Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-131-2017.pdf
PDF · 142.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/131/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: S. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, zastúpený JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou so sídlom Žilina, 1. mája 18, proti žalovanej: Z. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., X. mieru XXX/XX, zastúpená B. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., X. mieru XXX/XX, o zaplatenie sumy 3 608,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 2. decembra 2016, č. k. 6C/488/2015-98, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 02. 12. 2016, č. k. 6C/488/2015-98, zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na náhradu rov konania v plnom rozsahu.
2. Rozsudok právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), §70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, § 3 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 4, § 56 ods. 1 písm. g/ zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a § 205 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 3 608,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 05. 10. 2015 až do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že v júni 2010 uzavrel kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXX/XXXX/Skalité/XXXX/Zdr ako predávajúci s kupujúcim Národná diaľničná spoločnosť, a. s., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností podľa Geometrického plánu č. XX-XXX/ XXXX, v celkovej výmere 1548,91 m2, za účelom prípravy stavby a realizácie stavby „Diaľnica D3 K.-K.". Celková kúpna cena predávaných pozemkov, bola predmetnou zmluvou ustálená na čiastke 14 683,67 eura. Začiatkom roku 2014 mu Národná diaľničná spoločnosť, a. s., zaslala na podpis Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, z ktorej sa dozvedel, že sa mu znížila celková výmera prevádzaných častí pozemkov na novú výmeru 1168,2411 m2, čím mu Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vyplatila namiesto pôvodných 14 683,67 eura, len 11 074,92 eura, teda o 3 608,75 eura menej. Po následnom preverovaní zistili, že žalovaná s dnes už nebohým manželom A. R. dňa 20. 10. 2009 doručila na Katastrálny úrad v T., Správa katastra U. listinu - notársku zápisnicu - osvedčenie vyhlásenia o vydržaní č. N 263/2009 spísanú dňa 19. 10. 2009 na notárskom úrade v R., notárkou JUDr. R. pred ktorou s nebohým manželom vyhlásila a predložila nepravdivé údaje ohľadom vlastníctva a užívania nehnuteľností - parcely v kat. úz. K., v tom čase evidovanej pod č. CKN 7692/125, v súčasnosti prečíslovanej a evidovanej pod CKN 7692/236 a 7692/237 na LV č. XXXX, o ktorej vedeli, že nie sú výlučným vlastníkom
a že neboli splnené zákonné podmienky jej vydržania, na základe čoho došlo k prevodu vlastníckeho práva tejto nehnuteľnosti na osoby dnes už nebohého A. R. a žalovanú, čím sa títo bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu. Na základe týchto zistení podal v apríli 2014 na ORPZ v U., odboru kriminálnej polície podnet na začatie trestného stíhania voči A. R. a žalovanej pre podozrenie z trestného činu podvodu. Vec vedená na ORPZ U. pod ČVS: ORP-218/2-VYS-CA-2014.
4. Dňa 20. 11. 2015 súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz pod č. k. 6C/488/2015-30, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Odpor odôvodnila tým, že s nebohým manželom vlastnili pôdu na K., ktorú zdedili po svojich predkoch. Pôdu si nikdy nevysporiadali, lebo nemali záujem ju predať. Až keď cez ich pozemky išla diaľnica - NDS, ich oslovila o predaj a následne si pozemky vysporiadali. Obišli všetkých podielnikov, zozbierali podpisy a dali urobiť geometrický plán, ktorý odovzdali notárke a táto vydala 19. 10. 2009 osvedčenie o vydržaní. Pri vklade do katastra vznikol problém, lebo medzitým už na pozemky dala NDS plombu a k zápisu nedošlo. Tento problém s katastrálnym úradom a NDS riešili do roku 2014. Kataster musel podať podnet pre prokurátora na opravu vlastnej chyby a NDS znovu prerábala geometrický plán. V januári 2014 ich oslovil kataster, aby znovu predložili podklady a došlo k vkladu do katastra. Poukázala na to, že pri notárskom osvedčení sa vyjadrovali svedkovia, medzi nimi S. U., syn pani U., ktorý svoje prehlásenie podpísal, avšak teraz ho popiera. Podpísať listinu mu dal brat A. U..
5. Následne na to prvoinštančný súd vykonal dokazovanie, v rámci ktorého zistil, že žalobca ako predávajúci uzatvoril s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., Z. H. č. XX, C. ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXX/XXXX/Skalité/XXXX/Zdr.´Túto zmluvu predložil žalobca ako dôkaz podpísanú Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., dňa 04. 06. 2010. Z článku II vyplýva, že predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce v kat. úz. K., obec K., okres U. evidovaných správou katastra U. tak ako sú tieto nehnuteľnosti a jednotlivé parcely s uvedenými listami vlastníctva v článku II uvedenej kúpnej zmluvy. Výmera prevádzaných častí pozemkov spolu predstavovala 1548,91 m2. Z článku IV kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena predstavovala celkom 14 683,67 eura. Po uzavretí kúpnej zmluvy bol zo strany kupujúcej NDS, a. s., zaslaný žalobcovi ako predávajúcemu dodatok č. 1 k kúpnej zmluve č. XXXXX/XXX/XXXX/Skalité/XXXX/Zdr. Z článku I dodatku vyplýva, že sa mení predmet kúpnej zmluvy a jeho nové úplné znenie, ktoré nahrádza v plnom rozsahu pôvodné znenie článku II. Predmet kúpnej zmluvy zo dňa 21. 06. 2010. V dodatku č. 1 v článku II sa uvádza predmet kúpnej zmluvy, a to jednotlivé nehnuteľnosti v ňom presne označené s tým, že článok IV kúpnej zmluvy označený ako kúpna cena znie tak, že kúpna cena predstavuje celkom 11 074,92 eura. Podľa žalobcu táto zmena kúpnej ceny súvisela s novou výmerou nehnuteľností prevádzaných kúpnou zmluvou, a to 1168,2411 m2.
6. Ďalej zistil, že dňa 19. 10. 2009 bolo formou notárskej zápisnice N 263/2009, NZ 36105/2009 napísanej na notárskom úrade v R. notárkou A.. R. E. vydané Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 397/2000 Zb. a § 134 OZ, v ktorej A. R. a manželka Z. R., rod. U. vyhlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v podiele 1/2-ina) nehnuteľností v kat. ú zemí K., ktoré pozostávajú z parc. C KN č. XXXX/XXX - t.t.p. o vým. 1122 m2, parc. C KN č. XXXX/XXX - t.t.p. o vým. 903 m2, ktoré sú totožné s č. parc. G. č. XXXX/X vedená na LV č. XXXX s. č. parc. E KN XXXX/X vedená na LV č. XXXX. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli titulom ústnej darovacej zmluvy v roku 1940 od ich matky a svokry, E. U., rod. U., ktorá uvedené nehnuteľnosti nadobudla titulom zámenných zmlúv medzi PKN spoluvlastníkmi v dávnej minulosti. Tieto skutočnosti im v priložených vyhláseniach uznávajú terajší EKN vlastníci, resp. ich právni nástupcovia. Od uvedeného roku predmetné nehnuteľností užívajú pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné, nikto im v úžitku nikdy nebránil ani do výkonu ich vlastníckeho práva nezasahoval a nezasahuje, na základe čoho nadobudli vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 zák. č. 47/92 Zb. Dňom 01. 01. 1992 boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a týmto dňom sa účastníci stali výlučnými vlastníkmi osvedčovaných nehnuteľností.
7. Strany ďalej predložili na potvrdenie osvedčovaných skutočností geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 17. 09. 2008 overený správou katastra pod č. XXXX/XXXX, - výpisy z LV pre kat. územie K., vyjadrenia dotknutých vlastníkov podľa § 63 not. poriadku, potvrdenie roľníckeho družstva, potvrdenie Obecného úradu v K., dedičské rozhodnutia D 65/42, D 1500/93, D 237/00, D 762/98.
8. Notárka A.. R. E., R., osvedčila, že A. R., rod. R. a manželka Z. R., rod. U. urobili pred ňou vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území K., uvedených v bode I. osvedčenia, čo bolo pojaté do notárskej zápisnice. Zároveň bolo uvedené, že ten, kto sa cíti vydaním tohto osvedčenia
dotknutý na svojich právach, môže podať na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva. Dotknuté osoby
- Z. C., T. Z., A. Z., A. D., S. U., B. Z., B. U., A. U., B. S., Q. U., Z. D., A. U., B. F., A. N., A. U., B. U., B. N., S. U., A. R., S. Z., B. A., E. F., A. U., B. K., F. Z., Q. N., B. U., A. Q., B. Z., B. E., B. E. rod. E., A. S., Z. S., Z. M., G. U., E. E., S. Q. dali súhlas a nemali výhrady k vyhotoveniu vyššie uvedeného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. PD U. dalo súhlas na prevod nehnuteľností, X. K. potvrdilo, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. K. KNC-7692/124,7692/125 v prospech A. R. a súhlasila s vydaním osvedčenia o jeho vlastníctve.
9. Žalobca tvrdil, že nepodpísal súhlas k vyhotoveniu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní a nejde o jeho podpis na vyjadrení daný v zmysle ustanovenia § 63 písm. a) ods. 1 Zákona č. 323/1992, ktorým dal súhlas a zároveň sa vyjadril, že nemá výhrady k vyhotoveniu osvedčenia a vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva a k vzniku vlastníckeho práva v prospech Z. R., A. R. k vyššie uvedeným parceliam v kat. úz. K..
10. Kúpnou zmluvou č. XXXXX/KZ-XXX-XXXX/Skalité/XXXX/Zdr, vklad povolený pod V XXXX/XXXX zo dňa 14. 09. 2015 predávajúca: Z. R. rod. U. kupujúcemu: H. diaľničná spoločnosť, a. s., odpredala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. K. LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/ XXX, ostatné plochy o výmere 750 m2, LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 19 m2, LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 67 m2, LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 581 m2, LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 241 m2, LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 44 m2, LV XXXX Pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 287 m2 za kúpnu cenu 18 855,72 eura.
11. Z Rozhodnutia Okresného úradu U., katastrálny odbor, číslo vkladu V XXXX/XX vyplýva, že podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona sa povoľuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedených v kúpnej zmluve v prospech: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., IČO 35919001, Z. H. XX, XXX XX C. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy číslo XXXXX/KZ-XXX/ XXXX/Skalité/XXXX/Zdr uzavretej medzi účastníkmi: Z. R., t. j. žalovanou ako predávajúcou a Národná diaľničná spoločnosť, a. s., IČO: 35919001, Mlynské Nivy 45, Bratislava ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 27. 10. 2015 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 27. 10. 2015.
12. Z uznesenia OR PZ Čadca ČVS:ORP-218-VYS-CA-2014 zo dňa 17. 06. 2015 vyplýva, že trestné stíhanie pre trestný čin podvod podľa § 221 ods. 1, 2 TZ a trestný čin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 TZ, ktorého skutku sa mal dopustiť páchateľ tým, že 19. 10. 2009 na Notárskom úrade v R. predložil notárke A.. R. E. nepravdivé údaje ohľadom vlastníctva a užívania nehnuteľností kat. úz. K., evidovanej pod č. XXXXX, o ktorej vedel, že nie je výlučným vlastníkom a že neboli splnené zákonné podmienky jej vydržania, na základe čoho notár vydal notársku zápisnicu H H - osvedčenie vyhlásenia o vydržaní okrem inej aj tejto parcely, v dôsledku čoho došlo dňa 14. 01. 2014 k zápisu tejto parcely do katastra nehnuteľností a k prevodu vlastníckeho práva tejto nehnuteľnosti na osoby A. R. a Z. R. k škode ostatných oprávnených spoluvlastníkov v celkovej výške 7 792,- eur sa zastavilo, lebo trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Vyšetrovanie neprinieslo pochybnosti, ktoré by naznačovali trestnoprávnu zodpovednosť aj vo vzťahu k Z. R..
13. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 608,75 eura, z dôvodu, že žalobca konanie žalovanej považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to uviedol v odôvodnení podanej žaloby. Na základe vykonaného dokazovania nepovažoval súd prvej inštancie žalobu žalobcu za dôvodne podanú. V konaní bolo preukázané, že Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril žalobca s NDS došlo k zníženiu celkovej výmery pozemkov a tým aj k zníženiu kúpnej ceny zo sumy 14 683,67 eura na sumu 11 074,92 eura. Vlastnícke právo k parcelám, o ktoré sa znížila výmera na strane žalobcu nadobudla žalovaná so svojím nebohým manželom na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní pod č. N XXX/XXXX spísaného dňa 19. 10. 2009. Toto osvedčenie o vydržaní, keďže námietky neboli voči nemu podané, bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalovanej a jej manžela, ktorí sa stali legitímnymi vlastníkmi nehnuteľností uvedených v predmetnej notárskej zápisnici. Podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva nemôže súd
skúmať na základe žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Určovacia žaloba vo veci zo strany žalobcu nebola podaná, preto prvoinštančný súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania skúmaním pravosti podpisu žalobcu na listine označenej ako vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 63 písm. a) ods.1 Zákona č. 323/1992 Zb. daného pre spísanie uvedenej notárskej zápisnice N 263/2009.
14. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by existovala niektorá s foriem získania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaná ako predávajúca uzatvorila predmetnú kúpnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľností v nej uvedených, v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bola vedená ako riadny vlastník týchto nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že na jej strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Nebolo preukázané ani to, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej strane konaním v rozpore s dobrými mravmi, nešlo ani o protiprávne konanie, a to aj vzhľadom na výsledok trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície U. pod č. ČVS: ORP-218/2- VYS-CA-2014, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol .
15. V závere rozhodnutia poukázal súd na to, že v odpore proti platobnému rozkazu prvoinštančného súdu žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, ktorou sa súd nezaoberal, pretože premlčanie súd skúma len u existujúceho nároku, pričom vzhľadom na výsledok konania tak ako súd prvej inštancie uviedol, nárok žalobcu voči žalovanej nevznikol.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( §262 ods.2 CSP).
17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi istinu vo výške 3 608,75 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa 05. 10. 2015 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania, na úhradu ktorých žiadal zaviazať žalovanú, resp. aby odvolací súd alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie tiež nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Zdôraznil, že zotrváva na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach v rámci prvoinštančného konania a žalobu považuje za dôvodnú. Žalovaná spolu so svojim manželom predložili na Okresnom úrade U., katastrálny odbor, listinu, notársku zápisnicu ako osvedčenie vyhlásenia o vydržaní č. N XXX/ XXXX, NZ XXXXX/XXXX, ktorá bola spísaná dňa 19. 10. 2009 v R. pred notárkou A.. E., ktorou vyhlásila a predložila nepravdivé údaje ohľadom vlastníctva a užívania nehnuteľností v tom čase evidovaných pod CKN 7692/125 a CKN 7692/124 kat. úz. K.. Opätovne žalobca zopakoval proces podávania trestného oznámenia. Trestné stíhanie bolo síce zastavené, avšak uvedené nemení nič na tom, že žalovaná prijala peniaze z podvodného konania od Národnej diaľničnej spoločnosti, a to aj napriek tomu, že vedela, že jej nepatria. V trestnom konaní bola celá vina zhodená na už nebohého manžela žalovanej. S poukazom na uvedené skutočnosti sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu a jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na to, že požadoval doložiť do spisu originál listiny s originál podpisom žalobcu a tomuto súd prvej inštancie vyhovel a odročil pojednávanie za účelom doloženia spisu z Notárskeho úradu ako aj z Okresného úradu U.. Uvedené spisy však neobsahovali originál listiny s originál odpisom, avšak súd prvej inštancie sa uvedeným nedostatkom ďalej nezaoberal, a teda nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, najmä nevykonal výsluch žalovanej a uspokojil sa s konštatovaním splnomocnenej zástupkyne žalovanej, ktorá na pojednávaní tvrdila, že výsluch matky nedovolí. Výsluch žalovanej je však v predmetnej veci viac ako nevyhnutný na objasnenie všetkých skutočností ohľadom vyhotovovania listiny a podpisu žalobcu, ktorým sa mal vzdať svojho spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach ako aj prevzatia peňazí žalovanou za podiely, ktoré si zo žalobcu previedla na svoju osobu.
19. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že tvrdenia žalobcu sa ohľadom podpisu na listinách súvisiacich s osvedčením vydržania nehnuteľností žalovanou rozchádzajú, keď
najskôr tvrdil, že nič nepodpísal a neskôr začal tvrdiť, že podpísal čistý papier. Po vzhliadnutí podpisu na uvedenej listine žalobca zmenil svoju argumentáciu a tvrdil, že predložený doklad nie je originál. Zdôraznila, že spornú pôdu vlastnili jej rodičia, predtým rodičia matky o čom vypovedal aj riaditeľ katastrálneho úradu v U.. Žalobca klame zo zištných dôvodov. Nikdy sa ako spoluvlastník k pôde nehlásil, nikdy sa ani nepodieľal na kontingente, ktorý žalovaná s manželom museli z pôdy odvádzať. Poznamenala, že matku zastupuje, pretože má vysoký vek a zdravotné problémy, vypovedala už na polícii a ďalej nie je potrebné, aby bola predvolávaná opäť.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže nezistil dôvod na nariadenie pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP.
21. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12. 11. 2015 domáhal zaplatenia sumy 3 608,75 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktorým sa mala žalovaná na úkor žalobcu obohatiť, keď sa mu znížila celková výmera prevádzaných častí pozemkov na novú výmeru 1168,2411 m2, čím mu Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vyplatila namiesto pôvodných 14 683,67 eura, len 11 074,92 eura, teda o 3 608,75 eura menej. Po následnom preverovaní zistili, že žalovaná s dnes už nebohým manželom A. R. dňa 20. 10. 2009 doručila na Katastrálny úrad v T., Správa katastra U. listinu - notársku zápisnicu - osvedčenie vyhlásenia o vydržaní č. N XXX/XXXX spísanú dňa 19. 10. 2009 na notárskom úrade v R., notárkou A.. R. E., pred ktorou s nebohým manželom vyhlásila a predložila nepravdivé údaje ohľadom vlastníctva a užívania nehnuteľností - parcely v kat. úz. K., v tom čase evidovanej pod č. CKN XXXX/ XXX, v súčasnosti prečíslovanej a evidovanej pod CKN XXXX/XXX a XXXX/XXX na LV č. XXXX, o ktorej vedeli, že nie sú výlučným vlastníkom a že neboli splnené zákonné podmienky jej vydržania, na základe čoho došlo k prevodu vlastníckeho práva tejto nehnuteľnosti na osoby dnes už nebohého A. R. a žalovanú, čím sa títo bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6C/488/2015-30, zo dňa 20. 11. 2015, ktorým uložil žalovanej povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 3 608,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 608,75 eura od 05. 10. 2015 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 495,04 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 279,04 eura krátené o jeden úkon právnej služby - pokus o zmier a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 216,- eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Proti tomuto platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v dôsledku čoho následne súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie a po rozsiahlom dokazovaní vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu zamietol.
22. Zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinným od 1. júla 2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadniac vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).
23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav a vec následne aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, ktorú napadnutým rozsudkom zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 167 ods. 2 CSP a správne uviedol, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu akýmkoľvek spôsobom uvedeným v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti dodáva, že bezdôvodné obohatenie (§ 489 OZ) je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ.
26. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a § 454 OZ, a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil.
27. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
28. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ).
29. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sú ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt - obohatený).
30. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu.
31. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci (napr. hnuteľné veci vrátane peňazí), práva a iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť nielen získaním vecí či peňazí, ale aj postúpením pohľadávky (postúpením pohľadávky na inú osobu bez právneho dôvodu), zriadením práva (napr. získaním práva na vecné bremeno, hoci na to nebol právny dôvod), získaním majetkovej hodnoty z podaného výkonu (napr. vykonanie prác u subjektu, ktorý na to nemal právny dôvod) a pod.
32. V ustanovení § 451 ods. 1 OZ je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a) plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b) plnenie z neplatného právneho úkonu, c) plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, e) bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.
33. V predmetnej veci žalobca poukázal na bezdôvodné obohatenie, pričom do úvahy by prichádzalo bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v získaní majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov (condictio ob turpem causam). Pojem nepoctivých zdrojov zákon však nevymedzuje. Podľa súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj považuje zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom uznaný. Za takýto zdroj sa vo všeobecnosti považuje príjem z činností, ktoré sa kvalifikujú ako trestné činy. Príkladom bezdôvodného obohatenia z nepoctivých zdrojov je majetkový prospech získaný trestným činom krádeže. Môže však ísť aj o iný prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nemusí byť trestne postihovaný. Na vznik majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov postačuje, ak ide o činnosť, ktorou bolo bezdôvodné obohatenie získané a ktorá nie je právom uznaná. Ide napr. o činnosť, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, činnosť, na ktorú je potrebné osobitné štátne povolenie (licencia), avšak podnikateľský subjekt s takýmto povolením nedisponuje alebo ide o obchodovanie s pašovaným tovarom. Nepoctivosť zdroja, ktorým bolo získané bezdôvodné obohatenie, musí preukázať ten, kto žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia.
34. Podľa § 70 ods. 1 a 2 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa § 3 ods.1, písm. b) Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, Notárskou činnosťou je osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).
Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
Podľa § 56 ods.1, písm. g) Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní.
Podľa § 63 Notárskeho poriadku, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať:
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu 6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánom verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
35. Notárska zápisnica je forma zaznamenania právneho úkonu notárom. Notár je osoba určená štátom, ktorá je oprávnená vykonávať notársku činnosť a inú činnosť podľa zákona. Postavenie notárov, ich činnosť ako aj samosprávu notárov upravuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok"). Činnosť notárov bezprostredne súvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním, keďže o takomto úkone notári spisujú notársku zápisnicu označovanú ako Osvedčenie o vyhlásení vydržania.
36. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. O pôvodnom nadobudnutí vlastníckeho práva hovoríme vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené od vlastníckeho práva predchodcu (ako je tomu tak napríklad pri kúpnej zmluve). V prípade vydržania ide o spôsob nadobudnutia vlastníctva, pri ktorom sa z oprávneného držiteľa po uplynutí zákonom stanovenej doby stáva vlastník. Hlavným účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním možno tak hnuteľným, ako aj k nehnuteľným veciam, avšak len po splnení podmienok ustanovených v Občianskom zákonníku. Vyhotovovanie osvedčení o vydržaní patrí do pôsobnosti notárov, ktorí postupujú v zmysle Notárskeho poriadku.
37. Odvolací súd poznamenáva, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010).
38. O vydržaní vlastníckeho práva notár spisu osvedčenie o vydržaní v zmysle § 56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku. Pri osvedčení o vydržaní je potrebné uviesť podstatné okolnosti o držbe, týkajúce sa predovšetkým jej doby, oprávnenosti a nepretržiteľnosti. Všetky tieto okolnosti musia byť obsiahnuté vo vyhlásení o vydržaní, ktoré notár osvedčí formou notárskej zápisnice. Rovnako je
potrebné notárovi predložiť dôkazy, ktoré osvedčované skutočnosti potvrdzujú. V zmysle Notárskeho poriadku sa navyše vyžaduje aj kladné vyjadrenie obce, v katastrálnom území, ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, kladné vyjadrenie posledného vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností (prípadne jeho právnych nástupcov) a kladné vyjadrenie správcu nehnuteľnosti, ktorým je napr. Slovenský pozemkový fond, ak sa vydržanie týka pozemkov neznámych vlastníkov, ktoré sú v správe tohto orgánu. Následne notár vyhotoví oznámenie, ktoré sa zverejní v obci a na notárskom úrade. Súčasťou tohto oznámenia je výzva, aby každý, kto sa cíti byť dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia svoje námietky. Až po dodržaní tohto postupu môže notár vydať osvedčenie o vydržaní, na základe ktorého kataster (príslušný katastrálny odbor okresného úradu, bývalá správa katastra pozn.) zapíše vlastnícke právo k vydržanej nehnuteľnosti záznamom.
39. Osvedčenie o vydržaní vyhotovené notárom je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom. Kataster posudzuje osvedčenie len z formálnej stránky, či nemá chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti a či je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu. Právnu stránku veci už neposudzuje. V prípade pochybností o legitímnosti postupu notára v súvislosti s osvedčením vydržania je možné domáhať sa svojich práv v súdnom konaní formou určovacej žaloby. Určovacou žalobou však nie je možné napadnúť notárske osvedčenie o vydržaní, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. decembra 2009, sp. zn. 4 M Cdo 24/2008, v zmysle ktorého žalobu o určenie neplatnosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní urobeného formou notárskej zápisnice, nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (notár osvedčuje právnu skutočnosť; neosvedčuje, či tu je právny vzťah alebo právo), ale za žalobu v tomto zákonnom ustanovení neuvedenú. Je preto potrebné predovšetkým skúmať, či poskytnutie právnej ochrany formou takejto žaloby, (ne)vyplýva z právnych predpisov. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva.
40. Súd prvej inštancie správne zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a to aj napriek nespornej skutočnosti, že Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Bratislava prišlo k zníženiu celkovej výmery a následne aj k zníženiu kúpnej ceny, keď NDS vyplatila žalobcovi namiesto pôvodne dohodnutej sumy 14 683,67 eura len sumu 11 074,92 eura. K uvedenej skutočnosti prišlo z dôvodu, že žalobca nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi ním ako predávajúcim a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., ako kupujúcim, spoluvlastníkom časti parciel, ktoré boli pôvodne dohodnuté v tejto kúpnej zmluve a ktoré mali byť predmetom prevodu zo žalobcu na nového vlastníka - Národnú diaľničnú spoločnosť. Parcely, ktoré boli dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z tejto kúpnej zmluvy vyňaté, vlastnícky patrili v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovanej a jej v súčasnosti už nebohému manželovi, pričom vlastnícke právo k sporným parcelám nadobudli titulom vydržania. O uvedenej skutočnosti svedčí Osvedčenie o vydržaní zaznamenané v notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX zo dňa 19. 10. 2009. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že notárka A.. E. vydala osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k sporným parcelám, mala za preukázané, že boli splnené všetky podmienky na to, aby bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovanou a jej nebohým manželom. Odvolací súd poznamenáva, že navyše zo strany osôb, ktoré mohli byť vydaním osvedčenia o vydržaní dotknuté, na výzvu notárky nevzniesli žiadne námietky, a teda nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou s jej manželom nebolo relevantným spôsobom spochybnené. Uvedená notárska zápisnica bola následne podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej a jej manžela A. R., pričom k zápisu vlastníckeho práva prišlo dňa 14. 01. 2014. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaná s manželom stali legitímnymi vlastníkmi sporných nehnuteľností, okamihom keď v ich prospech bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré má konštitutívne účinky.
41. Keďže žalobca bol medzi osobami, ktoré mohli byť vydaným osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dotknutý a bol riadne vyzvaný, aby vyjadril svoj nesúhlas s uvedeným osvedčením, mal, ako správne poznamenal súd prvej inštancie, možnosť svoj nesúhlas vyjadriť, pričom tak neurobil, ale naopak podpísal, že voči takému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou a jej manželom nemá výhrady. V predmetnej veci nebola podaná žalobcom ani určovacia žaloba a v tomto smere je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie nemohol skúmať pravosť podpisu v notárskej zápisnici, ktorou sa osvedčovalo vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže ide o konanie, v ktorom sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej. V tomto smere je potrebné
zdôrazniť, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je určovacou žalobou, ale žalobou o peňažné plnenie.
42. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol, odvolací súd k tomu poznamenáva, že v predmetnej veci nebol žiaden zákonný dôvod na to, aby súd prvej inštancie vyhovel návrhu na znalecké skúmanie pravosti podpisu žalobcu na listine označenej ako vyjadrenie v zmysle § 63 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktoré bolo súčasťou Notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčilo nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej a jej v súčasnosti už neb. manžela A. R.. Ak žalobca tvrdí, že podpis na predmetnej listine nie je pravý, uvedené nemôže byť predmetom skúmania v rámci tohto súdneho konania. Rovnako tak odvolací súd nepovažoval za podstatné, aby súd prvej inštancie pristúpil k vykonaniu dôkazu formou výsluchu žalovanej, keďže z listinných dôkazov bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila a to žiadnym spôsobom uvedeným v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v tomto smere nemal súd prvej inštancie žiadne pochybnosti. Z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu bolo preukázané, že žalovaná bola aj s manželom legitímnou vlastníčkou sporných nehnuteľností v čase ich prevodu, pričom vlastnícke právo nadobudli vydržaním a o uvedenej skutočnosti im svedčí vyššie uvedená notárska zápisnica, v nadväznosti na vydanie ktorej bol aj v katastri nehnuteľností zosúladený skutkový stav so stavom právnym. Ich vlastnícke právo nebolo žiadnym relevantným spôsobom zo strany dotknutých osôb spochybnené a vzhľadom k tomu bola vedená aj v katastri nehnuteľností ako riadna vlastníčka, ktorá môže s predmetom svojho vlastníckeho práva bez obmedzenia disponovať, teda ho môže držať, užívať a môže s ním disponovať, keďže ide o absolútne právo. S poukazom na uvedené skutočnosti teda neprišlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcovi tým, že by súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazy.
43. Keďže vlastníkmi sporných parciel bola žalovaná s manželom, nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a teda na Národnú diaľničnú spoločnosť ich mohla previesť výlučne žalovaná, čim nemohla byť spôsobená žalobcovi žiadna škoda. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na výsledky trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ, odbor kriminálnej polície Čadca č. ČVS: ORP-218/2-VYS-CA-2014, ktoré bolo zastavené, pričom výsledky uvedeného konania nasvedčujú správnosti právneho názoru súdu prvej inštancie. V predmetnej veci teda nebol daný žiaden materiálny základ na úspešnosť podanej žaloby žalobcu, keď sa mu nepodarilo preukázať, že by sa žalovaná dopustila akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia.
44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v konaní procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pretože náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu nepožadovala .
45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).