Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-12-2017.pdf
PDF · 117.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Pc/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v právnej veci navrhovateľa: K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., t.č. Z., zastúpeného JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, proti oprávnenej k výžive: L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., t.č. bytom XX J., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu oprávnenej k výžive na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.
II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 8P/69/2010-52 zo dňa 03.08.2010 vo výroku I. tak, že otec K., nar. XX.XX.XXXX, je povinný platiť na výživu L. nar. XX.XX.XXXX, sumu 135,- eur mesačne, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vopred k jej rukám a to počnúc dňom 23.01.2018.
III. Vo zvyšnej časti súd vzájomný návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
IV. Zameškané výživné za obdobie od 23.01.2018 do vyhlásenia rozsudku v sume 124,20 eur je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť oprávnenej k výžive do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn.: 8P/69/2010-52 zo dňa 03.08.2010 vo výroku I., ktorým ho zaviazal prispievať na oprávnenú k výžive sumou 80,- eur mesačne a aby túto jeho vyživovaciu povinnosť zrušil s tým, že ostatné výroky rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn.: 8P/69/2010
- 52 zo dňa 03.08.2010 ostanú nezmenené.
2. Návrh odôvodnil tým, že v zmysle uvedeného súdneho rozhodnutia si navrhovateľ svoju vyživovaciu povinnosť voči teraz už plnoletej dcére riadne plní a dcére sa snaží pomáhať a podporovať' ju aj inak, nad rámec výživného. Navrhovateľ udržiava s dcérou dobré vzťahy a dobré vzťahy udržiava dcéra aj s ostatnou rodinou otca, o čom svedčí napr. skutočnosť, že cca od septembra 2017 sa odporkyňa zdržiavala v zahraničí vo Veľkej Británii, kde žije v domácnosti sestry otca, ktorá jej pomohla s vybavením zahraničnej brigády. Podľa vedomostí navrhovateľa, v mesiaci jún 2017 dcéra ukončila štúdium na strednej škole v Dolnom Kubíne, avšak ďalej sa rozhodla v štúdiu nepokračovať. Prejavila snahu zamestnať sa a živiť sa sama. Po ukončení štúdia odišla do Veľkej Británie, kde sa zdržiava v rodine sestry navrhovateľa, ktorá jej pomohla aj s vybavením práce - spočiatku mala podľa vedomostí otca
pracovať ako opatrovateľka detí, v súčasnej dobe podľa vedomostí otca pracuje, avšak navrhovateľ nemá bližšie vedomosti ohľadne jej pracovnej pozície a výšky zárobku. Podľa vyššie uvedených skutočností všetko nasvedčuje tomu, že už na výživné od otca nie je vôbec odkázaná. Skutočnosť, že ukončila štúdium a nehodlá v ňom pokračovať a je schopná zamestnať sa v zahraničí kde sa zdržiava už dlhodobo, sú dôkazom toho, že má dostatok finančných prostriedkov na úhradu bežných životných potrieb a že na výživné pre úhradu bežných výdavkov vôbec nie je odkázaná. K majetkovým a osobným pomerom uviedol, že sa od posledného rozhodnutia súdu nezmenilo zamestnanie - je v štátnozamestnaneckom pomere ako člen policajného zboru. Od posledného rozhodnutia súdu sa zhoršili majetkové pomery na strane jeho súčasnej manželky U., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v minulosti pracovala ako zdravotná sestra, toho času je však nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade prace sociálnych vecí a rodiny, čím je rodinný rozpočet rodiny negatívne poznačený. Spolu s manželkou sa navrhovateľ stará o dve mal. deti: dcéru X., nar. XX.XX.XXXX a syna H., nar. XX.XX.XXXX. Obidve deti navštevujú základnú školskú dochádzku, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ktoré sa od posledného rozhodnutia zvýšili tiež v súvislosti s vyšším vekom detí a so zhoršeným zdravotným stavom. Navrhovateľ vlastní starší rodinný dom v obci Potok súp. č. XX, ktorý dostal darom od svojho otca a ktorý si spolu s manželkou svojpomocne prerábajú, a vlastní tiež dve osobné motorové vozidlá: jedno motorové vozidlo zn. Y. využíva klient v súvislosti s dopravou do práce, nakoľko nemá žiadne vhodné spojenie hromadnou dopravou a druhé staršie motorové vozidlo zn. Y. (rok výroby 2004) na prepravu využívajú ostatní rodinní príslušníci, napr. na dopravu detí do školského zariadenia a k lekárovi a pod. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa výrazne zmenili pomery na strane dcéry, ktorá ukončila štúdium a ďalej v ňom nepokračuje, teda zavŕšila prípravu na povolanie a v súčasnej dobe je schopná živiť sa sama, nakoľko jej v tom nebránia žiadne objektívne prekážky, dlhodobo žije v zahraničí, kde podľa vedomostí navrhovateľa pracuje a hoci navrhovateľ nemá podrobnejšie informácie o výške jej príjmu, má za to, že jej príjem je dostatočný, aby bolo možné konštatovať, že je schopná sama si zabezpečovať úhradu bežných potrieb a bežných výdavkov a na výživné od otca tak viac nie je odkázaná. Navrhovateľ sa v súčasnej dobe stará o ďalšie dve mal. deti, ktoré sú na neho zatiaľ odkázané výživou, nakoľko v súčasnej dobe je navrhovateľ jediným zamestnaným členom rodiny, a teda je možné konštatovať, že jeho finančná situácia sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom zhoršila. V danom prípade sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére a plnenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko pre nezamestnanosť manželky a plnenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére sa navrhovateľ dostáva do situácie, kedy jeho rodinný rozpočet sotva postačuje na úhradu nákladov na domácnosť a na ďalšie dve mal. deti, ktoré sú na navrhovateľa zatiaľ výživou celkom odkázané. Navrhovateľ uviedol, že naďalej je ochotný dcére pomáhať, tak ako doteraz, avšak plnenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére výživným, presahuje v súčasnej dobe jeho finančné možnosti. Je toho názoru, že nie je spravodlivé a správne vytvárať rozdiely v životnej úrovni detí - kedy práve plnoletej dcére, ktorá je schopná pracovať a sama sa živiť musí navrhovateľ hradiť výživné a pre vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére sa dostávajú do znevýhodneného postavenia jeho mal. deti, kedy aj v súvislosti s nezamestnanosťou manželky navrhovateľa často chýbajú pre zabezpečenie niektorých potrieb rodiny finančné prostriedky a na niektoré potreby tak musí navrhovateľ dlhodobejšie šetriť. Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o výživnom, je potrebné rozlíšiť, kedy sa jedná o mal. dieťa, resp. dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku, kedy je potrebné, aby rodič uhrádzal dieťaťu výživné v takej výške, aby pokrylo všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže toto dieťa nemá možnosť živiť sa samé. Naproti tomu pri deťoch plnoletých je potrebné na vyživovaciu povinnosť potrebné nazerať výrazne odlišnou optikou - plnoleté dieťa, obzvlášť dieťa, ktoré ukončilo prípravu na povolanie a ukončilo školskú dochádzku, by nemalo viesť záhaľčivý život, malo by byt' schopné samé sa o seba postarať, resp. by malo aspoň vyvíjať aktivitu k tomu, aby sa zamestnalo a teda pri stanovení výšky výživného nie je potrebné, aby výška výživného pokrývala všetky odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, a teda podľa okolností prípadu je možné vyživovaciu povinnosť pre plnoleté dieťa primerane znížiť, príp. aj úplne zrušiť.
3. Oprávnenej k výžive bol návrh (vrátane jeho príloh) doručený dňa 15.12.2017, ku ktorému uviedla, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej nesúhlasí, pretože v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre toto zrušenie, pretože nie je schopná samostatne sa živiť a na výživu od otca je ďalej odkázaná. Je pravdou, že v mesiaci jún 2017 úspešným absolvovaním maturitnej skúšky ukončila štúdium na strednej škole - Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Nie je však pravdivé tvrdenie, že ďalej nepokračuje v štúdiu, a teda že zavŕšila prípravu na povolanie. Po ukončení štúdia na strednej škole odišla do Veľkej Británie, kde pokračuje v štúdiu na Vysokej škole vzdelávania a podnikania Bexley v Londýne. Na tejto škole študuje od 12.09.2017 angličtinu v študijnom
odbore Trinity ESOL Skills for Life Award in Speaking and Listening at Entry 3, Trinity ESOL Skills for Life Award in Reading at Entry 3 a Trinity ESOL Skills for Life Award in Writing at Entry 3. Forma štúdia má charakter denného štúdia. Počas štúdia vo Veľkej Británii býva v dome tety (sestry navrhovateľa) pani B. v Londýne. Teta spolu s jej manželom jej poskytli ubytovanie s tým, že im bude pomáhať so starostlivosťou o deti a s domácimi prácami. Za túto starostlivosť o deti a domáce práce jej teta neplatí žiadne peniaze. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že vo Veľkej Británii pracuje. Popri štúdiu a pomáhaní tete so starostlivosťou o deti a s domácimi prácami ani nemá možnosť a čas pracovať. Navyše, práve za tým účelom, aby sa mohla vo Veľkej Británii v budúcnosti zamestnať, študuje. Až po ukončení tohto štúdia bude schopná adekvátne sa uplatniť na trhu práce vo Veľkej Británii. Od rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/69/2010 zo dňa 03.08.2010 došlo u nej k zásadnej zmene pomerov a k zvýšeniu životných nákladov. V čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom bola ešte maloletá a navštevovala základnú školu v Dolnom Kubíne. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, od septembra 2017 navštevuje Lerning & Entreprise Gollege Bexley v Londýne s čím sú spojené zvýšené výdavky, a to najmä náklady na školné vo výške 886,- GBP ročne, cestovné do školy v Londýne vo výške 120,- GBP mesačne, letenku z Dolného Kubína do Londýna a späť vo výške približne 180,- eur a náklady na školské pomôcky. Okrem toho má z dôvodu recidívu infektu HCD a laryngitídy zvýšené výdavky na lieky, a to vo výške približne 15,- eur mesačne. Doteraz určené výživné jej nepostačuje na pokrytie jej nákladov spojených s jej štúdiom. Pritom má za to, že v navrhovateľových schopnostiach a možnostiach je prispievať na jej výživu aj vyššou sumou. Keďže nemá žiadne finančné príjmy, jej zvýšené výdavky spojené so štúdiom, stravu a náklady na cestovné jej v súčasnosti hradí matka. Má za to, že nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby jej matka hradila všetky jej zvýšené výdavky, jej teta hradila všetky náklady na domácnosť v Londýne, kde býva, a aby jej otec prispieval na výživu len sumou 80,- eur, resp. aby jej neprispieval na výživné vôbec, ako to navrhol. Od poslednej úpravy výživného došlo na jej strane k podstatnej zmene pomerov, pretože od posledného rozhodovania súdu o výživnom prešla na vyšší stupeň vzdelávania. Tiež uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynulo viac ako sedem rokov, čím sa nie len podstatne zvýšili jej potreby, ale došlo aj k podstatnému zvýšeniu životných nákladov. Na základe uvedených skutočností navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť a zmeniť rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/69/2010 zo dňa 03.08.2010 tak, že navrhovateľ bude odo dňa podania tohto návrhu zaviazaný prispievať na výživu sumou 200,- eur mesačne.
4. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej k výžive a súčasne návrh oprávnenej k výžive na zvýšenie výživného.
5. Ako prvú otázku súd v konaní riešil to, či v danom prípade existujú dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti, a to či na strane oprávnenej k výžive vznikla, existuje schopnosť sa samostatne živiť, nakoľko podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Súd na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané vo veci a ktoré spočívalo vo výsluchu oprávnenej k výžive a v dokazovaní listinami, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný.
7. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z vysvedčenia o maturitnej skúške na č.l. 39 spisu, že oprávnená k výžive ukončila stredoškolské štúdium v školskom roku 2016/2017, keď maturitnú skúšku úspešne absolvovala dňa 24.05.2017. Koncom augusta 2017 následne odišla do Londýna, kde od 23.08.2017 býva u sestry navrhovateľa, čo jej umožňuje navštevovať školu a pomáhať sestre navrhovateľa občas s deťmi a menšími domácimi prácami s tým, že sestra navrhovateľa jej neposkytuje žiadnu finančnú hotovosť. Oprávnená nie je nikde zamestnaná, venuje sa len štúdiu (čestné prehlásenie B. na č.l. 40 spisu). Podľa potvrdenia Vysokej školy vzdelávania a podnikania Bexley zo dňa 01.01.2018 (č.l. 35, 38 spisu) je oprávnená k výžive zapísaná ako študent pre študijný program Trinity ESOL Skills for Life Award in Speaking and Listening at Entry 3, Trinity ESOL Skills for Life Award in Reading at Entry 3, Trinity ESOL Skills for Life Award in Writing at Entry 3, s predpokladaným ukončením 21.06.2018. Z uvedeného potvrdenia tiež vyplýva, že výučba prebieha v dňoch utorok, streda, štvrtok a náklady na štúdium sú 886 libier.
8. Navrhovateľ poukazoval na to, že uvedené štúdium má povahu jazykového kurzu, v ktorom výučba prebieha tri dni v týždni po 2,5 hodiny a keďže má úroveň B, čo je mierne pokročilý, nejde ani o spôsobilú
prípravu na vysokú školu, kedy sa vyžaduje certifikát C, ktorý možno získať aj na Slovensku a školné je napríklad v prípade jazykovej školy v Žiline vo výške 200,- eur štvrťročne. Na školách na Slovensku ide o večerné alebo víkendové štúdium, popri ktorom možno pracovať. Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil potvrdenie Vysokej školy vzdelávania a podnikania Bexley zo dňa 13.12.2017 (č.l. 50 spisu), z ktorého vyplýva, že trvanie štúdia je 7,5 hodiny týždenne v období od 30.01.2018 do 21.06.2018 a v období od 12.09.2017 do 25.01.2018 v dňoch utorok, streda škoda štúdium trvá 16 hodín týždenne. Oprávnená k výžive vo svojej výpovedi uviedla, že dôvodom absolvovania tohto štúdia je to, aby vedela anglický jazyk a mohla sa potom zamestnať v Anglicku. Ďalej uviedla, že toto štúdium nemá povahu kurzu.
9. Súd potom obranu navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože bez ohľadu na to, že oprávnená k výžive potvrdila, že študuje v leveli 3 a nie 2 ako to vyplýva z potvrdenia školy zo dňa 13.12.2017, nie je rozhodujúce či štúdiom získa certifikát C alebo iný, nakoľko, ako sama uviedla neštuduje danú školu z dôvodu, aby ďalej pokračovala v štúdiu, ale z dôvodu, aby sa mohla zamestnať vo Veľkej Británii. Dané štúdium, ak by aj potom nebolo prípravou na vysokú školu, stále je prípravou na povolanie. Je pritom podľa názoru súdu nepochybné, že znalosť anglického jazyka a certifikát o absolvovaní štúdia vo Veľkej Británii zvyšuje pracovný potenciál oprávnenej k výžive. Odhliadnuc od uvedeného z listiny predloženej oprávnenou k výžive na č.l. 173 spisu vyplýva, že testy a kvalifikácia Trinity sú prijaté regulačnými orgánmi, univerzitami a zamestnávateľmi ako dôkazy o dosiahnutých výsledkoch a úrovní zručností.
10. Okrem toho súd poukazuje na závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2155/09 zo dňa 24.11.2009, ktoré možno aplikovať aj v danej veci vzhľadom na obdobnosť právnej úpravy ČR a SR v tejto otázke. Podľa uvedeného rozhodnutia „ podstatou věci projednávané obecnými soudy bylo zjištění a posouzení, zda ve vztahu ke stěžovatelce v době, kdy stěžovatelka studovala výše zmiňovaný jednoletý jazykový kurz angličtiny, i nadále trvá vyživovací povinnost otce. Obecné soudy ze skutkových zjištění dovodily odlišné právní závěry, přičemž krajský soud na věc analogicky aplikoval vyhlášku č. 322/2005 Sb., o dalším studiu, popřípadě výuce, které se pro účely státní sociální podpory a důchodového pojištění považují za studium na středních nebo vysokých školách. Dle názoru Ústavního soudu se odvolací soud nesprávně zaměřil pouze na zjištění, zda pomaturitní studium stěžovatelky, uskutečněné ve školním roce 2008 až 2009 a realizované prostřednictvím agentury EDUCO, s. r. o., je řádným pomaturitním studiem, přestože stěžovatelka nevykonala maturitní zkoušku v řádném termínu v červnu 2008, a zda tedy toto studium lze považovat za přípravu na budoucí povolání, či se jedná o nadstandardní doplňování znalostí bez návaznosti na budoucí povolání. Soud se soustředil tedy výhradně na zjištění mající své opodstatnění zejména pro právní vztahy upravené citovanou vyhláškou, která však, jak správně namítá stěžovatelka, je právním předpisem veřejného práva upravujícím nároky na platby z veřejných prostředků. Při posuzování vyživovací povinnosti otce ke stěžovatelce je však třeba prioritně vycházet z ustanovení § 85 zákona č. 94/1963 Sb., o rodině, dle něhož vyživovací povinnost rodičů k dětem trvá do té doby, pokud děti nejsou samy schopny se živit. Vyživovací povinnost rodičů k dětem tedy není podmíněna věkem ani ukončením určitého stupně vzdělání, nýbrž pouze schopností sám se živit, což je pojem, který musí soud vyložit jednotlivě podle specifik každého konkrétního případu. V případě, že dítě, byť zletilé, pokračuje ve studiu (dokončuje studium), které zvyšuje úroveň jeho vzdělání, a tím i jeho šance na pracovním trhu, jedná se o soustavnou přípravu na budoucí povolání.“
11. Ústavný súd ČR tak jednoročný jazykový kurz považoval za obdobie prípravy na budúce povolanie, kedy dieťa nie je schopné sa samo živiť. Neobstojí preto obrana navrhovateľa, že štúdium oprávnenej k výžive nemá povahu vysokoškolského štúdia, ani jeho poukaz na daňové predpisy a predpisy sociálneho zabezpečenia, podľa ktorých je vysokoškolským štúdiom štúdium celodenné, či poldenné a kratšie môže byť len pri individuálnom štúdiu pre zdravotne postihnutých študentov.
12. Rozhodujúcim v danej veci bolo vyriešenie otázky, či je oprávnená k výžive schopná sa sama živiť. Ak pritom navštevuje tri dni v týždni školu, nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby popri tomto štúdiu pracovala, či brigádovala, pretože ubytovanie, ktoré má u svojej tety bezplatné, musí kompenzovať pomocou v jej domácnosti. Nepochybne pritom štúdium nezahŕňa len pobyt v škole, ale aj domácu prípravu.
13. Súd však skutočnosť, že oprávnená si vybrala štúdium v zahraničí zohľadňoval pri rozhodovaní o jej návrhu na zvýšenie výživného, a to tak, že pri určovaní sumy výživného súd vychádzal z toho, aké by mala oprávnená k výžive náklady, ak by študovala na Slovensku, resp. v blízkom okolí Slovenska. Oprávnená k výžive totiž nepreukázala, že absolvuje štúdium špecifické v tom smere, že by sa dalo
absolvovať práve a len vo Veľkej Británii. Súd teda za rozhodujúce pre rozhodovanie o zvýšení výživného považoval vo vzťahu oprávnenej k výžive len zmenu jej pomerov, ktorá nastala nepochybne v tom, že kým v čase posledného rozhodovania (rozsudok tunajšieho súdu 8P/69/2010 na č.l. 6 spisu) bola oprávnená k výžive žiačkou základnej školy a mala 12 rokov, teraz je vo veku 19 rokov, po skončení strednej školy, navštevujúca ďalšiu školu. Zvýšenie veku a vyšší stupeň vzdelávania sú samy o sebe dôvodmi na zvýšenie výživného, pretože sa nepochybne s vekom a zmenou formy školy zvyšujú náklady na základné potreby (strava, ošatenie, obuv, hygienické a im podobné potreby), ako aj náklady na štúdium (cestovné výdavky, školné, výdavky na študijný materiál a pomôcky a podobne). Doteraz navrhovateľom poskytované a doposiaľ určené výživné v sume 80,- eur nepostačuje ani na pokrytie nákladov na stravu oprávnenej k výžive (pri 30 dňovom kalendárnom mesiaci a nákladoch na stravu napríklad 3,50 eur denne, náklady na stravu predstavujú 105,- eur). Tu súd poukazuje na to, že navrhovateľ uvádzal výdavky na stravu celej rodiny 350,- eur mesačne + 40,- eur obedy v školách, t.j. spolu ide o sumu 390,- eur, pri ktorej na jedného člena rodiny pripadá suma 97,50 eur, pričom jeho deti sú vo veku 7 a 11 rokov a navrhovateľka má 19 rokov. Okrem týchto výdavkov má oprávnená k výžive aj výdavky na oblečenie, obuv, hygienické a ďalšie potreby. Medzi tieto ďalšie potreby patria aj potreby na lieky (antihistaminiká, lieky na podporu imunity), keď oprávnená k výžive je vedená v imunologickej ambulancii pre recidívy infektu HCD (č.l. 41 spisu) a podľa jej vyjadrenie tieto náklady predstavujú cca 15,- eur mesačne (na č.l. 83 sú doklady o zakúpení liekov zo dňa 10.01.2018 v celkovej sume 9,63 eur). Takéto výdavky by mala aj keby študovala na Slovensku. Takisto náklady na cestovné do sídla vysokej školy a späť, MHD, náklady na kúpu zošitov by oprávnená k výžive mala aj na Slovensku a tieto má v Londýne obdobné (platí lístky na cestovanie do školy v Londýne 1 lístok á 10 libier +pracovné zošity na jeden semester á 15 libier). V Londýne síce platí za školu školné 886,- libier (pri súčasnom kurze to predstavuje cca 1.017,- eur), avšak ide len o niečo vyššie náklady, aké sa platia na Slovensku za štúdium v podobe napr. prípravného kurzu na Cambridge skúšky, ktoré sú od 196,- eur do 216,- eur/ štvrťrok, t.j. ročne ide o sumu 784,- eur až 864,- eur (č.l. 54 spisu). So štúdiom v Londýne sú spojené špecifické náklady spojené s cestovaním do Londýna na Slovensko a späť, kde letenka vyjadrenia podľa vyjadrenia oprávnenej k výžive do 200,- eur tam aj späť. Zatiaľ tieto cesty absolvovala dve (cez vianočné a veľkonočné sviatky). Na druhej strane, ak by študovala na Slovensku, mohla by mať náklady na internát alebo iné ubytovanie. Každopádne treba zdôrazniť, že oprávnenej k výžive nevznikajú v Londýne náklady na ubytovanie, ktoré kompenzuje vlastnou prácou. Jediným výdavkom, ktorý by oprávnená k výžive nemala, ak by študovala na Slovensku, sú odvody do zdravotnej poisťovne, ktoré platí vo výške 61,81 eur mesačne (výpisy z účtu na č.l. 60 až 80 spisu), ktoré súd pri určovaní výšky výživného nezohľadňoval.
14. Zhrnúc doteraz uvedené súd dospel k záveru, že na strane oprávnenej k výžive došlo od posledného rozhodovania k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a táto zmena spočíva vo vyššom veku a v inej (vyššej) forme štúdia.
15. V čase posledného rozhodovania (august 2010) matka oprávnenej k výžive bola zamestnaná s príjmom 354,49 eur mesačne a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Z., narodenej Y.. Manžel matky oprávnenej k výžive bol taktiež zamestnaný s príjmom 1.050,- eur mesačne. Ich výdavky na domácnosť boli v sume cca 230,- eur mesačne.
16. V súčasnosti matka oprávnenej k výžive podniká (hlavná, prevažujúca činnosť: ostatný maloobchod v nešpecializovaných predajniach). Jej príjmy, ktoré boli príjmami výlučne zo živnosti boli v roku 2017 vo výške 26.257,88 eur a výdavky v sume 25.487,28 eur, na základe čoho jej základ dane predstavoval 770,60 eur, pričom si uplatnila daňový bonus v sume 428,20 eur (daňové priznanie na č.l. 160 spisu). Manžel matky oprávnenej k výžive je zamestnaný u tejto matky (svojej manželky) od 11.09.2017 a jeho vymeriavací základ bol v období od 10/2017 do 02/2018 v sume od 116,- eur do 133,12 eur mesačne (č.l. 171 spisu). Matka oprávnenej k výžive má aj naďalej vyživovaciu povinnosť k dcére Z., nar. XXXX a iná vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Ich náklady na domácnosť sa podľa vyjadrenia oprávnenej k výžive podstatne nezmenili.
17. Navrhovateľ bol v čase posledného rozhodovania zamestnaný s príjmom 950,- eur mesačne. Jeho manželka poberala materské 296,50 eur a spoločne mali vyživovaciu povinnosť k synovi H., nar. XXXX a dcére X., nar. XXXX. Ich výdavky predstavovali výdavky na bývanie 102,30 eur (elektrika, rozhlas a TV), ďalšie výdavky na vodu, poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania atď.
18. V súčasnosti je navrhovateľ zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1.118,- eur (čistý ročný príjem v období od 01/2017 do 01/2018 v sume 12.902,44 + daňový bonus 513,84 eur) - č.l. 151 spisu. V súčasnosti je zamestnaná (od 02.01.2018) zamestnaná aj manželka navrhovateľa s hrubým príjmom 630,- eur mesačne (č.l. 117 spisu), čo v čistom predstavuje 545,60 eur. Obaja manželia majú naďalej vyživovaciu povinnosť voči spoločným deťom: H., nar. XXXX a X., nar. XXXX a iná vyživovacia povinnosť im nepribudla. S deťmi sú spojené vyššie než bežné výdavky, a to s ohľadom na ich zhoršený zdravotný stav a bežné výdavky sa oproti času posledného rozhodovania nevyhnutne zvýšili (rovnako tak u dcéry matky oprávnenej na výživy Z.), nakoľko v čase posledného rozhodovania bola maloletá X. bábätko a maloletý H. a Z. boli v predškolskom veku. Teraz má maloletá X. 7 rokov a maloletí H. a Z. majú 11 rokov a všetci sú tak žiakmi základnej školy (č.l. 12, 13 a 169 spisu). Pokiaľ ide o zhoršený zdravotný stav, lekárske správy na č.l. 14 až 19 preukazujú, že deti navrhovateľa z jeho druhého manželstva majú také zdravotné problémy, s ktorými sú spojené náklady na lieky a zdravotné pomôcky. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky navrhovateľa, súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní tieto: výdavky súvisiace s bývaním (voda 7,75 eur mesačne - č.l. 88 spisu, daň z nehnuteľností 18,23 eur ročne - č.l. 93 spisu, poplatok za komunálny odpad 75,40 eur ročne - č.l. 97 spisu, poistenie domácnosti 107,- eur ročne- č.l. 99 spisu, výdavky na kúrenie - podľa vyjadrenia navrhovateľa 700,- eur ročne- č.l. 107 spisu, elektrina 110,- eur mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne), povinné zmluvné poistenia osobného motorového vozidla 66,84 eur ročne - č.l. 91 spisu, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania (navrhovateľ je príslušníkom PZ SR, teda pracuje vo vysoko rizikovom povolaní) v sume 17,92 eur ročne - č.l. 92 spisu, poplatok spoločnosti CEPTRA, s.r.o. v sume 51,52 eur - č.l. 100 spisu, diaľničnú známku v sume 50,- eur - č.l. 96 spisu (navrhovateľ dochádza do zamestnania po diaľnici). Súd nezohľadnil nasledovné výdavky navrhovateľa: havarijné poistenia osobného motorového vozidla vo výške 141,48 ročne - č.l. 89 spisu, poplatok za Skylink v sume 55,60 eur ročne - č.l. 95 spisu, poplatok za očkovanie psa 10,- eur, daň za psa 5,- eur, oblečenie, granule a pomôcky pre psa 15,- eur mesačne, životné poistenie a sporenie maloletého H. a maloletej X.. Vynaloženie týchto výdavkov súd nepovažuje za nevyhnutné a ide o výdavky, ktoré nemôžu mať prednosť pred výživným.
19. Vychádzajúc z uvedeného súd zistil, že kým na strane matky oprávnenej k výžive a jej manžela nedošlo k zvýšeniu ich príjmov (u manžela matky došlo k zníženiu príjmu o viac ako 80%) na strane navrhovateľa a jeho manželky od času posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov, keď čistý príjem navrhovateľa sa zvýšil o sumu 168,- eur mesačne a u jeho manželky o 249,10 eur mesačne, t.j. spolu ide o sumu 417,10 eur. Po zohľadnení inflácie a najmä zvýšených výdavkov na deti (oproti času posledného rozhodovania), možno konštatovať, že na strane navrhovateľa došlo k takej zmene pomerov, ktorá je podstatná a umožňuje navrhovateľovi prispievať zvýšeným výživným, ktoré súd určil na sumu 135,- eur, teda zvýšil pôvodne určené výživné v sume 80,- eur o sumu 55,- eur.
20. Výživné súd zvýšil počnúc dňom 23.01.2018, kedy oprávnená k výžive súdu doručila svoj návrh na zvýšenie výživného (č.l. 42 spisu), keď súd aplikoval ustanovenie § 77 ods. 1 druhá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Popri tomto ustanovení súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 62 ods. 1,2 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
21. Vzhľadom na to, že súd o zvýšení výživného rozhodol dňa 28.03.2018, za obdobie od 23.01.2018 až do 30.03.2018 vzniklo zameškané výživné v sume 124,20 eur (za 8 dní mesiaca január 2018 14,20 eur, za február 2018 55,- eur, za marec 2018 55,- eur). Navrhovateľ totiž v tomto čase platil naposledy určené výživné 80,- eur a oprávnenej k výžive neposkytol ani iné, napríklad vecné plnenie, ktoré by bolo možné na výživné započítať.
22. O trovách konania sú rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona - zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.