Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: H. P., X.. X.X.XXXX, J.M. XX, XXX XX L. F., proti žalovanej: H. P.U., X.. XX.X.XXXX, Y.. M. XX, XXX XX V., zastúpenej: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o zaplatenie 980,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 980,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 980,-eur od 16.5.2015 do 27.2.2017, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 980,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 980,-eur od 16.5.2015 do 27.2.2017, na tom skutkovom základe, že žalovaná je jeho bývalou manželkou, počas dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dohodli, že bývalej manželke prenechá vo vlastníctve spoločný byt a ona bude splácať úver. Pri riešení úveru bola povinná banke zaplatiť 1.500,- eur, aby bolo možné prevziať úver bez spoludlžníka. Na základe dohody spísali Zmluvu o pôžičke dňa 4.3.2014, žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v mesačných splátkach po 40,- eur. Od marca 2014 do apríla 2015 mu splátky uhrádzala pravidelne, čiže uhradila 13 splátok po 40,- eur, t.j. 520,- eur. Od apríla 2015 už neuhradila žiadnu splátku napriek výzvam. V zmysle zmluvy považuje zostatok pôžičky splatný v celku dňom 16.5.2017. Úrok z omeškania si uplatňuje do dňa podania žaloby dňa 27.2.2017.

2. Súd vydal dňa 6.3.2017 platobný rozkaz č.k. 19C/20/2017-19, ktorým žalobe vyhovel.

3. Žalovaná doručila súdu dňa 6.6.2017 odpor proti platobnému rozkazu v ktorom uviedla, že za trvania manželstva na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vznikol debetný dlh vo výške l.500,- eur, ktorý vznikol v priebehu roka 2012, kedy bol žalobca l rok práceneschopný, ona bola nútená náklady na domácnosť viesť výlučne z vyššie uvedeného bežného účtu a tak došlo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode k povolenému prečerpaniu na tomto účte vo výške 1.500,- eur. Po rozvode manželstva so žalobcom začali riešiť majetkoprávne vyrovnanie, keď jeho základom mala byť Dohoda o vysporiadaní vzájomných majetkových vzťahov zo dňa 18.07.2013. Po predložení dohody v bankovej inštitúcii, ktorá im poskytla v minulosti hypotekárny úver im bolo oznámené, že sa nemôže stať jedinou dlžníčkou tohto hypoúveru a tým nemôže byť žalobca vyradený z registra dlžníkov do toho okamihu, kým nebude zaplatený debetný zostatok dlžníkov na účte vedenom v Tatrabanke, a.s. č. účtu XXXXXXXXXX/.XXX. Po zistení tejto skutočnosti v čase, keď žalobca definitívne odišiel zo spoločnej domácnosti, po podaní žalobného návrhu o rozvod manželstva a po komunikácii so zamestnancami ČSOB banky o podmienkach prevzatia

splácania hypoúveru výlučne ňou samou, jej žalobca ponúkol možnosť jednorázovo platiť spoločný dlh jeho finančnými prostriedkami, s ktorými v tom čase disponoval, pričom počas spoločného života nikdy nepripustil tvorbu vlastných úspor. Manželstvo bolo rozvedené v októbri 2013 a v marci 2014 jej manžel titulom "pôžičky" ponúkol sumu 1.500,- eur, aby splatili dlh vedený v Tatrabanke, a.s. a aby následne mohli uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po podpísaní Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014, začala od 15.03.2014 splácať svoju časť dlhu v Tatrabanke k rukám žalobcu vo výške 40,- eur mesačne. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobcovi uhradila v hotovosti 2.000,- eur v čase podpísania dohody a 3.000,- eur v splátkach do 31.12.2016. Nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože žalobca v minulosti ani v samotnom žalobnom návrhu nepreukázal, že peniaze, ktoré poskytol dňa 4.3.2014 k zaplateniu spoločného dlhu, a to 5 mesiacov po rozvode manželstva, sú jeho výlučnými finančnými prostriedkami a nie sú spoločnými úsporami, s ktorými výlučne disponoval počas ich manželstva ako aj po jeho rozvode.

4. Uznesením č.k. 19C/20/2017-36 zo dňa 3.7.2017 súd platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil.

5. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 5.12.2017 písomne vyjadril k odporu žalovanej a uviedol, že s odporom podaným žalovanou nesúhlasí. Na základe Dohody o vysporiadaní vzájomných majetkových vzťahov zo dňa 18.07.2013 preberá žalovaná plnú zodpovednosť za hypotekárny úver od ČSOB banky a stane sa tak výlučnou vlastníčkou bytu Č..XX, Y.. M. XX, XXX XX V.. K tomu, aby prebrala spomínaný hypotekárny úver bola povinná zaplatiť debetný dlh, ktorý vznikol na č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX vedenom v Tatrabanke na meno žalovanej a ktorým aj počas manželstva disponovala výlučne ona sama. Žalovaná si svoj záväzok odmietala splniť a keďže mu takýmto svojim konaním úmyselne znemožňovala zabezpečiť si vlastné bývanie, nakoľko bol stále vedený ako dlžník na spomínanom hypotekárnom úvere na ich spoločný byt, v ktorom už nebýval, bol nútený jej tieto finančné prostriedky poskytnúť na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 4.3.2014. Nakoľko v tom čase nedisponoval potrebnou finančnou hotovosťou, musel si peniaze požičať od svojej matky.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 4.3.2014; Výpismi z účtu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca pred súdom uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v predmetnej žalobe a svojich vyjadrení.

8. Zástupkyňa žalovanej uviedla, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré sú jednak uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, a tiež z dôvodu, že pôžičkovú zmluvu považuje za fiktívnu, nakoľko k odovzdaniu finančných prostriedkov a ich prevzatiu nedošlo, v zmluve o pôžičke je uvedené, že pôžička bude poskytnutá dlžníkovi prevodom na ním uvedený bankový účet, ktorý v minulosti bol spoločným účtom manželov a po zániku manželstva rozvodom na tomto účte v budúcnosti po dni 4.3.2014 neprirástla žiadna suma. Nerozumie tiež výpisu z účtu majiteľa - P. H. zo dňa 4.1.2014 (č.l. 46 spisu) a má otázku na žalobcu o aký vklad v hotovosti na jeho účet, ktorý realizovala P. E. dňa 7.12.2013 vo výške 2.000,- eur sa jedná. Je presvedčená, že ide o finančné prostriedky, ktorým mal byť vyplatený možno debetný zostatok a teda jej klientka nemala žiadny dôvod si po rozvode manželstva požičiavať od partnera žiadne peniaze.

9. Žalobca k výpovedi zástupkyne žalovanej uviedol, že účet na ktorý mali byť peniaze zaslané z poskytnutej pôžičky bol účtom žalovanej a nie spoločným účtom, tvrdí, že 1.500,- eur na účet poslal žalovanej, nevie uviesť kedy to bolo. Je tiež toho názoru, že keby nedostala žalovaná pôžičku vo výške 1.500,- eur, tak by ich asi nesplácala.

10. Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 4.3.2014 vyplýva, že predmetom zmluvy bolo požičanie peňazí vo výške 1.500,- eur, pôžička mala byť poskytnutá prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dlžník sa zaviazal vrátiť dlh bezúročne v mesačných splátkach vo výške 40,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci, prvá splátka bola splatná 15.3.2014, v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stáva splatný celý dlh. Dlh mal byť vrátený veriteľovi prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

11. Z Výpisov z účtu č. R. predložených žalobcom vyplýva, že P. H. poukazovala na účet sumu 40,- eur mesačne v období od 14.4.2014 do 18.4.2015.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok je dôvodný. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že peniaze, ktoré poskytol dňa 4.3.2014 k zaplateniu spoločného dlhu, a to 5 mesiacov po rozvode manželstva, sú jeho výlučnými finančnými prostriedkami a nie sú spoločnými úsporami, s ktorými výlučne disponoval počas ich manželstva ako aj po jeho rozvode. Podľa názoru súdu takáto obrana žalovanej neobstojí, keď samotná skutočnosť, že uzavrela so žalobcom ako veriteľom, v čase kedy už bolo manželstvo rozvedené, písomne zmluvu o pôžičke svedčí o tom, že si požičala finančné prostriedky od žalobcu. Ak by išlo o finančné prostriedky spoločné, nemala by žalovaná dôvod uzavrieť so žalobcom zmluvu o pôžičke, keď ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu. Žalovaná sa v zmluve zaviazala peňažné prostriedky vrátiť, a túto povinnosť si čiastočne i splnila, keď žalobcovi z poskytnutej pôžičky vrátila sumu 520,- eur. To, na čo tieto požičané finančné prostriedky žalovaná použila, je pre posúdenie dôvodnosti predmetného nároku irelevantné, keď podstatné pre posúdenie dôvodnosti predmetného nároku bolo, či zmluvný vzťah (pôžička) vznikol a či si zmluvné strany splnili svoje povinnosti z uzavretého zmluvného vzťahu - pôžičky. Tvrdenie zástupkyne žalovanej, že zmluvu považuje za fiktívnu, nakoľko k odovzdaniu finančných prostriedkov a ich prevzatiu nedošlo, súd považoval za účelové, keď sama žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla: ,,....žalobca v minulosti ani v samotnom žalobnom návrhu nepreukázal, že peniaze, ktoré poskytol dňa 4.3.2014 k zaplateniu spoločného dlhu, a to 5 mesiacov po rozvode manželstva, sú jeho výlučnými finančnými prostriedkami....“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaná potvrdila poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom. Napokon o tom, že finančné prostriedky boli v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke žalobcom žalovanej poskytnuté svedčí i tá skutočnosť, že žalovaná si čiastočne splnila svoju povinnosť z tohto zmluvného vzťahu, keď titulom splatenia pôžičky vrátila žalobcovi sumu 520,- eur, ktoré splácala v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke vo výške 40,- eur mesačne v období od marca 2014 do apríla 2015, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná.

14. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 980,- eur ako nezaplatenú sumu poskytnutej pôžičky, keď suma poskytnutej pôžičky bola 1.500,- eur, žalovaná vrátila žalobcovi sumu 520,- eur. Súd nepovolil dlžnú sumu žalovanej splácať v splátkach, tak ako žiadala splnomocnená zástupkyňa žalovanej, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná zaplatila poslednú splátku v apríli 2015 (pred 3- mi rokmi), teda mala dostatok času na splatenie dlhu.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Nakoľko žalovaná mala dlh splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci (prvá splátka bola splatná 15.3.2014) a poslednú splátku zaplatila v apríli 2015, žalobca mal v zmysle uzavretej zmluvy právo žiadať zaplatiť celý dlh jednorázovo, dlh sa stal splatný dňa 15.5.2015 a dňa 16.5.2015 bola žalovaná v omeškaní so splatením dlhu a žalobcovi vzniklo právo na úrok z

omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovaným zákonným ustanovením, keď výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 16.5.2015 bola 0,05 %, preto súd i v tejto časti žalobe vyhovel. Žalovaný žiadal úrok z omeškania do 27.2.2017.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže mal súd preukázané, že finančné prostriedky z pôžičky boli žalovanej poskytnuté, súd nepripustil dokazovanie navrhované zástupkyňou žalovanej - predložiť dôkaz a to výpis z účtu žalovanej za obdobie od 1.3.2014 až do 30.6.2014, na ktorý mala byť poukázaná predmetná pôžička.

19. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2) 20. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.