Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: innogy Slovensko, s.r.o. (predtým RWE Gas Slovensko, s.r.o.) Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému SlovChips s.r.o., Tatranská 126, Smižany, IČO: 43 848 214, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO 47 240 482 o zaplatenie 8.556,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10Cb/234/2015-156 zo dňa 15.11.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca (pôvodne pod obchodným názvom RWE Gas Slovensko, s.r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2015 domáhal zaplatenia sumy 8.556,86 eur, čo žalobca v žalobe odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej dodal žalovanému zemný plyn do miesta odberu určeného v zmluve, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi dohodnutú cenu za dodaný zemný plyn. Za dodávku elektriny žalobca v súlade so zmluvou o dodávke elektriny vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 4287001969 v sume 2.025,16 eur s dátumom splatnosti do 23.7.2014, faktúru č. 4240003153 v sume 2.031,88 eur s dátumom splatnosti do 25.8.2014. V zmysle ustanovení Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania faktúrou č. 4240003153 v sume 8,48 eur s dátumom splatnosti do 25.8.2014. Z dôvodu neplnenia finančných záväzkov zo strany žalovaného a neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 zak. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle zmluvných dojednaní vystavil a doručil žalobca žalovanému faktúru č. 6800004393 v sume 4.491,34 eur s dátumom splatnosti do 14.10.2013. Náhradu nákladov v zmysle zmluvných dojednaní spojených s uplatnením pohľadávky účtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 4240003153 v sume 3,00 eur s dátumom splatnosti do 25.8.2014, faktúrou č. 6510081448 v sume 3,00 eur s dátumom splatnosti do 19.8.2014, žalovaný uvedené faktúry neuhradil.

3. Žalobca v ďalších písomných podaniach okrem toho, že popísal, ako zaúčtoval jednotlivé platby ( úhrady) v roku 2014 zo strany žalovaného na jeho pohľadávky (popis vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) uviedol, že so žalovaným bola dňa 21.7.2011 uzavretá zmluva o združenej

dodávke elektriny a že na základe písomnej výpovede žalovaného, ktorú žalobca akceptoval, bol ich zmluvný vzťah ukončený dňa 31.7.2013. Následne uzatvorili novú zmluvu o združenej dodávke elektriny dňa 9.7.2013 s určením obdobia dodávky plynu od 1.8.2013 - 31.7.2014. Obdobie prekročenia ročnej spotreby je od 1.9.2012 do 31.7.2013 a je vyfakturované viac než 1 rok po uzavretí zmluvy. Spôsob výpočtu je definovaný v bode 4.2.4 a 4.2.5 prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Uviedol tiež, že v súlade s platnými Obchodnými podmienkami vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi patriacemu do tarifnej skupiny M4 poplatok za prekročenie stanovenej hranice spotreby. Táto spotreba bola stanovená prevádzkovateľom distribučnej siete, spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. ako distribučná kapacita do výšky ročného množstva distribuovaného plynu 60 000 m3 s toleranciou 15% spolu teda 69 000 m3. Vzhľadom na prekročenie stanovenej hranice spotreby účtoval žalobca žalovanému poplatok vo výške 8.574,34 eur. Spôsob výpočtu je definovaný v bode 4.2.5. Prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - distribúcia a.s. - 3,9696 eur/m3/deň, vynásobená hodnotou 1 800 m3/deň. Žalovaný následne túto faktúru vrátil žalobcovi s odôvodnením, že s fakturovanou sumou nesúhlasí. Žalobca okrem iného uviedol, že „reklamácia nemá odkladný účinok na splatnosť faktúry“ a poukazujúc na znenie Obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy uviedol, že tieto stanovovali, že odberateľ je povinný uhradiť dodávateľovi spolu s cenou za združenú dodávku plynu podľa zmluvy a OP aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby, resp. poplatky, ak svojím konaním, resp. nekonaním, spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov (služieb) zo strany dodávateľa alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, a tieto sú spoplatňované podľa príslušného cenníka dodávateľa alebo prevádzkovateľa distribučnej siete. Žalobca zastával názor, že dané ustanovenie bolo súčasťou Obchodných podmienok vždy aj napriek tomu, že následne sa Obchodné podmienky a rovnako aj zaradenie predmetného ustanovenia menili. Poukázal tiež na to, že v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dodávateľ oprávnený meniť Obchodné podmienky, prípadne ich nahradiť novými Obchodnými podmienkami. Dodávateľ je povinný informovať o ich zmene odberateľa prostredníctvom svojej internetovej stránky alebo iným vhodným spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi možnosť výberu, akým spôsobom o uvedenej zmene bude informovať a tento si vybral spôsob zverejnenia prostredníctvom svojej internetovej stránky, majú za to, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil v zmysle zmluvných dojednaní a v tom čase platných Obchodných podmienok.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu so žalobou nesúhlasil a uviedol, že pohľadávka vo výške 2.025,16 eur titulom faktúry č. 4287001969 zanikla riadnym splnením zo strany žalovaného a pohľadávka vo výške 2.031,88 eur titulom faktúry č. 424003153 zanikla započítaním pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného. Zánik oboch spomínaných pohľadávok je zrejmý z listu zo dňa 28.8.2014 označený ako „Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok“, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 8.9.2014. K započítaniu žalovaný pristúpil z dôvodu, že dňa 19.2.2014 bankovým prevodom realizoval úhrady faktúry č. 4217001939 vo výške 4.083,00 eur, pričom došlo omylom k duplicitnej úhrade tejto sumy na účet žalobcu. Následne požiadal žalobcu o vrátenie mylnej platby vo výške 4.083,00 eur, čo však žalobca neurobil. Z titulu nevrátenia duplicitnej platby vznikla žalovanému voči žalobcovi pohľadávka vo výške 4.083,00 eur. Dňa 4.6.2014 žalobca vystavil faktúru č. 4264008975, ktorou žalovanému účtoval za spotrebu sumu vo výške 1.198,27 eur a preddavkovú platbu na nasledujúci mesiac vo výške 3.503,00 eur. Úhrada faktúry v časti ceny za spotrebu bola realizovaná dňa 3.7.2014, preddavok bol uhradený v lehote splatnosti dňa 18.7.2014. Nasledujúci mesiac vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 4287001969 vo výške 3.296,27 eur. Táto suma bola navýšená, nakoľko žalobca v čase vyhotovenia faktúry nemal na účte pripísanú platbu preddavku na tento mesiac vo výške 3.503,00 eur. Z tohto dôvodu žalovaný úhradu tejto faktúry neuskutočnil, keďže ju zrealizoval už dňa 18.7.2014. Týmto bol záväzok žalovaného voči žalobcovi uspokojený a žalovanému vznikol preplatok vo výške rozdielu súm 3.503,00 eur a 3.296,27 eur, čo predstavuje sumu vo výške 206,73 eur. Pohľadávka žalovaného sa voči žalobcovi týmto zvýšila na sumu vo výške 4.289,73 eur. Žalobca následne vystavil poslednú faktúru č. 4240003153, znejúcu na sumu 5.546,36 eur, z ktorej žalovaný uhradil dňa 19.8.2014 sumu vo výške 1.256,63 eur a k tomu úrok z omeškania vo výške 14,48 eur. Na základe uvedeného tak evidoval žalobca voči žalovanému pohľadávku vo výške 4.289,73 eur, a preto žalovaný vykonal jednostranné započítanie. Žalovaný zdôraznil, že pohľadávka titulom prekročenia ročného množstva distribuovaného plynu na odbernom mieste nikdy nevznikla, a preto žalobca nemohol priradiť k nej duplicitnú platbu žalovaného. Faktúra v súvislosti s prekročením ročného množstva distribuovaného plynu na odbernom mieste bola zo strany žalovaného žalobcovi vrátená a o neakceptovaní pohľadávky bol žalobca upovedomený listom zo dňa 13.11.2013 a tiež zo dňa 28.11.2013. Zdôraznil žalovaný, že žiadna neuhradená odplata za spotrebu plynu medzi žalobcom a žalovaným neexistuje, že si riadne plnil

všetky svoje záväzky voči žalobcovi titulom preddavkových aj vyúčtovacích faktúr za spotrebu plynu. Žalobca však v rozpore s právnymi predpismi zaúčtoval úhrady od žalovaného ináč ako mal a vo svojom účtovníctve vytvoril stav, podľa ktorého majú byť údajne čiastočne neuhradené faktúry č. 4287001969 a č. 4240003153. Tento stav vznikol preto, lebo žalobca v rozpore s pokynom žalovaného použil úhradu zo dňa 19.2.2014 na úhradu faktúry č. 6800004393. Postup žalobcu považoval za nesprávny a v rozpore s právnymi predpismi, a to s poukazom aj na ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je v prvom rade právom dlžníka (t.j. žalovaného) určiť na úhradu ktorého záväzku sa má plnenie použiť.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( oboznámením Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 21.7.2011 a 9.7.2013 a jej príloh č. 2 a 3, Obchodných podmienok účinných od 1.1.2011 a 1.1.2013, prevádzkového poriadku právoplatného od 15.2.2013, faktúr, výpovedi zmluvy, výpisov z účtov, oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok) zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.7.2011 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberné miesto I., POD kód: W plánovaná ročná spotreba 630 000 kWh, úroveň ročnej spotreby od 68 575 kWh, ktorej prílohou boli Obchodné podmienky k Zmluve o združenej dodávke plynu účinné od 1.1.2011 a podľa čl. IV. bola dohodnutá cena a platobné podmienky. Zmluva zo dňa 21.7.2011, zákaznícke č. XXXXXXXXXX. bola ukončená ku dňu 31.7.2013 na základe výpovede žalovaného zo dňa 12.6.2013 s tým, že žalobca oznámil žalovanému, že akceptuje odstúpenie od zmluvy ku dňu 31.7.2013. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 9.7.2013 ďalšiu Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberné miesto I. XXX, W., POD kód: W s určením obdobia dodávky plynu od 1.8.2013 - 31.7.2014, dohodnuté množstvá ZM: 1 000 MWh, DMM: 600m3/deň a jej prílohou boli Obchodné podmienky k Zmluve o združenej dodávke plynu účinné od 1.1.2013. Súd prvej inštancie tiež zistil, že SPP - distribúcia a.s. vystavila žalobcovi faktúru č. 9000162923 na sumu 9.194,93 eur, podľa prílohy odberné miesto I. XXX, W., POD kód: W suma 7.145,28 eur bez DPH a bola za prekročenie ročného množstva distribuovaného plynu za obdobie od 1.9.2012 do 31.7.2013, spotreba 89 434,85 m3. Podľa predloženého mailu zo dňa 23.8.2013 vyúčtovanie bolo v súlade s bodom 4.2.4 a 4.2.5 Prevádzkového poriadku (schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.2.2013). Žalobca faktúrou č. 6800004393 s dátumom splatnosti 14.10.2013 refakturoval z tejto faktúry žalovanému sumu 7.145,28 eur, s DPH 8.574,34 eur s odkazom čl. IV. bod 5 Obchodných podmienok (resp. čl. IV. bod 3 Obchodných podmienok). Z Obchodných podmienok účinných od 1.1.2011 súd prvej inštancie zistil, že neobsahujú ustanovenie o úhrade ceny resp. poplatku za prekročenie dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca si žalobou uplatnil faktúru č. 6800004393 v sume 4.491,34 eur s dátumom splatnosti do 14.10.2013, faktúru č. 4287001969 v sume 2.025,16 eur s dátumom splatnosti do 23.7.2014, faktúru č. 4240003153 v sume 2.031,88 eur s dátumom splatnosti do 25.8.2014, faktúru č. 4240003153 v sume 8,48 eur s dátumom splatnosti do 25.8.2014, spolu vo výške 8.556,86 eur.

7. Z predložených faktúr, výpisov z účtov mal súd prvej inštancie preukázané, že faktúry za obdobie od 12/2013 do 7/2014, teda aj žalované faktúry boli uhradené nasledovne:

8. Z faktúry č. 4217001939 s dátumom splatnosti 28.1.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 3.458,06 eur, táto suma bola uhradená dňa 27.1.2014. Na ďalší mesiac mal uhradiť preddavkovo sumu 4.083,00 eur, rozpis preddavkových platieb na ďalší mesiac je uvedený v každej faktúre, tabuľka pod položkou „ K úhrade “.

9. Z faktúry č. 4220001137 s dátumom splatnosti 26.2.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 457,83 eur, táto suma bola uhradená dňa 25.2.2014, po odpočítaní preddavkovej platby vo výške 4.018,00 eur, ktorá bola uhradená 7.1.2014. Na ďalší mesiac mal uhradiť preddavkovo sumu 3.907,00 eur.

10. Z faktúry č. 4260005496 s dátumom splatnosti 21.3.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 370,12 eur, táto suma bola uhradená dňa 2.4.2014, po odpočítaní preddavkovej platby vo výške 4.083,00 eur, ktorá bola uhradená 19.2.2014, v ten istý deň bola uvedená suma 4.083,00 eur uhradená omylom ešte raz. Na ďalší mesiac mal uhradiť preddavkovo sumu 3.705,00 eur.

11. Z faktúry č. 4270001471 s dátumom splatnosti 22.4.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 194,17 eur, táto suma bola uhradená dňa 22.4.2014, po odpočítaní preddavkovej platby vo výške 3.907,00 eur, ktorá bola uhradená 19.3.2014. Na ďalší mesiac mal uhradiť preddavkovo sumu 3.705,00 eur.

12. Z faktúry č. 4274002293 s dátumom splatnosti 23.5.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 4.300,32 eur, táto suma bola uhradená dňa 22.5.2014, preddavková platba odpočítaná nebola. Na ďalší mesiac mal uhradiť preddavkovo sumu 3.503,00 eur.

13. Z faktúry č. 4264008975 s dátumom splatnosti 20.6.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 1.198,27 eur, táto suma bola uhradená dňa 3.7.2014, po odpočítaní preddavkovej platby 3.705,00 eur, ktorá bola uhradená dňa 19.5.2014. Na ďalší mesiac mal uhradiť preddavkovo sumu 3.503,00 eur.

14. Z faktúry č. 4287001969 s dátumom splatnosti 23.7.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 3.296,27 eur, preddavková platba 3.503,00 eur odpočítaná nebola, podľa predloženého výpisu z účtu, táto suma bola uhradená dňa 18.7.2014, bola vrátená na účet žalovaného dňa 14.8.2014 a opätovne uhradená dňa 19.8.2014. Žalovanému tým vznikol preplatok 206,73 eur (3.503,00-3.296,27).

15. Z faktúry č. 4240003153 s dátumom splatnosti 25.8.2014 mal súd preukázané, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 2.043,36 eur, po odpočítaní preddavkovej platby 3.503,00 eur, fakturované celkom bolo 5.546,36 eur. Žalovaný započítal na túto faktúru preplatok 206,73 eur a duplicitnú platbu 4.083,00 eur, spolu 4.289,73 eur. Po započítaní, žalovaný na túto faktúru uhradil sumu 1.271,11 eur dňa 19.8.2014 ( 5.546,36 - 4.289,73+ 11,48 + 3).

16. Žalobca duplicitnú platbu vo výške 4.083,00 eur nevrátil, preto žalovaný listom zo dňa 28.8.2014 oznámil žalobcovi započítanie týkajúce sa faktúry č. 4287001969 a faktúry č. 4240003153. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca spolu vystavil faktúry na sumu 34.537,40 eur a žalovaný podľa predložených výpisov z účtov uhradil sumu 34.537,40 eur, teda v plnej výške.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 330 a § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 47 ods. 8, § 76 ods. 7 a § 82 ods. 1 písm./a, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a uzavrel, že vykonaným dokazovaním, a to z predložených dokladov mal preukázané, že žalovaný fakturovanú spotrebu plynu uhradil žalobcovi v plnej výške. Z predložených faktúr je zrejmé, že každá faktúra obsahuje cenu spotrebovaného plynu, od ktorej je odpočítaná preddavková platba stanovená v predchádzajúcej faktúre. Z uvedeného je zrejmé, ktorá platba na ktorú faktúru patrí a žalovaný tieto platby uhrádzal na určené faktúry, čiže uhrádzal preddavky a fakturovanú sumu, čo vyplýva aj z predložených výpisov z účtov. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca si nemohol svojvoľne bez súhlasu žalovaného priraďovať platby na iné faktúry (§ 330 Obchodného zákonníka), preto ak žalovaný oznámil žalobcovi započítanie duplicitnej platby vo výške 4.083,00 eur na úhradu faktúry č. 4287001969 a faktúry č. 4240003153, nemohol žalobca priradiť túto sumu na úhradu časti faktúry č. 6800004393, ktorú žalovaný neuznal.

18. Čo sa týka spornej faktúry, tak touto faktúrou č. 6800004393 žalobca refakturoval sumu 8 574,34 Eur za prekročenie ročného množstva distribuovaného plynu za obdobie od 1.9.2012 do 31.7.2013, spotreba 89 434,85 m3, čiže za účinnosti zmluvy zo dňa 21.7.2011, ktorá platila do 31.7.2013, túto spotrebu plynu však žalobca nepreukázal. V uvedenej zmluve ( druhá strana ) je zaškrtnutý bod 4 - úroveň ročnej spotreby od 68 575 kWh. Zdôraznil súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že v uvedenom období došlo k zmene dohodnutých zmluvných podmienok a k prekročeniu dohodnutej spotreby plynu. Zdôraznil súd prvej inštancie, že Obchodné podmienky účinné od 1.1.2011 neobsahujú ustanovenie o úrade ceny resp. poplatku za prekročenie dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu. Uvedená faktúra bola teda vystavená v rozpore s dohodnutou zmluvou a obchodnými podmienkami platnými v čase prvej zmluvy, ktorej sa faktúra týka, a preto žalobca sumu 4.083,00 eur nemohol použiť na úhradu tejto faktúry. Preto súd prvej inštancie na základe uvedeného žalobu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a písm. f/ t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že hlavným dôvodom, ktorý mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je posúdenie faktúry č. 6800004393 súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na svoje podanie zo dňa 2.6.2016, v ktorom podrobne špecifikoval ako v priebehu trvania zmluvného vzťahu započítaval jednotlivé úhrady zo strany žalovaného na jeho pohľadávky. K tvrdeniam súdu prvej inštancie o uhradení fakturovanej spotreby v plnej výške uviedol, že platbu žalovaného zo dňa 19.2.2014 vo výške 8.166,00 eur žalobca započítal na úhradu zálohovej faktúry za mesiac 02/2014 splatnej 20.2.2014 a zvyšnú sumu vo výške 4.083,00 eur započítal na v tom čase jedinú splatnú neuhradenú faktúru č. 6800004393, keď tvrdil, že inú možnosť nemal, než započítať zvyšok duplicitnej platby na v tom čase jedinú splatnú faktúru. K tvrdeniu súdu, že si žalobca nemohol priradiť túto sumu na faktúru, ktorú žalovaný neuznal, poukázal na ustanovenie čl. VIII bod. 12 Obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dodávke plynu, podľa ktorých "reklamácia nemá odkladný účinok na splatnosť faktúry", preto podanie reklamácie zo strany žalovaného voči faktúre č. 6800004393 splatnej 14.10.2013, žalovaného nijakým spôsobom neoprávňovalo k jej neuhradeniu. K spôsobu priraďovania jednotlivých platieb odkázal aj na ustanovenie, že podľa Obchodných podmienok v prípade ,,že je odberateľ v omeškaní, dodávateľ má právo jeho platbu započítať najprv na najskôr splatné úroky z omeškania, sankčné poplatky, zmluvné pokuty, poplatky a potom na najskôr splatnú fakturovanú istinu, a to bez ohľadu na to, že odberateľ určí, ktorý záväzok plní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak". Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Závery súdu, že žalobca spotrebu plynu za prekročenie ročného množstva distribuovaného plynu nepreukázal a že Obchodné podmienky účinné v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu neustanovovali povinnosť o úhrade takéhoto poplatku považoval žalobca za predčasné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti poukázal žalobca opakovane na svoje podanie zo dňa 2.6.2016, zo dňa 20.7.2016 a zo dňa 14.11.2016. K fakturácii poplatku za prekročenie ročného množstva distribuovaného plynu na odbernom mieste žalobca uviedol, že v súlade s platnými Obchodnými podmienkami vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi patriacemu do tarifnej skupiny M4 poplatok za prekročenie stanovenej hranice spotreby. Táto spotreba bola stanovená prevádzkovateľom distribučnej siete, spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. ako distribučná kapacita do výšky ročného množstva distribuovaného plynu 60 000 m3 s toleranciou 15% spolu teda 69 000 m3. Vzhľadom na prekročenie stanovenej hranice spotreby účtoval žalobca žalovanému poplatok vo výške 8.574,34 eur. Spôsob výpočtu je definovaný v bode 4.2.5. Prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - distribúcia a.s. - 3,9696eur/m3/deň, vynásobená hodnotou l 800 m3/deň. K výpočtu a špecifikácii fakturácie poplatku za prekročenie ročného množstva distribuovaného plynu na odbernom mieste žalobca podporne predložil súdu prvej inštancie faktúru vystavenú žalobcovi spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. spolu s prílohou. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že v zmluve o dodávke plynu je zaškrtnutý bod 4 - úroveň ročnej spotreby od 68575 kWh uviedol, že z uvedeného tvrdenia nie je zrejmé, čo súd prvej inštancie chcel povedať, nakoľko údaj je uvedený v jednotke kWh, čo v jednotke m3 je v zmluve vyčíslené na 6500 m3. Maximálna výška ročnej spotreby je 69000m3 a spotreba žalovaného až 89434,85 m3. Žalobca opakovane poukázal na Obchodné podmienky platné v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých je odberateľ povinný uhradiť dodávateľovi spolu s cenou za združenú dodávku plynu podľa zmluvy a OP aj ďalšie s predmetom zmluvy súvisiace platby, resp. poplatky, ak svojím konaním, resp. nekonaním, spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov (služieb) zo strany dodávateľa alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, a tieto sú spoplatňované podľa príslušného cenníka dodávateľa alebo prevádzkovateľa distribučnej siete. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že dané ustanovenie bolo súčasťou Obchodných podmienok vždy aj napriek tomu, že následne sa Obchodné podmienky a rovnako aj zaradenie predmetného ustanovenia menili. K spôsobu oznamovania zmeny Obchodných podmienok zo strany žalobcu uviedol, že v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dodávateľ oprávnený meniť Obchodné podmienky, prípadne ich nahradiť novými Obchodnými podmienkami. Dodávateľ je povinný informovať o ich zmene odberateľa prostredníctvom svojej internetovej stránky alebo iným vhodným spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi možnosť výberu, akým spôsobom o uvedenej zmene bude

informovať a tento si vybral spôsob zverejnenia prostredníctvom svojej internetovej stránky, mal za to, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil. S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že v konaní dostatočne svoj nárok preukázal, špecifikoval a predložil všetky potrebné dôkazy na to, aby súd prvej inštancie rozhodol v prospech žalobcu, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu, tak ako je to uvedené vyššie v plnom rozsahu vyhovel.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. uviedol, že tento odvolací dôvod nie je v žiadnom prípade splnený, pretože súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami a ani žalobca v podanom odvolaní neuvádza, ktoré z ním navrhnutých dôkazov údajne neboli vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie. Rovnako namietal aj žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že bol oprávnený započítať si duplicitnú (mylnú) platbu žalovaného zo dňa 19.2.2014 vzhľadom na znenie čl. VIII bod 12 Obchodných podmienok a bod (žalobcom bližšie nešpecifikovaný) Obchodných podmienok, zdôraznil, že žalobca nikdy nepreukázal, že by žalovaný bol v omeškaní, pretože ním vznesený nárok (na tvrdenú úhradu zmluvnej pokuty) je neodôvodnený. Keďže žalovaný nikdy nebol v omeškaní, tak žalobca nemohol postupovať spôsobom uvedeným vyššie, a teda pre aplikáciu žalobcom tvrdeného ustanovenia Obchodných podmienok neboli splnené podmienky, čo bolo preukázané aj v súdnom konaní. Za podstatnú však považoval skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe, v priebehu konania aj v podanom odvolaní opomína znenie ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal. V nadväznosti na to zdôraznil, že žalobca nikdy netvrdil ani nepreukázal, že by žalovanému oznámil započítanie pohľadávok, v dôsledku ktorého by došlo k zániku pohľadávky žalovaného z mylnej platby zo dňa 19.2.2014. Práve naopak, bol to žalovaný, kto vykonal započítanie pohľadávok, a to doručením oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.2014, na ktoré žalobca reagoval odpoveďou zo dňa 16.09.2014. Až po doručení tohto listu žalobca oznámil žalovanému, že mienil mylnú platbu zaúčtovať ináč (resp. že to takto interne údajne urobil už skôr). Avšak to už nebolo v danom čase možné, pretože došlo k zániku pohľadávok uvedených v oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.09.2014 (doručenie oznámenia o započítaní žalobca explicitne potvrdzuje v znení odpovede zo dňa 16.09.2014). Žalobcom tvrdená pohľadávka na úhradu zmluvnej pokuty (platby za prekročenie množstva odobratého plynu) teda nebola uspokojená započítaním, pretože toto nikdy žalobca netvrdil ani nepreukázal. Žalobca len opakovane tvrdí, že si mylnú platbu zaúčtoval podľa svojho uváženia. Žiadne oznámenie o takomto úkone žalobca žalovanému nedoručil. Uvedený úmysel žalobca oznámil žalovanému až po tom, čo žalovaný skôr vykonal jednostranné započítanie listom zo dňa 28.8.2014 doručeným žalobcovi dňa 08.09.2014. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca spotrebu plynu z prekročenia ročného množstva distribuovaného plynu nepreukázal a tiež, že Obchodné podmienky účinné v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu neustanovovali povinnosť o úhrade takéhoto poplatku a s odkazom na svoje podania žalobca tvrdí, že súdu podrobne špecifikoval ustanovenie Obchodných podmienok, v ktorom je táto povinnosť ustanovená a tiež vyšpecifikoval výšku účtovaného poplatku, čo predložil aj príslušnými dokladmi ..., zdôraznil žalovaný, že uvedené tvrdenia žalobcu nie sú v súlade s obsahom súdneho spisu a s obsahom jeho podaní. Žalobca síce predložil Obchodné podmienky, v ktorých je špecifikovaná ním uplatnená zmluvná pokuta, avšak ako bolo v konaní preukázané, na právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a žalovaným sa tieto Obchodné podmienky, priložené k zmluve o združenej dodávke plynu zo dňa 9.7.2013, neaplikujú. K žalobcom tvrdenému prekročeniu maximálneho dohodnutého odberného množstva malo dôjsť počas trvania predchádzajúcej zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej dňa 21.7.2011 a ukončenej ku dňu 31.7.2013, a preto nie je možné uplatňovať znenie Obchodných podmienok platných pre zmluvu účinnú od 1.8.2013. Súd prvej inštancie preto správne posúdil skutkový stav, keď dospel k záveru (na základe Obchodných podmienok pripojených k „prvej" zmluve, t.j., zmluve o združenej dodávke plynu zo dňa 21.7.2011), že zmluva a k nej pripojené Obchodné podmienky relevantné pre tento zmluvný vzťah, neumožňovali žalobcovi uplatňovať si ním tvrdenú sankciu za údajné prekročenie dojednaného ročného množstva plynu. Poukázal tiež na to, že znenie pôvodných Obchodných podmienok nemožno v žiadnom prípade považovať za platné dojednanej zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a v súlade s požiadavkami na určitosť a zrozumiteľnosť právnych úkonov podľa ust. § 35 a § 37 ods. l Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca súdu ani len nepreukázal, že by spoločnosť SPP Distribúcia uplatnila voči žalobcovi ním tvrdenú sumu za konanie žalovaného, že suma uplatnená spoločnosťou SPP Distribúcia voči žalobcovi sa týka odberného miesta žalovaného, pretože žalobca má stovky a tisícky zákazníkov, ktorí od neho odoberajú plyn. To, že spoločnosť SPP Distribúcia

si voči žalobcovi faktúrou uplatnila platbu za prekročenie odberu, bez akejkoľvek špecifikácie odberného miesta, či bez akejkoľvek špecifikácie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nie je dôkazom o tom, že žalovaný odobral viac plynu ako mal, ani dôkazom o tom, že SPP Distribúcia si uplatnila voči žalobcovi danú sumu pre nadmernú spotrebu žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že žalobca dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach neuniesol, napriek výzve zo strany súdu nepredložil ani nedoplnil dôkazy do nariadeného pojednávania, pričom žalobcom predložená faktúra od spoločnosti SPP Distribúcia zo dňa 15.08.2013 takým dôkazom jednoznačne nie je, pretože z nej nevyplýva žiaden súvis s prejednávanou vecou ani žiaden súvis so žalovaným. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.e/ a f/ t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.e/ je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranami sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo alebo preto, že pri hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor alebo ktorý odporuje ustanoveniu § 191 - 194 CSP.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

29. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 až § 194 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

30. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti nároku žalobcu.

31. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal a ako vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci.

32. Žalobcom tvrdené skutočnosti a námietky v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

33. V konaní nebolo sporné a vyplýva to z predložených listinných dôkazov, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie „maloodber - firmy a organizácie“ a to dňa 21.7.2011, na základe ktorej sa dodávateľ (žalobca) zaviazal dodávať odberateľovi do jeho odberného miesta (ďalej len „OM“) zemný plyn a zabezpečiť na vlastné meno a na vlastný účet prepravu plynu, distribúciu plynu, ako aj ďalšie s tým súvisiace služby a odberateľ sa zaviazal takto dodaný plyn odobrať a zaplatiť dodávateľovi za dodaný plyn v zmluve dohodnutú cenu podľa aktuálneho cenníka dodávateľa pre odberateľov kategórie maloodber - firmy a organizácie. Dodávka plynu sa mala uskutočňovať v súlade s Obchodnými podmienkami pre Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber - firmy a organizácie zo dňa 21.7.2011, vydanými dodávateľom, ktoré sú prílohou č. 1 tejto zmluvy účinné od 1.1.2011. Z obsahu zmluvy rovnako vyplýva, že odberateľ podpisom tejto zmluvy prehlásil a potvrdil, že sa s Obchodnými podmienkami oboznámil a že ich bez výhrad akceptuje. Zmluva bola uzatvorená s možnosťou viazanosti podľa vybraného produktu určeného v tejto zmluve, pričom doba viazanosti podľa vybraného produktu začala plynúť od momentu začatia dodávky zemného plynu dodávateľom do odberného miesta odberateľa. Rovnako nebolo sporné, že k ukončeniu zmluvného vzťahu na základe zmluvy z 21.7.2011 došlo ku dňu 31.7.2013, a to výpoveďou žalovaného zo dňa 12.6.2013, ktorú žalobca akceptoval.

34. Spornou skutočnosťou bolo, či zmluva z 21.7.2011 a k nej pripojené Obchodné podmienky relevantné pre tento zmluvný vzťah umožňovali žalobcovi uplatňovať si ním tvrdenú sankciu za údajné prekročenie žalobcom tvrdenej dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu (ak bolo zmluvne dohodnuté), či v nadväznosti na to žalobcom vystavená faktúra nebola vystavená v rozpore s dohodnutou zmluvou a Obchodnými podmienkami platnými v čase uzavretia zmluvy, či došlo k účinnej zmene dohodnutých zmluvných podmienok a či si žalobca v zmysle zmluvných dojednaní a v tom čase platných Obchodných podmienok, a to v súvislosti s tvrdenou zmenou Obchodných podmienok splnil svoju oznamovaciu povinnosť.

35. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, a to s prihliadnutím na predložené listinné dôkazy, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, že žalovaný žalobcom fakturovanú spotrebu plynu uhradil žalobcovi v plnej výške.

36. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že hlavným dôvodom, ktorý mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je posúdenie faktúry č. 6800004393 súdom prvej inštancie, odvolací súd len dodáva, že spornou faktúrou (s dátumom splatnosti 14.10.2013) žalobca nefakturoval žalovanému neuhradenú spotrebu plynu ale refakturoval sumu 8.574,34 eur za prekročenie ním tvrdenej dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu za obdobie od 1.9.2012 do 31.7.2013, teda za účinnosti zmluvnými stranami uzavretej zmluvy zo dňa 21.7.2011, ktorá bola stranami sporu ukončená ku dňu 31.7.2013. Fakturovaná suma, ako to vyplýva z obsahu faktúry ale aj z tvrdenia žalobcu teda predstavuje sankciu tzv. pokutu (poplatok) za prekročenie žalobcom tvrdenej dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu. Odvolací súd však považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že zmluva o združenej dodávke plynu zo dňa 21.7.2011 uzavretá stranami sporu, ani Obchodné podmienky účinné od 1.1.2011, ako príloha tejto zmluvy, neobsahujú ustanovenie o úhrade tzv. poplatku za prekročenie dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu. Navyše z obsahu zmluvy ani nevyplýva, že by strany sporu stanovili hornú hranicu spotreby plynu, pretože zo zmluvy vyplýva len, že úroveň ročnej spotreby je stanovená od 68.575 kWh, pričom žalobca k takto v zmluve dohodnutej len minimalizovanej hranice úrovne ročnej spotreby plynu, ktorá v m3 predstavuje 6.500 m3 na odbernom mieste žalovaného, nezaujal stanovisko. Je potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho ustanovenia vyššie uvedenej zmluvy žalobcom tvrdená horná hranica spotreby plynu nevyplýva a žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že v uvedenom období došlo k zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že žalobcom vystavená faktúra bola vystavená v rozpore s dohodnutou zmluvou z 21.7.2011 a Obchodnými podmienkami platnými v čase uzavretia tejto zmluvy, ktorej sa faktúra týka, a preto žalobca nemohol mylnú platbu žalovaného (duplicitnú) vo výške 4.083,00 eur priradiť na úhradu tejto faktúry. Žalobca teda nepreukázal, že v uvedenom období došlo k zmene dohodnutých zmluvných podmienok, a teda k prekročeniu len žalobcom tvrdenej dohodnutej spotreby plynu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v súlade s platnými Obchodnými podmienkami vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi patriacemu do tarifnej skupiny M4 poplatok za prekročenie stanovenej hranice spotreby, čo však nepreukázal (Obchodné podmienky účinné od 1.1.2011, ktoré tvoria prílohu Zmluvy zo dňa 21.7.2011 uzavretej stranami sporu ustanovenie o úhrade poplatku za prekročenie žalobcom tvrdenej dohodnutej úrovne ročnej spotreby plynu neobsahujú) a zároveň k výpočtu a špecifikácii fakturácie poplatku odkázal na Prevádzkový poriadok spoločnosti SPP distribúcia a.s. z roku 2013, odvolací súd len dodáva, že zmluva o združenej dodávke plynu bola uzavretá ešte v roku 2011 a v tom čase platný Prevádzkový poriadok žalobca nepredložil, navyše tento upravuje vzťah žalobcu a tretej osoby.

37. Pokiaľ žalobca v súvislosti so zmenou Obchodných podmienok uviedol, že v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dodávateľ oprávnený meniť Obchodné podmienky, prípadne ich nahradiť novými Obchodnými podmienkami, pričom žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil v zmysle zmluvných dojednaní a v tom čase platných Obchodných podmienok, ktoré dávajú dodávateľovi možnosť výberu, akým spôsobom o uvedenej zmene bude informovať a žalobca si vybral spôsob zverejnenia prostredníctvom svojej internetovej stránky, odvolací súd len dodáva, že nespochybňuje možnosť dodávateľa meniť Obchodné podmienky, prípadne ich nahradiť novými Obchodnými podmienkami.

38. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné Obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Iné Obchodné podmienky uvedené v ods. 1 nemajú charakter všeobecne známych Obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Preto ods. 1 vymedzuje podmienky ich záväznosti prísnejšie, ako pri Všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu zmluvné strany musia s týmito Obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, avšak na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo, aby boli priložené k návrhu zmluvy. Ide tu teda o dva rôzne prípady.

39. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné Obchodné podmienky (napr. také ktoré vypracovala a používa iba jedna zmluvná strana) môžu byť dobre známe aj druhej zmluvnej strane a v takom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. Treba však myslieť na to, že v prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná urobiť strana, ktorá sa znalostí týchto podmienok dovoláva. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o Obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako

podmienku ich záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením napr. s takým, ak ich druhá strana dostane na nahliadnutie a pod..

40. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade sa zmluva zo dňa 21.7.2011 odvoláva na iné Obchodné podmienky (teda nie Obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami), pretože podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva sú podmienkami vypracovanými jednou zmluvnou stranou (žalobcom ako dodávateľom) a uplatňujú sa v užšie vymedzenom prostredí. Hoci majú ten istý cieľ ako Všeobecné obchodné podmienky t.j. určiť čas obsahu zmluvy, majú iný charakter a preto aj iný režim záväznosti. Navyše nemajú charakter všeobecne známych Obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí. Aj tu musia zmluvné strany s týmito Obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo, aby boli priložené k zmluve.

41. Podľa Obchodných podmienok k Zmluve o združenej dodávke plynu spoločnosti RWG Gas Slovensko s.r.o. uzavretej sporovými stranami dňa 21.7.2011, ktoré nadobudli účinnosť 1.1.2011 a to čl. XV - Záverečné ustanovenia, zmeny OP bodu 3 vyplýva, že odberateľ udeľuje podpisom zmluvy dodávateľovi výslovný súhlas so zasielaním správ, informácii, potvrdení o doručení správ, urgencií a iných oznámení vo veci zmluvy a jej plnenia prostredníctvom elektronických prostriedkov, predovšetkým elektronickou poštou na elektronický kontakt odberateľa (spravidla na jeho adresu elektronickej pošty), pokiaľ odberateľ má takýto kontakt k dispozícií. Tento súhlas sa ďalej vzťahuje aj na zasielanie obchodných oznámení v elektronickej aj písomnej forme vo veci dodávok plynu a súvisiacich služieb dodávateľom odberateľovi.

42. Podľa bodu 4 citovaného článku, dodávateľ je oprávnený meniť Obchodné podmienky, prípadne ich nahradiť novými Obchodnými podmienkami. Dodávateľ je povinný o ich zmene informovať odberateľa prostredníctvom svojej internetovej stránky, alebo iným vhodným spôsobom a to minimálne jeden mesiac pred účinnosťou zmeny. V oznámení musí byť určený dátum, od ktorého má byť zmena účinná. Ak má táto zmena za následok podstatnú zmenu predmetu zmluvy, práv a povinnosti zmluvných strán, odberateľ je oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť doručené dodávateľovi pred dňom účinnosti zmenených Obchodných podmienok. V takomto prípade zmluva zaniká dňom, ktorý bezprostredne predchádza dňu, ku ktorému mali nadobudnúť účinnosť nové Obchodné podmienky. V prípade, že odberateľ po uverejnení oznámenia dodávateľom neodstúpi od zmluvy spôsobom vymedzeným v tomto článku, znamená to, že odberateľ akceptoval návrh na zmenu Obchodných podmienok a je povinný plniť zmluvu podľa nových/zmenených Obchodných podmienok, ktoré sú potom pre obe zmluvné strany záväzné.

43. Odvolací súd zastáva názor, že dodávateľ (žalobca) nepreukázal, že prostredníctvom svojej internetovej stránky informoval tohto konkrétneho odberateľa (žalovaného) o zmene Obchodných podmienok, pretože len zverejnenie Obchodných podmienok na jeho internetovej stránke v kontexte aj na bod 3 čl. XV Obchodných podmienok, platných a účinných v čase uzavretia zmluvy, nemožno stotožniť s informovaním žalovaného ako odberateľa so zmenou Obchodných podmienok. Vzhľadom na znenie bodu 3 ale aj 4 citovaného článku možno vyvodiť, že informačnú povinnosť by žalobca vo vzťahu k žalovanému splnil zaslaním e-mailovej správy (elektronickou poštou na elektronický kontakt odberateľa t.j. na jeho adresu elektronickej pošty), ktorou by informoval odberateľa (žalovaného) o nadchádzajúcej zmene Obchodných podmienok a že týmto oznámením žalovanému bola zmena Obchodných podmienok žalovanému známa. S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že zmena Obchodných podmienok, na ktoré sa žalobca odvoláva, bola žalovanému známa.

44. Keďže súd rozhodujúci o predmete konania musí vychádzať predovšetkým z listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na preukázanie svojich tvrdení, z prednesov strán a vykonaného dokazovania, správne súd prvej inštancie vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol, pretože žalobcom vystavená sporná faktúra bola vystavená v rozpore s dohodnutou zmluvou a Obchodnými podmienkami platnými v čase uzavretia zmluvy zo dňa 21.7.2011, ktorej sa sporná faktúra týka.

45. Ostatné dôvody, ktoré v odvolaní žalobca uvádza, vzhľadom na vyššie uvedené nemajú pre rozhodnutie právny význam.

46. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a vec správne právne posúdil, odvolací súd preto napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).