Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-182-2017.pdf
PDF · 98.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/182/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo O., Q. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Repášom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Trhová č. 4, proti žalovanému Mesto Zvolen, o zaplatenie 5,53562 € denne od 01.08.2015 do právoplatnosti rozsudku z titulu vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/410/2015-93 zo dňa 23.01.2017, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol (prvý výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (tretí výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca je výlučným vlastníkom v celosti pozemku parc. č. KNE XXXX (trvalý trávny porast) o veľkosti 2264 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. O.; žalobca nadobudol pozemok darovacou zmluvou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený dňa 26.07.2013; žalovaný je vlastníkom stavby (reštaurácia a potraviny) súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. KNE XXXX zapísanej na LV č. X pre k.ú. O.; stavba žalovaného zaberá pozemok žalobcu v rozsahu 449 m2.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; súd prvej inštancie dospel k záveru, že dňa 01.07.2009 vzniklo vo vzťahu k pozemku žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného podľa zákona č. 66/2009 Z. z.; súd prvej inštancie vyjadril názor, že ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. sa na prejednávaný spor nevzťahuje, pretože stavbu nevyužíva na podnikateľské účely samotný žalovaný; žalovaný preto užíva časť pozemku žalobcu na základe zákona a teda nejde o bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu; nakoľko žalobca nebol vlastníkom sporného pozemku ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. (t.j. ku dňu vzniku práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu) nevzniklo mu ani právo na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva; z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 3, § 2 ods. 1, § 3 ods. 3 a § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; o zamietnutí návrhu žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 214 ods. 1 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 10.03.2017 (č.l. 104-108 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie podľa obsahu odvolania napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. na prejednávaný spor; vyjadril názor, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu k spornému pozemku nevzniklo, pretože stavba žalovaného, ktorá stojí na jeho pozemku, slúži na podnikateľské účely, pričom v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je rozhodujúce, či ju na podnikateľské účely využíva priamo samotný žalovaný alebo nie; poukázal na to, že žalovaný ako vlastník stavby túto prenajíma podnikateľským subjektom na podnikateľské účely, začo títo platia žalovanému trhové nájomné v zmysle príslušného všeobecne záväzného nariadenia (zásady hospodárenia s majetkom mesta č. 13/2012) a z tohto nájomného má žalovaný úžitok; podrobne argumentoval, že záver súdu prvej inštancie o vylúčení aplikácie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. na prejednávaný spor nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysvetlený, keď slovnému spojeniu „stavba slúžiaca na podnikateľské účely“ je potrebné rozumieť v tom zmysle, ktorý má vo všeobecnom spisovnom jazyku; uzavrel, že prístup súdu prvej inštancie vo svojej podstate znamená obmedzenie jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku bez splnenia ústavných podmienok; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.04.2017 (č.l. 113-114 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôvodné; žalobca sa podľa neho domáha priznania plnenia, na ktoré nemá zákonný nárok; vyjadril názor, že v odvolaní žalobcu sa nenachádza žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie alebo s ktorých by vyplývali nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov; argumentoval, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože sporný pozemok užíva na základe vecného bremena, ktoré vzniklo v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.; nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. „jednoznačne vyňal z pôsobnosti zákona stavby, ktoré slúžia na podnikateľské účely, bez toho či slúžia vlastníkovi stavby alebo nie“ a považoval ho za zavádzajúce a účelové, založené na svojvoľnom výklade zákona, keď takýto výklad nemožno podľa neho odvodiť ani zo samotnej dôvodovej správy k zákonu; vyjadril názor, že pri výklade uvedeného ustanovenia zákona je potrebné vychádzať z teleologického výkladu zákona a sledovať účel, ktorý chcel zákonodarca prijatím zákona docieliť; podnikanie má zákonom presne stanovenú podobu, ktorá sa na tento prípad nedá aplikovať; samotné ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. prostredníctvom odkazu na § 2 Obchodného zákonníka definuje, čo sa v tomto prípade rozumie podnikateľským účelom; zdôraznil, že prenechaním svojho majetku (stavby) do nájmu inému subjektu sám nerealizuje podnikateľskú činnosť v zmysle Obchodného zákonníka, ale realizuje len svoje právo ako vlastníka majetku spočívajúce v možnosti slobodne nakladať so svojím majetkom (súčasť tzv. vlastníckej triády); pod podnikaním je potrebné rozumieť dosahovanie zisku v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a súčasne vytváranie konkurenčného prostredia voči iným podnikateľom; o využití majetku na podnikateľské účely musí rozhodnúť mestské zastupiteľstvo k čomu v tomto prípade nedošlo; poukázal aj na to, že ak by mal v tomto vzťahu vystupovať ako podnikateľ, musel by byť zapísaný v príslušnom registri alebo evidencii ustanovenej zákonom; zdôraznil, že účelom prijatia zákona č. 66/2009 Z. z. bolo vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod budovami vo vlastníctve subjektov verejnej správy, preto nie je správny výklad žalobcu, ktorý vyníma z aplikácie zákona majetok mesta, ktorý mesto samotné nevyužíva na podnikateľské účely; na základe uvedeného navrhol potvrdenie nepadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.04.2017 (č.l. 115 spisu) na vedomie.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne vylúčenia aplikácie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v prejednávanom spore nie je správne; medzi stranami nebolo sporné, že časť stavby žalovaného súp. č. Xv rozsahu 449 m2 je postavená na pozemku žalobcu parc. č. Q. XXXX v k.ú. O.; medzi stranami nebolo sporné ani to, že predmetnú stavbu žalovaný prenajíma iným subjektom na podnikateľské účely (reštaurácia a predajňa potravín); podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely; k záveru o vylúčení aplikácie ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie v podstate z dôvodu, že predmetnú stavbu na podnikateľské účely nevyužíva samotný žalovaný; podľa názoru odvolacieho súdu však z predmetného ustanovenia takáto podmienka nevyplýva; v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. nie je podstatné, či stavbu na cudzom pozemku využíva na podnikanie samotný vlastník stavby alebo tretia osoba a rozhodujúci je len faktický stav, že stavba slúži na podnikateľské účely, čo v prejednávanom spore bolo splnené; aplikácia zákona č. 66/2009 Z. z. je preto v prejednávanom spore vylúčená, právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalobcu v prospech žalovaného podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. nevzniklo, pokiaľ
žalovaný nemá iný užívací titul k pozemku žalobcu (jeho časti) nemožno vylúčiť vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu; v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia a tento nedostatok nie je (vzhľadom na rozsah dokazovania) účelné napraviť v odvolacom konaní; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (bod 4.6 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7.2 V ďalšom konaní posúdi súd prvej inštancie dôvodnosť žaloby žalobcu v zmysle zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka); svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.
7.3 Vo vzťahu k zneniu navrhovaného výroku rozhodnutia súdu vo veci samej (petit) v žalobe žalobcu odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore z hľadiska predmetu konania (vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia) nejde o opakujúce sa plnenie; zo žaloby vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha „zaplatenia sumy 5,53562 € denne od 01.08.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku“, preto minimálne v rozsahu od vyhlásenia rozsudku do jeho právoplatnosti uplatnil svoj nárok ako opakujúce sa dávky (§ 217 ods. 2 C.s.p.); pre účely ďalšieho konania dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti, že plnenie od žalovaného ako opakujúce sa dávky možno žalobcovi v civilnom sporovom konaní priznať len za predpokladu, že ide o plnenie, ktorá sa pravidelne opakuje bez toho, aby musela nastať (pristúpiť) ďalšia právna skutočnosť alebo o také plnenie, ktoré výslovne stanovuje zákon; k takémuto názoru dospela aj súdna prax, ktorý vyjadrila v závere, že plnenie v budúcnosti splatných opakujúcich sa splátok nemôže súd uložiť, ak je táto povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva predpokladom vzniku priznávaného nároku (R 7/1977) alebo v závere, že nárok na úhradu za užívanie bytu sa nepovažuje za nárok na opakujúce sa dávky v zmysle ustanovenia § 154 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (v súčasnosti § 217 ods. 2 C.s.p.), pretože ide síce o plnenia, ktoré sa mesačne pravidelne opakujú, ku vzniku nároku na každé z nich však musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, totiž ďalšie bývanie (R 14/1978); podmienkou možnosti uloženia povinnosti platiť opakujúce sa dávky je teda (1) existencia právneho dôvodu plnenia a (2) existencia splatnosti aspoň jednej dávky, ktorá musí byť daná v okamihu vyhlásenia rozsudku; povahu opakujúcich sa dávok preto typicky majú najmä úroky z omeškania, poplatok z omeškania, výživné, náhrada za stratu na zárobku a obdobné plnenia; naopak ako opakujúce sa dávky nemôže byť priznaná
náhrada mzdy, zmluvná pokuta alebo mesačná úhrada za užívanie bytu (nájomné), keď tieto nároky (ktoré nemajú povahu opakujúceho sa plnenia) je možné priznať len v takej výške, v akej sa stali splatné v okamihu vyhlásenia rozhodnutia; tento záver vyplýva zo skutočnosti, že napríklad pri úrokoch (poplatku) z omeškania k trvaniu omeškania v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť, rovnako k existencii vyživovacej povinnosti v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť; naopak napríklad pri nájomnom okrem trvania nájomného vzťahu a omeškaní s platením nájomného v čase vyhlásenia rozsudku musí na vznik nového nároku na nájomné pristúpiť ďalšia právna skutočnosť, t.j. ďalšie užívanie prenajatej veci (vo všeobecnosti skutočnosťou, ktorá u takýchto nárokov musí pristúpiť k vlastnému faktu plynutia času, je predovšetkým poskytnutie protiplnenia druhou stranou a preto nemožno uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť budúce nájomné, pretože jeho povinnosť plnenia závisí od toho, či mu prenajímateľ užívanie prenajatej veci umožní); v praxi často dochádza k zamieňaniu opakujúcich sa dávok v zmysle § 217 ods. 2 C.s.p. s opakujúcim sa plnením, ktoré je pojmom teórie občianskeho práva hmotného; ide pritom o právne inštitúty s rozdielnym obsahom (preto napríklad vyššie uvedené nájomné je síce opakujúcim sa plnením, pretože z hľadiska teórie občianskeho práva hmotného ide o plnenie toho istého záväzku, t.j. vyplývajúceho z tej istej právnej skutočnosti, nie je však z vyššie uvedených dôvodov súčasne opakujúcou sa dávkou v zmysle § 217 ods. 2 O.s.p.); na základe uvedeného nemôže byť opakujúcou sa dávkou alebo splátkou ani nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pretože k vzniku tohto nároku musí okrem ostatných zákonných predpokladov (z hľadiska prejednávaného sporu) pristúpiť vždy ďalšia právna skutočnosť, t.j. trvanie užívania veci bez právneho dôvodu; nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia tak, ako si ho uplatnil žalobca mu preto možno (v prípade dôvodnosti žaloby) priznať len do vyhlásenia rozsudku (§ 215 ods. 1 C.s.p.; § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.), pretože minimálne od vyhlásenia rozsudku do jeho právoplatnosti nemôže byť isté, či nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia žalobcovi vznikne (t.j. či bude trvať užívanie veci bez právneho dôvodu).
7.4 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a formulovaní znenia výroku rozhodnutia v tomto smere zohľadní súd prvej inštancie závery aktuálnej súdnej praxe a výrok o nároku na náhradu trov konania z dôvodu budúcej vykonateľnosti rozhodnutia formuluje do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).
7.5 Súd prvej inštancie tiež pred rozhodnutím odstráni rozpor medzi označením žalobcu menom v žalobe (Lubomír) a niektorými prílohami žaloby (B.) za účelom správneho označenia žalobcu v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
9. B. rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).