Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/360/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému O. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 985,38 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20C/375/2015 - 47 zo dňa 11. 03. 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. 1.Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj ,,okresný súd”, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 11. 03. 2016 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. 1. 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18. 03. 2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 985,38 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru. Následne žalobca dňa 22. 10. 2015 doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom navrhol konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho konania, ktoré Okresný súd Košice II inicioval podaním návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky. 1. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v podanom návrhu Okresný súd Košice II ako navrhovateľ namietal rozpor ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) s ústavným právom účastníka konania na súdnu ochranu s odôvodnením, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka v postavení spotrebiteľa v tom smere, že súd má v zmysle citovaného ustanovenia povinnosť prihliadať na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie dodávateľa voči spotrebiteľovi. 1. 4 Podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosť, že navrhovateľ v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky namieta súladnosť ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou Slovenskej republiky, takéto konanie (navyše konanie je iniciované Okresným súdom Košice II, nie konajúcim súdom) bez ďalšieho nie je dôvodom na prerušenie prebiehajúceho konania. Ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť 01. 05. 2014 a do právneho poriadku bolo zavedené novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanou zákonom č. 102/2014 Z. z. Predmetný zákon nadobudol platnosť uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom jednou zo všeobecných zásad uplatňovaných v právnom štáte je zásada správnosti a ústavnosti právnych noriem, v zmysle ktorej platí predpoklad, že ak právna norma zodpovedá formálnym podmienkam platnosti (vyhlásenie v Zbierke zákonov SR), považuje sa za súladnú s právom. Platí teda, že právna norma sa považuje za zákonnú a

správnu, až kým sa nepreukáže opak. Prvoinštančný súd nedospel k záveru, že napadnuté ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa je rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, a preto nie je daný dôvod na obligatórne prerušenie konania v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) ani fakultatívne prerušenie v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že prijatím ustanovenia § 5b Zákona ochrane spotrebiteľa zákonodarca uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto legalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Bolo tým porušené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a bola narušená tiež zásada rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II., ktorý dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 12. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.

8. V priebehu konania môžu nastať určité okolnosti, ktoré znemožňujú pokračovať v konaní o danej veci buď na prechodný čas alebo natrvalo. Súd uznesením preruší konanie, ak nastane okolnosť, ktorá bráni pokračovať v konaní na prechodný čas. Konajúci súd ex offo obligatórne preruší konanie v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení § 162 a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania je upravený v ustanovení § 163 CSP. Fakultatívne môže prerušiť konanie podľa ustanovenia § 164 CSP, ak pred prerušením konania urobil iné vhodné opatrenia procesného charakteru, ktorými ale neodstránil okolnosť brániacu pokračovať v konaní. V predmetnom prípade sa žalobca žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatenia sumy 985,38 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti

poskytnutého úveru. V priebehu konania žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania podľa v tom čase platného ustanovenia §109 ods. 1 písm. b) O.s.p. (§ 162 ods. 1 písm. a) a b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. (§ 164 , z dôvodu, že Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015 podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol konanie vo veci prerušiť až do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. RVP 12672/2015 a zároveň, aby súd do ukončenia konania ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval.

9. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko toto ustanovenie je zavŕšením celkových legislatívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorá bola prijatá v našom právnom poriadku, je jeho záver vecne aj právne správne odôvodnený a ani odvolací súd nezistil dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a b) a z rovnakých dôvodov nevzhliadol ani dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd v uznesení, ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil s tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre fakultatívne ani obligatórne prerušenie konania. Záverom odvolací súd poznamenáva, že prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky vysloví nesúlad niektorého ustanovenia zákona s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky musí byť vyhlásené spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov, pričom právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR je všeobecne záväzné (Čl.125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky SR nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov (§ 19 ods. 3, prvá veta zák. č. 400/2015 Z.z.o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov). Odvolací súd poukazuje na Čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva: ,,Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.“

10. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .