Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Co-13-2017.pdf
PDF · 74.54 KB
Case nature
Subarea
20Co/13/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu O.. H. I., T. H. J. XXX/X, XXX XX F. U., pr. zast. JUDr. Danicou Birošovou, advokátkou so sídlom Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, proti žalovaným 1/ D. C., T. R. XX, XXX XX H., 2/ LEYA s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 45 444 854, pr. zast. JUDr. Patrikom Holingom, advokátom so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, o určenie neplatnosti zmluvy a o vzájomnom návrhu, o odvolaní žalovanej v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/1/2012-358 zo dňa 29.7.2016 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie. II. Žalobcovi ani žalovanej v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaná v rade 1/ v prospech žalobcu na základe neplatnej zmluvy vyplatila sumu 58.089 Eur a tento jej do podania žaloby uhradil 43.344 Eur. Zároveň žalovaná v rade 1/ postúpením pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, teda v čase pred podaním žaloby stratila postavenie veriteľa, t.j. osoby oprávnenej domáhať sa nárokov zo zmluvy o pôžičke. Súd dal do pozornosti, že išlo o postúpenie pohľadávky za odplatu a zo strany žalovanej v rade 1/ nebolo preukázané tvrdenie straty návratnosti poskytnutých peňažných prostriedkov na základe neplatnej zmluvy o pôžičke. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná v rade 1/ namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že súd prvej inštancie okolnosť spočívajúcu v tom, že obe strany prispeli k vzniku sporu, vôbec nerozvíja a nedáva na tento argument žiadnu odpoveď. Ďalej poukázala na okolnosti podania žaloby na strane žalobcu a na jeho správanie sa v konaní. Žalobca je podľa názoru žalovanej v rade 1/ ten, kto výraznou mierou prispel k vzniku toho sporu. Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Zároveň si uplatnila náhradu trov tohto odvolacieho konania, aj odvolacieho konania proti rozsudku č.k. 29C/1/2012 zo dňa 26.11.2014.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v rade 1/ nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil a posúdil podmienky aplikácie ust. § 257 CSP a vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.
6. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP.
7. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné súd tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. (I. ÚS 188/08 Sb. 49).
8. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali nepriaznivej majetkovej či sociálnej situácii žalovanej. Naopak, ak sa žalovaná rozhodla na finančnom trhu investovať 58 089 Eur, nemožno u nej hovoriť o nepriaznivej majetkovej situácii. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaná v rade 1/ síce vyplatila žalobcovi sumu 58.089 Eur, žalobca jej však sumu 43.344 Eur vrátil, a navyše žalovaná v rade 1/ odplatne postúpila pohľadávku žalovanému v rade 2/. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky bola odplata vyplatená v deň podpisu zmluvy, rovnako aj žalovaný v rade 2/ na pojednávaní dňa 24.1.2014 (č.l. 221 spisu) uviedol, že pohľadávka bola odkúpená, preto tvrdenie žalovanej v rade 1/ o tom, že odplata jej vyplatená nebola, považuje odvolací súd za nepreukázané a účelové.
9. K námietke žalovanej, že obe strany prispeli k vzniku sporu odvolací súd konštatuje, že je pravdou, že tak žalobca ako aj žalovaná v rade 1/ zapríčinili uzatvorenie neplatnej zmluvy, keďže obaja si boli vedomí, že nejde o pôžičku, keď však žalobca chcel tento stav „napraviť“ a súdnym rozhodnutím určiť zmluvu za neplatnú, žalovaná v rade 1/ s týmto nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaná si bola vedomá, že zmluva je neplatná, napriek tomu trvala na jej platnosti. Pri skúmaní podmienok prípadnej aplikácie ust. § 257 CSP súd prihliada na správanie sa oboch strán sporu. Žalovaná napriek tomu, že si bola vedomá, za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy, a teda že ide o simulovaný právny úkon, neuznala nárok uplatnený žalobcom (t.j. neplatnosť zmluvy o pôžičke), čo malo za následok navyšovanie trov súdneho konania. Žalovaná v rade 1/ až podaním zo dňa 10.4.2014 (č.l. 249 spisu) uviedla, že uznáva nárok žalobcu avšak iba v tom prípade, že si žalobca neuplatní trovy konania. Na dôvažok, bola to práve žalovaná, ktorá chcela zhodnotiť svoje peniaze a na podnet ktorej vôbec došlo k uzavretiu (akejkoľvek) zmluvy.
10. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej v rade 1/, že žalobca sa až do 26.11.2014, keď navrhol pripustiť zmenu žalobného petitu, domáhal neplatnosti zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy. Na margo tohto tvrdenia odvolací súd uvádza, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a skutočnosť, že túto zmluvu spočiatku označil za spotrebiteľskú je irelevantná, nakoľko právne posúdenie je vecou súdu. Zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku žalobcom nie je zmenou žaloby. Navyše žalobca už na výsluchu dňa 21.9.2012 (č.l. 120 spisu) ozrejmil, že účelom zmluvy nebolo požičanie peňazí jemu ako dlžníkovi, ale investovanie peňazí žalovanej v rade 1/ na finančnom trhu.
11. Pokiaľ ide o okolnosti vedúce k podaniu žaloby, medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/ bola uzatvorená neplatná zmluva o pôžičke, ktorú žalovaná v rade 1/ postúpila na žalovaného v rade 2/ za účelom jej vymáhania. Ako uviedol žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.2.2015 (č.l.346 spisu), podanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy predstavovalo pre žalobcu jedinú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv.
12. Berúc do úvahy sociálne a majetkové pomery žalobcu a žalovanej v rade 1/, ako aj okolnosti vedúce k podaniu žaloby tak na strane žalobcu ako aj žalovanej v rade 1/ a ich správanie v priebehu konania, sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.
13. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaná v rade 1/ úspešná nebola, naopak, fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému zásadne vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).