Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-7-2018.pdf
PDF · 75.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/7/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého T., o návrhu matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. októbra 2017, č. k. 34P/81/2017-116, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o splatnosti dlhu matky na zameškanom výživnom m e n í tak, že dlh matky na zameškanom výživnom pre maloletého T. za obdobie od 10.04.2017 do 31.10.2017 vo výške 533,33 eur je matka p o v i n n á zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý T. O., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že právo zastupovať maloletého T. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Ďalej súd rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého T. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od 10.04.2017, ktorú je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh matky na zameškanom výživnom pre maloletého T. za obdobie od 10.04.2017 do 31.10.2017 vo výške 533,33 eur súd povolil matke splácať v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Styk matky s maloletým T. súd neupravil. Týmto rozhodnutím vo výrokovej časti o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému T. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.09.2010, č. k. 12C/132/2010-23 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.06.2016, č. k. 31P/216/2015-31. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, a to v časti splatnosti dlhu na zročnom výživnom. Uviedla, že súd na pojednávaní posudzoval skutkové pomery súčasného stavu a nie nasledujúcich 2-3 mesiacov. Žiadala preto, aby odvolací súd jej povolil splácať dlh na výživnom v mesačných splátkach po 5 eur tak ako v minulosti dlh na výživnom splácal otec maloletého. Pri platení výživného v sume 80 eur mesačne by splácanie dlhu k tomu vo výške 40 mesačne bolo pre ňu likvidačné, keďže sa od 01.01.2016 (správne 2018) vracia kvôli zdravotným problémom dcéry späť na rodičovský príspevok a bude poberať iba rodičovský príspevok v sume 203 eur mesačne a prídavky na dve deti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovala, aby súd vydal uznesenie, ktorým by určil, že je povinná prispievať na výživu maloletého T. sumou 80 eur mesačne od decembra 2017 (nakoľko rozsudok prevzala dňa 22.11.2017) a aby jej bolo umožnené dlh splácať v mesačných splátkach po 5
eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plneným jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
3. K odvolanie matky sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že sa s odvolaním matky dieťaťa nestotožňuje. Podľa jeho názoru, sa súd prvej inštancie v rámci dokazovania vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a pre svoje rozhodnutie mal oprávnené odôvodnenia a dôkazy. Pokiaľ matka poukazovala na to, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, sama v sms správach uviedla, že s výživou mal. X. nemá žiadne veľké náklady, keďže si zarába sama a na výžive mal. A. sa musí podieľať jej otec, ktorý s matkou a deťmi žije v spoločnej domácnosti, pričom náklady na výživu sú u tak malého dieťaťa (2 a pol roka) neporovnateľné s nákladmi na výživu mal. T., ktorý má viac ako 14 rokov. 4. K vyjadreniu otca matka uviedla, že je nepochybný fakt, že sa stará o 3 maloleté deti. Sms správy, na ktoré otec poukázal vo vyjadrení, súd vytrhnuté z kontextu a preukazujú len obdobie, keď mal. X. brigádovala a privyrábala si ako čašníčka. Zdôraznila, že s mal. A. bude od 01.01.2018 opätovne na rodičovskej dovolenke do 3 rokov veku kvôli zdravotným problémom maloletej a teda bude poberať iba rodičovský príspevok, pričom predložila rozhodnutie ÚPSVaR Trenčín zo dňa 04.12.2017 o odňatí príspevku na starostlivosť o mal. A. P. z dôvodu si uplatnila žiadosťou nárok na rodičovský príspevok. Dodala, že trvá na odvolaní voči rozsudku v časti splatnosti dlhu na zročnom výživnom.
5. K podanému vyjadreniu matky otec vo svojom vyjadrení uviedol, že sms správy ohľadne mal. X. boli z apríla 2017 a teda nevie akú dvojmesačnú sezónnu brigádu podľa tvrdenia matky mohla mal. vtedy mať. „Prepychové“ zariadenie bytu, na ktoré matka poukazovala, je jeho brata, tak ako aj samotný byt, v ktorom mu brat umožnil s maloletým bývať. Dodal, aby súd bral v úvahu to, že matka si nesplnila a ani riadne neplní povinnosti, vyplývajúce z napadnutého rozsudku a bol toho názoru, že si úmyselne prevzala rozsudok až po 20-om novembri 2017, aby nemusela zaplatiť výživné za mesiac november 2017. Dlh matky vrátane nezaplateného bežného výživného ( aj za november 2017), predstavuje sumu 613,33 eur. Zotrval na názore, že podané odvolanie matky nie je dôvodné.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ohľadne splatnosti dlhu na výživnom je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
7. Z obsahu odvolania matky maloletého dieťaťa je zrejmé, že matka odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie iba v časti splatnosti dlhu na zameškanom výživnom, ktorý súd prvej inštancie vyčíslil v sume 533,33 eur a povolil jej ho zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur mesačne.
8. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť, prejavenú snahu o plnenie záväzku, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd pritom môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.
9. Odvolací súd posúdil záver súdu prvej inštancie o povolení splácať dlh na zročnom výživnom v splátkach ako vecne správny. Je tomu tak preto, že by vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu matky splnenie dlhu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku pôsobilo voči nej neprimerane nepriaznivo. Po preskúmaní všetkých relevantných skutočností, a to s ohľadom na príjem matky i otca, ich majetkové a osobné pomery, výšku dlhu na výživnom, platobnú schopnosť matky a tiež na skutočnosť, že matka je od januára 2018 na rodičovskej dovolenke s dcérou A., dospel odvolací súd k záveru, že výšku mesačnej splátky dlhu na zročnom výživnom je potrebné zmeniť. Matka v podanom vyjadrení žiadala mesačnú splátku 5 eur mesačne. S takto navrhovanou výškou splátky sa však odvolací súd nestotožnil, nakoľko pri takejto výške mesačnej splátky by dlh, vyčíslený súdom prvej inštancie, bol splatený po neprimerane dlhom čase, čo by v konečnom dôsledku bolo na úkor maloletého dieťaťa. Ide totiž o dlh na zameškanom (zročnom) výživnom na maloleté dieťa - týmto majú byť uspokojované tak základné potreby dieťaťa, ako
aj jeho hmotné a kultúrne potreby pre jeho fyzický i duševný vývin tak, aby sa mohlo v živote plne uplatniť. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pritom platí, že primárnym záujmom, ktorý sa v konaní musí chrániť, je najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd vzhľadom k všetkým skutočnostiam považoval za správnu výšku mesačnej splátky na zročnom výživnom sumu 20 eur.
10. S podmienením súdu prvej inštancie, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, sa odvolací súd rovnako stotožnil. Povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach treba chápať ako výhodu poskytnutú dlžníkovi vzhľadom na určité špecifické okolnosti toho-ktorého prípadu. Preto je správne, aby táto výhoda bola podmienená riadnym plnením, porušením ktorého má za následok splatnosť celého plnenia.
11. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil.
12. Záverom odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo výživné na mal. T. určené od 10.04.2017, od ktorej doby je v starostlivosti otca a od ktorej doby bol aj vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom do rozhodnutia súdu prvej inštancie (do konca mesiaca októbra 2017, keďže súd rozhodoval 27.10.2017 a výživné je splatné vždy k 15- temu dňu v mesiaci vopred) v sume 533,33 eur. Je bez právnej relevancie, kedy matka v skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v mesiaci november 2017 prevzala. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP) a matka si musí byť vedomá toho, že je povinná bežné výživné na mal. T. platiť už od mesiaca november 2017 pravidelne v sume 80 eur.
13. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda tieto trovy znáša sám.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.