základe jeho vlastnej žiadosti. Odvolací súd uvádza, že bez rozhodnutia stavebného úradu žalovaný nie je oprávnený vykonávať žiadne kroky k výstavbe. Ak by k tomu došlo bez predchádzajúceho povolenia, je potrebné, aby žalobca osvedčil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, ktoré by umožnili prijať záver, že žalovaný v tomto smere fakticky podniká nejaké kroky. Uvedené však osvedčené zo strany žalobcu nebolo. Nasvedčuje tomu aj argumentácia žalobcu, ktorý sa odvoláva len na vyjadrenie žalovaného, ktorý mal uviesť, že nevykonáva žiadne ďalšie kroky k výstavbe, z čoho sa podľa názoru žalobcu javí, že žalovaný už začal vykonávať „nejaké“ kroky smerujúce k výstavbe. Ide však len o špekulatívne tvrdenia. Žalobca len domýšľa význam slov použitých žalovaným a ďalej nijakým spôsobom nešpecifikuje, o aké konkrétne kroky by malo v danom prípade ísť.
19. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že každé rozhodnutie súdu ma byť vykonateľné, pričom z návrhu neodkladného opatrenia nie je jasné, v akom rozsahu má byť teplo dodávané. Takto uložená povinnosť by bola značne neurčitá, čo by vytváralo prekážku vykonateľnosti rozhodnutia.
20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
22. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).