Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/51/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., D. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Piešťany, Vajanského 1A, proti žalovaným: X/Milan M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., A. XX, 2/ D. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., R. XXX/XX a 3/ P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., H. XXX/XX, zastúpenými JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 2.518,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 9. novembra 2017, č.k. 15C/50/2017-40, vo výroku o náhrade trov strán sporu, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov strán sporu z r u š u j e a vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným v 1 až 3. rade (ďalej aj „žalovaní“) nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň vrátil žalobkyni súdny poplatok vo výške 144,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), akceptujúc späťvzatie žaloby žalobkyňou, ku ktorej došlo pred začatím pojednávania. Výrok o náhrade trov strán sporu odôvodnil ust. § 257 CSP, zohľadňujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v neprimeranej tvrdosti, povahe a okolnosti sporu.

2. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o náhrade trov strán sporu, podali odvolanie žalovaní tvrdiac, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadali ho v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalovaným v l. - 3. rade priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nesprávnym procesným postupom prvoinštančný súd znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, a preto je povinná nahradiť žalovaným trovy konania. V takom prípade je správne aplikovať ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie aplikoval výnimočne ust. § 257 CSP, avšak neuviedol žiadne dôvody a ani konkrétne okolnosti skutkového stavu, odôvodňujúce jeho aplikáciu, medzi ktoré patria kumulatívne dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia je arbitrárne, všeobecné a nepreskúmateľné, pretože uviedol v napadnutom uznesení iba neprimeranú tvrdosť, povahu a okolnosti sporu, avšak nič konkrétne k týmto slovným spojeniam, vzhľadom na konkrétny prípad neuviedol. Pritom aj podľa ustálenej súdnej praxe musí byť výnimočnosť aplikácie ust. § 257 CSP, vrátane toho, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, náležite odôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať tiež nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Uznesenie v napadnutej časti je nepreskúmateľné, absentuje riadne odôvodnenie, je nesprávne a nebol daný ani priestor žalovaným vyjadriť sa k aplikácii ust. § 257 CSP, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. V uznesení neskúmal otázku zavinenia vo vzťahu k zastaveniu konania. Preto je uznesenie nesprávne, nakoľko skúmanie otázky zavinenia vyplýva priamo z ust. § 256 ods. 1 a posudzuje sa výlučne z procesného hľadiska.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené a vrátený súdny poplatok, nadobudol právoplatnosť pre nedostatok podaného odvolania.

5. Úvodom odôvodnenia je potrebné uviesť, že vo veci samej sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala zaplatenia sumy 2.518,05 eura. Pred začatím pojednávania žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť a žiadala konanie zastaviť. Predmetom odvolacieho konania je uznesenie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žalovaným nepriznal nárok na ich náhradu.

6. Odvolatelia vo svojom odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie je arbitrárne, všeobecné a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie pokiaľ ide o zdôvodnenie náhrady trov konania iba uviedol, že žalovaným nepriznal náhradu trov, pretože by tým došlo k neprimeranej tvrdosti, povahou a okolnosťou sporu.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Každý účastník súdneho konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť strany sporu o správnosti postupu súdu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovanie dôvery účastníka súdneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické resp., právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému

uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ absentuje logická nadväznosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

9. Odvolateľ vo svojom odvolaní napádal aj nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním. 17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, (teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 18. Odchýlku od vyššie uvedenej zásady predstavuje ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 je formulované všeobecne a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a teda bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd tak musí skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadať a to s ohľadom na okolnosti danej veci. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil, avšak neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková, majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníkov konania bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, ako to jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

19. V medziach citovaných zákonných ustanovení a právneho výkladu, za dôsledného rešpektovania ústavného princípu spravodlivého procesu, ktoré je chránené nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru, odvolací súd musel prihliadnuť na tvrdenia uvádzané žalovanými v odvolaní, keď prvýkrát mohli využiť svoje procesné právo vyjadriť sa k rozhodnutiu o trovách konania až pri tomto procesnom úkone. Nakoľko skutočnosti uvádzané odvolateľmi môžu byť zásadného významu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, bolo nutné napadnuté uznesenie zrušiť. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné sa vysporiadať s námietkami žalovaných tvrdenými v odvolaní, vykonať zodpovedajúce dokazovanie ohľadom ním tvrdených skutočností a následne na základe výsledkov vykonaného dokazovania v rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd záverom dodáva, že za situácie, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzoval vec z hľadiska aplikácie ust. § 257 CSP, pričom odvolací súd by svoje prípadné rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, než súd prvej inštancie, v skutočnosti by tým stranám sporu odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Tým by porušil právo strán sporu na spravodlivý proces, keďže až z rozhodnutia odvolacieho súdu by sa strany sporu dozvedeli, že odvolací súd vyvodil svoj prípadný iný právny záver zo skutočností, ktoré dosiaľ neboli súdom prvej inštancie hodnotené. K novým právnym záverom by sa tak strany sporu nemali možnosť vyjadriť, keďže z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie sa nejavili významnými. K požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu spravodlivého procesu preto odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 . V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní vyporiadajúc sa v ňom so všetkými námietkami žalovaných uplatnenými v ich odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .