Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-88-2017.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, K. K. X, K., o zaplatenie 652,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 24C 183/2015-81 zo dňa 7. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 652,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 174,36 eur od 10.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 167,71 eur od 10.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 182,21 eur od 10.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 128,53 eur od 10.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka a vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaný dve Zmluvy o pripojení a jednu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktoré z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvy uzavreté v zmysle § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z., resp. § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň za spotrebiteľské zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretím zmlúv došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k vzniku zmluvného záväzkového vzťahu. Využívaním elektronických služieb vznikla žalovanému povinnosť za poskytnuté služby hradiť úhrady, ktoré však žalovaný riadne a včas neuhrádzal, čím porušil zmluvné podmienky. Keďže žalovaný neuhradil cenu služieb elektronickej komunikácie v lehote splatnosti vyššie uvedených faktúr, dostal sa do omeškania, a tým žalobcovi, ktorý pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení z 9.6.2014, vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v zákonnej výške, určenej v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to odo dňa nasledujúceho od splatnosti tej - ktorej faktúry.
Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Úhrady za poskytnuté služby boli žalovanému vyúčtované faktúrami splatnými 9.10.2012, 9.11.2012, 9.12.2012 a 9.1.2013. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu medzi stranami sporu sa na premlčanie vzťahuje úprava Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia lehota tak pri jednotlivých pohľadávkach na základe vystavených faktúr začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. 10.10.2012, 10.11.2012, 10.12.2012 a 10.1.2013 a uplynula 10.10.2015, 10.11.2015, 10.12.2015 a 10.1.2016. Žaloba bola na súd podaná ešte 31.8.2015, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd žalobcovi v danej veci vyhovel, nakoľko jeho návrh bol podaný dôvodne a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy a úrokov z omeškania v požadovanej výške. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím a opakuje, že od podpisu zmluvy je premlčacia doba 3 roky. Telecom požiadal o odkúpenie Intrum Justitia Slovakia, avšak s touto spoločnosťou neuzatvoril žiadnu zmluvu, preto je názoru, že žiadajú peniaze neoprávnene. Odvoláva sa aj na to, aby súd prebiehal tam kde je trvalé bydlisko žalovaného.
4. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom splnomocnenca. Uviedol, že nesúhlasí s odvolaním žalovaného, považuje ho za neopodstatnené, postrádajúce oporu v zákone i skutkovom stave. Má za to, že súd prvej inštancie správne právne a skutkovo vec posúdil, správne rozhodol, pričom v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie už vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil. Argumenty uvedené v žalobnom návrhu i vo vyjadreniach považuje za dostatočne preukázané a navrhuje rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uplatňuje si trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby.
5. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že žiada, aby Okresný súd Galanta postúpil pojednávanie na Okresný súd Trnava, pretože jeho trvalé bydlisko je v K. a nie v okrese Galanta. Znovu opakuje, že pohľadávka je premlčaná a je veľmi navýšená. Odmieta túto pohľadávku priznať v takom rozsahu ako súd uviedol. Okrem toho neuzatváral zmluvu so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, a preto nie je ochotný priznať uvedenú pohľadávku a tvrdí, že je premlčaná.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 652,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 174,36 eur od 10.10.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 167,71 eur od 10.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 182,21 eur od 10.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 128,53 eur od 10.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdiť či súd prvej inštancie správne vyhovel žalobe žalobcu, pričom žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie.
8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím dôvodom žalovaného sa žiada dodať nasledovné:
9. V odvolaní žalovaný namietal, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko uplynuli 3 roky od podpisu zmluvy.
10. Uplatnenou námietkou premlčania sa zaoberal súd prvej inštancie, posúdil ju nedôvodnou s poukazom na skutočnosť, že úhrady za poskytnuté služby boli žalovanému vyúčtované faktúrami splatnými 9.10.2012, 9.11.2012, 9.12.2012 a 9.1.2013. Na premlčanie nároku z predmetného právneho vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy sa vzťahuje právna úprava Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pod výrazmi „ právo je možné vykonať po prvý raz“ treba rozumieť možnosť uplatniť právo spôsobom, ktorým právny poriadok umožňuje realizáciu práva vynútiť verejnou mocou, teda napr. podaním žaloby na súd. Táto skutočnosť je spravidla spájaná so splatnosťou dlhu, a to bez zreteľa na to ako dlh vznikol. V danom prípade preto správne súd prvej inštancie uviedol, že premlčania doba plynie od splatnosti jednotlivých faktúr. Názor žalovaného, že premlčacia doba plynie od uzavretia predmetnej zmluvy nie je správny, nakoľko vychádzajúc zo skutkových okolností veci žalovaný nezaplatil vyfakturované služby, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy nemohli byť vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu poskytnuté a ani využívané, a preto žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nemal právo (na zaplatenie vyúčtovaných faktúr), ktoré by mohol po prvý raz vykonať. Z uvedených dôvodov je táto odvolacia námietka nedôvodná.
11. Ďalej žalovaný namieta, že žalobca žiada pohľadávku neoprávnene, pretože so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu.
12. Týmto odvolacím argumentom žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobcu.
13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa (Slovak Telekom, a.s.) zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú tento uzavrel so žalovaným. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie predložil žalobca kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2012 uzavretú medzi Slovak Telekom, a.s. a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., teda žalobcom. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004).
16. Zmena veriteľa záväzkového vzťahu vyžaduje uzavretie zmluvy medzi veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom). Pre platnosť dohody o postúpení (okrem naplnenia predpokladov podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje: 1. uzavretiu dohody nebráni dohoda veriteľa a dlžníka o tom, že pohľadávku nemožno postúpiť, 2. pohľadávka v čase uzavretia zmluvy existovala alebo postúpenie budúcej pohľadávky bolo podmienené jej existenciou a 3. zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa náležitosti predpokladané zákonom.
17. Vychádzajú z uvedeného možno uzavrieť, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore, pretože medzi žalobcom (postupníkom) a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (postupcom) bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá je platná a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a preto žalobca si uplatňuje právo oprávnene, pretože je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia.
18. Napokon žalovaný v odvolaní žiadal, aby súd prebiehal v mieste jeho trvalého bydliska.
19. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
20. Podľa ust. § 105 ods. 1 O.s.p. účinného v čase začatia konania súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný nevzniesol námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone, ktorým bol odpor proti platobného rozkazu zo dňa 22.6.2016, preto toto oprávnenie stratil. Z uvedeného dôvodu, preto neskôr žalovaným podaná námietka miestnej nepríslušnosti, nie je relevantná. Zároveň je potrebné poukázať na § 11 ods. 1 O.s.p. (aktuálne § 36 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) podľa ktorého konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností , ktoré sú tu v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
22. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).