Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-45-2016.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2018 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Y. Č., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zákona, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd obžalovaného Y. Č., nar. XX.XX.XXXX Y. L. L., t.č. v ÚVTOS Ilava
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 12. januára 2015 na prevádzke spoločnosti 1. TOP automobile spol. s r.o. na Ul. Jesenského 91 vo Zvolene, okres Zvolen ako prokurista spoločnosti 1. TOP automobile spol. s r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14084/179, Banská Bystrica, IČO: 46 655 581 uzatvoril ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim H. O., X.. XX. XX. XXXX Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 262 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúcu sa budúcej kúpy ojazdeného osobného motorového vozidla výrobnej značky Suzuki Grand Vitara 1.9 DDiS, rok výroby 2006 v maximálnej cene 5 650 € a s ústne dohodnutým termínom dovezenia vozidla do jedného týždňa, pričom už v čase podpisu zmluvy nemal túto v úmysle splniť, následne H. O. dňa 12. 01. 2015 spolu so svojou manželkou L.. J. O., X.. XX. XX. XXXX z účtu č. 401221058/0900 previedol na účet č. 2919972891/1100 uvedený v zmluve dohodnutú zálohu vo výške 5 650 € na účel dovozu vozidla z Talianska, kde obvinený vozidlo H. O. do jedného týždňa a ani doposiaľ nedodal a zálohu nevrátil, ktorým konaním poškodenému H. O., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. A. Č.. X, G. spôsobil škodu vo výške 5 650 €,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného H. O., X.. XX.XX.XXXX, L. G., J. A.. Č.. X odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Obžalovaný Y. Č. uviedol, že sa necíti byť vinným. Je pravdou, že dňa 12.01.2015 bola uzavretá medzi spoločnosťou 1.Top Automobile s.r.o. Banská Bystrica, kde vystupoval ako prokurista tejto spoločnosti zmluva o budúcej kúpnej zmluve s H. O., predmetom bolo motorové vozidlo Suzuki Grand Vitara 1.9 DDiS s rokom výroby 2005-2006. Spoločnosť vystupovala len ako sprostredkovateľ, čo bolo v zmluve výslovne uvedené a poškodený si vybral toto vozidlo z konkrétnej ponuky talianskeho predajcu. Prvý kontakt prebehol telefonickou formou s pani O., následne dohadovali emailom podmienky zmluvy na dovoz, túto aj pripomienkovali a upozorňoval ich na bod 2.9 zmluvy, s ktorým súhlasili s tým, že
poskytnutá záloha bude preposlaná, resp. zložená partnerovi z EÚ, ktorý predmetné vozidlo dodáva. Všetky pripomienky zo strany poškodeného boli do zmluvy zapracované, inak by nebola podpísaná. Obžalovaný poukázal na bod 4.4 a 4.6 zmluvy. Zmluva podľa neho bola platná a podľa bodu 3.2 tejto zmluvy mala byť doba pre zabezpečenie motorového vozidla dva roky. Poškodený mal problém so zložením zálohy v hotovosti a preto sa dohodlo, že bude poskytnutá na účet. Nie je pravdou, že by pri tomto stretnutí ústne prisľúbil poškodenému dovezenie vozidla do jedného týždňa. Následne poškodený oznámil, že peniaze boli zaslané a túto skutočnosť aj overil. Poškodenému bola poskytnutá možnosť cestovať do Talianska po predmetné motorové vozidlo, čo odmietol. Následne bolo vycestované do Neapolu, predmetné vozidlo obžalovaný osobne videl, na základe toho bol spísaný kontrakt - zálohový list, kde vozidlo bolo zakúpené, zaplatené a tým pádom mohol taliansky občan vykonať ako predajca vozidla odhlásenie tohto vozidla na export. Približne po troch týždňoch ho kontaktovala pani O. s tým, že má kontaktovať jej manžela, tomu vysvetlil, že urguje taliansku stranu a v prípade pochybností mu môže zálohu vrátiť na účet, čo výslovne odmietol. Následne sa po niekoľkých dňoch stretli v Banskej Bystrici pred Baumaxom, obžalovaný mal dovezenú čiernu Vitaru, ktorú mu ponúkol obžalovaný, čo poškodený odmietol. Po urgenciách pani O. im ponúkol vrátenie zálohy, eventuálne dovezené vozidlo na sklade, ktoré medzitým doviezol, čo odmietli. Následne bol 27.03.2015 nezákonne dodaný do výkonu trestu a prepustený 23.06.2015. Od poškodeného nebolo doručené odstúpenie od zmluvy, napriek tomu, že vedel, že je vo výkone trestu. Obžalovaný dodal, že má k dispozícii ešte nejaké motorové vozidlá k dispozícii a vie ich poskytnúť ako kompenzáciu za finančné prostriedky, ktoré má taliansky dodávateľ s tým, že pokiaľ by sa poškodení rozhodli ponuku využiť, mali kontaktovať jeho obhajcu.
Svedkyňa L.. J. O. vypovedala zhodne ako v spise na čl. 104, kde dňa 11.01.2016 uviedla, že dňa 10.01.2015 našla na internete model ojazdeného auta a v nasledujúci deň sa ozval obžalovaný a uviedol, že auto je v Neapole pripravené na dovoz a že sa majú dostaviť do Zvolena podpísať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a vyplatiť peniaze v hotovosti, s čím nesúhlasila. Dňa 12.01.2015 tam s manželom išli a keďže mala nejaké výhrady k zmluve, pamätala si konkrétne článok 2.2. Obžalovaný na jej žiadosť prepisoval asi tri body v zmluve. Peniaze boli zaplatené prevodom na účet. Pokiaľ sa týka sumy 5.650 eur označenej ako záloha, nejednalo sa o zálohu, ale o plnú kúpnu cenu. Ďalej dodala, že zo strany obžalovaného bolo ponúknuté vrátenie zálohy jeden krát. Odstúpenie od zmluvy bolo zasielané poštou a je to založené v spise. Písala to ona a podpísal manžel. Ako doporučená zásielka aj ako obyčajná zásielka adresované spoločnosti 1.Top Automobile s.r.o.. Jednali len s obžalovaným, s nikým iným a boli v tom, že je majiteľom firmy a nie prokuristom. Zmluvu o budúcej zmluve pripomienkovala len ona s manželom, neobrátili sa ani na právnika, ani na tretiu osobu. Boli zahrnuté všetky pripomienky, ktoré mali, zmluvu podpísali dobrovoľne. Ďalej uviedla, že nevedela o tom, že je obžalovaný v roku 2015 vo výkone trestu. To sa dozvedeli až po 9 mesiacoch, keď už bol na slobode. Výpis z obchodného registra na firmu 1.Top Automobile s.r.o. neskúmala.
Poškodený H. O. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 119-120, kde dňa 11.01.2016 potvrdil skutočnosti uvádzané svojou manželkou. Ďalej uviedol, že ho presvedčilo to, že mal obžalovaný k dispozícii obdobné auto, ale len trojdverové a oni chceli päťdverové. Pokiaľ vo svojej výpovedi hovoril o tom, že im bolo ponúknuté vrátenie peňazí, toto sa udialo len raz. Manželka mala riešiť odstúpenie od zmluvy a asi aj zaslala nejaké vyjadrenie v tomto smere. Vo firme bol ešte raz, vtedy s nikým z firmy nekomunikoval. On osobne sa k návrhu zmluvy nevyjadroval, pri stretnutí dňa 12.01.2015 si ona čítala tú zmluvu a on bol medzitým s obžalovaným v garáži pozrieť pneumatiky. Manželka povedala, že sa jej tá zmluva celkom vidí a na základe jej vyjadrenia tú zmluvu podpísal a o tom, že peniaze budú zložené niekomu v Taliansku, o tom nevedel. Po oboznámení zmluvy v bode 2.9 / preposlanie zálohy v Taliansku / poškodený uviedol, že si na to nepamätá. Na otázku obhajcu, či už on alebo jeho manželka zisťoval len niečo na internete alebo od tretích osôb o firme, poškodený odpovedal, že nie, večer sa telefonovalo a ráno sa išlo do firmy.
Na Y. Č. bola dňa 01.04.2016 podaná obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že po tom ako bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve malo byť ústne dojednané dovezenie vozidla do jedného týždňa od podpisu zmluvy, pričom už v čase podpisu zmluvy nemal mať úmysel obžalovaný túto povinnosť splniť. Na základe vykonaného dokazovania je preukázané, že dňa 12.01.2015 vo Zvolene bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve podľa ustanovení Obchodného zákonníka medzi budúcim predávajúcim 1.TOP automobile s.r.o. Banská Bystrica, zastúpeného konateľom B. K. a Y. Č. ako prokuristom a budúcim kupujúcim H. O.. Predmetom zmluvy bol záväzok kupujúceho uzavrieť s predávajúcim kúpnu zmluvu o dovoze vozidla s tým, že kupujúci deklaroval záujem kúpiť vozidlo od predávajúceho, ktorého špecifikácia mala tvoriť prílohu k
zmluve a ktoré bude následne po podpise zmluvy a obstaraní dovezené na územie SR. Ako príloha je uvedená špecifikácia motorového vozidla SUZUKI Grand Vitara 1.9 DDiS, rok výroby 2006 za maximálnu sumu 5.650 eur. Táto okolnosť nebola ani jednou zmluvnou stranou spochybnená. Nie je v tejto veci sporné ani to, že suma 5.650 eur skutočne bola poskytnutá H. O. pre 1.TOP automobile s.r.o.. V zmysle článku 3.2 predmetnej zmluvy záväzok budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa článku II. tejto zmluvy zaniká, ak budúci predávajúci nevyzval budúceho kupujúceho splniť tento záväzok v lehote dvoch rokov od uzatvorenia tejto zmluvy, to znamená do 12.01.2017. Z uvedeného je zrejmé, že budúci predávajúci mal mať poskytnutý priestor na splnenie podmienok zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do uvedeného dátumu. Neobstojí v tomto smere tvrdenie obžaloby, že sa budúci predávajúci a kupujúci ústne dohodli na termíne dovezenia vozidla do jedného týždňa od podpisu zmluvy, pretože v zmysle článku 4.1 akékoľvek zmeny alebo doplnky k zmluve je možné robiť len formou písomných dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami obidvoch zmluvných strán. Je zrejmé, že aj toto ustanovenie zobral budúci kupujúci na vedomie a nemal voči tomuto zneniu žiadne pripomienky; naopak, pokiaľ boli pripomienky zo strany kupujúceho pred uzatvorením zmluvy, všetky pripomienky obžalovaný ako prokurista budúceho predávajúceho akceptoval a do zmluvy vniesol. Preto pokiaľ bola dňa 01.04.2016 podaná obžaloba, súd má za to, že táto bola podaná predčasne, v čase, keď obžalovaný ako prokurista mal ešte možnosť splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.01.2015. Pokiaľ sa aj v spise nachádza vypovedanie tejto zmluvy zo dňa 13.04.2015, teda tri mesiace po jej uzavretí, nebolo preukázané zo strany kupujúceho, že by táto výpoveď bola predávajúcemu doručená. Navyše obžalovaný ponúkol poškodenému, čo potvrdil samotný poškodený, že mu vráti zálohu ak nie je spokojný, čo poškodený odmietol a naďalej trval na dovezení motorového vozidla
Obžaloba ďalej dôvodila okolnosťou, že obžalovaný uzavrel zmluvu o budúcej zmluve a prevzal zálohu v čase, kedy už vedel, že bude musieť nastúpiť výkon trestu z konania XT XXX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX a že odvolanie bolo zamietnuté a mal nastúpiť 6 rokov a 6 mesiacov. Obžalovaný teda vedel, že nebude možné splniť tento záväzok, pričom nebolo zabezpečené ani vozidlo a nebola vrátená ani záloha a až následne bol z výkonu trestu prepustený rozhodnutím NS SR. V tomto smere sa súd stotožňuje so stanoviskom obhajoby, že sa jednalo o obchodnú spoločnosť, v ktorej vykonával obžalovaný funkciu prokuristu, B. Y. V. Č. K. bola konateľkou spoločnosti. Spoločnosť reálne existovala, zamestnávala zamestnancov, dokonca samotného obžalovaného. Nie je teda pravda, že v prípade nastúpenia do výkonu trestu by nebolo možné zrealizovať obchodnú transakciu, nakoľko firma mala stáleho konateľa, mala majiteľov. To znamená, že existovali osoby, ktoré mohli obchodnú transakciu v mene spoločnosti dokončiť.
Ak ide o súkromnoprávny vzťah, treba trvať na tom, aby predovšetkým samotní účastníci takého vzťahu dbali na ochranu svojich majetkových záujmov a je nutné od nich požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti. Aj keď postup obžalovaného sa mohol poškodenému zdať ako nekorektný, je jeho trestný postih ako druhej strany posudzovanej transakcie evidentnou kriminalizáciou súkromnoprávneho vzťahu. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický právny štát, je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradená nevyhnutnou mierou opatrnosti druhého účastníka pri ochrane jeho vlastných práv a majetkových záujmov. Súd nemieni spochybňovať alebo bagatelizovať obtiažnosť postavenia poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovaného, avšak trvá na tom, že trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených pre ochranu majetkových práv a záujmov, tým viac, že poškodená strana mala viaceré pripomienky k zmluve o budúcej kúpnej zmluve a tieto boli zapracované do zmluvy, čo potvrdili všetky vypočuté osoby. Za týchto okolností potom nie je možné z konania obžalovaného vyvodiť úmysel uviesť poškodeného do omylu a teda sa nemôže jednať v jeho prípade o trestnú zodpovednosť pre neexistenciu subjektívnej stránky trestného činu. Preto bol obžalovaný Y. Č. spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, keďže skutok nie je trestným činom.
Vzhľadom na to, že došlo k oslobodeniu obžalovaného, súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).