Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/301/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti o maloletú J. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov C. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. ul. č. XXX v J. v súčasnosti na Z. ul. č. XXX/ XX v J. zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Svatuškom so sídlom Advokátskej kancelárie na Nám. slobody č. 25 v Humennom a E. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na C.Ž. ul. č. XXX v J. v súčasnosti na Š. ul. č. XX v Humennom zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Vidovencom so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. Sama Chalupku č. 18 v Michalovciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 1.2.2017 č.k. 15P/388/2015-95 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 2.8.2013 č.k. 17P/162/2013-18 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej J. z 50,- € na 100,- € mesačne od 10.12.2015, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 700,- € za obdobie od 10.12.2015 do 31.1.2017 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 25. dňa nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši výživné pre mal. J. z 50,- € na 70,- € mesačne, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a zdôraznil, že jeho pomery od poslednej súdnej úpravy sa nezmenili, jeho príjem sa nezvýšil a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. E. nar. XX.X.XXXX, v dôsledku čoho má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom a okrem toho sa stará aj o dieťa jeho terajšej manželky. Napriek tomu, že má amputované tri prsty ľavej ruky a časť dlane, pracuje a snaží sa plniť si vyživovaciu povinnosť voči všetkým oprávneným osobám. Nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že vyplácané diéty tvoria súčasť jeho čistého príjmu, pretože sú určené na jeho stravu a nocľah počas pracovných ciest v zahraničí. Poukázal na skutočnosť, že matka maloletej sa medzičasom zamestnala, čím sa pozitívne zmenili jej finančné pomery a jeho súčasná manželka nastúpila na materskú dovolenku, preto už nevykonáva prácu v Rakúsku.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci a tento riadne vyhodnotil, preto o zvýšení výživného zákonne rozhodol. Zdôraznila, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami namietanými otcom v odvolaní. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na neho výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,

pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo určené výživné v roku 2013. Je nesporné, že od tejto poslednej úpravy odôvodnené potreby maloletej vzrástli v takej miere, ktorá odôvodňuje zvýšenie doposiaľ určeného výživného. Maloletá v čase posledného rozhodnutia nenavštevovala materskú školu, ktorú v súčasnosti navštevuje, v dôsledku čoho prirodzene došlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb na stravu, hygienu a rôzne kultúrne podujatia, ktoré v rámci výučby v materskej škole absolvuje a taktiež pribudli poplatky spojené s návštevou tejto školy. Rovnako nastala zmena pomerov aj na strane otca, ktorý v čase poslednej súdnej úpravy výživného mal príjem 360,- € mesačne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol jeho príjem 943,60 € mesačne, z ktorého 560,- € mesačne tvoria cestovné náhrady. K odvolacím námietkam ohľadne vyplatených cestovných náhrad dodáva, že súd prvej inštancie správne prihliadol pri rozhodovaní o zvýšení výživného aj na diéty vyplácané otcovi v súvislosti s výkonom jeho práce v zahraničí, ktoré síce správne v odvolaní otec konštatoval, netvoria súčasť mzdy, ale pri posudzovaní jeho pomerov pri rozhodovaní o rozsahu výživného pre mal. dieťa je potrebné na ne prihliadnuť, pretože podstatným spôsobom zlepšujú jeho majetkové pomery a práve tieto sú stimulom pre vykonávanie práce v zahraničí. Je všeobecne známou skutočnosťou, že z týchto prostriedkov je možné ušetriť značnú časť, ktorá je následne so mzdou používaná na úhradu aj iných potrieb pracovníka. Aj keď majú cestovné náhrady vyplácané zamestnávateľom nahradiť zamestnancovi výdavky na stravu v zahraničí, tieto nie sú účelovo viazané v tom zmysle, žeby ich otec nemohol použiť aj na iný účel. Otec si môže z týchto finančných prostriedkov vytvoriť zásoby potravín na zahraničnú cestu a nemusí ich použiť na kúpu drahších potravín v zahraničí, resp. na stravovanie v reštaurácii. Z ustálenej súdnej praxe nepochybne vyplýva, že cestovné náhrady vyplácané zamestnancovi síce nie sú súčasťou mzdy, ale významným spôsobom zlepšujú jeho majetkové pomery a kúpu a ako už bolo vyššie uvedené sú jedným z hlavných stimulov pre vykonávanie práce vodiča diaľkovej kamiónovej dopravy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otcom preukázané výdavky sú vyššie ako ním preukázaný príjem bez cestovných náhrad, pričom len na splátku pôžičky mesačne vynakladá 285,- €, ktorá suma tvorí približne 74 % jeho príjmu bez započítania cestovných náhrad. V dôsledku týchto skutočností odvolacie námietky ohľadom využitia cestovných náhrad výlučne na stravu a nocľah počas zahraničných ciest neobstoja. Určené výživné predstavuje približne 10,5 % z celkového mesačného príjmu otca, z ktorého na 1 deň pripadne na výživu maloletej cca 3,3 €, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja zodpovedá odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam otca so zreteľom na jeho ostatné vyživovacie povinnosti, preto je takto určené výživné zákonné a správne. K ďalšej odvolacej argumentácii otca ohľadom jeho zdravotného hendikepu odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, žeby amputácia troch prstov a časti dlane ľavej ruky bránila otcovi v riadnom výkone práce diaľkového šoféra, ktorá by mala za následok dosahovanie nižšieho príjmu, ako keby k tomuto hendikepu nedošlo. Odvolací súd poukazuje aj na to, že v prípade, ak zdravotný stav povinného rodiča mu neumožňuje pracovať v plnom rozsahu a jeho pracovná schopnosť je znížená, má možnosť požiadať o čiastočný invalidný dôchodok a doplniť tak zdroj svojho príjmu, ktorého pokles nastal z dôvodu zníženia jeho pracovnej schopnosti. K ďalším odvolacím námietkam otca ohľadom zabezpečovania starostlivosti a výživy pre mal. dieťa jeho súčasnej manželky odvolací súd konštatuje, že k tomuto dieťaťu majú vyživovaciu povinnosť jeho rodičia a nie povinný otec. Pretože konajúci súd správne rozhodol aj o dlžnom výživnom, odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

11. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .