Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/290/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. Ö. D.. XX.X.XXXX a mal. O. Ö. D.. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov matky L.. Z. Č. D.. X.X.XXXX N. S. G. D. G. X.. Č.. X zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej č. 1 a otca L.. Ľ.V. Ö.V. D.. XX.X.XXXX N.Ý. S. G. D. J.I. X.. Č.. X zastúpeného JUDr. Jurajom Langerom advokátom so sídlom v Košiciach na Moravskej ul. č. 20 v konaní o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P 20/2015-346 z 13.6.2017 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí I. V. O. Ő. W. Z. P. Z. P. F.. P. H. G. F., Ž. Ž.iaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O trovách konania štátu rozhodol tak, že otec je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 1.095,60 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti výroku v bode 3, ktorým konajúci súd zaviazal otca nahradiť trovy štátu 1.095,60 Eur podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o povinnosti zaplatiť trovy štátu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v plnej výške v konaní o nariadení striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že otec podal návrh na začatie konania. Poukázal predovšetkým na rozporné odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy štátu uviedol, že štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil od otca, lebo inicioval konanie a nie sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a následne konajúci súd v bode 63 odôvodnenia konštatoval, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je súd viazaný návrhmi účastníkmi konania s tým, že platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil povinnosť nahradiť trovy štátu otcovi v celom rozsahu. S názorom otca, že trovy konania by mali znášať spoločne sa nestotožnila z dôvodu, že iniciátorom celého konania bol otec maloletých detí. Zdôraznila, že otázka starostlivosti k maloletým deťom bola riadne súdom upravená. K podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy nedošlo, preto nebol žiadny relevantný a objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia, čo bolo v konečnom dôsledku aj potvrdené. Uviedla, že znalecké dokazovanie vykonané v priebehu konania otec síce nenavrhoval, avšak súdom prvej inštancie

bolo nariadené z dôvodu, že výsluch maloletých detí nepovažoval za vhodný a bolo nevyhnutné posúdiť skutočnosti prezentované otcom v jeho návrhu na zmenu starostlivosti k maloletým deťom. Je preto nepochybné, že súd prvej inštancie bol nielen oprávnený uložiť otcovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ale nakoľko v konečnom dôsledku výsledok znaleckého dokazovania nepotvrdil opodstatnenosť otcovho návrhu, taktiež aj náhradu trov, ktoré štátu vznikli v dôsledku tohto spôsobu dokazovania v celom rozsahu. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len .

6. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi. Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé konanie podľa článku 46 a nasl. Ústavy SR. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách štátu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 v rozsahu danom ust. § 66 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože nedostatočne zistil okolnosti významné pre rozhodnutie o náhrade trov štátu, odôvodnenie súdu je zmätočné a nezodpovedá výroku v rozhodnutí.

11. Podľa ust. § 49 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a v konaní.

12. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach,

ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov.

13. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platí štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené. V nesporových konaniach však nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania a štát má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu proti každému z účastníkov. Predpokladom pre uloženie povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nie je podstatné, či účastník bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, ale či u účastníka sú splnené podmienky na oslobodenie, to znamená, že súd pred uložením povinnosti nahradiť trovy štátu trovy konania musí aj bez žiadosti účastníka skúmať, či účastník nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. či pomery účastníka odôvodňujú priznanie oslobodenia a či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené predpoklady na oslobodenie, trovy ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len sčasti alebo ak by bol dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia. Súd prvej inštancie nerešpektoval zákonný predpoklad podľa ust. § 49 ods. 2, že náhradu trov štátu môže uložiť len tomu účastníkovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

14. Preskúmaním skutočností týkajúcich sa predmetu konania odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme matky a aj v záujme otca, resp. v záujme maloletých detí postihuje povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy konania oboch účastníkov v rovnakom rozsahu, t.j. každého v 1/2 -ici. Matka aj otec by preto mali byť povinní nahradiť štátu vzniknuté trovy každý v 1/2 -ici v prípade, ak by ani u jedného z nich neprichádzala možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.

15. Súd prvej inštancie sa neriadil týmito zákonnými predpokladmi a zásadami pri náhrade trov konania štátu v konaniach vo veciach maloletých detí a nahradil zaplatiť trovy štátu v celom rozsahu otcovi maloletých detí s odôvodnením, že otec bol iniciátorom celého konania. Keďže takéto rozhodnutie nezodpovedá už hore uvedeným ustanoveniam zákona, odvolací súd zrušil napadnutý výrok o náhrade trov konania štátu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie podľa ust. § 49 ods. 2,3 skúmať majetkové a finančné pomery, ktoré sú významné z hľadiska rozhodnutia o oslobodení od súdnych poplatkov u obidvoch účastníkov konania. Po takto doplnenom dokazovaní konajúci súd opätovne rozhodne v zmysle hore uvedených zásad a príslušného zákonného ustanovenia tak, že prizná náhradu trov konania štátu rovnakým dielom obidvom účastníkom konania, resp. v prípade, ak jeden z nich bude oslobodený od platenia súdnych poplatkov, trovy konania štátu voči tomu účastníkovi neprizná.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .