Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-20-2017.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: H. P., X.. X.X.XXXX, J.M. XX, XXX XX L. F., proti žalovanej: H. P.U., X.. XX.X.XXXX, Y.. M. XX, XXX XX V., zastúpenej: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o zaplatenie 980,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 980,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 980,-eur od 16.5.2015 do 27.2.2017, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 980,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 980,-eur od 16.5.2015 do 27.2.2017, na tom skutkovom základe, že žalovaná je jeho bývalou manželkou, počas dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dohodli, že bývalej manželke prenechá vo vlastníctve spoločný byt a ona bude splácať úver. Pri riešení úveru bola povinná banke zaplatiť 1.500,- eur, aby bolo možné prevziať úver bez spoludlžníka. Na základe dohody spísali Zmluvu o pôžičke dňa 4.3.2014, žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v mesačných splátkach po 40,- eur. Od marca 2014 do apríla 2015 mu splátky uhrádzala pravidelne, čiže uhradila 13 splátok po 40,- eur, t.j. 520,- eur. Od apríla 2015 už neuhradila žiadnu splátku napriek výzvam. V zmysle zmluvy považuje zostatok pôžičky splatný v celku dňom 16.5.2017. Úrok z omeškania si uplatňuje do dňa podania žaloby dňa 27.2.2017.
2. Súd vydal dňa 6.3.2017 platobný rozkaz č.k. 19C/20/2017-19, ktorým žalobe vyhovel.
3. Žalovaná doručila súdu dňa 6.6.2017 odpor proti platobnému rozkazu v ktorom uviedla, že za trvania manželstva na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vznikol debetný dlh vo výške l.500,- eur, ktorý vznikol v priebehu roka 2012, kedy bol žalobca l rok práceneschopný, ona bola nútená náklady na domácnosť viesť výlučne z vyššie uvedeného bežného účtu a tak došlo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode k povolenému prečerpaniu na tomto účte vo výške 1.500,- eur. Po rozvode manželstva so žalobcom začali riešiť majetkoprávne vyrovnanie, keď jeho základom mala byť Dohoda o vysporiadaní vzájomných majetkových vzťahov zo dňa 18.07.2013. Po predložení dohody v bankovej inštitúcii, ktorá im poskytla v minulosti hypotekárny úver im bolo oznámené, že sa nemôže stať jedinou dlžníčkou tohto hypoúveru a tým nemôže byť žalobca vyradený z registra dlžníkov do toho okamihu, kým nebude zaplatený debetný zostatok dlžníkov na účte vedenom v Tatrabanke, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/.XXX. Po zistení tejto skutočnosti v čase, keď žalobca definitívne odišiel zo spoločnej domácnosti, po podaní žalobného návrhu o rozvod manželstva a po komunikácii so zamestnancami ČSOB banky o podmienkach prevzatia
splácania hypoúveru výlučne ňou samou, jej žalobca ponúkol možnosť jednorázovo platiť spoločný dlh jeho finančnými prostriedkami, s ktorými v tom čase disponoval, pričom počas spoločného života nikdy nepripustil tvorbu vlastných úspor. Manželstvo bolo rozvedené v októbri 2013 a v marci 2014 jej manžel titulom "pôžičky" ponúkol sumu 1.500,- eur, aby splatili dlh vedený v Tatrabanke, a.s. a aby následne mohli uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po podpísaní Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014, začala od 15.03.2014 splácať svoju časť dlhu v Tatrabanke k rukám žalobcu vo výške 40,- eur mesačne. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobcovi uhradila v hotovosti 2.000,- eur v čase podpísania dohody a 3.000,- eur v splátkach do 31.12.2016. Nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože žalobca v minulosti ani v samotnom žalobnom návrhu nepreukázal, že peniaze, ktoré poskytol dňa 4.3.2014 k zaplateniu spoločného dlhu, a to 5 mesiacov po rozvode manželstva, sú jeho výlučnými finančnými prostriedkami a nie sú spoločnými úsporami, s ktorými výlučne disponoval počas ich manželstva ako aj po jeho rozvode.
4. Uznesením č.k. 19C/20/2017-36 zo dňa 3.7.2017 súd platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil.
5. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 5.12.2017 písomne vyjadril k odporu žalovanej a uviedol, že s odporom podaným žalovanou nesúhlasí. Na základe Dohody o vysporiadaní vzájomných majetkových vzťahov zo dňa 18.07.2013 preberá žalovaná plnú zodpovednosť za hypotekárny úver od ČSOB banky a stane sa tak výlučnou vlastníčkou bytu Č..XX, Y.. M. XX, XXX XX V.. K tomu, aby prebrala spomínaný hypotekárny úver bola povinná zaplatiť debetný dlh, ktorý vznikol na č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX vedenom v Tatrabanke na meno žalovanej a ktorým aj počas manželstva disponovala výlučne ona sama. Žalovaná si svoj záväzok odmietala splniť a keďže mu takýmto svojim konaním úmyselne znemožňovala zabezpečiť si vlastné bývanie, nakoľko bol stále vedený ako dlžník na spomínanom hypotekárnom úvere na ich spoločný byt, v ktorom už nebýval, bol nútený jej tieto finančné prostriedky poskytnúť na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 4.3.2014. Nakoľko v tom čase nedisponoval potrebnou finančnou hotovosťou, musel si peniaze požičať od svojej matky.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 4.3.2014; Výpismi z účtu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca pred súdom uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v predmetnej žalobe a svojich vyjadrení.
8. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré sú jednak uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, a tiež z dôvodu, že pôžičkovú zmluvu považuje za fiktívnu, nakoľko k odovzdaniu finančných prostriedkov a ich prevzatiu nedošlo, v zmluve o pôžičke je uvedené, že pôžička bude poskytnutá dlžníkovi prevodom na ním uvedený bankový účet, ktorý v minulosti bol spoločným účtom manželov a po zániku manželstva rozvodom na tomto účte v budúcnosti po dni 4.3.2014 neprirástla žiadna suma. Nerozumie tiež výpisu z účtu majiteľa - P. H. zo dňa 4.1.2014 (č.l. 46 spisu) a má otázku na žalobcu o aký vklad v hotovosti na jeho účet, ktorý realizovala P. E. dňa 7.12.2013 vo výške 2.000,- eur sa jedná. Je presvedčená, že ide o finančné prostriedky, ktorým mal byť vyplatený možno debetný zostatok a teda jej klientka nemala žiadny dôvod si po rozvode manželstva požičiavať od partnera žiadne peniaze.
9. Žalobca k výpovedi zástupkyne žalovanej uviedol, že účet na ktorý mali byť peniaze zaslané z poskytnutej pôžičky bol účtom žalovanej a nie spoločným účtom, tvrdí, že 1.500,- eur na účet poslal žalovanej, nevie uviesť kedy to bolo. Je tiež toho názoru, že keby nedostala žalovaná pôžičku vo výške 1.500,- eur, tak by ich asi nesplácala.
10. Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 4.3.2014 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo požičanie peňazí vo výške 1.500,- eur, pôžička mala byť poskytnutá prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dlžník sa zaviazal vrátiť dlh bezúročne v mesačných splátkach vo výške 40,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná 15.3.2014, v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stáva splatný celý dlh. Dlh mal byť vrátený veriteľovi prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
11. Z Výpisov z účtu č. R. predložených žalobcom vyplýva, že P. H. poukazovala na účet sumu 40,- eur mesačne v období od 14.4.2014 do 18.4.2015.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok je dôvodný. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že peniaze, ktoré poskytol dňa 4.3.2014 k zaplateniu spoločného dlhu, a to 5 mesiacov po rozvode manželstva, sú jeho výlučnými finančnými prostriedkami a nie sú spoločnými úsporami, s ktorými výlučne disponoval počas ich manželstva ako aj po jeho rozvode. Podľa názoru súdu takáto obrana žalovanej neobstojí, keď samotná skutočnosť, že uzavrela so žalobcom ako veriteľom, v čase kedy už bolo manželstvo rozvedené, písomne zmluvu o pôžičke svedčí o tom, že si požičala finančné prostriedky od žalobcu. Ak by išlo o finančné prostriedky spoločné, nemala by žalovaná dôvod uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke, keď ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu. Žalovaná sa v zmluve zaviazala peňažné prostriedky vrátiť, a túto povinnosť si čiastočne i splnila, keď žalobcovi z poskytnutej pôžičky vrátila sumu 520,- eur. To, na čo tieto požičané finančné prostriedky žalovaná použila, je pre posúdenie dôvodnosti predmetného nároku irelevantné, keď podstatné pre posúdenie dôvodnosti predmetného nároku bolo, či zmluvný vzťah (pôžička) vznikol a či si zmluvné strany splnili svoje povinnosti z uzavretého zmluvného vzťahu - pôžičky. Tvrdenie zástupkyne žalovanej, že zmluvu považuje za fiktívnu, nakoľko k odovzdaniu finančných prostriedkov a ich prevzatiu nedošlo, súd považoval za účelové, keď sama žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla: ,,....žalobca v minulosti ani v samotnom žalobnom návrhu nepreukázal, že peniaze, ktoré poskytol dňa 4.3.2014 k zaplateniu spoločného dlhu, a to 5 mesiacov po rozvode manželstva, sú jeho výlučnými finančnými prostriedkami....“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaná potvrdila poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom. Napokon o tom, že finančné prostriedky boli v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke žalobcom žalovanej poskytnuté svedčí i tá skutočnosť, že žalovaná si čiastočne splnila svoju povinnosť z tohto zmluvného vzťahu, keď titulom splatenia pôžičky vrátila žalobcovi sumu 520,- eur, ktoré splácala v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke vo výške 40,- eur mesačne v období od marca 2014 do apríla 2015, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná.
14. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 980,- eur ako nezaplatenú sumu poskytnutej pôžičky, keď suma poskytnutej pôžičky bola 1.500,- eur, žalovaná vrátila žalobcovi sumu 520,- eur. Súd nepovolil dlžnú sumu žalovanej splácať v splátkach, tak ako žiadala splnomocnená zástupkyňa žalovanej, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná zaplatila poslednú splátku v apríli 2015 (pred 3- mi rokmi), teda mala dostatok času na splatenie dlhu.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Nakoľko žalovaná mala dlh splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci (prvá splátka bola splatná 15.3.2014) a poslednú splátku zaplatila v apríli 2015, žalobca mal v zmysle uzavretej zmluvy právo žiadať zaplatiť celý dlh jednorázovo, dlh sa stal splatný dňa 15.5.2015 a dňa 16.5.2015 bola žalovaná v omeškaní so splatením dlhu a žalobcovi vzniklo právo na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovaným zákonným ustanovením, keď výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 16.5.2015 bola 0,05 %, preto súd i v tejto časti žalobe vyhovel. Žalovaný žiadal úrok z omeškania do 27.2.2017.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže mal súd preukázané, že finančné prostriedky z pôžičky boli žalovanej poskytnuté, súd nepripustil dokazovanie navrhované zástupkyňou žalovanej - predložiť dôkaz a to výpis z účtu žalovanej za obdobie od 1.3.2014 až do 30.6.2014, na ktorý mala byť poukázaná predmetná pôžička.
19. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2) 20. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.