Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/46/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava V, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, I. T. XXX/XX, D., o vymoženie sumy 1.572,52 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11Er/24/2017 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 20995/16, o odvolaní oprávneného zo dňa 18. 12. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/24/2017-54 zo dňa 10. 11. 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3, 4 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 44 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5 a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 29. 06. 2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, pod sp. zn. SRSAspA 10969/16.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, ďalej skúmal, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi a či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti osobitného predpisu a či je vykonateľné v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

6. Právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom vytvára zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04. 01. 2008. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú „Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydávaných VÚB bankou a. s. v spolupráci s Consumer finance holding a. s." (ďalej len „VOP“). Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti právneho predchodcu oprávneného je poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval oprávneného resp. jeho právneho predchodcu za dodávateľa. Povinná pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. súd prvej inštancie nemal preukázané, že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu považoval povinnú za spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd prvej inštancie za to, že úver bol povinnej poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou založený na základe predkladanej zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné tento vzťah posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený uzavrel s povinnou dňa 17. 09. 2014 (súd prvej inštancie nesprávne uviedol dňa 04. 01. 2008) Dohodu o uznaní zväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej povinná uznala svoj záväzok voči oprávnenému a oprávnený si následne uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17. 09. 2014, v ktorom rozhodca bez vypočutia povinnej vydal rozhodcovský rozsudok.

7. Súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom súd prvej inštancie preskúmal oprávneným predloženú Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty U. zo dňa 04. 01. 2008, Všeobecné obchodné podmienky, Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17. 09. 2014 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 17. 09. 2014.

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na znenie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17. 09. 2014, pričom poznamenal, že jej formuláciu nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Podľa súdu prvej inštancie predmetným spôsobom formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Súdu prvej inštancie z obsahu spisu nevyplynulo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo sa vzťahuje aj na uvedený prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o splátkovom úvere, ani obsah dohody o uznaní záväzku, ale predovšetkým rozhodcovskej zmluvy, nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň 17. 09. 2014. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

9. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou napriek článku 2. a 3. rozhodcovskej zmluvy považoval súd prvej inštancie len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne. Súd prvej inštancie považoval jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej rozhodcovskej zmluve. Úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd prvej inštancie mal za to, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá. Veriteľ sa prostredníctvom nej domáha vopred, v každej situácii a pred vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, a to na úkor procesných práv druhej strany.

10. Súd prvej inštancie spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 17. 09. 2014 vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

11. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu, preto ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Ak teda neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.

12. Záverom svojho uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti zamietol z dôvodu, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 18. 12. 2017.

14. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že svoje odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznamenal, že sa podrobil všetkým dovtedajším legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zároveň poukázal na uznesenia krajských súdov SR. Oprávnený zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 04. 01. 2008, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 17. 09. 2012, teda takmer po viac ako štyroch rokoch. Uviedol, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol toho názoru, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru oprávneného je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

15. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 10. 11. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 06. 12. 2016, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž, pod sp. zn. SRSAspA 10969/16 zo dňa 29. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2016 a vykonateľnosť dňa 18. 11. 2016, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy označenej ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 04. 01. 2008, dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17. 09. 2014. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v podaní zo dňa 06. 12. 2016 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 24. 01. 2017) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Uznesením č. k. 11Er/24/2017-8 zo dňa 03. 02. 2017 súd prvej inštancie uložil súdnemu exekútorovi, aby vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a to predloženie písomností špecifikovaných v predmetnom uznesení. Dňa 24. 03. 2017 vydal súd prvej inštancie uznesenie č. k. 11Er/24/2017-11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor nereagoval na uznesenie č. k. 11Er/24/2017-8 zo dňa 03. 02. 2017 a nepredložil požadované písomnosti. Proti uzneseniu č. k. 11Er/24/2017-11 zo dňa 24. 03. 2017 podal právny zástupca oprávneného odvolanie zo dňa 12. 04.

2017,súčasťou ktorého boli i žiadané listiny žiadané súdom uznesením zo dňa 03. 02. 2017. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11CoE/98/2017-47 zo dňa 26. 07. 2017 rozhodol o podanom odvolaní oprávneného tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prílohou odvolania zo dňa 12. 04. 2017 bola zmluva zo dňa 04. 01. 2008 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17. 09. 2014, rozhodcovská zmluva zo dňa 17. 09. 2014, výzva na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16. 07. 2015 s podacím hárkom a doručenkou a oznámenie o výbere stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 02. 2016 spolu s podacím hárkom. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01. 07. 2016 (ďalej len "CSP"), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2017, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie, čo bolo 06. 12. 2016.

21. V predmetnej exekučnej veci súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako i exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 22. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 29. 06. 2016 pod sp. zn. SRSAspA 10969/16 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, a to rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. Z predloženého spisu zároveň vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (za VÚB, a.s.) ako veriteľ a povinná uzavreli dňa 04. 01. 2008 zmluvu označenú ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. 0022167135 (ďalej len zmluva), súčasťou ktorej boli i Všeobecné obchodné podmienky. V spise sa nachádza Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 17.09.2014 číslo 3093270 (v ďalšom texte len dohoda), ktorou dlžníčka (povinná) uznala, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 22167135; 1534026 zo dňa 04. 01. 2008 uzatvorenej s pôvodným veriteľom: Consumer Financa Holding, a.s. ktorá suma pozostáva z istiny 957,57 eur a z príslušenstva uvedeného v tejto dohode, pričom dlžník sa zaviazal svoj záväzok splatiť mesačnými splátkami v sume 20,- eur splatnými k 25 -temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 25. 10. 2014. Dňa 17. 09. 2014 bola zároveň uzavretá i rozhodcovská zmluva číslo 3093270, ktorá okrem iného obsahuje i bod 3 (predmet zmluvy), v ktorom je uvedené: „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody

o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej pod zhodným číslom spisu, ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej splatnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Z b. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)“. 23.Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

24. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu ako súdu prvej inštancie, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. 25. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

26. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva č. 002216135 zo dňa 04. 01. 2008 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (za VÚB, a.s.) ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinnej nepreukázal. V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto

postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 17. 09. 2014. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej podobe a oprávnený ju predkladal povinnej v predtlači. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe.

28. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová rozhodcovská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve zo dňa 17. 09. 2014 o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s dohodou zo dňa 17. 09. 2014 o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinná v takejto situácii mohla ľahko nadobudnúť dojem, že oprávnený jej dáva možnosť splácať dlh v dohodnutých splátkach, a teda, že podpisuje uznanie záväzku a dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach pozostávajúcu z viacerých listín. 29. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienila povinná a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by povinná mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinná napríklad mohla ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinná sa v posudzovanej veci reálne vopred vzdala svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupovala ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľné.

30. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

32. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal

možnosť ovplyvniť. Uvedené tiež nič nemení na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

33. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

35. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.