Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-82-2017.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916 proti žalovanému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. K. XX, v konaní o zaplatenie 1.575,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/191/2016-74 zo dňa 24.03.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.917,31 eur eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1575,96 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia 1.575,96 eur, úroku vo výške 763,27 eur, 16,90 % úroku zo sumy 1.575,96 eur od 26.04.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania ku dňu 25.04.2016 vo výške 37,25 eur a 1 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.575,96 eur od 26.04.2016 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o poistenom rýchlom spotrebiteľskom úvere majúcom charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 9 a nasl. zákona 129/2010 Z.z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.300 eur a žalovaný sa predmetný úver zaviazal splácať 48 mesačnými splátkami po 98,81 eur. Keďže žalovaný si neplnil riadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podaním zo dňa 03.06.2014, ktoré sa považuje za doručené dňa 25.06.2014. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pohľadávka pozostávala z nesplatenej istiny 1.575,96 eur, úrokov 259,10 eur, úrokov z omeškania 8,50 eur a poplatkov vo výške 91,25 eur. Súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého veriteľovi vzniká právo na zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov len do doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti k 03.06.2014, vzniká mu právo na vrátenie poskytnutej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov a poplatkov vyúčtovaných podľa zmluvy do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatnej istiny úveru, kapitalizovaného zmluvného úroku ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, poplatku za poistenie, ako aj kapitalizovaného úroku z omeškania do ku dňu 25.04.2016 a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom zmluvnom úroku zamietol. Zamietol žalobu o zaplatenie poplatku za upomienku a administratívu s tým spojenú vo výške 50 eur z titulu nepreukázania doručenia upomienky spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky. Vyhovel žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom súdu, že žalobcovi neprislúcha nárok na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Poukázal na komentár IURA ASPI § 502 Obchodného zákonníka a uviedol, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Je potrebné rozlišovať úrok z úveru a úrok z omeškania. Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splatením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Poukázal na to, že v rozsudku citované rozhodnutia nie sú ustálenou súdnou praxou. Žalobca pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi zmluvné úroky do zaplatenia popri úrokoch z omeškania. Doterajšia právna prax aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v platných kódexoch je jednoznačný. Dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou patrí veriteľovi okrem úroku aj úrok z omeškania. Súdom prvej inštancie citované rozhodnutia ad absurdum znevýhodňujú väčšinou klientov spotrebiteľov, ktorí riadne splácajú svoje peňažné záväzky oproti dlžníkom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov úver nemôžu alebo nechcú splácať. Poukázal na § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a na to, že toto ustanovenie bolo včlenené do OZ s účinnosťou od 01.04.2015, po uzatvorení zmluvy o úvere medzi stranami. Keďže táto úprava nemá príslušné prechodné ustanovenia, je potrebné analogicky použiť § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa novou právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, ale vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa posudzujú podľa predpisov účinných od 12.06.2014. Ďalej poukázal na to, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy sú rôzne inštitúty) žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Uviedol ďalej, že súd nie je viazaný ani stanoviskami a judikatúrou Najvyššieho súdu SR ani krajských súdov. Judikatúra nesmie mariť ochranu práva priznaného všeobecne záväzným právnym predpisom ani okliešťovať účel takéhoto práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo aby rozhodol v celom rozsahu podľa podanej žaloby. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súhlasí so záverom, že z rozhodnutia NS SR 4Obo/143/98 vyplýva, že úrok z úveru patrí veriteľovi len do splatnosti úveru. Po splatnosti má veriteľ právo len na úrok z omeškania. Vzhľadom na túto zákonnú úpravu je aj prípadná dohoda účastníkov vzťahu v rozpore s touto úpravou a nemožno teda na ňu prihliadať. Neexistuje formálna záväznosť rozhodnutí Najvyššieho súdu ani krajských súdov, avšak rozhodnutia Najvyššieho súdu sú vodítkom pre správnu aplikáciu zákona. Je preto možné z nich pri rozhodovaní vychádzať a nimi argumentovať pri poukazovaní na správnu aplikáciu zákona. Zvýhodnenie riadne neplatiacich dlžníkov vlastne vyplýva z postupu veriteľa, ktorý pristúpi k predčasnej splatnosti namiesto toho, aby žaloval len tie splátky úveru, ktoré boli splatné a neboli zaplatené. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015). Žalobca podal odvolanie proti celému zamietnutému nároku, aj keď v odvolaní výslovne uvádza, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom predmetného rozsudku. Z obsahu odvolania vyplýva, že sa žalobca odvoláva len proti zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti a s tým spojeným výrokom o trovách konania. Žaloba bola zamietnutá aj v časti o zaplatenie poplatku za upomienku, v tejto časti žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody, ktorými by sa odvolací súd mohol zaoberať, a preto rozhodnutie súdu vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. 5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.