Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/312/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. K. nar. X.X.XXXX a F. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov E. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na ulici E. č. XXX/X zastúpené JUDr. Kristínou Piovarčiovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a otca E. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na R. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Zuzanou Semanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Garbiarskej ulici č. 5 v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 389/2016-137 zo 17.5.2017 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19P 389/2016-137 zo 17.5.2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 339/2013-44 z 28.5.2014 v časti výroku o výživnom k maloletým deťom K. a F. tak, že zvýšil výživné otca na maloletú K. 90 Eur mesačne a na maloletú F. 90 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí počnúc dňom doručenia rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a zamietol návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, a to proti výroku, ktorým konajúci súd zvýšil výživné a výroku, ktorým návrh o zníženie výživného zamietol s odôvodnením podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytkol konajúcemu súdu, že žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s návrhom otca o zníženie výživného a nevykonal vo veci dokazovanie. Predložené dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a tiež ani v ich vzájomnej súvislosti. Keďže nevykonal riadne dokazovanie, svoje rozhodnutie ani žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je zrozumiteľné, z akých dôkazov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, na základe čoho dospel k výroku o zvýšení výživného a výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného. Vyslovil presvedčenie, že matka výrazným spôsobom nadsadila uvádzané náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, pričom o prezentovaných nákladoch nepredložila žiadne doklady. Uviedol, že matka nepreukázala zámerne tieto náklady, pretože otec v období od júna 2016 do októbra sám poskytoval nielen finančné zabezpečenie detí, ale aj osobnú starostlivosť, aj keď s nimi už nežije v spoločnej domácnosti. Uviedol, že aj ďalšie údaje matky preukazované v priebehu konania boli účelové a nepravdivé, napr. tvrdenia o jeho priateľke, s ktorou má žiť v spoločnej domácnosti, nie je pravdivé, pretože priateľka otca s ním nevedie spoločnú domácnosť. Má trvalý pobyt v Smolníku, kde žijú aj jej rodičia, o ktorých sa ona osobne stará. V Jasove sa zdržiava iba občas, ak má v práci voľno. Zdôraznil,

že má dlhodobo nízky príjem čo nezakladá dôvod na zvýšenie výživného, naopak je presvedčený, že je dôvodné zníženie výživného. Rozhodnutie súdu považuje za vecne nesprávne, založené iba na dohadoch a domnienkach matky a jej právnej zástupkyne. Je presvedčený, že matka si prostredníctvom výživného chce zvyšovať svoju vlastnú životnú úroveň a návrh matky o zvýšenie výživného považuje otec za šikanózny. Zdôraznil, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ako sa vysporiadal s tým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a napadnutá výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľná a nepresvedčivá, pretože sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli práve k takémuto záveru. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, návrh o zvýšenie výživného zamietol a návrhu na zníženie výživného vyhovel v celom rozsahu.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je podľa jej presvedčenia správny, zákonný a v prospech maloletých detí. Odvolacie námietky otca považuje za účelové a nepravdivé. Predovšetkým skutočnosť, že v období od júna do októbra 2016 sa staral o maloleté deti sám, sa nezakladá na pravde, pretože v júni a júli boli obidve dcéry u nej, v auguste 2016 boli u starej matky v Košiciach, pretože v tom čase ona bola v nemocnici po ťažkej operácii. Uviedla, že na pravde sa nezakladá ani tvrdenie otca, že finančne prispieva maloletým deťom nad rámec platenia výživného. Naopak, v období, keď boli deti u otca v čase september, október neposlal matke žiadne výživné. V prípade, ak tvrdenie otca, že má dlhodobo nízky príjem je pravdivé, vyslovila názor, že má možnosť ísť pracovať mimo región, kde žije, pretože je bez záväzkov a nemá vo výchove žiadne maloleté dieťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, zákonný, v prospech maloletých detí s tým, že od poslednej úpravy nastala zmena pomerov predovšetkým u maloletých detí.

5. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Zdôraznil, že nesúhlasí s názorom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k odvolaniu otca. Podľa jeho presvedčenia má kolízny opatrovník dozerať na záujmy maloletých detí, avšak v danom prípade tomu tak nebolo. Kolízny opatrovník ako prvý mal informácie ešte úplne na začiatku o problémoch v danej rodine, keď maloleté deti prišli k otcovi a prejavili vôľu žiť v spoločnej domácnosti s ním v septembri 2016, na základe čoho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podal návrh na zmenu vo výchove, ktorý bol vedený na Okresnom súde Košice - okolie pod č.k. 9P 316/2016. V máji 2017 matka poslala sms správu otcovi, kde žiada o jeho pomoc pri výchove maloletých detí s tým, že výchovu nezvláda. Kolízny opatrovník nevykonal dôkladné šetrenie v rodine otca, ktorá trvala asi len desať minút na schodoch rodinného domu, a preto nemôže mať relevantné informácie o stave rodiny, v dôsledku ktorých by podával na súd tak závažné vyjadrenie, na základe ktorého mal odvolací súd odvolanie otca zamietnuť. Otec zdôraznil, že na základe nezmyselnej exekúcie, ktorú matka na neho podala, neplatí 140 Eur mesačne na výživnom ale 173,60 Eur, ktoré je preň existenčne ohrozujúce. Otec poukázal aj na ďalšiu okolnosť, ktorou sa konajúci súd vôbec nezaoberal, a to, že matka žije so svojím partnerom v spoločnej domácnosti. Jej partner pracuje v zahraničí, kde ma minimálny príjem 1.000 Eur mesačne. Zdôraznil, že návrh matky voči nemu o zvýšenie výživného je výslovne šikanózny a v prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, po vyplatení výživného by otcovi zostalo mesačne na jeho žitie 140 Eur.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného ubehlo obdobie troch rokov. Potreby maloletých detí sa zvýšili a podľa informácii otec pracuje ako obsluha automatov vo firme D., K..Q..X.. a súčasne ako barman. Je presvedčená, že jeho zárobok je postačujúci na to, aby jej mohol prispievať na výživu tak, ako to určil súd prvej inštancie. Poukázala aj na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného sa jej narodil maloletý syn K. 7. Zákonom č. 160 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 32 účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožňuje strane, aby uskutočňovala jeho patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 389 ods. 1 písm. c/ ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v konaní. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, v prípade chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.

13. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 185 a § 36 CMP, dôsledkom čoho je výrok rozsudku nepreskúmateľný, nevykonateľný a zmätočný. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 78 ods. 1, 3, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V súvislosti s uvedeným ustanovením poukazuje na ust. § 230 CSP, kedy ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova a následne poukazuje na ust. § 121 CMP, kedy rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Túto výnimku odôvodňuje skutočnosť, že v pôvodnom rozhodnutí súd rozhodoval o platbách do budúcnosti, pričom pri rozhodovaní musel vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku a nemohol počítať s tým, ako sa tieto okolnosti zmenia. Súd pri rozhodovaní vôbec nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré nastanú až po vyhlásení rozsudku. Pokiaľ má súd za to, že čoskoro po vyhlásení rozhodnutia sa budú podmienky, za ktorých ide rozhodovať, podstatným spôsobom zmenia, napríklad dieťa začína školskú dochádzku a pod., mal by z dôvodu hospodárnosti počkať na zmenu pomerov a rozhodnúť až po ustálení nových podmienok. Pri zmene rozsudku o výživnom nie je rozhodujúce, či bola výška určená autoritatívnym rozhodnutím súdu alebo dohodou. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Táto zmena pomerov sa musí prejaviť pomerom účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať

okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd sa neriadil príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine týkajúcich sa určenia, resp. zmeny výživného, keď rozhodol tak, že mení rozsudok okresného súdu v časti rozsudku o vyživovacej povinnosti tak, že výživné zvyšuje počnúc doručením rozsudku. Takýto výrok je neurčitý, zmätočný a nevykonateľný. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nemohol rozhodnúť inak ako zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie.

14. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav v naznačenom smere, zmenu pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania, a to predovšetkým ku dňu podania návrhu. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k názoru, že zmena pomerov nastala skôr pred podaním návrhu, túto skutočnosť musí ako dôvod osobitného zreteľa odôvodniť. Z výroku rozsudku a jeho odôvodnenia bude musieť byť dostatočné, jasné a zrozumiteľné, ku ktorému dňu nastala taká zmena pomerov, ktoré odôvodňuje zmenu výživného, a to či už zvýšenie resp. zníženie výživného. Konajúci súd na základe uvedeného opätovne vo veci rozhodne, vyhodnotí dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby rozhodnutia a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a logicky správne a presvedčivé.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .