Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-73-2017.pdf
PDF · 85.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/73/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: I. C. - W., D. 6, Y., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Q.., H. XX, Y., zast. JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2, Prešov, o zaplatenie 3.051,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/145/2009-250 zo dňa 20.1.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.2.2014 meritórne rozhodol o veci samej tak, že žalobu zamietol a zároveň si vyhradil právo o trovách konania rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Uznesením č.k. 33Cb/145/2009-226 zo dňa 28.7.2015 súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu súdneho poplatku v sume 183,00 eur, trovy právneho zastúpenia v sume 719,03 eur, cestovné v sume 91,78 eur a náhradu za stratu času v sume 128,96 eur. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý okrem iného vyjadril názor, že bolo namieste použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v jeho sociálnej situácii a „súčasnom komplikovanom životnom postavení“.
3. Krajský súd v Košiciach po podaní odvolania žalobcom uznesením zo dňa 30.6.2016 č.k. 3Cob/158/2015-246 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu v ďalšom konaní bude skúmať, či v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov žalovanému a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania.
4. Súd prvej inštancie po vrátení veci, v intenciách odvolacieho súdu vyzval okrem iného aj žalovaného, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy predložil daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie ako aj vyplnené Tlačivo pre oslobodenie od súdnych poplatkov - fyzická osoba. Napriek tomu, že žalobca výzvu prevzal dňa 18.10.2016, na uvedenú výzvu nereagoval v stanovenej lehote, ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie.
5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 470 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 234 ods. 1 a § 257 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa výsledku sporu tak, že úspešný žalovaný, proti ktorému bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá má nárok na všetky trovy účelne vynaložené na bránenie jeho práva. Zdôraznil súd prvej inštancie, že v danej veci neaplikoval ust. § 257 CSP, ktoré po 1.7.2016 zakotvuje
možnosť v prípadoch hodných osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane sporu náhradu trov konania (obdobne § 150 ods. 1 O.s.p. platného a účinného do 1.7.2016), keďže mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa zo spisu nevyplynuli, žalobca ani po výzve zo strany súdu svoje pomery, resp. ako uviedol komplikované životné postavenie nekonkretizoval, pričom samotná skutočnosť, že je dlžníkom Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne neodôvodňuje ani záver o nepriaznivých majetkových pomeroch žalobcu. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalobca neuviedol žiadnu takú skutočnosť týkajúcu sa jeho osobných, sociálnych a majetkových pomerov, ktorá by mala význam pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Pomery strany sú spoluurčujúcim faktorom pri posúdení, či v konkrétnom prípade nie je uloženie povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane neprimerane prísne. Samotná majetková nepriazeň nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ust. § 257 CSP. Keďže žalobca svoju sociálnu situáciu nerozvinul, neuviedol konkrétne, z akých dôvodov je „zlá“, súd nemal dôvod predmetné ustanovenie aplikovať z týchto dôvodov.
6. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že okolnosťou, ktorú zvažoval z hľadiska jej relevancie pre aplikáciu ust. § 257 CSP bolo tiež to, že odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý však v čase podania odvolania mal pozastavenú advokátsku činnosť a z uvedeného dôvodu, ako to aj vyplýva z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/4/2015-221 zo dňa 19.5.2015, bolo odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuté. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že hoci vzniknutá situácia sa javí ako nezavinená samotným žalobcom a jej negatívny dosah na neho je badateľný (absencia vecného prejednania odvolania), nemôže ísť o okolnosť v zmysle ust. § 257 CSP. Vyhodnotenie vzniknutej situácie uskutočnil odvolací súd a pokiaľ odmietol odvolanie ako podané neoprávnenou osobou, nemožno výsledok odvolacieho konania, t.j. právoplatné rozhodnutie, považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá by odôvodňovala nepriznanie trov žalovanému ako úspešnej strane sporu. Zároveň súd s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP uviedol, že o konkrétnej výške priznaného nároku na náhradu trov konania bude po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom, ktorý vyhodnotí ich dôvodnosť a účelnosť.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovanému neprizná náhradu trov konania. V odvolaní uviedol a zároveň potvrdil, že na výzvu zo strany súdu nereagoval a to z dôvodu, že odchádzal dlhodobo do zahraničia. Zastával však názor, že v spise boli dostatočne zdokladované jeho majetkové pomery. Uviedol, že jeho sociálna situácia, majetkové pomery a zárobkové pomery mu neumožňujú uhradiť trovy konania a ich vymáhanie by len zhoršilo jeho sociálne pomery do budúcna. Uviedol, že je živnostník a zároveň predložil potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2016, kde bol jeho základ dane nulový, vrátane dane. Uviedol, že v Sociálnej poisťovni má dlh vo výške 6.157,47 eur z titulu odvodov na sociálne poistenie a rovnako má dlh v Zdravotnej poisťovni Dôvera a.s. z titulu neuhradených odvodov na zdravotné poistenie vo výške 4.645,27 eur, ktoré spláca podľa jeho zárobkových možností. Poukázal na to, že na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 30C/87/2008 prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva, kde sa domáha určenia vlastníctva k bytu, o ktorý prišiel v dôsledku podvodného konania. Aj keď súd jeho návrh zamietol, rozhodnutie napadol odvolaním. Uviedol, že trvalý pobyt má hlásený na Miestnom úrade Košice - Juh. V súčasnosti sa zdržiava u p. Y., ktorej momentálne ani neplatí za bývanie, keďže nemá z čoho. Jeho sociálna situácia je teda zlá, a preto zastával názor, že súčasné komplikované životné postavenie je podľa jeho názoru dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v tomto konaní. Uviedol tiež, že súd nevykonal dokazovanie v tom smere, či nepriznanie náhrady trov konania by výrazne nezaťažilo žalobcu, resp. či by pre neho nebolo výraznou ujmou na jeho právach. Následne po podaní odvolania a uplynutí odvolacej lehoty doplnil svoje podanie
- odvolanie podaním zo dňa 24.3.2017 s tým, že zároveň predložil daňové priznanie za rok 2016, vrátane tlačiva pre dokladovanie pomerov strany konania.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k námietkam uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:
11. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod nie je daný. Žalobcom tvrdené skutočnosti a námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.
13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Úspech v konaní treba chápať v závislosti teda od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne, čo je aj daný prípad.
14. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nepochybne patrí aj zastúpenie každého účastníka konania advokátom. Vzhľadom na to, že každý - fyzická i právnická osoba má právo na právnu pomoc poskytovanú advokátom, zásadne má zastúpený aj právo na náhradu trov konania, ktoré s poskytnutím tejto právnej služby súvisia.
15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel vynaložiť, pričom by ich nemusel vynaložiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
16. Ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež od zásady zodpovednosti za zavinenie.
17. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu trov úspešnému účastníkovi konania, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.
18. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
19. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že dôvody hodné osobitného zreteľa zo spisu, tak ako to má na mysli ust. § 257 CSP nevyplynuli a napriek tomu, že súd prvej inštancie, vrátane odvolacieho súdu (keďže zrušil už skôr vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania), vytvoril procesný priestor žalobcovi, aby svoje pomery hodnoverným spôsobom preukázal a zdokladoval. Žalobca však na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa 18.10.2016 nereagoval, a to ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že vychádzal len z obsahu spisu a z tvrdení a
listín v ňom obsiahnutých. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že na výzvu súdu nereagoval z dôvodu, že práve odchádzal dlhodobo do zahraničia, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho nečinnosti, navyše túto skutočnosť žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdokladoval. Žalobcov „odchod do zahraničia“ a ním uvádzaný „dlhodobý pobyt v zahraničí“ nenasvedčuje tvrdeniu žalobcu o jeho zlej sociálnej situácii a že jeho majetkové a zárobkové pomery mu neumožňujú uhradiť trovy konania úspešnému žalovanému. Rovnako je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že len skutočnosť, že žalobca je dlžníkom Sociálnej a zdravotnej poisťovne, neodôvodňuje záver o nepriaznivých majetkových pomeroch žalobcu, navyše dlhy na odvodoch nemožno považovať za nezavinené konanie žalobcu. Žalobca rovnako, ako žalovaný podniká na základe živnostenského oprávnenia, čo vyplýva z obsahu spisu, ale aj z podaného odvolania. Živnostenský zákon upravuje živnostenské podnikanie (živnosť), pričom pojem živnosť kvalifikuje ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených živnostenským zákonom. Každý oprávnený živnostenský podnikateľ, pokiaľ podniká na základe živnostenského oprávnenia, je zároveň podnikateľom podľa Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 2 písm.b/). Prípadný neúspech žalobcu v podnikaní neodôvodňuje použitie ust. § 257 CSP a nemôže byť na ťarchu úspešnej strane sporu v prejednávanej veci. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že ustanovenie § 257 teda neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a že použitie ust. § 257 neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany.
20. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, pokiaľ pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže pre aplikáciu ust. § 257 CSP neboli splnené podmienky, keďže žalobca existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému žalovanému a existenciu výnimočnosti daného prípadu nepreukázal.
21. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, žiadne trovy nevznikli, odvolací súd sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).