Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, Tomaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930, proti povinným 1/ M. U., nar. X.X.XXXX, bytom V. C., M. XXXX/XX, 2/ J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. O. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Notom, so sídlom Z. XXX, o vymoženie 25.873,30 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Patríciusa Baďuru, so sídlom K., Z. P. X, P.O.BOX XX, pod sp. zn. Ex 967/15, v štádiu rozhodovania o návrhu povinnej 2/ na zastavenie a odklad exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7Er/246/2015-125 zo dňa 24.10.2017 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie proti výroku uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 258,28 eur (výrok III.).

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení (výrok I.), o povolení odkladu exekúcie (výrok II.) a o priznaní povinnej 2/ nároku na náhradu trov konania (výrok IV.).

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo výroku o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť povinnej 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 655,65 eur (výrok V.) .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (vo výroku I.) vyhlásil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok, resp. EP) exekúciu v súdenej veci za neprípustnú a túto zastavil. Vychádzal z toho, že notárska zápisnica č. N 201/2003, NZ 125713/2003, spísaná dňa 22.12.2003 notárom JUDr. Kleňom nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže v čase jej podpisu záväzok dlžníka ešte neexistoval a zároveň predmet plnenia - dlh povinného - nie je v notárskej zápisnici dostatočne určitý. V danom smere zdôraznil, že v deň podpisu notárskej zápisnice neboli peňažné prostriedky povinnému 1/ (dlžníkovi) ešte poskytnuté. Navyše, vyhlásenie povinných v notárskej zápisnici, že „uznávajú výšku a dôvodnosť pohľadávky pozostávajúcej z istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov spojených s vedením hypotekárneho účtu“ nie je možné považovať za záväzok určitý, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, aký záväzok bol uznaný. Nadväzne okresný súd uzavrel, že materiálna nevykonateľnosť notárskej zápisnice má za následok, že exekúcia vedená voči povinným 1/ a 2/ je neprípustná, a ako taká musela byť zastavená. V dotknutej spojitosti súčasne vyhovel (vo výroku II.) návrhu povinnej 2/ na povolenie odkladu exekúcie, keďže z konštatovaných dôvodov sú v zmysle § 56 ods. 2 EP splnené i podmienky pre takýto postup.

2. Vzhľadom k zastaveniu exekúcie, ktoré okresný súd vyhodnotil ako zavinené oprávneným, v zmysle § 203 ods. 1 EP uložil (vo výroku III.) oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 258,28 eur, ktorú konkrétne zdôvodnil; vrátane „krátenia“ odmeny o niektoré súdnym exekútorom neopodstatnene uplatňované položky (bližšie body 31. a 32. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Ďalším výrokom (IV.) v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 9a ods.1 EP priznal povinnej 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže v prebiehajúcom konaní bola úspešná v celom rozsahu (exekúcia na základe jej návrhu bola zastavená). Zároveň bezprostredne v napadnutom uznesení (vo výroku V.) určil výšku dotknutého nároku povinnej 2/ na náhradu trov sumou 655,65 eur, ktorú výšku podrobne vymedzil (bližšie body 35. až 37. odôvodnenia napadnutého uznesenia) a oprávnenému uložil povinnosť ich náhrady na účet právneho zástupcu povinnej 2/.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh na zastavenie a odklad exekúcie bude zamietnutý. Mal za to, že notárska zápisnica z 22.12.2003 obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle § 41 ods. 2 EP. Rozhodne nesúhlasil s tým, že ide o neurčitý záväzok; keďže v bodoch 1., 5. 8. a 11. notárskej zápisnice je uvedený právny dôvod, predmet a čas plnenia. 4. Následne odvolateľ rozsiahlo citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 63/2009 (týkajúceho sa inej veci), s odkazom na ktorú citáciu uviedol, že záväzok povinných hmotnoprávne nevznikol z uznania dlhu, t.j. záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici, ale z uzavretej zmluvy o úvere. Ďalej poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/214/2012, podľa ktorého nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom taká notárska zápisnica, v ktorej je uznaný dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorý v čase uznania dlhu ešte neexistoval. Na rozdiel od uvedeného, je však možné v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák. uznať v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu aj záväzok zo zmluvy o úvere, ktorý v deň spísania notárskej zápisnice ešte nebol plnený. Oprávnený dodal, že skutočnosť, že dlh povinného nebol splatný v okamihu vyhotovenia notárskej zápisnice, nemá žiaden vplyv na platnosť dotknutého vyhlásenia.

5. Ostatní účastníci na odvolanie oprávneného nereagovali. 6. V štádiu konania po podaní odvolania bol súdnym exekútorom predložený okresnému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania v tom smere, aby do konania namiesto pôvodného oprávneného OTP Banka Slovensko, a.s., vstúpila spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. O tomto procesnom návrhu rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 25.1.2018 tak, že pripustil vstup označeného subjektu na miesto doterajšieho oprávneného; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.3.2018.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c/ voči výroku III. napadnutého uznesenia, vo výrokoch I., II. a IV. uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a vo výroku V. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis pre exekučné konanie obsahuje úplnú procesnú úpravu v otázkach rozhodovania o trovách exekúcie (§§ 200 - 203 EP). Niet preto dôvodu na primerané použitie v zmysle § 9a ods. 1 EP ustanovení Civilného sporového poriadku (v danom smere zrejme ustanovení o náhrade trov konania; avšak inštitúty náhrady trov konania a náhrady trov exekúcie nie je prípustné stotožňovať - pozn. odvolacieho súdu) na bezprostredné rozhodovanie o trovách exekúcie. 9. Podľa § 200 ods.5 EP exekučný súd pri rozhodnutí o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. To znamená, že rozhodne tak o subjekte povinnom znášať trovy exekúcie, ako aj o ich výške. Zároveň z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva, že by proti takémuto uzneseniu bolo prípustné odvolanie, čoho dôsledkom v zmysle § 355 ods. 2 a contrario je, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Nadväzne odvolanie oprávneného proti výroku o uložení mu povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie muselo byť odmietnuté ako smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. V rámci „vecného“ prieskumu krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 . To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z

dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku alebo uznesenia predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

11. Oprávnený v rámci odvolania v podstate len cituje časti odôvodnenia napadnutého uznesenia a časti odôvodnenia rozhodnutí najvyššieho súdu a iného odvolacieho súdu v iných veciach. Bližšie pritom nevymedzuje, v čom sú dotknuté citácie významné pre posudzovaný prípad a v čom majú podmieňovať nesprávnosť záverov okresného súdu. Z daného pohľadu je posudzované odvolanie len veľmi rámcovým a vo svojom dôsledku všeobecným. 12. Odvolateľ predovšetkým žiadnym konkrétnym spôsobom nenapadol rozhodujúci záver okresného súdu o tom, že v čase podpísania predmetnej notárskej zápisnice, ešte neexistoval dlh, ktorý by mohol byť uznaný. Naopak, paradoxne cituje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/214/2012, ktoré presne v zhode so závermi okresného súdu v napadnutom uznesení konštatuje, že pri uznaní dlhu podľa Občianskeho zákonníka za danej situácii (keď k plneniu zo strany veriteľa ešte nedošlo) je notárska zápisnica materiálne nevykonateľnou. 13. Základný hmotnoprávny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými, od ktorého sa odvíjajú aj následné „procesné“ vzťahy založené notárskou zápisnicou, je pritom vzťahom spotrebiteľským. To znamená zo svojej povahy v rozhodujúcej (ak nie plnej) miere vzťahom občianskoprávnym. Z daného titulu naň platia východiská vlastné občianskoprávnym inštitútom, t.j. i záver, že nie je možné v notárskej zápisnici (ktorá by mala byť relevantným exekučným titulom) uznať dlh, ktorý v čase jeho uznania ešte neexistuje. 14. Navyše, odvolací súd zdôrazňuje, že práve spomínanej veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sa týka uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 349/2016 z 1.6.2016, na ktoré poukazoval už okresný súd. Ústavný súd v bode 12. označeného rozhodnutia konštatuje: „Z ústavného hľadiska je akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina - účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. Citovaný právny názor, ktorým sú v zmysle § 193 konajúce súdy viazané, jednoznačne potvrdzuje záver o materiálnej nevykonateľnosti tvrdeného exekučného titulu (notárskej zápisnice) v súdenej veci.

15. S poukazom na predmetný určujúci záver je vecne správne rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu predloženého oprávneným je bez akejkoľvek pochybnosti dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať) a jej súčasnom zastavení

- § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Dotknutý záver priamo podmieňuje aj dôvodnosť povolenia odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP, nakoľko nielenže je daný predpoklad zastavenia exekúcie, ale k uvedenému (zatiaľ síce neprávoplatne) i došlo. 16. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že v čase vydania uznesenia okresným súdom bolo opodstatnené rozhodovanie aj o návrhu na povolenie odkladu exekúcie, keďže výrok o zastavení exekúcie bolo možné napadnúť odvolaním. Hoci odvolací súd dotknutý výrok potvrdil, vzhľadom na procesnú postupnosť pri nadobúdaní právoplatnosti uznesení (doručením), ešte ani v okamihu rozhodovania krajského súdu nejde o právoplatné o zastavenie exekúcie. Na druhej strane práve z dôvodu potvrdenia napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie ide vo vzťahu k odkladu exekúcie viac menej o výrok formálny.

17. Oprávnený síce odvolaním výslovne napadol aj výrok uznesenia okresného súdu o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinnou 2/, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia o zastavení exekúcie. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v danej - určujúcej - časti zakladá vecnú správnosť aj od neho priamo závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore/v konaní.

18. Právna úprava náhrady trov konania (na rozdiel od úpravy trov exekúcie), vrátane rozhodovania o nej, je v celom rozsahu riešená v ustanoveniach Civilného sporového poriadku - §§ 255 až 264. Okresný súd bližšie neuviedol, prečo bezprostredne s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania rozhodoval i o ich výške; ním citované (v bode 34. odôvodnenia napadnutého uznesenia) právne

normy k takémuto postupu podklad nedávajú. V rámci vymedzenia právneho základu dotknutej časti rozhodnutia v podstate iba „vynechal“ z § 262 jeho druhý odsek - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Nadväzne je nutné jeho rozhodnutie (aj) o výške trov vyhodnotiť ako predčasné, vylučujúce bez relevantného dôvodu zákonom prezumovanú dvojfázovosť rozhodovania v danej otázke a tým v konečnom dôsledku odnímajúce dotknutej strane/účastníkovi (v súdenej veci primárne oprávnenému) možnosť využiť príslušné procesné oprávnenia. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude dôsledne aplikovať vyššie citovaný § 262 ods. 2 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že účastníkom nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu ostatným účastníkom žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom ani nevznikli (§ 251 .

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.